Európsky dohovor o cezhraničnej televízii

Direktoriát pre ľudské práva, Štrasburg 1998
(neoficiálna konsolidovaná verzia v znení pozmeňujúceho protokolu)

Úvodná poznámka
Európsky dohovor o cezhraničnej televízii bol otvorený na podpis Výborom ministrov Rady Európy dňa 5. mája 1989. Vstúpil do platnosti dňa 1. mája 1993. Pozmeňujúci protokol k tomuto Dohovoru bol schválený Výborom ministrov dňa 9. septembra 1998 a nový text Dohovoru bol pre zmluvné strany otvorený na podpis ku dňu 1. októbra 1998. Je uverejnený ako tlač v Zbierke európskych zmlúv (European Treaties Series, ETS) pod číslom 171. Tento dokument predstavuje konečnú neoficiálnu verziu Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v podobe, v akej sa upraví Protokolom po nadobudnutí jeho účinnosti. Protokol nadobudne účinnosť, keď všetky zmluvné strany Dohovoru vyjadria s ním súhlas, alebo alternatívne dva roky od termínu, keď bol otvorený na podpis (t.j. 1. októbra 2000), ak nijaký štát, ktorý je alebo sa medzitým stane zmluvnou stranou tohto Dohovoru, nevznesie najneskôr do 3 mesiacov od otvorenia pozmeňujúceho Protokolu na podpis (t.j. do 1. januára 1999) námietku proti automatickému nadobudnutiu jeho účinnosti.

Preambula

majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu jej členov v záujme zachovania a uskutočňovania ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom;

majúc na zreteli, že základnými prvkami týchto princípov sú dôstojnosť a rovnosť každej ľudskej bytosti;

majúc na zreteli, že sloboda prejavu a informácií, ako je zakotvená v Článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, predstavuje jeden z kľúčových princípov demokratickej spoločnosti, ako aj jednu zo základných podmienok jej pokroku a rozvoja každej ľudskej bytosti;

opätovne potvrdzujúc svoju oddanosť zásadám slobodného toku informácií a myšlienok, ako aj nezávislosti vysielateľov, ktoré tvoria neodmysliteľný základ ich politiky v oblasti vysielania;

uznávajúc význam vysielania pre rozvoj kultúry a slobodnú tvorbu názorov za podmienok zachovania pluralizmu a rovnosti príležitostí pre všetky demokratické zoskupenia a politické strany;

v presvedčení, že pokračujúci vývoj informačnej a komunikačnej technológie by mal bez ohľadu na hranice slúžiť na podporu práva vyjadrovať, vyhľadávať, prijímať a poskytovať informácie a myšlienky z akéhokoľvek zdroja;

v úsilí sprístupňovať verejnosti čoraz bohatší výber programových služieb, a tým napomáhať rozširovaniu kultúrneho dedičstva a rozvoju audiovizuálnej tvorby v Európe, ako aj v odhodlaní dosiahnuť tento kultúrny cieľ podporou rastu výroby a šírenia vysoko kvalitných relácií, a tak napĺňať očakávania verejnosti v oblasti politiky, vzdelávania a kultúry;

uvedomujúc si potrebu zosúladiť spoločný základný rámec pre reguláciu;

vychádzajúc z Rezolúcie č. 2 a z Deklarácie 1. Európskej konferencie ministrov o politike v oblasti hromadných médií;

usilujúc sa rozvíjať princípy, zakotvené v Odporúčaniach Rady Európy o zásadách televíznej reklamy, o rovnosti medzi ženami a mužmi v médiách, o využití družicových kapacít pre televíziu a rozhlas, ako aj o podpore audiovizuálnej výroby v Európe,

sa dohodli na tomto:

KAPITOLA I: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1: Predmet a cieľ

Tento Dohovor sa týka programových služieb, poskytovaných vo forme prenosu signálov. Jeho cieľom je uľahčiť cezhraničný prenos a retransmisiu televíznych programových služieb medzi zmluvnými stranami.

Článok 2: Používané pojmy

Na účely tohto Dohovoru:
a) Pod prenosom sa rozumie prvotné šírenie kódovaných alebo nekódovaných televíznych programových služieb určených na príjem širokou verejnosťou prostredníctvom pozemného vysielača, kábla alebo družice akéhokoľvek typu. Tento pojem nezahrnuje komunikačné služby na individuálnu objednávku;
b) Za retransmisiu sa označuje skutočnosť, keď vysielateľ akýmikoľvek televíznymi prostriedkami prijíma a súčasne prenáša úplné a nezmenené programové služby alebo ich podstatné časti, určené na príjem širokou verejnosťou;
c) Pod vysielateľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá nesie dramaturgickú zodpovednosť za skladbu televíznych programových služieb určených na príjem širokou verejnosťou, pričom ich prenáša sama alebo ich úplné a nezmenené nechá prenášať treťou osobou;
d) Pod programovou službou sa rozumejú všetky zložky jednotlivej služby, poskytovanej príslušným vysielateľom, ako je definovaný vyššie;
e) Pod európskymi audiovizuálnymi dielami sa rozumejú tvorivé diela, ktorých výrobu alebo koprodukciu majú pod kontrolou európske fyzické alebo právnické osoby;
f) Pod reklamou sa rozumie každé verejné oznámenie, vysielané za úplatu alebo podobnú protihodnotu, ako aj za účelom vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo prenájom výrobku či služby, vyzdvihnúť vec alebo myšlienku, alebo dosiahnuť iný účinok, sledovaný zadávateľom reklamy alebo samotným vysielateľom;
g) Pod telenákupom sa rozumejú priame ponuky, vysielané pre verejnosť s cieľom dodávať za úplatu tovar alebo služby, vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov;
h) Pod sponzorstvom sa rozumie účasť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa nezaoberá vysielacími aktivitami alebo výrobou audiovizuálnych diel, pri priamom alebo nepriamom financovaní relácie s cieľom propagovať meno, obchodnú známku, imidž alebo aktivity tejto osoby.

Článok 3: Pole pôsobnosti

Tento Dohovor sa vzťahuje na každú programovú službu, prenášanú alebo preberanú subjektami alebo pomocou technických prostriedkov, podliehajúcich právnemu poriadku zmluvnej strany, a to káblom, pozemným vysielačom alebo družicou, pričom táto služba sa dá priamo alebo nepriamo prijímať v jednej alebo vo viacerých zmluvných stranách.

Článok 4: Sloboda príjmu a retransmisie

Zmluvné strany zabezpečia slobodu prejavu a informácií v súlade s Článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručia slobodu príjmu a nebudú obmedzovať na svojom území retransmisiu programových služieb, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tohto Dohovoru.

Článok 5: Povinnosti zmluvných strán prenosu

1. Každá zmluvná strana prenosu zabezpečí, aby všetky programové služby prenášané vysielateľmi podliehajúcimi jej právnemu poriadku, boli v súlade s podmienkami tohto Dohovoru.

2. Na účely tohto Dohovoru vysielateľom podliehajúcim právnemu poriadku zmluvnej strany je:
vysielateľ, ktorý má sídlo v príslušnej zmluvnej strane v zmysle odseku 3;
vysielateľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 4.

3. Na účely tohto Dohovoru sa bude za sídlo vysielateľa považovať zmluvná strana, tu i ďalej označená ako "strana prenosu", v týchto prípadoch:
a) ak vysielateľ má svoju centrálu v predmetnej zmluvnej strane a prijíma tu aj rozhodnutia o programových skladbách;
b) ak má vysielateľ centrálu v jednej zmluvnej strane, ale rozhodnutia o programových skladbách sa prijímajú v inej zmluvnej strane, za sídlo vysielateľa sa považuje tá strana, v ktorej je zapojená do televíznych vysielacích aktivít významná časť pracovných síl; ak je do televíznych vysielacích aktivít zapojená významná časť pracovných síl v oboch týchto zmluvných stranách, za vysielateľovo sídlo sa považuje tá strana, kde má vysielateľ centrálu; ak ani v jednej z týchto zmienených strán nie je zapojená do televíznych vysielacích aktivít významná časť pracovných aktivít, za vysielateľovo sídlo sa považuje tá strana, kde po prvý raz začal vysielať v súlade s právnym systémom predmetnej strany, a to za podmienky, že udržuje stále a preukázateľné spojenie s hospodárstvom tejto zmluvnej strany;
c) ak má vysielateľ svoju centrálu v zmluvnej strane, ale rozhodnutia o programových skladbách sa prijímajú v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru a naopak, za sídlo vysielateľa sa považuje predmetná zmluvná strana, a to za podmienky, že je tu do televíznych vysielacích aktivít zapojená významná časť pracovných síl;
d) ak v zmysle kritérií Článku 2, odseku 3 Direktívy 97/36/EC Európskeho parlamentu a Rady z 19. júna 1997, pozmeňujúcej Direktívu 89/552/EEC Rady o koordinácii niektorých zákonných ustanovení, regulatívnych opatrení a administratívnych postupov členských štátov, ktorou sa upravujú aktivity v oblasti televízneho vysielania, za sídlo vysielateľa treba považovať niektorý z členských štátov Európskeho spoločenstva, tento štát bude považovaný za sídlo vysielateľa aj na účely tohto Dohovoru.

4. Vysielateľ, na ktorého sa nedajú uplatniť ustanovenia odseku 3, sa bude považovať za podliehajúceho právnemu poriadku zmluvnej strany, takzvanej strany prenosu, v nasledujúcich prípadoch:
a) ak používa frekvenciu, pridelenú touto zmluvnou stranou;
b) ak nepoužíva frekvenciu, pridelenú zmluvnou stranou, ale používa družicovú kapacitu, ktorá prináleží tejto zmluvnej strane;
c) ak nepoužíva ani frekvenciu, pridelenú zmluvnou stranou, ani družicovú kapacitu, prináležiacu zmluvnej strane, ale používa vysielacie spojenie k družici, umiestnené na území tejto zmluvnej strany.

5. Ak sa zmluvná strana prenosu nedá určiť ani podľa odseku 4, Stály výbor sa bude zaoberať týmto problémom v zmysle Článku 21, písm. a) tohto Dohovoru, aby určil predmetnú zmluvnú stranu.

6. Tento Dohovor nemá účinok na televízne vysielanie, zamerané výlučne na príjem v štátoch, ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohovoru, pričom toto vysielanie nie je priamo či nepriamo dostupné verejnosti v jednej alebo vo viacerých zmluvných stranách.

Článok 6: Poskytovanie informácií

1. Zodpovednosť vysielateľa musí byť jasne a primerane špecifikovaná vo vydanom oprávnení alebo v uzavretej zmluve s kompetentným orgánom ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo akýmkoľvek iným zákonným opatrením.

2. Informácie o vysielateľovi musia byť na požiadanie sprístupnené, a to kompetentným orgánom zmluvnej strany prenosu. Tieto informácie musia obsahovať minimálne názov alebo označenie, sídlo a právnu formu vysielateľa, meno štatutárneho zástupcu, kapitálovú skladbu, povahu, účel a spôsob financovania programovej služby, ktorú vysielateľ prevádzkuje alebo hodlá prevádzkovať.

KAPITOLA II: PROBLEMATIKA PROGRAMU

Článok 7: Zodpovednosť vysielateľa

1. Všetky súčasti programových služieb musia spôsobom svojho podania a svojím obsahom rešpektovať ľudskú dôstojnosť a základné práva iných. Predovšetkým nesmú:
a) byť oplzlé, a najmä obsahovať pornografiu;
b) poskytovať nenáležitý priestor násiliu a priamo či nepriamo podnecovať rasovú nenávisť.

2. Akékoľvek súčasti programových služieb, ktoré môžu poškodiť fyzický, duševný alebo morálny vývoj detí a mladistvých, nesmú byť zaradené do vysielania v časoch, kedy sa dá očakávať ich prítomnosť pri obrazovke.

3. Vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie korektne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov.

Článok 8: Právo na odpoveď

1. Každá strana prenosu zabezpečí, aby ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, bez ohľadu na národnosť alebo miesto trvalého bydliska, mohla uplatniť právo na odpoveď alebo domáhať sa iného primeraného opravného prostriedku, či už zákonného alebo správneho, vo vzťahu k reláciám, prenášaným vysielateľmi podliehajúcimi ich právnemu poriadku v zmysle Článku 5. Osobitne zabezpečí, aby časové lehoty a iné úpravy pre uplatnenie práva na odpoveď umožnili účinný výkon tohto práva. Účinný výkon tohto práva alebo iných primeraných zákonných alebo správnych opravných prostriedkov musí byť zabezpečený tak z hľadiska časovej lehoty, ako i spôsobu uvedenia.

2. Za týmto účelom sa v pravidelných intervaloch a vhodnými prostriedkami uvádza v programovom výstupe názov programovej služby alebo vysielateľa, zodpovedného za túto programovú službu.

Článok 9: Prístup verejnosti k informáciám

Každá zmluvná strana preskúma, a ak bude potrebné, prijme zákonné opatrenia, ako je napríklad zavedenie práva na krátke reportáže o podujatiach širokého verejného záujmu, aby verejnosti nebolo upreté právo na informácie v dôsledku toho, že vysielateľ podliehajúci jej právnemu poriadku uplatní výlučné práva na prenos alebo retransmisiu z tohto podujatia v zmysle Článku 3.

Článok 9a: Prístup verejnosti k dôležitým podujatiam

1. Každej zmluvnej strane prináleží právo prijať opatrenia, ktorými zabezpečí, aby vysielatelia podliehajúci jej právnemu poriadku nemohli vysielať na báze exkluzivity tie podujatia, ktoré predmetná zmluvná strana považuje za spoločensky veľmi dôležité, čím by zbavili podstatnú časť verejnosti tejto zmluvnej strany možnosti sledovať takéto podujatia v priamom prenose alebo zo záznamu vo voľne dostupnej televízii. Ak zmluvná strana toto právo využije môže zostaviť zoznam podujatí, ktoré považuje za spoločensky veľmi dôležité.

2. Rešpektujúc zákonné záruky, poskytované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj za náležitých okolností štátnu ústavu, zmluvné strany príslušnými prostriedkami zabezpečia, aby vysielatelia podliehajúci ich právnemu poriadku nemohli uplatňovať výlučné práva, zakúpené dotknutými vysielateľmi po termíne nadobudnutia účinnosti Protokolu upravujúceho Európsky dohovor o cezhraničnej televízii takým spôsobom, že podstatná časť verejnosti inej zmluvnej strany bude zbavená možnosti sledovať podujatia, ktoré boli určené touto inou zmluvnou stranou v zmysle predchádzajúceho odseku na priamy prenos v celom rozsahu alebo čiastočne, resp. ak je to z objektívnych dôvodov vo verejnom záujme nevyhnutné alebo náležité, zo záznamu v celom rozsahu alebo čiastočne, a to vo voľne dostupnej televízii, v závislosti od rozhodnutia tejto inej zmluvnej strany v zmysle odseku 1, a to za nasledujúcich podmienok:
a) zmluvná strana, ktorá zavádza zákonné opatrenia v súlade s odsekom 1, zostaví zoznam domácich alebo zahraničných podujatí, považovaných touto zmluvnou stranou za spoločensky veľmi dôležité;
b) zmluvná strana tak urobí jasnou a transparentnou formou a v náležitom, splniteľnom časovom predstihu;
c) zmluvná strana určí, či tieto podujatia budú dostupné formou priameho prenosu z celého podujatia alebo z jeho časti, alebo ak je to z objektívnych dôvodov vo verejnom záujme nevyhnutné a náležité, formou záznamu z celého podujatia alebo z jeho časti;
d) opatrenia prijaté zmluvnou stranou, zostavujúcou zoznam, musia byť vyvážené a rozpracované tak, aby iné zmluvné strany mohli prijať opatrenia v súlade s týmto odsekom;
e) zmluvná strana, ktorá zostavila zoznam, tento predloží spolu so sprievodnými zákonnými opatreniami Stálemu výboru, a to do termínu, určeného Stálym výborom;
f) opatrenia prijaté zmluvnou stranou, ktorá zostavila zoznam, musia zodpovedať smerniciam Stáleho výboru, vypracovaným v zmysle odseku 3, pričom je potrebné pozitívne stanovisko Stáleho výboru k týmto opatreniam. Opatrenia prijaté v zmysle tohto odseku sa môžu uplatňovať iba na tie podujatia, ktoré sú uverejnené Stálym výborom v ročnom súpise, ako je stanovené v odseku 3, a na tie výlučné práva, ktoré boli zakúpené po nadobudnutí účinnosti tohto pozmeňujúceho Protokolu.

3. Stály výbor bude raz do roka:
a) uverejňovať súhrnný súpis podujatí, zahrnutých do zoznamov, ako aj sprievodné opatrenia, nahlásené zmluvnými stranami v súlade s odsekom 2 e);
b) vypracovávať smernice, podliehajúce schváleniu trojštvrtinovou väčšinou členov, ako dodatok k požiadavkám, vymenovaným v odseku 2, písm. a) až e), a to s cieľom odstrániť odlišnosti medzi implementáciou tohto Článku a príslušnými ustanoveniami Európskeho spoločenstva.

Článok 10: Kultúrne ciele

1. Každá zmluvná strana prenosu v rámci možností a vhodnými prostriedkami zabezpečí, aby vysielateľ podliehajúci jej právnemu poriadku vyhradil európskym dielam väčšinový podiel svojho vysielacieho času, do ktorého sa však nezahrnuje čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextovým službám a telenákupu. So zreteľom na vysielateľove povinnosti v oblasti informácií, vzdelávania, kultúry a zábavy treba tento podiel dosiahnuť postupne, na základe vhodných kritérií.

2. V prípade nezhody pri uplatňovaní predchádzajúceho odseku medzi zmluvnou s tranou príjmu a zmluvnou stranou prenosu je možné na žiadosť jednej zo zmluvných strán obrátiť sa na Stály výbor, aby k problému zaujal poradné stanovisko. Takúto nezhodu nemožno postúpiť na rozhodcovské konanie v zmysle Článku 26.

3. Zmluvné strany sa zaväzujú, že spoločne a bez diskriminácie medzi vysielateľmi budú hľadať najvhodnejšie nástroje a postupy pri podpore aktivít a rozvoja európskej produkcie, osobitne v krajinách s nízkou kapacitou audiovizuálnej výroby a s obmedzeným jazykovým dosahom.

4. Zmluvné strany zabezpečia, aby vysielatelia podliehajúci ich právnemu poriadku nevysielali kinematografické diela v iných časových lehotách, ako sú dohodnuté s majiteľmi práv.

Článok 10a: Pluralizmus médií

V súlade s duchom spolupráce a vzájomnej pomoci, z ktorého vychádza tento Dohovor, sa budú zmluvné strany usilovať, aby programové služby prenášané alebo preberané do vysielania v zmysle Článku 3 právnickými alebo fyzickými osobami podliehajúcimi ich právnemu poriadku, neohrozovali pluralizmus médií.

KAPITOLA III: REKLAMA A TELENÁKUP

Článok 11: Všeobecné normy

1. Reklama a telenákup musia byť korektné a čestné.

2. Reklama a telenákup nesmú byť zavádzajúce a poškodzovať záujmy spotrebiteľov.

3. Reklama a telenákup určené pre deti alebo s účasťou detí sa musia vyhnúť čomukoľvek, čo by mohlo poškodiť ich záujmy, a mať na zreteli ich osobitnú vnímavosť.

4. Telenákup nesmie nabádať maloletých, aby sa zaviazali na kúpu alebo prenájom výrobkov a služieb.

5. Zadávateľ reklamy nesmie vyvíjať nijaký dramaturgický nátlak na obsah relácií.

Článok 12: Časový rozsah

1. Podiel telenákupných spotov, reklamných spotov a iných foriem reklamy okrem telenákupných blokov v zmysle odseku 3 nesmie presiahnuť 20% denného vysielacieho času. Vysielanie reklamných spotov nesmie presiahnuť 15% denného objemu vysielania.

2. Podiel reklamných a telenákupných spotov v rámci pevnej hodiny nesmie presiahnuť 20%.

3. Bloky vyhradené pre telenákupné relácie a vysielané v rámci programových služieb, ktoré nie sú výlučne zamerané na telenákup, musia mať minimálnu dĺžku 15 súvislých minút. Takýchto blokov sa môže v priebehu dňa vysielať najviac osem. Ich celkový rozsah nesmie presiahnuť tri hodiny denne. Musia byť jasne označené optickými a akustickými prostriedkami.

4. Pre účely tohto Článku sa pod reklamu nezahrnujú:
oznámenia samotného vysielateľa v súvislosti s jeho vlastnými reláciami a pomocnými produktami, priamo odvodenými z týchto relácií; 
oznámenia vo verejnom záujme a charitatívne výzvy, vysielané bezodplatne.

Článok 13: Forma a spôsob uvedenia

1. Reklama a telenákup musia byť jasne rozoznateľné ako také a zreteľne oddelené od iných súčastí programovej služby optickými a/alebo akustickými prostriedkami. V zásade sa reklamné a telenákupné spoty vysielajú v blokoch.

2. Reklama a telenákup nesmú využívať podprahové techniky.

3. Skrytá reklama a telenákup nie sú prípustné, osobitne keď sa predvádzaním výrobkov alebo predstavovaním služieb sledujú reklamné účely.

4. V reklame a v telenákupe nesmú v obraze ani vo zvuku účinkovať osoby, ktoré pravidelne uvádzajú spravodajské a publicistické relácie.

Článok 14: Zaraďovanie reklamy a telenákupu

1. Reklama a telenákup sa zaraďujú medzi jednotlivé relácie. Za predpokladu splnenia podmienok uvedených v odsekoch 2 až 5 tohto Článku môžu byť reklamné a telenákupné spoty zaraďované aj v priebehu relácií tak, aby nenarúšali celistvosť a hodnotu relácie, a aby neboli poškodené práva majiteľov práv.

2. V reláciách zložených zo samostatných častí alebo v športových reláciách a pri prenosoch podujatí a vystúpení s podobnou štruktúrou, ktorých súčasťou sú prestávky, sa môžu reklamné alebo telenákupné spoty zaraďovať len medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok.

3. Prenosy audiovizuálnych diel, ako sú hrané celovečerné filmy a filmy vyrobené pre televíziu (okrem sérií, seriálov, zábavných a dokumentárnych relácií), ktorých plánovaná dĺžka presahuje 45 minút, sa môžu prerušiť raz v priebehu každého časového úseku o plnej dĺžke 45 minút. Ak plánovaná dĺžka týchto diel presahuje najmenej o dvadsať minút dva alebo viacero úplných 45-minútových úsekov, je povolené ďalšie prerušenie.

4. Ak sú relácie, ktoré nespadajú pod odsek 2, prerušované reklamnými alebo telenákupnými spotmi, medzi jednotlivými reklamnými alebo telenákupnými vstupmi do relácie musí uplynúť najmenej dvadsať minút.

5. Reklama a telenákup sa nesmú vkladať do nijakého vysielania bohoslužieb. Spravodajské a publicistické relácie, dokumentárne, náboženské a detské relácie o dĺžke menšej ako tridsať minút nesmú byť prerušované reklamou alebo telenákupom. Pri plánovanej dĺžke nad tridsať minút platia ustanovenia predchádzajúceho odseku.

Článok 15: Reklama a telenákup určitých výrobkov

1. Reklama a telenákup tabakových výrobkov je neprípustná.

2. Reklama a telenákup alkoholických nápojov akéhokoľvek druhu musia byť v súlade s týmito pravidlami:
a) osobitne nesmú byť adresované maloletým, pričom nijaká osoba v súvislosti so spotrebou alkoholických nápojov nesmie vyzerať ako maloletá;
b) požívanie alkoholu nesmú spájať s fyzickou výkonnosťou alebo s riadením motorového vozidla;
c) nesmú tvrdiť, že alkohol má liečebné vlastnosti, alebo stimulačné či sedatívne účinky, alebo pomáha riešiť osobné problémy;
d) nesmú nabádať k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov alebo stavať abstinenciu či striedmosť do záporného svetla;
e) nesmú neprimerane zdôrazňovať obsah alkoholu v nápojoch.

3. Reklama na lieky a liečivé prostriedky, dostupné na území zmluvnej strany prenosu iba na lekársky predpis, je neprípustná.

4. Reklama na všetky ostatné lieky a liečivé prostriedky musí byť jasne rozoznateľná ako taká, korektná, pravdivá a odborne overiteľná, pričom musí zodpovedať požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením.

5. Telenákup liekov a liečivých prostriedkov je neprípustný.

Článok 16: Reklama a telenákup špecificky zameraný
na jednotlivú zmluvnú stranu

1. S cieľom zabrániť porušovaniu hospodárskej súťaže a ohrozeniu televízneho systému zmluvnej strany nesmie reklama a telenákup zmluvnej strany prenosu, špecificky a s určitou pravidelnosťou zameraný na divácke skupiny inej zmluvnej strany, obchádzať pravidlá televíznej reklamy a telenákupu tejto inej zmluvnej strany.

2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku sa neuplatňujú, ak:
a) spomenuté pravidlá pôsobia diskriminačne vo vzťahu medzi reklamou a telenákupom, prenášaným vysielateľmi podliehajúcimi právnemu poriadku predmetnej zmluvnej strany, a reklamou a telenákupom, prenášaným vysielateľmi, ktorí podliehajú právnemu poriadku inej zmluvnej strany,
b) dotknuté zmluvné strany uzavreli v tejto oblasti dvojstranné alebo viacstranné dohody.

KAPITOLA IV: SPONZORSTVO

Článok 17: Všeobecné normy

1. Ak je relácia alebo séria relácií ako celok alebo čiastočne sponzorovaná, musí byť jasne označená ako taká, a to náležitými titulkami na začiatku a/alebo na konci relácie.

2. Sponzor nesmie v nijakom prípade ovplyvňovať obsah a čas zaradenia sponzorovaných relácií takým spôsobom, ktorý by bol zasahovaním do zodpovednosti a redakčnej nezávislosti vysielateľa vo vzťahu k reláciám.

3. V sponzorovaných reláciách sa nesmie nabádať na predaj, nákup alebo prenájom výrobkov či služieb sponzora alebo tretej osoby, a to najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených výrobkoch či službách v rámci týchto relácií.

Článok 18: Zakázané sponzorstvo

1. Sponzormi relácií nesmú byť fyzické alebo právnické osoby, ktorých hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj výrobkov, ako aj poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje v zmysle Článku 15 zákaz reklamy a telenákupu.

2. Spoločnosti, ktoré v rámci svojich aktivít okrem iného vyrábajú alebo predávajú lieky alebo liečebné prostriedky, môžu sponzorovať relácie iba s cieľom propagovať názov alebo dobré meno spoločnosti, pričom sa vylučuje akákoľvek zmienka o liekoch alebo špecifických liečebných prostriedkoch, dostupných v zmluvnej strane prenosu iba na lekársky predpis.

3. Sponzorstvo spravodajstva a relácií aktuálnej publicistiky je neprípustné.

KAPITOLA IV a: PROGRAMOVÉ SLUŽBY VYHRADENÉ VÝLUČNE
NA VLASTNÚ PROPAGÁCIU ALEBO TELENÁKUP

Článok 18a: Programové služby vyhradené výlučne
na vlastnú propagáciu

1. Ustanovenia Dohovoru sa s príslušnými obmenami uplatňujú aj na programové služby vyhradené výlučne na vlastnú propagáciu.

2. Tieto služby môžu využívať aj iné reklamné formy v rámci vymedzení stanovených v Článku 12, odseky 1 a 2.

Článok 18b: Programové služby vyhradené výlučne na telenákup

1. Ustanovenia tohto Dohovoru sa uplatňujú s príslušnými obmenami aj na programové služby vyhradené výlučne na telenákup.

2. Reklama je v týchto službách prípustná v rámci vymedzení, stanovených v Článku 12, odsek 1. Odsek 2 Článku 12 sa neuplatňuje.

KAPITOLA V: VZÁJOMNÁ POMOC

Článok 19: Spolupráca zmluvných strán

1. Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si vzájomnú pomoc pri implementácii tohto Dohovoru.

2. Na tento účel:
a) každý zmluvný štát určí jeden alebo viacero orgánov a oznámi ich názov a adresu generálnemu tajomníkovi Rady Európy pri ukladaní ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení;
b) každý zmluvný štát, ktorý určí viacero orgánov, spresní ich kompetencie vo svojom oznámení, ako je stanovené pod písm. a).

3. Orgán určený zmluvnou stranou:
a) bude poskytovať informácie podľa Článku 6, odsek 2 tohto Dohovoru;
b) na požiadanie orgánu určeného inou zmluvnou stranou bude poskytovať informácie o vlastnom zákonodarstve a praxi v oblastiach, ktoré sú v poli pôsobnosti tohto Dohovoru,
c) bude spolupracovať s orgánmi, určenými inými zmluvnými stranami, kedykoľvek to bude užitočné, a najmä ak to posilní účinnosť opatrení, prijatých na plnenie tohto Dohovoru;
d) posúdi akékoľvek rozpory, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tohto Dohovoru a ktoré mu predloží orgán, určený inou zmluvnou stranou.

KAPITOLA VI: STÁLY VÝBOR

Článok 20: Stály výbor

1. Na účely tohto Dohovoru je zriadený Stály výbor.

2. Každú zmluvnú stranu môže v Stálom výbore zastupovať jeden alebo viacerí delegáti. Každá delegácia má jeden hlas. V oblastiach prináležiacich do jeho kompetencie uplatňuje Európske spoločenstvo svoje hlasovacie právo počtom hlasov zodpovedajúcim počtu svojich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru; Európske spoločenstvo svoje hlasovacie právo neuplatňuje, ak jeho jednotlivé členské štáty uplatňujú vlastné právo, a naopak.

3. Každý štát, ktorý v zmysle Článku 29, odsek 1 nie je zmluvnou stranou Dohovoru, môže byť v Stálom výbore zastúpený pozorovateľom.

4. Stály výbor môže pri výkone svojich funkcií požiadať expertov o ich stanovisko. Môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť príslušného orgánu prizvať akýkoľvek medzinárodný alebo národný, vládny alebo nevládny subjekt, ktorý má odbornú kvalifikáciu pre pole pôsobnosti tohto Dohovoru, aby vyslal na jeho zasadnutie, prípadne časť zasadnutia svojho zástupcu ako pozorovateľa.

5. Stály výbor zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Jeho prvé zasadnutie sa uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti Dohovoru. Následne sa schádza vždy, keď o to požiada tretina zmluvných strán, alebo Výbor ministrov Rady Európy, alebo na podnet generálneho tajomníka Rady Európy v súlade s ustanoveniami Článku 23, odsek 2, alebo na žiadosť jednej či viacerých zmluvných strán v súlade s ustanoveniami Článku 21, odsek 1, písm. c) a článku 25, odsek 2.

6. Zasadnutie Stáleho výboru je právoplatné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina zmluvných strán.

7. Podľa ustanovení Článku 9a, odsek 3 (b) a Článku 23, odsek 3 sa rozhodnutia Stáleho výboru prijímajú trojštvrtinovou väčšinou prítomných členov.

8. V zmysle ustanovení tohto Dohovoru si Stály výbor vypracuje svoj vlastný rokovací poriadok.

Článok 21: Funkcie Stáleho výboru

1. Stály výbor je zodpovedný za dohľad nad uplatňovaním tohto Dohovoru. Môže:
a) poskytovať zmluvným stranám odporúčania, ktoré sa týkajú uplatňovania Dohovoru;
b) navrhovať akékoľvek potrebné úpravy Dohovoru, ako aj posudzovať tie, ktoré boli odporúčané v súlade s ustanoveniami Článku 23;
c) na požiadanie jednej alebo viacerých zmluvných strán preskúmať otázky, ktoré sa týkajú výkladu Dohovoru;
d) podniknúť všetky kroky pre zmierlivé urovnanie akéhokoľvek sporu, ktorý mu bude predložený v súlade s ustanoveniami Článku 25;
e) predkladať odporúčania Výboru ministrov, aby boli na pristúpenie k tomuto Dohovoru prizvané štáty, na ktoré sa nevzťahuje Článok 29, odsek 1;
f) dávať stanoviská k prípadom zneužitia práv v zmysle Článku 24a, odsek 2 c).

2. Okrem toho Stály výbor:
a) vypracúva smernice v zmysle Článku 9a, odsek 3 (b) s cieľom zamedziť odlišnostiam medzi uplatňovaním pravidiel tohto Dohovoru, týkajúcich sa prístupu verejnosti k významným podujatiam a obdobnými ustanoveniami Európskeho spoločenstva;
b) dáva stanovisko k opatreniam prijatým zmluvnými stranami, ktoré zostavili zoznam národných alebo nadnárodných podujatí, považovaných týmito zmluvnými stranami za udalosti mimoriadneho spoločenského významu;
c) uverejňuje raz do roka súhrnný zoznam vybraných podujatí aj s príslušnými zákonnými opatreniami, ktoré zmluvné strany oznámia v súlade s Článkom 9a, odsek 2.

Článok 22: Správy Stáleho výboru

Po každom zasadnutí predloží Stály výbor zmluvným stranám a Výboru ministrov Rady Európy správu o diskusii a všetkých prijatých rozhodnutiach.

KAPITOLA VII: DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Článok 23: Doplňujúce návrhy

1. Každá zmluvná strana má právo podať doplňujúce návrhy k tomuto Dohovoru.

2. Každý doplňujúci návrh sa predkladá generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý o ňom informuje členské štáty Rady Európy, iné zmluvné štáty Európskeho kultúrneho dohovoru, Európske spoločenstvo a každý nečlenský štát, ktorý pristúpil alebo bol prizvaný pristúpiť k tomuto Dohovoru v súlade s ustanoveniami Článku 30. Generálny tajomník Rady Európy zvolá zasadnutie Stáleho výboru najskôr dva mesiace po odoslaní informácie o pozmeňovacom návrhu.

3. Stály výbor posúdi každú navrhovanú úpravu, a ak prijme text trojštvrtinovou väčšinou svojich členov, predloží ho na schválenie Výboru ministrov. Po tomto schválení sa text predostrie zmluvným stranám na odsúhlasenie.

4. Každá úprava nadobudne účinnosť na tridsiaty deň odo dňa, keď všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka o svojom súhlase.

5. Výbor ministrov však môže po konzultácii so Stálym výborom rozhodnúť, že príslušná úprava nadobudne účinnosť po uplynutí 2 rokov od termínu, keď bola predložená na odsúhlasenie, a to za podmienky, že nijaká zmluvná strana neoznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy závažnú prekážku pre nadobudnutie účinnosti. Ak je takáto prekážka oznámená, úprava nadobudne účinnosť k prvému dňu mesiaca, nasledujúceho po termíne, keď zmluvná strana Dohovoru, ktorá ohlásila prekážku, uloží dokumentáciu o odsúhlasení u generálneho tajomníka Rady Európy.

6. Ak bola úprava schválená Výborom ministrov, ale ešte nenadobudla účinnosť v súlade s odsekmi 4 alebo 5, jednotlivý štát alebo Európske spoločenstvo nemôže vyjadriť svoj súhlas so záväzkami, vyplývajúcimi z Dohovoru, bez súčasného prijatia úpravy.

KAPITOLA VIII: PRÍPADY ÚDAJNÉHO PORUŠENIA TOHOTO DOHOVORU

Článok 24: Údajné porušenia tohto Dohovoru

1. Ak niektorá zmluvná strana zistí porušenie tohto Dohovoru, upovedomí zmluvnú stranu prenosu o údajnom porušení, pričom sa obe zmluvné strany budú usilovať o prekonanie problému na základe ustanovení Článkov 19, 25 a 26.

2. Ak je údajné porušenie zjavného, vážneho a ťažkého charakteru, vyvoláva závažné problémy verejného záujmu a týka sa Článku 7, odsek 1 alebo 2, Článku 12, Článku 13, odsek 1, veta prvá, Článku 14 alebo Článku 15, odseky 1 až 3, a ak pretrváva aj po ďalšie dva týždne po upozornení, môže zmluvná strana príjmu predbežne zrušiť retransmisiu inkriminovanej programovej služby.

3. Vo všetkých ostatných prípadoch údajného porušenia s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje odsek 4, môže zmluvná strana príjmu predbežne zrušiť retransmisiu inkriminovanej programovej služby, ak údajné porušenie pretrváva osem mesiacov od upovedomenia.

4. Predbežné zrušenie retransmisie je neprípustné pri údajnom porušení Článku 7, odsek 3, ako aj Článkov 8, 9 a 10.

Článok 24a: Údajné zneužitie práv poskytovaných týmto Dohovorom

1. Ak je vysielateľova programová služba zameraná ako celok alebo zásadne na územie inej zmluvnej strany, ako je strana, ktorej právnemu poriadku vysielateľ podlieha, a ak vysielateľova voľba sídla má za cieľ obísť v rozsahu pôsobnosti Dohovoru zákony, ktoré by sa naňho uplatňovali, ak by podliehal právnemu poriadku tejto inej zmluvnej strany, ide o zneužitie práv.

2. Ak niektorá zmluvná strana nastolí otázku takéhoto zneužitia, uplatňuje sa nasledujúci postup:
a) dotknuté zmluvné strany sa budú usilovať o riešenie cestou zmieru;
b) ak sa im to nepodarí do troch mesiacov, zmluvná strana príjmu predloží problém Stálemu výboru;
c) Stály výbor po obdržaní názorov dotknutých zmluvných strán vydá do šiestich mesiacov od predloženia problému stanovisko, či došlo k zneužitiu práv, o čom bude súčasne informovať dotknuté zmluvné strany.

3. Ak Stály výbor dospeje k záveru, že boli zneužité práva, zmluvná strana, ktorej právnemu poriadku podlieha vysielateľ, prijme náležité opatrenia na odstránenie tohto zneužitia a bude o nich informovať Stály výbor.

4. Ak zmluvná strana, ktorej právnemu poriadku podlieha vysielateľ, neprijme do šiestich mesiacov náležité opatrenia v zmysle odseku 3, pristúpi sa k rozhodcovskému konaniu medzi dotknutými zmluvnými stranami, ako je stanovené v Článku 26, odsek 2, ako aj v Dodatku k Dohovoru.

5. Zmluvná strana príjmu nepodnikne nijaké opatrenia voči predmetnej programovej službe, kým rozhodcovské konanie nebude ukončené.

6. Všetky opatrenia, navrhované alebo prijaté v rámci tohto Článku, musia byť v súlade s Článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

KAPITOLA IX.: UROVNANIE SPOROV

Článok 25: Zmierovacie konanie

1. Ak vzniknú pri uplatňovaní tohto Dohovoru nezrovnalosti, dotknuté strany sa budú usilovať o ich urovnanie zmierom.

2. V prípade, že ani jedna z dotknutých strán nemá námietky, môže v záujme týchto strán posúdiť otázku Stály výbor, aby sa čo najrýchlejšie dosiahlo vyhovujúce riešenie, pričom v prípade potreby sformuluje k danému problému poradné stanovisko.

3. Každá dotknutá zmluvná strana sa zaväzuje bezodkladne poskytnúť Stálemu výboru všetky informácie a podklady, potrebné na výkon jeho funkcií v zmysle predchádzajúceho odseku.

Článok 26: Rozhodcovské konanie

1. Ak sa dotknuté zmluvné strany nedohodnú na urovnaní sporu v súlade s ustanoveniami Článku 25, môžu ho po vzájomnom súhlase predložiť na rozhodcovské konanie podľa poriadku uvedeného v prílohe tohto Dohovoru. Ak takýto súhlas chýba po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prvej žiadosti o zmierovacie konanie, spor možno predložiť na rozhodcovské konanie na žiadosť jednej zo zmluvných strán.

2. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vyhlásiť, že sa zaväzuje v plnom rozsahu dodržiavať postupy rozhodcovského konania, ako sú upravené v prílohe tohto Dohovoru, a to bez osobitného súhlasu akejkoľvek inej zmluvnej strany, ktorá prijala na seba ten istý záväzok.

KAPITOLA X: INÉ MEDZINÁRODNÉ DOHODY
A DOMÁCI PRÁVNY PORIADOK ZMLUVNÝCH STRÁN

Článok 27: Iné medzinárodné dohody alebo úpravy

1. Zmluvné strany, ktoré sú členmi Európskeho spoločenstva, uplatňujú vo vzájomných vzťahoch pravidlá Spoločenstva, a pravidlá vyplývajúce z tohto Dohovoru uplatňujú iba v prípadoch, ak predmetný problém neupravuje nijaké pravidlo Spoločenstva.

2. Tento Dohovor v ničom nezabraňuje zmluvným stranám, aby uzatvárali medzinárodné dohody, ktorými sa dopĺňajú či rozvíjajú jeho ustanovenia, alebo ktorými sa rozširuje pole ich pôsobnosti.

3. V prípade dvojstranných dohôd tento Dohovor nemá pôsobnosť na práva a záväzky zmluvných strán, vyplývajúce z týchto dohôd, ak nezasahujú do práv, ktoré tento Dohovor zaručuje iným zmluvným stranám, alebo do plnenia ich záväzkov v rámci tohto Dohovoru.

Článok 28: Vzťahy medzi Dohovorom a domácim
právnym poriadkom zmluvných strán

Tento Dohovor v ničom nezabraňuje zmluvným stranám, aby vo vzťahu k programovým službám prenášaným vysielateľmi, ktorí podliehajú ich právnemu poriadku v zmysle Článku 5, uplatňovali prísnejšie alebo dôkladnejšie rozpracované pravidlá, ako sú pravidlá upravené Dohovorom.

KAPITOLA XI: ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29: Podpis a nadobudnutie platnosti

1. Tento Dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy a iným zmluvným štátom Európskeho kultúrneho dohovoru, ako aj Európskemu spoločenstvu. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, ako aj dokumentácia o prijatí alebo schválení sa ukladajú u generálneho tajomníka Rady Európy.

2. Tento Dohovor nadobudne platnosť k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa, keď sedem štátov, z ktorých je najmenej päť členských štátov Rady Európy, vyjadrí svoj súhlas byť viazanými Dohovorom v súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku.

3. Každý štát môže vyhlásiť už pri podpise alebo kedykoľvek neskôr, pred lehotou, keď tento Dohovor nadobudne preň platnosť, že bude predbežne uplatňovať ustanovenia Dohovoru.

4. Pre každý ďalší štát, na ktorý sa vzťahuje odsek 1, alebo pre Európske spoločenstvo po vyjadrení ich súhlasu byť viazanými Dohovorom vstúpi tento do platnosti k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, alebo dokumentácie o prijatí či schválení.

Článok 30: Pristúpenie nečlenských štátov

1. Po nadobudnutí platnosti tohto Dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po konzultácii so zmluvnými stranami ponúknuť ktorémukoľvek štátu, aby pristúpil k tomuto Dohovoru, a to na základe väčšinového rozhodnutia, prijatého v zmysle Článku 20d Štatútu Rady Európy, a po jednomyseľnom hlasovaní zástupcov zmluvných štátov, ktoré majú právo zasadať vo Výbore.

2. Pre každý pristupujúci štát nadobudne tento Dohovor platnosť k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa uloženia listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 31: Územná pôsobnosť

1. Pri podpise alebo pri ukladaní ratifikačných listín či dokumentov o prijatí, schválení alebo pristúpení môže každý štát spresniť územie alebo územia, na ktoré sa bude uplatňovať tento Dohovor.

2. Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť uplatňovanie tohto Dohovoru na akékoľvek ďalšie svoje územie, uvedené vo vyhlásení. Na tomto území nadobudne Dohovor platnosť k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa prijatia predmetného vyhlásenia generálnym tajomníkom.

3. Každé vyhlásenie dané podľa dvoch predchádzajúcich odsekov môže byť vo vzťahu k akémukoľvek územiu v ňom uvedenému odvolané oznámením, zaslaným generálnemu tajomníkovi. Odvolanie nadobudne platnosť k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom.

Článok 32: Výhrady

1. Pri podpise alebo uložení ratifikačnej listiny či dokumentov o prijatí, schválení alebo pristúpení môže každý štát vyhlásiť, že si vyhradzuje právo obmedziť na svojom území retransmisiu programových služieb, obsahujúcich reklamu na alkoholické nápoje podľa pravidiel stanovených v Článku 15, odsek 2 tohto Dohovoru, a to výlučne v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho domácej legislatíve. Nijaké iné výhrady sa nepripúšťajú.

2. Výhrada vznesená v súlade s predchádzajúcim odsekom nemôže byť predmetom námietky.

3. Každý zmluvný štát, ktorý si vyhradil právo podľa odseku 1, môže toto úplne alebo čiastočne zrušiť prostredníctvom oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Zrušenie nadobudne platnosť dňom prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom.

4. Zmluvná strana, ktorá si vyhradila právo podľa odseku 1, nemôže vzniesť námietky na uplatnenie tohto práva inou zmluvnou stranou; pokiaľ však jej výhrada je čiastočná alebo podmienečná, môže požadovať uplatňovanie tohto ustanovenia v rovnakom rozsahu, aký prijala sama.

Článok 33: Odstúpenie

1. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek odstúpiť od tohto Dohovoru formou oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi.

2. Takéto odstúpenie nadobudne platnosť k prvému dňu mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

Článok 34: Oznámenia

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, iným zmluvným štátom Európskeho kultúrneho dohovoru, Európskemu spoločenstvu, ako aj každému štátu, ktorý pristúpil, alebo ktorému bolo ponúknuté pristúpenie k tomuto Dohovoru:
a) každý podpis;
b) uloženie každej ratifikačnej listiny a dokumentu o prijatí, schválení alebo pristúpení;
c) každý dátum nadobudnutia platnosti tohto Dohovoru v súlade s ustanoveniami Článkov 29, 30 a 31;
d) každú správu vypracovanú na základe ustanovení Článku 22;
e) každý iný úkon, vyhlásenie, oznámenie alebo správu, týkajúcu sa tohto Dohovoru.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne splnomocnení podpísali tento Dohovor. Dané v Štrasburgu 5. mája 1989 vo francúzskom a anglickom jazyku, pričom oba texty sú autentické, v jedinom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy rozošle overenú kópiu každému členskému štátu Rady Európy, iným zmluvným štátom Európskeho kultúrneho dohovoru, Európskemu spoločenstvu, ako aj každému štátu, prizvanému pristúpiť k tomuto Dohovoru.  

DODATOK

Rozhodcovské konanie

1. Žiadosť o rozhodcovské konanie sa podáva generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Musí v nej byť uvedené meno druhej sporovej strany a predmet sporu. Generálny tajomník oboznámi s takto doručenými informáciami všetky zmluvné strany Dohovoru.

2. V prípade sporu medzi dvoma zmluvnými stranami, z ktorých jedna je členským štátom Európskeho spoločenstva ako samostatnej zmluvnej strany, žiadosť o rozhodcovské konanie sa zašle tak členskému štátu, ako aj Spoločenstvu, ktoré do mesiaca od prevzatia žiadosti spoločne oznámia generálnemu tajomníkovi, či stranou sporu bude členský štát alebo Spoločenstvo, alebo spoločne členský štát i Spoločenstvo. Ak sa takéto oznámenie nepodá v uvedenej lehote, pre účely výkonu ustanovení, upravujúcich zriadenie a postup rozhodcovského súdu, sa bude členský štát a Spoločenstvo považovať za jednu a tú istú sporovú stranu. Taký istý postup sa bude uplatňovať v prípade, ak členský štát a Spoločenstvo sa rozhodnú vystupovať spoločne ako zmluvná strana sporu. V prípadoch uvedených v tomto odseku sa mesačná časová lehota, ako je stanovená v prvej vete odseku 4, predlžuje na dva mesiace.

3. Rozhodcovský súd sa skladá z troch členov: obe sporové strany vymenujú po jednom porotcovi; takto vymenovaní porotcovia určia po vzájomnej dohode tretieho porotcu, ktorý bude predsedať rozhodcovskému súdu. Predseda nesmie byť štátnym príslušníkom nijakej zo sporových strán, nesmie sa sústavnejšie zdržiavať na území jednej z týchto strán, byť v nej zamestnaný alebo mať do činenia s prípadom z iného titulu.

4. Ak do mesiaca po oznámení generálneho tajomníka Rady Európy o žiadosti jedna zo strán nevymenuje člena rozhodcovského súdu, tento bude na žiadosť druhej strany vymenovaný v novej lehote jedného mesiaca predsedom Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak predseda nemôže konať alebo je štátnym príslušníkom jednej zo sporových strán, vymenuje člena rozhodcovského súdu podpredseda Európskeho súdu alebo jeho najstarší sudca, ktorý je k dispozícii a nie je štátnym príslušníkom jednej zo sporových strán. Ten istý postup sa dodrží v prípade, ak v lehote jedného mesiaca po vymenovaní druhého člena rozhodcovského súdu nie je určený jeho predseda.

5. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa uplatňujú s cieľom vylúčiť možnosť neobsadeného miesta.

6. Dve alebo viacero zmluvných strán, ktoré dospejú k dohode, že ich záujmy sú spoločné, vymenujú spoločného porotcu.

7. Sporové strany a Stály výbor poskytnú rozhodcovskému súdu všetky potrebné náležitosti na účinné vedenie konania.

8. Rozhodcovský súd si stanoví svoj vlastný rokovací poriadok. Rozhodnutia prijíma väčšinou hlasov svojich členov. Jeho výrok je konečný a záväzný.

9. Výrok rozhodcovského súdu sa doručí generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý s ním oboznámi všetky zmluvné strany tohto Dohovoru.

10. Každá sporová strana uhradí výdavky člena rozhodcovského súdu, ktorého vymenovala; tieto strany rovným dielom uhradia výdavky ďalšieho člena rozhodcovského súdu, ako aj iné náklady spojené s rozhodcovským konaním.

Záverečné poznámky
Pôvodný text "Dohovoru o cezhraničnej televízii" bol vypracovaný ešte v r. 1989 ako iniciatíva Rady Európy. Predložil ho Riadiaci výbor pre prostriedky hromadnej komunikácie a schválil Výbor ministrov Rady Európy. Text Dohovoru bol otvorený na podpis od 5. mája 1989. Dokument reaguje na potreby zabezpečiť voľný cezhraničný tok televíznych programových služieb v duchu základných princípov slobody prejavu a voľnej výmeny ideí a informácií. Odráža sa v ňom prirodzene aj potreba zabezpečiť systém záväzných noriem pre cezhraničné vysielanie.
"Dohovor", ktorý je súčasťou European Treaties Series (vedený pod č. 132), vstúpil do platnosti 1. mája 1993. Slovenská republika k nemu pristúpila s účinnosťou ku dňu 1. mája 1997. Dokument bol vydaný vo forme Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Zbierka zákonov č. 168/1998. Medzitým však Stály výbor pre cezhraničnú televíziu pri Rade Európy, ustanovený v júni 1993 s cieľom sledovať uplatňovanie "Dohovoru" v praxi, začal pracovať na novelizácii pôvodného dokumentu. Vyžadoval si to jednak rýchly technologický rozvoj, jednak potreba lepšie koordinovať základné východiská, definície a regulatívnu prax v nových podmienkach, a napokon aj nevyhnutnosť harmonizácie "Dohovoru" s kľúčovým dokumentom Európskej únie, direktívou "Televízia bez hraníc. Tieto práce boli ukončené v lete 1998 a v septembri 1998 bol novelizovaný "Dohovor o cezhraničnej televízii" schválený Parlamentným zhromaždením Rady Európy. Vyššie je zverejnené novelizované znenie (tzv. konsolidovaná verzia) "Dohovoru"; súčasťou dohovoru je aj podrobná "Výkladová správa" (vyššie nezverejnená).
Vzhľadom na dôležitosť oboch týchto textov vznikli slovenské preklady po komparácii anglického a francúzskeho znenia, ktoré ako jediné majú platnosť oficiálneho dokumentu.  Obsah a duch "Dohovoru" do značnej miery korešponduje s direktívou "Televízia bez hraníc". Vzhľadom na špecifické problémy cezhraničného vysielania je tu však venovaná mimoriadne veľká pozornosť problematike obsahovej zodpovednosti a určenia sídla zmluvnej strany prenosu, ktorej právnemu poriadku podlieha vysielateľ, ako aj prípadnej delokalizácii s cieľom obísť právne normy, platné v zmluvnej strane príjmu. Všetky tieto ustanovenia majú osobitný význam pri retransmisii cezhraničných programových služieb v štátoch, ktorých právne poriadky nie sú plne kompatibilné. Vo "Výkladovej správe" sa venuje veľká pozornosť aj problematike reklamy, osobitne niektorých druhov výrobkov, ako aj kritériám vlastnej propagácie, ktorá sa chápe ako súčasť reklamných oznámení a zaratúva sa do limitu povolenej reklamy. Synchrónne s direktívou "Televízia bez hraníc" sa venuje zvýšená pozornosť ochrane mladistvých, zabezpečeniu plurality, ako aj všeobecného prístupu k významným spoločenským podujatiam. Posúva sa aj vnútorný zmysel niektorých pojmov a ich interpretácia, uvedená v doteraz platnom oficiálnom slovenskom preklade Dohovoru, napr. v oblasti komerčných aktivít sa dôsledne odlišuje reklama a telenákup, sprísňujú sa kritériá pre vlastnú propagáciu, a najmä pre skrytú reklamu.
Ešte jednoznačnejšie ako v direktíve "Televízia bez hraníc" sa najmä vo "Výkladovej správe" spresňuje obsah niektorých pojmov. Napr. zásadne sa rozlišuje obsah pojmov "vysielanie" ("broadcasting") a "prenos" ("transmission"). Túto nevyhnutnosť si vyžiadali aj niektoré z doterajších sporov v medzištátnom kontexte. Na dôležitosť rozlišovania týchto pojmov explicitne poukazuje "Výkladová správa", najmä v bodoch 81 a 82.
"Výkladová správa" k "Dohovoru o cezhraničnej televízii" je osobitne cenná tým, že pomáha pochopiť ducha ustanovení, zakotvených v európskych dokumentoch. Súčasne však môže napomôcť k dotváraniu slovenskej terminológie v tejto oblasti. Z tohto hľadiska bol prekladateľ v zložitej situácii, keďže náš odborný aparát sa v tejto oblasti iba začína tvoriť. Tam, kde zatiaľ nevznikli (a možno ani nevzniknú) pevné slovenské ekvivalenty medzinárodne frekventovaných pojmov, sa používajú v tejto publikácii buď príslušné - našim odborníkom známe - medzinárodné termíny ("retransmisia", "reklamný spot"), alebo sa navrhuje ich priamy slovenský ekvivalent ("window" - okno).