Mnohoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty vyústilo na úrovni UNESCO v roku 1972 prijatím medzinárodného Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Prvé tri slovenské lokality Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO, ktoré sa uskutočnilo 6. 11. 12. 1993 v kolumbijskej Cartagene.
Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30. 11. 2000 sa historické jadro mesta Bardejov stalo štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
BANSKÁ ŠTIAVNICA
Rýchly rozkvet a sláva slobodného kráľovského mesta Banská Štiavnica
priamo súviseli s jeho bohatými rudnými žilami a možnosťami ich
exploatácie. Priamym dôkazom významu mesta je nielen jeho značná rozloha už
v románskom období ale i výstavnosť architektúry. Reprezentatívny
stred mesta, ktorý sa doformoval v priebehu 16. storočia, charakterizujú
popri rozsiahlych goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská
radnica a neskorogotický kostol sv. Kataríny.
V rovnakom období
bol vybudovaný aj fortifikačný systém, z ktorého sa dodnes zachovala
Piargská brána.
Neoddeliteľnou súčasťou pamiatkového fondu mesta sú
i rozsiahle komplexy technických diel, ktoré súvisia s ťažbou
a spracovaním polymetalických rúd: šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka,
dômyselný vodohospodársky systém kanálov a tajchov tvoriaci súčasť
krajinárskeho prostredia, ako aj objekty prvej Baníckej a lesníckej
akadémie v Európe.
SPIŠSKÝ HRAD
Jedinečnému urbanisticko-krajinárskemu komplexu
stredného Spiša dominuje ruina Spišského hradu. Hrad patrí k najväčším
fortifikačným stredovekým komplexom v strednej Európe. Jeho protipól
tvorilo už v románskom období sídlo cirkevnej správy – Spišská Kapitula,
ktorá je charakterizovaná 
impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina. Tieto centrá moci a správy
Spiša prepája svojou zástavbou podhradská osada, neskôr mestečko
s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami, dnešné Spišské
Podhradie. K uvedeným pamiatkovým komplexom sa pričleňuje obec Žehra so
svojím včasnostredovekým kostolíkom sv. Ducha a vzácnymi nástennými
maľbami. Intektná zachovalosť pamiatkových súborov typických pre obdobie
stredoveku, spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia,
vytvára ojedinelý kompozičný celok.
VLKOLÍNEC
Osada Vlkolínec
predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou
horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových
domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí
a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorovo. Uprostred tradičnej
zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa,
kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola. Studňa a zvonica sú
vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy
domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského
regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý
dotvára okolitá scenéria chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra.
BARDEJOV
Sídlo s názvom Bardejov,
ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska sa spomína v zázname
ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá udelil
Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného
slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia až v roku 1320. Vtedy
bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú
stranu utváral rímsko-katolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14.
storočia, prestavaný v prvej polovici 15. storočia na trojlodie. Napriek
regotizačným úpravám exteriéru kostola podľa projektu I. Steindla po požiari
v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie.
Najpozoruhodnejší z neho je súbor 11 gotických krídlových oltárov.
Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy – neskorogotická
radnica zo začiatku 16. storočia. renesančné portály a arkier na západnej
strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Osobitnú
pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia, ako jedno
z najdokonalejších gotických mestských opevnení. Väčšina bášt pochádza z
15. a začiatku 16. storočia, monumentálne barbakány sú výsledkom tretej
etapy výstavby, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečie.
Meštianske domy majú svoj základ v bohatom 15.
storočí, v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov.
Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými, resp. strmými valbovými
strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr upravená na dvojtraktovú.
Niektoré domy boli upravené v renesančnom a barokovom slohu, pričom
zmeny vyvolávala buď potreba obnovy po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej
funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy, obkolesujúce
grandiózne trhové námestie sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej
kultúry.
V blízkosti mestského centra obklopeného výstavbou z obdobia posledných 40-tich rokov sa nachádza čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito, podľa talmudistických predpisov.