Kultúra potrebuje jasnejšie ciele a merateľné ukazovatele výsledkov

19.12.2019
Kultúra potrebuje jasnejšie ciele a merateľné ukazovatele výsledkov Na kultúru išlo z verejných zdrojov v rokoch 2011-17 približne 0,76 % HDP (1,83 % verejných výdavkov), v roku 2017 to bolo približne 591 mil. eur. Je to mierne nad priemerom krajín EÚ (0,73 % HDP) ale výrazne menej ako je priemer V4 (1,05 % HDP) V oblasti kultúry chýbajú jasne pomenované ciele a merateľné ukazovatele výsledkov. Slovenské inštitúcie sú slabšie aj v budovaní záujmu verejnosti o kultúru. Vyplýva to z priebežnej správy prvej revízie výdavkov na kultúru, ktorú pripravil Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR.

 

Slovenské kultúrne inštitúcie majú nedostatky napríklad v oblasti propagácie kultúry medzi obyvateľmi. Slováci navštevujú menej kultúrnych podujatí, čo potvrdzujú aj európske prieskumy. Kým na Slovensku navštívilo aspoň raz kino, divadlo, múzeum či koncert 59,4% obyvateľov nad 16 rokov, v Českej republike to bolo 70,2% obyvateľov. Priemer EÚ je 63,7%.

Slovensko má nedostatky aj v stave budov a predmetoch kultúrnej hodnoty. Štvrtina % nehnuteľných pamiatok a 15 % zbierkových predmetov je podľa štatistík v zlom alebo dezolátnom stave. Evidencia stavu je pritom nepresná a neaktualizovaná.

„Merať efektívnosť kultúrnych politík je výzvou, okrem kvalitných dát chýbajú jasne pomenované ciele a merateľné ukazovatele výsledkov a ich dopadu," povedala ministerka kultúry Ľubica Laššáková. 

Za obdobie rokov 2011 - 2017 sú slovenské výdavky na kultúru vo výške 0,76 % HDP  mierne nad priemerom krajín EÚ (0,73 % HDP). Z krajín V4 prispieva na kultúru viac  Česko (0,96 % HDP ) a výrazne viac Maďarsko (1,72 % HDP). Porovnateľný objem so Slovenskom dáva Poľsko ( 0,75 % HDP). Ústredná správa sa na financovaní kultúry podieľa 60%,  výdavky samospráv  tvoria 40%. Najviac peňazí smeruje do oblastí kultúrneho dedičstva (79,1 mil. eur), do  podpory umenia (66,3 mil. eur) a do nástrojov dotačnej podpory (53,0 mil. eur). Ďalšie prostriedky smerujú do cirkevnej politiky (45,9 mil. eur), do audiovizuálnej a mediálnej politiky (43,3 mil. eur).

Dôležitým zistením revízie je prvý odhad modernizačného dlhu v kultúre. Štvrtina nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je v dezolátnom a narušenom stave, obnova by podľa revízie vyžadovala 1,8 až 5,5 mld. eur. Otázny je aj aj stav zbierkových predmetov a akvizičná činnosť knižníc, múzeí a galérií, ktorá sa javí ako nedostatočná.

Ministerstvo kultúry nemá vypracovaný dlhodobý a systematický plán investičných potrieb v oblasti kultúry,”  povedal Andrej Svorenčík z Inštitútu kultúrnej politiky.

Aj preto bude potrebné identifikovať vhodné nástroje na postupné znižovanie odhadnutého modernizačného dlhu, ktoré budú napojené na dosahovanie lepších výsledkov kultúrnych inštitúcii. Dôležitú úlohu by mali zohrať financie zo súkromného sektora a európskych zdrojov.

Revízia poukazuje aj na ďalšie oblasti v ktorých má Slovensko slabé výsledky. Napriek veľkému počtu knižníc je podiel registrovaných čitateľov polovičný oproti krajinám EÚ (SK 8,3 % populácie, EÚ 17,8 %). Slovenské divadlá, hudobné a tanečné súbory dosahujú oproti českým nižšiu návštevnosť a nižší podiel vlastných príjmov. Výzvami v kultúre je aj nedostatočné využívanie viaczdrojového financovania, nastavenie procesu výberu riadiacich pracovníkova krátkodobé rozpočtovanie, ktoré komplikuje strategické plánovanie.

Návrhy na zlepšenia predstaví záverečná správa s termínom zverejnenia v marci budúceho roku.

Link na revíziu uverejnenú na MK SR:

http://www.mksr.sk/ministerstvo/institut-kulturnej-politiky-/revizia-vydavkov-33c.html

 << späť
Linky