Úspešný reštart Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo

21.06.2019 MK SR
Úspešný reštart Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvoPo približne tri a pol roku sa 19. júna 2019 uskutočnilo v priestoroch Národného osvetového centra oficiálne rokovanie Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo v rámci realizácie nového Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu fungovaniu trhu práce v Slovenskej republike pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

 

 

Hoci členovia Sektorovej rady sa v medziobdobí od ukončenia Národného projektu Národná sústava povolaní stretávali ad hoc pri riešení rôznych dôležitých otázok týkajúcich sa smerovania sektora kultúry, možno toto rokovanie považovať za dôležitý míľnik znamenajúci reštart systematických aktivít Sektorovej rady. Oficiálne spustenie činnosti Sektorovej rady podčiarkol hneď úvodný akt odovzdania menovacích dekrétov garantke Sektorovej rady – tajomníčke Rady vlády SR pre kultúru PaedDr. Hane Blažíčkovej a novému predsedovi Sektorovej rady – generálnemu riaditeľovi Národného osvetového centra JUDr. Ing. Michalovi Bartókovi z rúk tajomníčky Aliancie sektorových rád PaedDr. Lucie Dítětovej. Následne si od nového predsedu Sektorovej rady prevzali menovacie dekréty jej noví aj staronoví členovia. Sektorová rada má aktuálne 23 členov zastupujúcich rôzne odvetvia kultúry, ako aj rôznorodé inštitúcie s prevahou zamestnávateľov a profesijných združení, ale aj stredné a vysoké školy, orgány štátnej správy, resp. územnej samosprávy, odbory a iné odborné organizácie pôsobiace v oblasti kultúry.

Počas rokovania boli predstavené kľúčové aktivity, ktoré Sektorovú radu čakajú, vrátane tvorby stratégie rozvoja ľudských zdrojov pre sektor kultúry a kreatívny priemysel, ratingu poskytovateľov vzdelávania v oblasti umenia a kultúry, tvorby sektorových dohôd najmä medzi zamestnávateľmi a inštitúciami celoživotného vzdelávania či tvorby a revízie národných štandardov zamestnaní (NŠZ) opisujúcich požiadavky zamestnávateľov na kvalifikovaný výkon zamestnaní. Priamo na rokovaní boli prediskutované prvé návrhy na doplnenia, resp. vyradenia zo zoznamu garantovaných zamestnaní, resp. bolo poukázané na špecifické otázky, ktoré bude potrebné riešiť pri revízii NŠZ, napr. adekvátnosť používaného názvoslovia (napr. Vizuálny umelec, Umelecký maliar a pod.). Dôležitou súvisiacou aktivitou bude aj revízia národnej štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08, ktorá prispieva k sledovaniu štatistík, koľko zamestnancov s danou profesiou je na trhu práce, resp. akých zamestnancov zamestnávatelia hľadajú.

V rámci diskusie k jednotlivým bodom rezonovali rôzne otázky vznesené členmi Sektorovej rady. Pri komplexnom pohľade na ľudské zdroje v sektore kultúry a umenia je dôležité sa zaoberať otázkou tzv. freelancerov, ktorí tvoria výrazný podiel osôb pohybujúcich sa v kreatívnych odvetviach, no v súčasnosti ich nikto nesleduje. V danom kontexte zostáva výzvou, ako ich zahrnúť do monitoringu ľudských kapacít, ktoré sú k dispozícii na trhu, resp. ich pracovný trh potrebuje.

Pokiaľ ide o nastavenie kritérií na hodnotenie tzv. ratingu škôl zazneli návrhy na špecifikovanie relevantných kritérií pre jednotlivé typy škôl – školy umeleckého priemyslu, konzervatóriá, odborné školy (napr. knihovnícke), pedagogické školy (napr. odbory pre kultúrno-osvetovú činnosť) a pod. Uplatniteľnosť absolventov by mala zostať jedným z kľúčových určujúcich aspektov, avšak za predpokladu adekvátneho nastavenia štatistík. Dôležité bude pozorne sledovať a v prípade potreby prehodnocovať nastavenie systému koordinovaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v rámci ktorého sú identifikované študijné a učebné odbory s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a odbory, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce  Okrem tohto typu „tvrdých" dát by však mali zohrávať dôležitú úlohu aj aspekty, akým je napr. reputácia školy v očiach zamestnávateľov, či škola rozvíja spoluprácu s praxou a pod. V prípade konkrétnych odborov je potrebné sa zamerať aj na ich duplicitný výskyt a kontinuálne ich revidovať.

Členovia sektorovej rady tiež poukázali na skutočnosť, že čoraz viac možno vnímať hlasy z prostredia priemyslu, podľa ktorých nie sú školy umeleckého charakteru potrebné, avšak v praxi sa ukazuje, že často opak je pravdou. Preto by bolo pre objektivizáciu žiaduce, aby sa aj do kritérií hodnotenia poskytovateľov vzdelávania dala jasná požiadavka na definovanie toho, čo zamestnávatelia vyžadujú od škôl, aby vyučovali. Často sa pozabúda napr. na dôležitosť umelecko-remeselných zručností, ktoré sa ukazujú už v tomto období ako nedostačujúce. V tejto súvislosti padol návrh na vytvorenie dotazníka pre zamestnávateľské zväzy z prostredia priemyslu, ako sú AZZZ SR, RÚZ, APZ, na základe ktorého by bolo možné presnejšie určiť, po ktorých „umeleckých", resp. „kreatívnych" zručnostiach a v ktorých zamestnaniach je dopyt. V slovenskom prostredí akoby sa často pozabúdalo na dôležitosť takých kompetencií, ako sú kreativita, inovatívnosť, „out-of-box" myslenie, schopnosť komunikácie a mnohých ďalších, ktoré sú rozvíjané na školách umeleckého, resp. kreatívneho zamerania a ktoré sa v európskom priestore považujú za zručnosti budúcnosti.  

Samostatnou témou, ktorá bola na rokovaní zdôraznená, je spolupráca s inými sektorovými radami, ktoré aktuálne garantujú profesie s presahom na kultúrne odvetvia, predovšetkým so Sektorovou radou pre remeslá a osobné služby, pokiaľ ide o umelecké remeslá, a so Sektorovou radou pre vedu, výskum, vzdelávanie, výchovu, šport, najmä čo sa týka pedagógov v rôznych umeleckých smeroch.

Sektorová rada by sa mala stretávať približne v štvrťročných intervaloch a jej ďalšie výjazdové rokovanie je naplánované na 8.-9. októbra 2019.

 << späť
Linky