V kultúre sa dá ušetriť a nanovo investovať vyše 19 miliónov eur ročne

16.07.2020
V kultúre sa dá ušetriť a nanovo investovať vyše 19 miliónov eur ročneNa kultúru dáva Slovensko z verejných zdrojov podobné množstvo peňazí ako je priemer EÚ, ale vo viacerých oblastiach zaostávame. Naše kultúrne inštitúcie často pracujú neefektívne, do divadiel či do kín chodí menej ľudí a približne štvrtina pamiatkového fondu je v narušenom alebo dezolátnom stave. Kultúrnej politike navyše chýbajú jasné ciele a merateľné ukazovatele. Aj to sú závery Revízie výdavkov na kultúru, ktorú pripravil Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR (IKP) v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR (ÚHP).

 

Pre efektívnejšie riadenie kultúrnych inštitúcií je nevyhnutné napríklad skvalitnenie výberových konaní na vedúce funkcie a stanovenie funkčného obdobia na päť rokov. Aj to je jedným z výstupov revízie,“ zdôraznila ministerka kultúry Natália Milanová. Revízia jasne poukázala i na potrebu riadiť sa pri príprave a výbere investícií, vrátane tých do kultúrnych pamiatok, transparentným investičným plánom, čo považuje za dôležité aj ministerka.

Objem verejných výdavkov na kultúru je vyšší ako priemer EÚ, no nižší ako u susedov vo V4. Verejné výdavky na kultúru medzi rokmi 2011 a 2018 dosiahli v priemere 0,78 % HDP (623 mil. eur, 1,84 % svojho verejného rozpočtu), oproti priemerným 0,74% HDP v štátoch EÚ, ostatné krajiny V4 dávali v priemere 0,98 %. Najviac verejných peňazí na kultúru vynakladá ministerstvo kultúry (35 %) a RTVS (18 %). Významný podiel tvorí územná samospráva, tzn. obce (25 %) a vyššie územné celky (12 %).

V porovnaní so zahraničím majú štátne kultúrne organizácie menej vlastných príjmov. Slabé je aj financovanie zo súkromných zdrojov. Jedným z odporúčaní revízie je, aby štát pripravil motivačné nástroje, ktoré by do kultúry priniesli viac súkromných peňazí. “Zlepšovať a hľadať zdroje treba aj v rezorte kultúry,“ vraví minister financií Eduard Heger, ktorého teší, že “ministerstvo preskúma možnosti zriadenia centrálnej servisnej organizácie”.

Revízia ukazuje, že až štvrtina objektov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami je v narušenomalebo dezolátnom stavebno-technickom stave. V nevyhovujúcom stave je aj približne 15% zbierkových predmetov v múzeách a galériách. V tomto smere však opäť zaostáva súkromný sektor, v ktorom je pamiatkový dlh najvyšší. Revízia odporúča pripraviť nástroje, ktoré budú motivovať súkromných vlastníkov, aby sa o svoje pamiatky starali viac a aby vo vyššej miere využívali dostupné prostriedky z eurofondov.

Kultúra na Slovensku má však aj iný problém. Odborníci nevedia presne posúdiť, nakoľko sú financie vynakladané na kultúru použité efektívne. Chýbajú totiž ciele a jednotlivé merateľné ukazovatele. „Odporúčame sledovať kultúrnu participáciu, návštevnosť kultúrnych inštitúcií, podujatí a stav kultúrneho dedičstva z odborného aj návštevníckeho pohľadu,“ povedal autor revízie  Andrej Svorenčík z IKP.

Ukazovateľom, v ktorom by sa Slovensko malo zlepšiť je návštevnosť kultúrnych podujatí. Z prieskumov vyplýva, že v roku 2015 navštívilo aspoň raz kino, divadlo, koncert, či galériu 59,4 % obyvateľov. Európsky priemer je 63,7 % a v Česku je to až 70,2 %. Hoci počet múzeí a galérií je porovnateľný s rovnako veľkými krajinami, v rámci EÚ je Slovensko až na 19. mieste v návštevnosti. Porovnateľne nelichotivá je situácia vo verejných knižniciach, kde je registrovaných 8,3 % populácie. Priemer EÚ je dvojnásobný.

„Ministerstvo kultúry môže motivovať zriadené organizácie k zvyšovaniu návštevnosti aj cez zaradenie ukazovateľa kultúrnej participácie a práce s cieľovými skupinami do ročných kontraktov,“ vysvetľuje Štefan Kišš, riaditeľ ÚHP.

Revízia výdavkov na kultúru však nepoukazuje len na problémy, ale prináša aj možné riešenia. Do zlepšenia stavu depozitárov múzeí a galérií odporúča investovať približne22,3 milióna eur.Rovnako navrhuje zvýšiť štátnu podporu rozšírenia knižničného fondu s nákladmi do 2,2 milióna eur ročne po zadefinovaní nosnej knižničnej siete tak, aby knižnice boli dobre dostupné a využívalo ich viac obyvateľov.

Revízia odhadla potenciál úspor na viac ako 19 miliónov eur ročne. Ide o úspory najmä v oblasti údržby hardvéru a softvéru digitalizačných pracovísk a o zvyšovanie vlastných príjmov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Zdroje môže uvoľniť aj vytvorenie centrálnej servisnej organizácie pre zriadené inštitúcie, zefektívnenie výberu úhrady za služby verejnosti RTVS či zmena predajného a rezervačného systému vstupeniek na nákladovo efektívnejší.

„RTVS potrebuje stabilné financovanie, ale musí si udržiavať kvalitu a verejnoprávnosť. Našim zámerom je  vytvoriť systém hodnotenia RTVS merateľnými ukazovateľmi, ktoré zohľadnia tieto princípy. Príklady zo zahraničia naznačujú, že zvýšenie kvality sa odrazí v lepšom výbere tzv. koncesionárskych poplatkov,“ dodala k revízii ministerka kultúry Natália Milanová.

 

Celá Revízia výdavkov na kultúru je dostupná na: http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/institut-kulturnej-politiky-/revizia-vydavkov-33c.html

 << späť
Linky