UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 1230
z 15. decembra 2004

k analýze súčasného stavu evidencie, ochrany a sprístupňovania zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií v Slovenskej republike

Vláda
berie na vedomie

analýzu súčasného stavu evidencie, ochrany a sprístupňovania zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií v Slovenskej republike;

ukladá
ministrovi školstva
ministrovi vnútra
ministrovi obrany
podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva
ministrovi životného prostredia
ministrovi zdravotníctva
ministrovi pôdohospodárstva 
ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácii

venovať zvýšenú pozornosť evidencii, ochrane a prezentácii zbierkových predmetov múzeí a galérií v Slovenskej republike v ich zriaďovateľskej pôsobnosti

trvale
ministrovi kultúry

predložiť na rokovanie vlády súbornú správu o analýze súčasného stavu evidencie, ochrany a sprístupňovania zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií v Slovenskej republike

do 30. júna 2007

odporúča
predsedom samosprávnych krajov
primátorom miest
starostom obcí

venovať zvýšenú pozornosť a vytvárať podmienky pre evidenciu, ochranu a sprístupňovanie zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií v Slovenskej republike.

Vykonajú: 
podpredseda vlády a minister hospodárstva
minister kultúry
minister školstva
minister vnútra
minister obrany
minister zdravotníctva
minister pôdohospodárstva  minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Na vedomie:    
predsedovia samosprávnych krajov
predseda Združenia miest a obcí Slovenska
prezident Únie miest a obcí Slovenska

Analýza súčasného stavu evidencie, ochrany a sprístupňovania zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií v Slovenskej republike

V zmysle zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov múzeá a galérie na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďujú, vedeckými metódami zhodnocujú a odborne spravujú zbierkové predmety. Tie sprístupňujú verejnosti a využívajú vo verejnom záujme, pričom podľa zákona je definovaný zbierkový predmet ako „pôvodný hmotný alebo duchovný doklad, ktorý má schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji prírody alebo spoločnosti a má trvalý historický, kultúrny, umelecký alebo vedecký význam".

V súčasnosti majú múzeá a galérie svojím poslaním, úlohami a postavením nezastupiteľnú úlohu pri ochrane hnuteľných a duchovných častí kultúrneho dedičstva. Táto skutočnosť bola zvýraznená prijatím Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva zo septembra 2001. V záujme zabezpečenia úloh, ktoré stanovuje zákon, múzeá a galérie vykonávajú odbornú správu zbierkových predmetov a pri využívaní zbierkových predmetov vo verejnom záujme realizujú rozličné aktivity vo forme prezentačných výstupov, najmä pri tvorbe expozícií, výstav, edičnej a publikačnej činnosti a pri realizácii kultúrno-výchovných podujatí. Na výkon odbornej správy zbierkových predmetov a vlastnú činnosť musia mať múzeá a galérie vytvorené materiálno-finančné a profesijno-personálne podmienky. Za ich zabezpečenie v zmysle vyššie citovaného zákona zodpovedá zriaďovateľ, resp. zakladateľ.

K 31. 12. 2003 bolo na Slovensku vykazovaných 83 múzeí (v októbri 2004 aktuálne 79 múzeí) a 22 galérií (v októbri 2004 aktuálne 23 galérií), zväčša organizácií s právnou subjektivitou. Múzeá a galérie spravujú objekty, kde sú umiestnené expozičné, výstavné, pracovné a depozitárne priestory. V ich správe sú aj  nehnuteľné objekty rozličnej veľkosti, kvality, pričom väčšina objektov je zapísaná aj v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Časť z nich sa využíva na stále expozície a ako výstavné sály. Múzeá spravujú takmer štyristo verejnosti prístupných expozícií. K nim patria aj hrady, zámky, kaštiele so zachovaným historickým mobiliárom, múzeá v prírode a veľký počet vlastivedných a špecializovaných expozícií.

V zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR sú 3 múzeá ako priamo riadené organizácie - Slovenské národné múzeum (ďalej len „SNM"), Slovenské technické múzeum v Košiciach a Múzeum SNP v Banskej Bystrici. SNM tvorí 15 špecializovaných múzeí a ďalšie 4 špecializované múzeá sú organizačnými zložkami Slovenskej národnej knižnice v Martine a Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Ostatné ústredné orgány štátnej správy zriaďujú 11 múzeí, samosprávne kraje 37 múzeí a iné právne subjekty zriaďujú 9 múzeí  - z celkového počtu 79 registrovaných múzeí.

V registri múzeí a galérií k 31. 12. 2003 bolo evidovaných 22 galérií, z toho 3 sú štátne, 15 regionálnych, 3 obecné a 1 iná. V zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR sú 3 galérie. MK SR priamo riadi Slovenskú národnú galériu (ďalej len „SNG"), od krajských úradov prevzalo v roku 2002 zriaďovateľské kompetencie smerom k Štátnej galérii v Banskej Bystrici a Východoslovenskej galérii v Košiciach. Ostatné galérie sú pod samosprávou vyšších územných celkov. V trnavskom kraji sú 2 galérie, v trenčianskom kraji 1 galéria, v nitrianskom kraji 2 galérie, v banskobystrickom kraji 1 galéria (Novohradská galéria v Lučenci od 1. januára 2004 zlúčená s Novohradským múzeom v Lučenci s osobitnou odbornou správou múzejnej a galerijnej zbierky pod názvom Novohradské múzeum a galéria v Lučenci), v žilinskom kraji 5 galérií, v košickom kraji 1 galéria, v prešovskom kraji 3 galérie. Tri galérie zostali v zriaďovateľskej pôsobnosti miest (Bratislava, Košice, Turčianske Teplice). V prehľadoch sú zahrnuté údaje za 20 galérií, ktoré poskytli svoje údaje k 31. 12. 2003.

Súčasný stav, úroveň a potreby odbornej správy zbierkových predmetov, stav expozičnej a výstavnej činnosti v múzeách a galériách v Slovenskej republike preverili SNM - Muzeologický kabinet a SNG - Galerijné informačné centrum na základe dotazníkov. Súčasťou materiálu sú tabuľkové prehľady o činnosti múzeí a galérií so štatistickými údajmi.

V správe múzeí v Slovenskej republike k 31. 12. 2003 bolo 8 973 072 ks zbierkových predmetov a v správe galérií v Slovenskej republike k 31. 12. 2003 bolo 160 852 ks zbierkových predmetov - umelecko-historických artefaktov, ktoré predstavujú kultúrne bohatstvo ako nenahraditeľný zdroj poznávania minulosti Slovenska. Potrebné je uviesť, že len nepatrná časť zbierkových predmetov je prezentovaná v stálych expozíciách a na výstavách.

Z  hodnotenia stavu možno konštatovať, že príspevky na činnosť múzeí a galérií nepostačujú a tieto organizácie sú v súčasnosti finančne a personálne poddimenzované. Možnosti na obnovu a rekonštrukciu budov sú obmedzené, ako aj expozičná, výstavná a edičná činnosť. Múzeá a galérie musia v záujme prežitia zvyšovať svoje príjmy - prenájmom priestorov, sponzorskými príspevkami, združovaním finančných prostriedkov. V poslednom období sa uvažuje aj o zlučovaní múzeí a galérií, čo však nie je vyhovujúcim riešením.

Sumárny prehľad údajov o múzeách a galériách je uvedený  v prílohách č.1 a č. 2

Odborná správa zbierkových fondov múzeí a galérií na Slovensku

I. Odborná ochrana zbierkových fondov múzeí a galérií na Slovensku

Odborná ochrana zbierkových fondov múzeí a galérií je súčasťou odbornej správy zbierok. Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov v    § 3 definuje odbornú správu ako nadobúdanie zbierkových predmetov, odbornú evidenciu zbierkových predmetov a ochranu zbierkových predmetov. Citovaný zákon v § 6 stanovuje povinnosti múzeí a galérií pri výkone ochrany zbierkových predmetov. Múzeum a galéria ako inštitúcie zriadené na ochranu súčasti kultúrneho dedičstva sú povinné zabezpečiť výkon všetkých odborných činností či už vlastnými zamestnancami, alebo dodávateľsky. Do komplexu hlavných činností spojených s ochranou zbierkových predmetov zaraďujeme najmä:

odborné uloženie zbierkových predmetov v depozitároch,

základné ošetrenie, očistenie, konzervovanie, reštaurovanie a preparovanie,

ochrana zbierkových predmetov pred krádežami, odcudzením, nelegálnym obchodovaním, poškodením vrátane protipožiarnej ochrany.  

Základné úlohy múzeí a galérií pri výkone odbornej správy t. j. odbornej ochrany, odbornej evidencie - sú stanovené vo vyhláške MK SR č. 342/1998 Z. z. a jej novele č. 557/2004 o odbornej správe múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov .

            V súčasnosti je už viac ako polovica depozitárnych priestorov vybavená elektronickým požiarnym systémom (EPS) a elektronickým zabezpečovacím systémom (EZS) s prepojením na centrálny pult polície na ochranu objektov. Osobitná pozornosť sa venuje ochrane zbierkových predmetov I. kategórie, najmä v prípade vzniku mimoriadnej situácie (živelné pohromy). V súčasnosti je v múzeách SR zaradených do prvej kategórie celkom 228 311 ks zbierkových predmetov, ktoré podliehajú mimoriadnemu stupňu ochrany.

Údaje o zabezpečení múzeí a galérií EPS a EZS sú uvedené v prílohách č.3 a č.4

1. Odborné uloženie zbierkových predmetov

            Zbierkové predmety v múzeách a galériách sú uložené v špeciálnych, na to určených priestoroch - v depozitároch, ktoré musia byť oddelené od ostatných expozičných, výstavných a pracovných priestorov. Depozitáre by mali spĺňať aj zvýšené bezpečnostné kritériá pre uloženie zbierkových predmetov - zábrany a opatrenia proti krádežiam, nekontrolovanému vniknutiu cudzej osoby, trezory pre zbierkové predmety mimoriadnej historickej, umeleckej a vedeckej hodnoty, ako aj fyzikálno-technické parametre - stabilná klíma so zodpovedajúcou meracou technikou, vhodný mobiliár na uloženie zbierkových predmetov brániaci ich nadmernému znečisťovaniu a poškodzovaniu svetlom, hmyzom, fyzikálnymi vplyvmi a neodbornými zásahmi.

Múzeá na Slovensku majú v súčasnosti k dispozícií 481 depozitárov s celkovou plochou viac ako 50 000 metrov štvorcových. Na základe zistenej analýzy možno konštatovať, že väčšina múzeí negatívne hodnotí predovšetkým technické vybavenie a klimatické podmienky v depozitároch - a viac ako 60 percent múzeí považuje technický stav svojich depozitárov za nevyhovujúci, kde sa menia počas roka tak teplota, ako aj vlhkosť. Je alarmujúce, že na Slovensku má len 5 múzeí klimatizované depozitáre a len 8 múzeí môže depozitáre temperovať a regulovať vlhkosť pomocou prístrojového vybavenia. Technický stav depozitárov a mobiliárov v galériách je lepší ako v múzeách. Približne polovica galérií však zdôrazňuje nedostatočnú priestorovú kapacitu, ktorá súvisí s uložením hodnotných umeleckých fondov.

V zmysle platných predpisov zbierkové predmety sa majú ukladať v depozitároch oddelene, podľa materiálových skupín (depozitár umeleckých diel, depozitár kovov, dreva, nábytku, depozitár textílií a pod.), keďže jednotlivé materiálové skupiny vyžadujú rozdielnu vlhkosť, teplotu a vykazujú nerovnakú citlivosť na priame svetlo, prach či zmeny klimatických podmienok. Tieto zásady však možno uplatniť len za predpokladu kapacitných a finančných možností múzeí a galérií.

Súčasný stav odborného uloženia zbierok v múzeách a galériách nie je vyhovujúci a existujúce finančné možnosti neumožňujú permanentné ošetrenie zbierok, ktorých uloženie v depozitárnych priestoroch je ohrozené. Súčasne asi tretina zbierok je ohrozená, zvyšuje sa percento bezprostredne poškodených zbierkových predmetov a tým aj ich vyradenie zo zbierok.

2. Odborné ošetrenie zbierkových predmetov

Cieľom odbornej ochrany zbierkových predmetov je priebežné a systematické ošetrovanie všetkých zbierkových predmetov. Odborné ošetrenie znamená základné očistenie, konzervovanie, reštaurovanie a pri prírodných materiáloch preparovanie zbierkového predmetu, aby sa zabránilo jeho ďalšej deštrukcii. Pri reštaurovaní zbierkového predmetu je miera zásahov konzervátora a reštaurátora väčšia a je spojená s úsilím odborníkov prinavrátiť zbierkovému predmetu, umeleckému dielu - jeho pôvodnú umelecko-historickú hodnotu

Výkony a práca konzervátorov, reštaurátorov a preparátorov zhodnocujú zbierkové predmety tak z hľadiska ich finančnej hodnoty, ako aj z hľadiska ich výpovednej historickej, vedeckej, umeleckej a estetickej hodnoty. Na výkon odborného ošetrenia budujú múzeá a galérie špecializované pracoviská - konzervátorské a reštaurátorské dielne a preparátorské laboratóriá. Na Slovensku máme 22 múzeí, ktoré nemajú pracovisko na odborné ošetrenie zbierkových predmetov a 16 múzeí nemá ani systemizáciu na pracovné zaradenie konzervátor, reštaurátor, preparátor.

Náklady na dodávateľské zabezpečenie reštaurovania zbierkových predmetov v múzeách  sú uvedené v prílohe č. 5.

Zložitejšiu situáciu majú galérie s reštaurovaním zbierok, keďže väčšina z nich nedisponuje špecializovaným útvarom. Reštaurátorské zásahy sú preto zabezpečované externe - dodávateľským spôsobom. Nedostatok financií spôsobuje v posledných rokoch viditeľný pokles počtu zreštaurovaných umeleckých diel, najviac diel bolo v sledovanom období zreštaurovaných v roku 2000, odkedy zaznamenávame trvalo klesajúcu tendenciu.

Prehľad reštaurovaných zbierkových predmetov v galériách na Slovensku v rokoch 1999 - 2003 je uvedený v prílohe č. 6 .

Druhým základným predpokladom pre profesionálne ošetrovanie zbierkových predmetov v múzeách je popri fungujúcom, technicky a materiálne dobre vybavenom konzervátorsko-reštaurátorskom pracovisku, dostatok kvalifikovaných reštaurátorov, konzervátorov a preparátorov. V súčasnosti väčšina galérií nemá v trvalom pracovnom pomere reštaurátora. K 31. 12. 2003 pracovalo v galériách spolu 16 reštaurátorov a v múzeách pracovalo 99 konzervátorov, 22 reštaurátorov a 10 preparátorov. Personálne zabezpečenie odborného ošetrenia zbierkových predmetov nie je uspokojivé. Situácia je sťažená aj pomerne vysokými nárokmi na získanie kvalifikovaných reštaurátorov.

Ochrana zbierkových predmetov je úzko prepojená na ostatné činnosti múzea a galérie a patrí medzi najnáročnejšie činnosti múzeí a galérií. Ovplyvňuje prezentačnú,  vedecko-výskumnú a edičnú činnosť. Sú to činnosti, ktoré charakterizujú múzeá a galérie ako profesionálne inštitúcie. Tieto úlohy sú spojené s vysokými nárokmi na finančné zabezpečenie budovania špecializovaných pracovísk - depozitárnych priestorov a reštaurátorských dielní.

K najzávažnejším problémom v oblasti odbornej ochrany zbierkových predmetov patrí predovšetkým:

nedostatočná kapacita depozitárov na uloženie zbierkových predmetov ,

nevyhovujúci technický stav jestvujúcich depozitárov,

nedostatočná vybavenosť depozitárov regulačnou a meracou technikou, ,

nedostatok adekvátneho mobiliáru na uloženie jednotlivých materiálových skupín zbierkových predmetov ,

absencia špecializovaných pracovísk na konzervovanie, reštaurovanie a preparovanie v niektorých múzeách,

nedostatočné priestorové kapacity jestvujúcich pracovísk a ich nedostatočná technická vybavenosť,.

nedostatok kvalifikovaných zamestnancov na výkon konzervovania, reštaurovania a preparovania ,

nedostatočná špecializácia odborných zamestnancov na jednotlivé materiálové skupiny.

V záujme zlepšenia existujúceho stavu pri odbornej ochrane zbierkových predmetov je potrebné zo strany zakladateľov a zriaďovateľov múzeí a galérií :

zlepšiť informovanie verejnosti o úlohách múzeí a galérií pri ochrane súčastí kultúrneho dedičstva s cieľom vyvíjať celospoločenský tlak na spoluzodpovednosť za súčasný stav,

podporovať vznik špecializovaného účelového fondu pod gesciou MK SR, ktorý bude poskytovať prostriedky na odbornú ochranu zbierkových fondov múzeí a galérií, najmä na zlepšenie technického stavu depozitárov, konzervátorských, reštaurátorských a preparátorských pracovísk,

skvalitniť informovanosť múzeí a galérií, ich zriaďovateľov a zakladateľov o možnostiach využívania medzinárodných grantov a štrukturálnych fondov EÚ na tieto činnosti,

vybudovať na pôde SNM ústredné konzervátorské a reštaurátorské dielne, preparátorské laboratóriá pre oblasť múzejníctva na Slovensku vrátane ich materiálno-technického a prístrojového vybavenia a personálneho zabezpečenia kvalifikovanými, prevažne vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami,

na pôde SNM vytvoriť podmienky na získanie akreditácie na vzdelávanie a doškoľovanie pre oblasť múzejníctva v SR s dôrazom na problematiku konzervovania, reštaurovania a preparovania s využitím kapacít a možnosti novovytvoreného špecializovaného ústredného konzervátorského, reštaurátorského a preparátorského pracoviska pre oblasť múzejníctva na Slovensku,

zlepšiť materiálno-technické a prístrojové vybavenie reštaurátorských ateliérov v SNG pre oblasť výtvarného umenia,

v rámci realizácie praktických opatrení na skvalitnenie odbornej ochrany zbierkových fondov poveriť niektoré múzeá a galérie s celoslovenskou a krajskou pôsobnosťou poskytovaním služieb v oblasti reštaurovania konzervovania a preparovania ostatným múzeám a galériám, fyzickým a právnickým osobám vrátane ich pôsobenia ako regionálnych metodických a doškoľovacích pracovísk pre túto oblasť,

podporovať ďalšie vzdelávanie a doškoľovanie konzervátorov, reštaurátorov a preparátorov, v rámci bilaterálnych dohôd aj v zahraničí.

3. Odborná evidencia zbierkových fondov múzeí a galérií

            Súčasťou odbornej správy zbierkových fondov múzeí je odborná evidencia zbierkových predmetov. Cieľom odbornej evidencie zbierkových premetov je jednoznačná identifikácia zbierkových predmetov a určenie ich kultúrnej, umeleckej, historickej a vedeckej hodnoty. Odbornej evidencii podliehajú všetky zbierkové predmety, ďalej fotodokumentácia zbierok a pomocný materiál.

            Odborná evidencia sa vykonáva ako :

chronologická evidencia - 1. stupňová, chronologická evidencia zbierkových predmetov sa vedie bezodkladne po nadobudnutí zbierkového predmetu. Záznamy v knihe prírastkov sa vedú chronologicky za sebou s odvolaním sa na prvotný doklad,

katalogizácia - 2. stupňová, katalogizácia zbierkových predmetov sa vykonáva spravidla do jedného roka od nadobudnutia zbierkového predmetu, pre múzeum na katalogizačnom lístku a pre galériu na dokumentačnej karte, ktoré sú dokladom o odbornom spracovaní zbierkového predmetu a slúžia pri jeho celkovom odbornom využití.

Spôsob vedenia odbornej evidencie zbierkových predmetov v múzeách a galériách  je výsledkom dlhodobých skúseností kurátorov a dokumentátorov. Súčasťou odbornej evidencie zbierkových predmetov, najmä prvostupňovej evidencie, sú doklady o nadobudnutí zbierkového predmetu - kúpna zmluva, darovacia zmluva, doklad o prevode správy majetku, dokumentačný list a pod.. Všetky doklady úradnej povahy, spojené s výkonom odbornej evidencie zbierkových predmetov, sú uložené v dokumentačných oddeleniach múzeí a galérií alebo u zamestnanca povereného výkonom odbornej evidencie. Vedenie odbornej evidencie zbierkových predmetov je jedným zo základných kritérií pri posudzovaní inštitúcie pri zapísaní do Registra múzeí a galérií SR. Vyhláška MK SR č. 342/1998 Z. z. o odbornej správe múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov v znení vyhlášky MK SR č.557/2004 Z. z., špecifikuje aj podrobnosti o režime a obsahu vedenia centrálnej evidencie.

4. Chronologická evidencia zbierkových predmetov

V zmysle platnej legislatívy vedú múzeá a galérie chronologickú (prvostupňovú) evidenciu zbierkových predmetov vo forme kníh prírastkov. Pri vedení chronologickej evidencie k najzávažnejším problémom patrí nejednoznačná identifikácia zbierkových predmetov. Dôsledné vedenie prvostupňovej evidencie zbierkových predmetov v zmysle právnych predpisov je mimoriadne dôležité, keďže ide o prvý, základný záznam o existencii zbierkového predmetu po jeho nadobudnutí do múzea alebo galérie. Spôsob realizácie zápisu v zmysle znenia vyhlášky musí zaručiť jeho jednoznačnosť, nezameniteľnosť so záznamom o inom zbierkovom predmete a musí vytvárať všetky podmienky zabraňujúce neoprávnenej manipulácii s ním.

5. Katalogizácia zbierkových predmetov

Hlavným cieľom katalogizácie zbierkových predmetov ako druhostupňovej evidencie je určenie kultúrnej, umeleckej, historickej a vedeckej hodnoty zbierkových predmetov. Katalogizácia zbierkových predmetov, ktorú vykonávajú spravidla kurátori jednotlivých zbierok, je základným predpokladom na využívanie zbierkových predmetov pri ich vedeckom spracovaní a následnom prezentovaní formou stálych expozícií, výstav, využití v publikačnej činnosti.

            V zmysle platnej legislatívy sú múzeá a galérie povinné skatalogizovať zbierkové predmety najneskôr rok po ich nadobudnutí. Napriek tejto skutočnosti sa zistilo výrazné zaostávanie katalogizácie zbierkových predmetov väčšiny múzeí, čo bolo zdôvodnené aj nedostatkom kurátorov vykonávajúcich túto činnosť.

Stav katalogizácie zbierkového fondu múzeí v rokoch 1998 - 2003 je uvedený        v prílohe č. 7.

Súčasťou katalogizácie zbierkových fondov múzeí a galérií je vyhotovenie obrazového záznamu zbierkového predmetu. V minulosti mali múzeá a galérie na výkon obrazového záznamu vlastných zamestnancov - fotografov s príslušným materiálno-technickým zabezpečením. V rámci racionalizácie a pod tlakom nedostatku finančných prostriedkov boli tieto systematizované miesta zrušené a v súčasnosti len niektoré inštitúcie majú vlastných fotografov. V súčasnosti tieto činnosti vykonávajú zamestnanci s iným pracovným zaradením alebo sa zabezpečuje táto činnosť dodávateľsky. Tieto skutočnosti sa prejavili na neuspokojivom stave fotodokumentácie zbierkových predmetov. Zlepšenie technického vybavenia múzeí a galérií (digitalizácia obrazových záznamov) môže v budúcnosti viesť k zlepšeniu stavu fotodokumentácie zbierkových predmetov, čo je nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie elektronického spracovania zbierkových predmetov.

Súčasťou odbornej evidencie zbierkového fondu je aj vedenie záznamov o pohybe zbierkových predmetov - evidencia výpožičiek a nájmov, evidencia zbierkových predmetov vyradených zo zbierkového fondu. Podľa platných právnych predpisov je každé múzeum a galéria povinné viesť osobitne knihu prijatých výpožičiek a nájmov, ako aj knihu vydaných výpožičiek a nájmov s údajmi. Múzeá a galérie sú povinné viesť v zmysle právnych predpisov aj evidenciu deponátov ako súčastí kultúrneho dedičstva, ktoré nie sú majetkom organizácie, a preto musia byť evidované v osobitnom doklade úradnej povahy. Z celkového počtu vyhodnotených subjektov potvrdilo existenciu knihy deponátov iba 32 múzeí. Najviac deponátov má vo svojom užívaní SNM -  Múzeum židovskej kultúry.

Múzeum alebo galéria vedie odbornú evidenciu spravidla v elektronickej forme. Múzeá vytvorili s finančnou podporou MK SR pre túto činnosť osobitný projekt AMIS - Automatizovaný múzejný informačný systém. Vývoj AMIS-u bol spojený aj s úsilím Muzeologického kabinetu SNM o jeho presadenie v múzejnej praxi. Tento systém napriek mnohým snahám nedokázal adekvátne reagovať na nové vývojové trendy. Jednotlivé moduly softvéru umožňovali zhrávanie záznamov o zbierkových predmetoch do ústrednej databázy v Muzeologickom kabinete, čo malo vytvoriť základy pre centrálnu evidenciu zbierok múzeí SR. Po roku 2000 niektoré múzeá nadviazali spoluprácu aj s firmou BACH z ČR a začali na odbornú evidenciu zbierkových predmetov využívať jej produkt.

Obdobným systémom na spracovanie diel výtvarného umenia je systém CEDVU, ktorého vývojom a vedením je poverená SNG. Začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď sa vytvorili technické, organizačné a personálne podmienky na využívanie moderných informačných technológií, pristúpila SNG k digitalizácii svojich zbierok a následne sa stala garantom projektu Centrálnej evidencie diel výtvarného umenia v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku (CEDVU). Významne sa pokročilo v elektronickom spracovaní zbierok: zo 160 852 kusov zbierkových predmetov zaevidovaných v prírastkových knihách galérií je v elektronickej podobe spracovaných 152 210 zbierkových predmetov.

Projekt Centrálnej evidencie múzejných zbierok (CEMUZ) a Centrálnej evidencie diel výtvarného umenia (CEDVU) v zbierkach galérií a múzeí na Slovensku sú zaradené za rezort kultúry do Štátneho informačného systému. V centrálnej databáze v SNG je v elektronickej podobe spracovaných vyše 220 000 záznamov o galerijných zbierkových predmetoch v zbierkach galérií a múzeí v SR. Z databázy možno pripravovať výstupy v elektronickej i tlačenej podobe: štandardizované dokumentačné karty diel, rešeršné výstupy, zoznamy diel k výpožičným reverzom, zoznamy pre revíziu zbierok a pod.

SNM začalo v roku 2003 s aplikáciou nového softvéru, ktorý vytvára vhodné prostredie na celkovú elektronizáciu dát o zbierkových predmetov vrátane vytvárania a archivácie obrazového záznamu. Málo uspokojivý stav elektronického spracovania zbierkového fondu sa v plnej miere prejaví pri aplikácii nového systému CEMUZ, ktorého cieľom je vytvoriť na pôde SNM centrálnu evidenciu zbierkových predmetov múzeí. Nový softvér vytvára vhodné prostredie na elektronizáciu dát a umožňuje aj konverziu dát z jestvujúcich systémov (AMIS, BACH).

Na základe výsledkov testov sa postupne dopracovávajú funkcie, odstraňujú sa nedostatky a dolaďujú sa jednotlivé softvérové komponenty:

dáta jednotlivých múzeí boli importované do centrálnej databázy a skúšobných databáz múzeí, kde boli vyhľadávané chyby exportu,

v máji 2004 bola zriadená doména http://www.cemuz.sk/ - na tejto webovskej lokalite je prostredníctvom modulu Sirius sprístupnená skúšobná databáza centrálnej evidencie múzejných zbierok,

v júni 2004 vykonala komisia CEMUZ akceptačné testy softvérového balíka CEMUZ verzie 1.0.3.1 a na základe ich výsledkov boli spracované pripomienky k softvérovému produktu,

Súčasťou celého procesu vývoja nového softvéru CEMUZ je aj zoznamovanie zamestnancov múzeí SR s novým softvérom, jeho používaním, výhodami. V štádiu rozpracovanosti je metodika elektronického spracovávania múzejných zbierok, ktorej dokončenie je viazané na finálnu verziu softvéru. SNM pripravuje v tejto súvislosti projekt do štrukturálnych fondov, napomáhajúci implementáciu CEMUZ-u do verejných múzeí v SR.

6. Odborná evidencia knižničných fondov a archívnych dokumentov

V múzeách a galériách sa uchovávajú aj archívne dokumenty a archívne zbierky, ktorých ochranu a odbornú evidenciu určujú dve legislatívne normatívy: zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. V sieti múzeí pôsobia dve špeciálne archívne pracoviská - Archív SNM  a Archív Múzea SNP v Banskej Bystrici. Archív Múzea SNP má mimoriadne hodnotné dokumenty k odboju najmä počas II. svetovej vojny a k dejinám SNP. Súčasťou zbierkových fondov sú aj historické knižničné dokumenty a historické knižné fondy. Celkovo v múzeách je takmer štvrť milióna knižničných jednotiek starých tlačí, ktorých odborná správa a starostlivosť sa riadi § 18 zákona NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach. Niektoré staré tlače sú zapísané v zbierkovom fonde ako zbierkové predmety v zmysle platných právnych predpisov. Evidencia ostatného knižničného fondu múzeí a galérií sa riadi zákonom NR SR č. 183/2000 o knižniciach v znení neskorších predpisov a vyhláškou MK SR č. 421/2003 o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach.

Odporúčania:

Vedenie odbornej evidencie zbierkových predmetov je jednou zo základných povinností múzeí a galérií. Je to akt úradnej povahy, ako aj výsledok odbornej erudovanosti zamestnancov múzeí a galérií. Stav odbornej dokumentácie a evidencie zbierkových predmetov má nerovnakú kvalitu. Zároveň sa nedodržiavajú v plnej miere zásady o povinnosti múzeí a galérií poskytovať zodpovedajúce údaje do centrálnej evidencie - múzejných a galerijných zbierok.

V záujme zlepšenia stavu je potrebné realizovať tieto postupy:

zabezpečiť funkčnosť systémov CEMUZ a CEDVU vrátane ich komplexnej implementácie v sieti múzeí a galérií SR, čo predpokladá aj materiálno-technické zabezpečenie vedenia odbornej evidencie v elektronickej podobe vrátane vyhotovovania elektronického obrazového záznamu v celej sieti múzeí a galérií SR,

zabezpečiť v spolupráci s orgánmi odbornej štátnej správy systém cyklických školení pre vedúcich zamestnancov a kurátorov múzeí a galérií s cieľom prehĺbenia ich právneho vedomia,

vykonávať prostredníctvom SNM a SNG ako špecializovaných pracovísk v súčinnosti so zriaďovateľmi a zakladateľmi múzeí a galérií metodické previerky ako nástroj na skvalitnenie odbornej evidencie múzeí a galérií s cieľom odstraňovať nedostatky v odbornej evidencii zbierkových predmetov ,

dôsledne využívať zo strany Ministerstva kultúry SR ako ústredného orgánu štátnej správy kontrolné mechanizmy, ktoré umožňujú §§ 19 - 21 zákona č. 115/19998 o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov ako nástroje na odstraňovanie nedostatkov v odbornej evidencii zbierkových predmetov.

II. Sprístupňovanie zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií

Prezentácia zbierok ako súčasť komunikačnej metódy pri využívaní informačného potenciálu zbierkových predmetov určuje múzeám a galériám jedinečné postavenie v systéme šírenia kultúrnych hodnôt. Prostredníctvom prezentačných foriem - expozícií a výstav sa vytvára priestor pre priamy kontakt: „ informácia - hmotný doklad a návštevník".

Charakteristickou prezentačnou formou pre múzeá a galérie sú expozície, ktoré svojou tematickou líniou v koncepčnom priereze prezentujú ich profiláciu a špecializáciu ako aj skladbu zbierkového fondu.

Ďalším prezentačným fenoménom sú výstavy, ktorými sledujú múzeá a galérie jednak prezentáciu vlastného zbierkového fondu a svojej profilácie v užšie tematicky koncipovaných zámeroch, jednak sprostredkúvajú svojmu okruhu návštevníkov hnuteľné súčastí kultúrneho dedičstva a poznatky mimo vlastného územného a profilového rozsahu pôsobnosti.

Súčasťou prezentačných foriem ako prostriedku ďalšieho neformálneho sprístupňovania  expozícií a výstav sú sprievodné aktivity. Rôznorodosť a variabilita foriem sprievodných aktivít, invenčná práca s návštevníkom je v svojej podstate kvalitatívnym doplňujúcim prvkom expozícií a výstav.

Ďalším zhodnotením základných prezentačných foriem je edičná a publikačná činnosť, ktorej význam spočíva v informovanosti smerom k verejnosti. Táto činnosť je významná z hľadiska prezentovania informácií a ich dostupnosti i mimo expozičných a výstavných priestorov.

1. Expozície

Podľa jednotlivých rokoch je vývoj v múzeách nasledovný:

rok 1998    385 expozícií

rok 1999    394 expozícií   - nárast o 9

rok 2000    399 expozícií   - nárast o 6

rok 2001    397 expozícií   - pokles o 2

rok 2002    400 expozícií   - nárast o 3

rok 2003    404 expozícií   - nárast o 4

Členenie expozícií a výstav  v múzeách podľa tematického zamerania je uvedený v prílohe č. 8 .

            Prehľad o stave novovybudovaných expozícií v múzeách predstavuje dve roviny ukazovateľov: prvou je vybudovanie novej expozície a druhou je nahradenie pôvodných expozícii novými - reinštaláciou. Pomer nahrádzania pôvodných expozícii novými k celkovému počtu je neuspokojivý, priemerný počet sa pohybuje okolo 20 projektov ročne, čo predstavuje 4 až 6 % reinštalovaných expozícii v múzeách. Až 21% z registrovaných múzeí nevykazuje za sledované obdobie žiadnu obmenu alebo reinštaláciu.

Galérie na Slovensku v roku 2003 vykazovali 66 expozícii, z toho bolo 5 nových oproti roku 1998. Zvláštne postavenie v systéme prezentácie zbierkových fondov formou stálych expozícií má SNG najmä vzhľadom na kvalitu, skladbu, rozsah, chronologický a druhový záber zbierok. Jej expozície sú na Slovensku najväčšie a najúplnejšie z hľadiska mapovania dejín umenia a jeho druhov. Sú to expozície umenia Slovenska od gotiky po 19. storočie v Bratislave, expozície starého európskeho umenia v Bratislave a vo Zvolene, insitného umenia v Pezinku, expozícia úžitkového umenia vo Zvolene, expozícia Ľ: Fullu v Ružomberku a L. Mednyánszkeho v Strážkach. Niektoré regionálne galérie majú umeleckohistorické expozície profilované podľa územného zamerania s chronologickým rozsahom od gotiky po 20. storočie (OG, Dolný Kubín; GPMB Liptovský Mikuláš, GMB Bratislava, TG Martin). Ďalšie regionálne galérie svoje zbierkové fondy sprístupňujú prostredníctvom dlhodobejších výstav (PGU Žilina, VSG Košice a ďal.), časť galérií má podľa svojho zamerania stále expozície viazané na prezentovanie umeleckých diel významných osobností (J. Koniarek - GJK Trnava, M. A. Bazovský - GMAB Trenčín, A. Warhol - MMUAW Medzilaborce, D. Skutecký - ŠG Banská Bystrica), špecifický je príklad GU Nové Zámky, kde časť zbierkového fondu európskeho umenia vznikla darom E. a D. Zmetákovcov atď.

Stav expozícií v  galériách na Slovensku je uvedený v prílohe č. 9.

2. Výstavy

Aktivita múzeí a galérií pri tvorbe výstav dokumentuje v jednotlivých rokoch sledovaného obdobia nárast počtov realizovaných výstavných podujatí. V roku 2003 vykázané zvýšenie o 66 výstav v múzeách je prejavom agilnejšieho prístupu v sprístupňovaní zbierkových predmetov, ako i v skutočnosti, že múzeá bez prezentačnej formy - expozície, kompenzujú tento stav výstavami.

Výstavy oproti expozíciám umožňujú múzeám a galériám nie len sprístupňovať vlastný zbierkový fond a prezentovať svoje obsahové zameranie, ale i rozširovať ponuku a informačné spektrum z iných materiálových zdrojov. Primárnym však zostáva využívanie a sprístupňovanie spravovaných zbierkových predmetov a realizácia vlastných výstav. Stav vlastných výstav k počtu všetkých realizovaných výstav sa v priebehu sledovaných rokov pohybuje  v múzeách od 50,5 % až po 57,6 %, čo naznačuje, že tento pomer je vyvážený.

Prehľad počtu expozícií a výstav v múzeách za roky 2002 -  2003 je uvedený

 v prílohe č. 10

Relatívne vysoký počet sprístupnených výstav (1079 výstav roku 2003) v múzeách   predstavuje v priemere 12 výstav na múzeum. Dôvodom je tvorba rozsahovo menších projektov s minimálnymi nákladmi, ako i zvýšením počtu reprízovaných výstav. Z veľkých výstavných projektov a najmä s participáciou viacerých múzeí boli pripravené výstavy „Cesta dejinami" v roku 2000, v reprízach v roku 2001, a „Slovensko - prírodný klenot strednej Európy" v roku 2002, v repríze v roku 2003 v realizácii Slovenského národného múzea. Návštevnícky zaujímavý a interaktívne koncipovaný bol projekt výstavy SNM - Prírodovedného múzea realizovaný v roku 2000 „Nivou Moravy", ako i výstava s vysokým výchovným akcentom „Chceme žiť bez drog" pripravená SNM - Prírodovedným múzeom v roku 1998, s reprízami vo všetkých regiónoch Slovenska v roku 1999.

V roku 2003 vykazovali galérie na Slovensku 489 výstav, z toho 371 vlastných a 94 prevzatých. Odborný, zbierkový a prezentačný program je u viacerých galérií  viazaný na mapovanie výtvarného životu daného regiónu nielen z hľadiska súčasnosti, ale aj v historickom aspekte, niektoré si zachovávajú špecializáciu, ktorá vznikla v predchádzajúcich obdobiach (ŠG Banská Bystrica - grafika, periodické výstavy súčasnej slovenskej grafiky; OG Dolný Kubín - sympózia súčasného maliarstva; TG Martin - periodické prehliadky knižnej tvorby, NG Lučenec - prehliadky akvarelu, GJK Trnava - prehliadky plagátu); resp. hľadajú nové zameranie viazané na aktuálne tendencie súčasného umenia (GJK Trnava s Centrom súčasného umenia, PGU Žilina, NG Nitra).    

Prehľad počtu expozícií a výstav v galériách za roky 2002-2003 je uvedený v prílohe č. 11

Obsahové zameranie expozícií a výstav

V roku 2003 z celkového počtu expozícií v múzeách má najvyššie zastúpenie spoločenskovedná oblasť - 70 %, prírodovedné zameranie vykazuje 12 %, oblasť dejín vedy a techniky je zastúpená na 7 % a expozície v prírode 11 %. Údaje vypovedajú, že za spoločenskovednou oblasťou výrazne zaostávajú prírodovedné expozície, pozitívny je nárast, i keď v minimálnom rozsahu expozícií z oblasti vedy a techniky. Obdobný pomer v základnom obsahovom členení vykazujú i výstavy, napríklad percentuálne sú najvyššie zastúpené výstavy spoločenskovedné - 80 %, prírodovedné sa realizovali v 15 % a z oblasti vedy a techniky 5 %.

 Sprístupňovanie zbierkových predmetov z územného hľadiska

Údaje o rozložení expozícií a realizácii výstav z hľadiska územnosprávneho členenia - krajov poskytujú základný informačný prehľad o zastúpení múzejno-prezentačných foriem a ich kvantitatívnom vývoji. Počet expozícií v jednotlivých krajoch vykazuje proporčné údaje vo vzťahu k rozlohe, počtu múzeí a ich múzejno-dokumentačných územných oblastí. V priebehu sledovaného obdobia (porovnanie rokov 1998 a 2003) najvyšší nárast počtu expozícií vykazuje kraj Trnava o 11 expozícií, kraj Košice o 10 expozícií a kraj Prešov o 8 expozícií, naopak pokles stavu je v kraji Žilina o 5 expozícií a Nitra o 3 expozície. V realizácii výstav najvyšší nárast o 24 výstav vykazuje kraj Prešov, o 19 výstav kraj Bratislava, o 15 výstav kraj Trnava, v krajoch Banská Bystrica, Košice a Nitra je zaznamenaný pokles v priemere o 10 výstav.

Údaje o ostatných výstupoch a prezentačných aktivitách sú uvedené v prílohách č.12 a č.13

Využiteľnosť zbierkových predmetov v prezentácií múzeí a galérií

Premisou prezentačných foriem expozícií a výstav je sprístupňovanie informačného potenciálu hmotných dokladov uchovávaných v zbierkových fondoch múzeí a galérií. Vzhľadom na minimálny nárast nových expozícií sa počet vyinštalovaných zbierkových predmetov pohybuje pri múzeách okolo 226 000 exponátov, čo v pomere k celkovému počtu kusov zbierkových predmetoch registrovaných múzeí predstavuje iba 2,6 % . Využívanie zbierkových predmetov ich sprístupnením formou výstav sa pohybuje pri múzeách v počtoch cca 54 000 exponátov, v percentuálnom vyjadrení 0,6 %. Nízky percentuálny údaj korešponduje s relatívne nízkym počtom realizovaných vlastných výstav, zvyšovaním počtu výstav menšieho rozsahu a ich reprízovaním.

Dokladom o relatívnej stagnácii a nízkom percente využívaných zbierkových predmetov je stav využiteľnosti expozičnej a výstavnej plochy vo vzťahu k celkovej ploche objektov múzeí a ich priestorových možností. V priebehu rokov 1998 až 2002 predstavuje realizačný priestor expozícií a výstav 44 % z celkovej plochy múzeí. K zvýšeniu dochádza v roku 2003 sprístupnením plošne náročného projektu expozície „Vývoj letectva a leteckej techniky od roku 1945" realizovanej Slovenským technickým múzeom v Košiciach.   

Prezentácia a finančné náklady

Analýza stavu v kvantitatívnych ukazovateľoch expozícií a výstav, sledovanie trendu vývoja korešponduje s finančnými nákladmi a ekonomickým postavením múzeí a galérií. Porovnanie vynaložených finančných prostriedkov na realizáciu expozícií a výstav s celkovým finančným príspevkom múzeí je v jednotlivých rokoch v percentuálnom vyjadrení nasledovné:

1998 - 3,3 %,  1999 - 2,7 %,  2000 - 2,7 %,  2001 - 2,1 %,  2002 - 2,9 %,  2003 - 1,3 %

Už samotná výška percenta poukazuje na minimálne vynakladanie finančných prostriedkov na prezentáciu. Zvýšené percento v roku 2002, oproti predchádzajúcim rokom ako i následnému, zaznamenala realizácia náročnej výstavy „Stred Európy okolo roku 1000", ktorá svojimi finančnými nákladmi vystúpila z priemeru múzeami realizovaných výstav. Výrazný percentuálny pokles v roku 2003 je dôsledkom zníženia príspevku na činnosť múzeí; v porovnaní s rokom 2002 o cca 30 mil. Sk, čo činilo 6,2 %.

Analýza múzejnej prezentácie z hľadiska kvalitatívnych ukazovateľov

Komplex ukazovateľov najmä z hľadiska uplatňovania muzeologických komunikačných princípov, odbornej, obsahovej, výstavníckej, architektonicko-výtvarnej úrovne expozícií a výstav je vo vzťahu k efektivite využiteľnosti zbierkových predmetov a návštevníckej spôsobilosti určujúcim kritériom.

            Kvalita expozícií - obsahová výpoveď, prehľadnosť a prístupnosť vnímania exponátov, symbióza s výtvarným a grafickým prevedením, úroveň informačných textov, uplatnenie informačnej techniky je v múzeách prezentovaná na nasledovnej úrovni:

a) spĺňa                                    - 50 % múzeí

b) čiastočne vyhovuje    - 34 % múzeí

c) stav nevyhovujúci      - 16 % múzeí

Kvalita a účelovosť výstavníckeho fundusu a výstavníckej techniky vo vzťahu k obsahu expozície, druhu a charakteru exponátov, priestoru, rešpektovanie architektonického riešenia priestorov je v múzeách na úrovni:

a) spĺňa požiadavky      - 30 % múzeí

b) čiastočne vyhovuje     - 34 % múzeí

c) stav nevyhovujúci      - 36 % múzeí

Úroveň z hľadiska návštevníckej komunikácie  je nasledovná:

a) spĺňa požiadavky      - 71 %

b) čiastočne vyhovuje    - 18 %

c) stav nevyhovujúci     - 11 %

V oblasti prezentácie zbierok neuspokojivý stav vykazujú najmä regionálne múzeá a galérie, ktoré v priebehu sledovaného obdobia prešli viacerými transformáciami (súčasný zriaďovateľ - samosprávny kraj) a menšie mestské múzeá a galérie. S priestorovým problémom sa však stretávajú aj múzeá v zriaďovateľskej pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy. Negatívnym prvkom v relatívne stabilizovanom trende realizácie výstav je postavenie Múzea školstva a pedagogiky na Slovensku v Bratislave, ktoré je do súčasnosti nielen bez expozičných priestorov, ale nemá vytvorený ani vlastný, stabilný priestor na výstavnú formu prezentácie. Obdobnú nepriaznivú situáciu vykazuje aj Múzeum obchodu , ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo hospodárstva SR.

Prehľad návštevnosti múzeí a galérií je uvedený v prílohách č.14 a č. 15.

3. Sprievodné kultúrno-vzdelávacie aktivity.

Realizácia sprievodných aktivít ako prostriedok ďalšieho sprístupňovania zbierkových fondov verejnosti a ďalšieho kvalitatívneho zhodnocovania sprístupnených zbierkových predmetov, zúročovania obsahu expozícií a výstav, ako i práce s návštevníkom, je v múzeách a galériách vykazovaná nasledovne:

a) pravidelná organizácia   - 76 %

c) sporadicky            - 21 %

d) bez organizácie        -  3 %  

Z uvedeného prehľadu možno konštatovať, že nevyrovnaný prístup pri realizácii sprievodných aktivít v múzeách a galériách spôsobuje absencia viacerých profesií, napr. poklesol stav „manažérov kultúry" ako aj špeciálna profesia „ múzejný alebo galerijný pedagóg", ktoré sú len v minimálnom zastúpení.

Z obsahového hľadiska v múzeách a galériách nastupuje trend animačných foriem, ako napríklad tvorivé, remeselné dielne, pričom však prevláda klasický prístup (semináre, súťaže, umelecké programy, vyučovacie hodiny, prednášky, koncerty, festivaly a ďalšie).         

Sprievodné aktivity a programy sú zamerané na rôzne vekové, profesijné a záujmové skupiny obyvateľstva, v ktorých zvláštnu časť mimoriadnej dôležitosti tvoria špecializované programy zamerané na podchytenie záujmu o výtvarné umenie, kultivovanie estetického vnímania a vedomia u detí a študujúcej mládeže (špecializované kultúrno-výchovné podujatia, lektorské výklady, diskusie s umelcami a kurátormi, detské tvorivé dielne, ateliéry, animácie, programy tvorivej dramatiky a pod.), ktoré však najčastejšie musia byť financované so sponzorských prostriedkov, resp. účelových dotácií alebo v spolupráci s inými špecializovanými inštitúciami. 

4. Edičná a publikačná činnosť

Nepostrádateľnou súčasťou expozícií - výstav, z hľadiska ich výpovednosti a celkového informačného komfortu, je vydávanie sprievodných tlačových výstupov, ako napríklad sprievodca, katalóg, skladačka a ďalšie informačné tlače. Stav v tejto činnosti v múzeách je nasledovný: pravidelné vydávanie 43 %, sporadické  38 %, minimálne a žiadne 19 %. V oblasti edičnej činnosti galérií zaznamenávame klesajúcu tendenciu počtu vydaných odborných výstupov: v roku 2002 vydali galérie 191 titulov, v  roku 2003 - 156 titulov.  Iba SNG na základe účelových dotácií MK SR vydala v sledovanom období edičné tituly zásadného odborného a vedecko-výskumného významu: Dejiny slovenského výtvarného umenia - 20. storočie, Gotika; Slovenská fotografia  1920 - 2000; Fulla 2002;  Slovenské vizuálne umenie 1970 - 1985. V SNG vzniklo aj niekoľko cyklických edičných radov: Ročenka Galéria (od roku 2000), Reštaurované dielo zo zbierok SNG, Akvizície; v regionálnych galériách sa edičné výstupy tohto typu objavujú sporadicky.

Nepravidelnosť vydávania sprievodných tlačí nie je znakom nezáujmu múzeí a galérií o sprístupňovanie informačného potenciálu expozícií a výstav touto formou, ale dokladom ich reálnych finančných možností

Odporúčania:

1. Ústredné orgány štátnej správy

-                       vytvoriť priestor v rámci grantového systému na financovanie budovania nových, reinštaláciu a modernizáciu existujúcich expozícií

-           umožniť v legislatívnom prostredí, najmä v ekonomickej oblasti, sponzorské vstupy ako ďalší zdroj podpory financovania, vytvoriť múzeám a galériám, ako „fondovým organizáciám" s náročnými finančnými vstupmi a špecifickými výkonmi priestor na plnenie ich poslania,

-           zabezpečiť v školskom systéme výuku a prípravu pre špecifikum múzejných

a galerijných profesií,

-           realizovať projekty expozícií celospoločenského významu prezentujúce vývoj , prírodné bohatstvo, umenie a kultúru Slovenska ako i špecializované expozície celoslovenského záberu,

-           hľadať možnosti riešenia finančných zdrojov, ktoré súvisia s poistením zbierkových predmetov múzeí a galérií.

2. Zriaďovatelia a zakladatelia

hodnotiť múzeá a galérie ako inštitúcie, ktoré sa výrazne podieľajú na rozvoji kultúrnej podstaty spoločnosti,

zvýšiť v rozpočtoch múzeí a galérií percento finančných prostriedkov vynakladaných na sprístupňovanie zbierkových predmetov a tým aktivizovať prezentáciu - tvorbu nových expozícií, reinštaláciu a obnovu existujúcich, realizáciu výstav na vyššej obsahovej a umeleckej úrovni,

prihliadať pri stanovovaní výšky príspevkov na vysokú prevádzkovú náročnosť expozičných a výstavných priestorov (zabezpečenie ochrany zbierkových predmetov,  bezpečnosti návštevníkov a ďalšie),

vytvárať podmienky na reštaurovanie zbierkových predmetov a tým zvýšiť ich spôsobilosť na sprístupňovanie,

akceptovať nevyhnutnosť špecifických profesií nezastupiteľných pri sprístupňovaní zbierkových predmetov - kurátor, reštaurátor, lektor; pri využívaní informačného potenciálu expozícií - výstav a práci s návštevníkom rešpektovať profesie uplatňované v súčasnom múzejníctve - napríklad komunikátor, múzejný a galerijný pedagóg.

3. Múzeá a galérie

presadzovať budovanie nových expozícií, reinštaláciu a obnovu zastaraných a návštevnícky nevhodných, a  tým v plnej miere napĺňať poslanie múzeí a galérii v súlade s ich profiláciou,

postupovať programovo pri zabezpečovaní výstav, realizovať výstavy s intenzívnejším využívaním vlastného zbierkového fondu, zvyšovať produkciu vlastných výstav, vo väčšej miere dbať na kvalitu a obsažnosť tém výstav a ich výstavnícku realizáciu,

pripravovať a podieľať sa na príprave rozsiahlejších a náročnejších výstavných  projektov s využitím zbierkových fondov a to i na úkor zníženia  počtu menších výstav, vo väčšej miere uplatňovať formu repríz a zúročiť tak vynaložené investície, ako i informačnú hodnotu exponátov,

zintenzívniť využívanie prezentačných foriem aplikáciou animačných sprievodných foriem; dbať na vydávanie edičných titulov a tlačí a zabezpečiť tak plnohodnotný   informačný komfort expozícií a výstav       

Závery a odporúčania

V záujme skvalitnenia súčasného stavu evidencie, ochrany a sprístupňovania zbierkových fondov a expozícií múzeí a galérií je potrebné:

zabezpečiť a urýchliť proces odbornej evidencie a dokumentácie zbierkových fondov múzeí a galérií najmä elektronickou formou,

zvýšiť dôraz na ochranu výstavných priestorov a dôsledne zabezpečovať uloženie zbierkových fondov múzeí a galérií,

vytvárať podmienky na postupný proces revitalizácie stálych expozícií a realizáciu aktuálnej dramaturgie výstavných programov múzeí a galérií, s dôrazom na ich vysokú odbornosť a technickú úroveň,

zefektívniť edičnú a publikačnú činnosť múzeí a galérií s prihliadnutím na štruktúru návštevníkov a požiadavky cestovného ruchu.