Úvod > Médiá a audiovízia > Podujatia
Svetový summit o informačnej spoločnosti - WSIS
Séria prípravných stretnutí k podujatiu World Summit on the Information Society (WSIS) sa konala na základe Rezolúcie A/RES/56/183 prijatej valným zhromaždením OSN pod záštitou generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana a Medzinárodnej Telekomunikačnej únie - International Telecommunication Union (ITU). Prvé kolo procesu bolo uzavreté v dňoch 10. - 12. decembra 2003 v Ženeve prijatím Deklarácie a Akčného plánu. V nasledujúcich dvoch rokoch sa uskutočňovalo zavádzanie úloh akčného plánu do praxe. Bolo to obdobie hľadania a vytvárania bilaterálnych i multilaterálnych partnerstiev s cieľom čo najefektívnejšie pokročiť v procese premostenia digitálnej priepasti. V roku 2005 bolo toto dvojročné obdobie zhodnotené na konferencii v Tunise.
Cieľom WSIS je na základe širokého spektra otázok súvisiacich s rozvojom Informačnej spoločnosti pomenovať základné smerovania, možnosti a riziká sociálneho dopadu informačných a komunikačných technológií (Information communication technologies - ICT) na celosvetovú spoločnosť, ako aj pokúsiť sa koordinovať hlavné smerovania v rozvoji informačnej spoločnosti (IS) s ohľadom na rôznorodé vzdelanostné, finančné, kultúrne, politické, historické, legislatívne a technologické zázemie jednotlivých krajín.
WSIS je odborníkmi chápaný ako katalyzátor rozvoja, ako prvok, okolo ktorého je možné zomknúť roztrieštené aktivity krajín, regiónov i komunít, a to nielen v oblasti ICT, ale aj vo všetkých oblastiach spoločenského života.
WSIS a jeho presadzovanie rovnosti prístupu k informáciám, vzdelaniu a tým aj príležitostí na prácu má okrem technického, kultúrneho a ekonomického i nemalý politický rozmer. Rozvoj ICT a slobodnej, otvorenej komunikácie opäť vyvoláva otázku občianskych slobôd, zrovnoprávnenia žien, presadzovania záujmov kultúrnych i sociálnych menšín. WSIS poukazuje na to, a snaží sa pre túto myšlienku nadchnúť účastníkov stretnutí, že informačná spoločnosť nie je cieľ, ale eskalátor diania vo všetkých tých oblastiach života, krajinách i regiónoch, v ktorých z rôznych dôvodov vývoj ustrnul alebo spomalil a ľudia stratili kontakt s prudkým rozvojom ICT zaznamenávaný vo vyspelých krajinách. Presadzujú sa nové platformy pre nový systém vzdelávania, výmeny skúseností a informácií, spoluprácu všetkých oblastí a pre všetkých, ktorí sú schopní a ochotní sa tohto procesu načrtnutého v dokumentoch WSIS zúčastniť, a to bez obmedzení hraníc, vyznania, jazyka, pohlaví a iných znakov, ktoré súčasné systémy používajú na rozdelenie spoločnosti do minorít.
Cieľom WSIS je vytvoriť taký rámec spolupráce a priestor pre rokovania, spoločný i individuálny postup, aby došlo k prepojeniu a maximálnemu využitiu súčasných vedomostí a technológií a zároveň vstupom nových partnerov na pole ICT došlo k budovaniu hlavného cieľu WSIS: " ... robiť spoločnosť nie technologickejšou, ale humánnejšou".
Základné okruhy
Základnými okruhmi stretnutí a rokovaní je určenie rámcových vzťahov vlád, súkromného sektora, neziskových organizácií a občanov, hľadanie finančných zdrojov, budovanie infraštruktúr, otvorenie možností celosvetovej komunikácie a tvorba partnerstiev, oblasť služieb a potreby užívateľov, právo na informácie, ochrana intelektuálneho vlastníctva, bezpečnosť informačných systémov, ľudské práva, zdravie, kultúra a vzdelávanie.
Pravidelnými účastníkmi stretnutí sú zástupcovia vlád členských štátov OSN, významných medzinárodných organizácií, zástupcovia súkromného sektora najmä z oblastí týkajúcich sa oblasti ICT, zástupcovia širokého spektra mimovládnych organizácií, ako aj odborníci z oblastí, ktorých činnosti sa oblasť ICT dotýka.
Rokovania WSIS
Základným problémom stretnutí prípravných výborov WSIS bolo vytvoriť také podmienky pre rokovanie, aby bolo možné rátať s prijatím spoločných princípov a krokov obsiahnutých v deklarácii a akčnom pláne všetkými zúčastnenými krajinami. Už rokovania o rokovacom poriadku priniesli množstvo problémov a definitívne znenie základných dokumentov nie je ani necelé dva týždne pred ich podpisom uzavreté. Dôvodom sú nielen politické obštrukcie, ale aj snaha získať v rámci vyjednávaní čo najvýhodnejšiu pozíciu do ďalšieho fungovania WSIS.
Regionálne konferencie a ďalšie podujatia
Vzhľadom na obsiahlosť problematiky, rozmanitosť kultúr, spoločenských a politických systémov, ako aj rozdielnu úroveň rozvoja ICT v jednotlivých krajinách, rozdelili usporiadatelia účastnícke štáty WSIS do piatich regionálnych konferencií. V jednotlivých skupinách prebiehali užšie rokovania zamerané na konkrétne možnosti a problémy regiónov, otvorili sa a prehĺbili možnosti na spoluprácu, koordinovali postupy a hľadali spoločné riešenia a návrhy pre plenárne zasadnutia WSIS. Regionálne konferencie boli rovnako ako summit poznamenané pretrvávajúcimi regionálnymi rozdielnosťami, konfliktami a problémami. Napriek tomu boli ich výstupy dôležitými podkladovými materiálmi, ktoré boli zohľadnené pri tvorení podkladov pre formuláciu základných dokumentov summitu.
Základné kolá regionálnych konferencií:
Africká regionálna konferencia v Barnaku, Európska regionálna konferencia v Bukurešti, Regionálna konferencia pre Áziu a Pacifik v Tokyu, Regionálna konferencia pre Južnú ameriku a Karibskú oblasť v Bávare, Západoázijská prípravná konferencia v Bejrúte. Okrem týchto stretnutí sa konali ďalšie podujatia súvisiace s WSIS (Sub-regionálna konferencia Bišek - Moskva, Mauriciuská konferencia o prístupe k IKT pre všetkých, Prvá ministerská konferencia o informáciách a vysielaní v regióne Ázia - Pacifik, Arabská regionálna konferencia o WSIS v Káhire) a ďalšie konferencie (napr. Svetový summit miest a miestnych správ o informačnej spoločnosti 4.-5.12.2003 v Lyone a Konferencia CERN - úloha vedy v informačnej spoločnosti 8.-9.12.2003 v Ženeve). Okrem regionálnych konferencií prebiehali stretnutia, konzultácie a rokovania členských štátov ku konkrétnym bodom a zmenám aj priamo na pôde WSIS.
Medzi druhým a tretím zasadnutím prípravného výboru WSIS sa konalo v Paríži v ústredí UNESCO ďalšie stretnutie v dňoch 15. až 18.júla 2003 venované príprave WSIS. Jeho výsledkom bol nový návrh "Deklarácie" a "Akčného plánu", ku ktorému Európska únia vypracovala stanovisko s konkrétnymi návrhmi nového znenia príslušných odsekov oboch dokumentov. Zároveň prebiehali paralelné stretnutia a rokovania pod názvom "Budovanie spoločnosti založenej na vedomostiach". Tesne pred uzatvorením ženevskej fázy rokovaní WSIS sa bude v dňoch
Stretnutia prípravných výborov
Prvé zo série stretnutí sa konalo v Ženeve v dňoch 1. až 5. júla
Druhé stretnutie prípravného výboru WSIS sa konalo v dňoch 17. - 28. februára 2003. Na zasadnutiach v pracovných skupinách, ktoré boli organizované formou okrúhlych stolov sa diskutovalo k témam: prístup k IKT, infraštruktúra a jej financovanie, prístup k vedomostiam, kultúrna a jazyková diverzita, budovanie ľudského potenciálu, potreby špeciálnych skupín ľudí, aplikácie a služby IKT, regulačný a právny rámec a úloha rôznych entít pri budovaní IS. Hodnotili sa a spracovávali pripomienky a odporúčania k "Deklarácii" a "Akčnému plánu". Zároveň sa hodnotili a zapracovávali výstupy regionálnych konferencií a rokovalo sa o možnostiach zmien na základe pozmeňovacích návrhov.
Na základe predchádzajúcej spolupráce a postupe pri formulovaní zásad sa očakávalo, že tretie zasadnutie prípravného výboru WSIS (15. - 26. septembra) sa dohodne na konečnom znení oboch dokumentov. Toto očakávanie sa nenaplnilo. Jediným pozitívnym krokom bolo, že sa zúčastnené krajiny dohodli na konečnom znení Rokovacieho poriadku pre WSIS. Okrem toho sa tretie zasadnutie prípravného výboru zaoberalo organizáciou okrúhlych stolov v rámci WSIS pre vrcholových predstaviteľov členských krajín ITU a ďalšími organizačnými a bezpečnostnými záležitosťami. Bolo konštatované, že tretie zasadnutie prípravného výboru WSIS bolo neúspešné. Nebolo možné dosiahnuť dohodu najmä v otázkach financovania, správy internetu, ľudských práv, kultúrnej a jazykovej rozdielnosti, etickej dimenzie, a to najmä kvôli rozdielnym pohľadom na tieto otázky zo strany rozvinutých krajín a najmenej rozvinutých krajín - najmä juhoamerických a afrických. Preto bolo rozhodnuté, že tretie zasadnutie bude pokračovať 10. až 14. novembra 2003 v Ženeve, a ak sa nájdu finančné prostriedky, aj tesne pred WSIS v dňoch 7. až 9. decembra opäť v Ženeve. Otázku financovania týchto dodatočných zasadnutí bude riešiť mimoriadne zasadnutie Rady ITU (27. - 29.10.2003). V súčasnosti v Ženeve stále pokračujú rokovania o príprave ženevskej fázy WSIS na rôznych úrovniach. Podľa informácií zo Stálej misie SR v Ženeve zo stretnutia predsedníctva WSIS zo dňa 7.10.2003, je predseda prípravného výboru (A.Samassékou) odhodlaný vykonať sériu bilaterálnych a skupinových konzultácií s kľúčovými krajinami a regionálnymi skupinami k základným dokumentom a hodlá podstúpiť tento ťažký proces aby sa využili všetky možnosti na dosiahnutie úspechu. Prikláňa sa tiež k myšlienke skrátenej verzie Deklarácie. Vzhľadom na blížiaci sa termín WSIS a na stav rozpracovanosti základných dokumentov sa zdá byť nereálne, aby boli v decembri 2003 schválené oba dokumenty. Preto sa ďalšie úsilie bude zameriavať na dokončenie Deklarácie tak aby mohla byť v decembri 2003 na WSIS prijatá. Výsledky ženevského summitu by boli základom pre tuniskú fázu WSIS, do ktorej sa pravdepodobne presunie práca na Akčnom pláne.
Informatizácia spoločnosti a informačná spoločnosť
Termín "informatizácia spoločnosti" označuje zavádzanie informačných technológií do rôznych odvetví spoločenského života. Za medzník medzi obdobím "informatizácie spoločnosti" a "rozvoja informačnej spoločnosti" v celosvetovom meradle sa pokladá rok
Na rozdieľ od informatizácie spoločnosti, "informačná spoločnosť" je spoločnosť založená na komplexnom, cieľavedomom všeobecne prístupnom využívaní prostriedkov ICT. Termín "rozvoj informačnej spoločnosti" znamená cieľavedomú postupnosť krokov zameranú na odstránenie nerovností zapríčinených rozvojom informatizácie spoločnosti a zároveň to znamená rovnomerné rozvíjanie všetkých zložiek informačnej spoločnosti a to ako v súkromnom živote jednotlivca, špeciálnych skupín, alebo komunít, jednotlivých štátov, tak aj v medzinárodnom kontexte. Pojem informačná spoločnosť bol podľa autorov jedného z diskusných príspevkov po prvýkrát použitý v roku 1973 v knihe Daniela Bella The comming of Post-Industrial Society, v ktorej ohlasoval príchod spoločnosti, kde prevažná časť služieb bude postavená na vedomostiach, kde vedomosti budú tvoriť chrbticu novej post industriálnej ekonomiky a na informáciách založenej spoločnosti.
Počas
Základňou pre vznik informačnej spoločnpsti bolo vytvorenie a prepojenie troch základných podmienok:
schopnosť spracovávať a prenášať informácie - Abacus Calculator 8 000 pnl, Machanická kalkulačka 1 500 pnl, Elektronický synthetizer 1937, Elektronický computer 1940, Tranzistor 1947, Mikroprocesro 1971)
existencia informačných technológií - nástenné maľby, noviny Julius Ceasar 59 pnl, Papier - Čína 150 nl., Tlač 1450, Tlačené noviny 1502, rozhlasové vysielanie 1918, TV prenosy 1927, farebná televízia 1960, Stereo TV 1984,
existencie komunikačných technológií - ohňové, dymové signály a bubny, trúby a lesné rohy Julius Ceasar 100 nl, telegraf 1794, elektromagnetický telegraf, transatlantický kábel 1856, Telefon 1876, cellulárny telefón 1984.
Konvergenciou všetkých troch predpokladov vznikli predpoklady pre budovanie informačnej a komunikačnej spoločnosti. Jej základy boli položené v jednosmernej komunikácii od klasického televízneho vysielania, k digitalizácii a výmene dát prostredníctvom ICT až k využitiu ICT ku konvergencii technológií vďaka aplikáciám k najrozmanitejším odvetviam spoločenského života (prekladateľské slovníky, softvéry a zariadenia riadiace krvný obeh a prísun liekov, monitorovanie a informovanie o počasí v reálnom čase a podobne). Rozvoj v jednotlivých oblastiach a na rôznych úrovniach komunikácie pritom vyžadoval rovnaký postup vývoja: fyzikálnu infraštruktúru (papier, sieť a podobne) jazyk - písmo, programovací jazyk - systém na kódovanie a dekódovanie symbolov, prostredie pre ktoré je komunikácia užitočná obsahové zameranie kníh, vebovské stránky, diskusné skupiny, obsah, ktorý sa na základe požiadavky začne tvoriť a ktorý má on line, archívne alebo nadčasové využitie.
Digital divide
Termín "digital divide" - digitálna priepasť - je pomenovanie pre jav, ktorý nastal mohutným rozvojom a využívaním ICT. Rozdelenie sveta na základe rozšírenia a využívania ICT spôsobilo, že kým najvyspelejšie krajiny sa v rozvoji a konkurencieschopnosti vzďaľujú ostatnému svetu, najchudobnejšie krajiny nielenže strácajú možnosť nasledovať tento rozvoj, ale ich zaostalosť za ostatným svetom sa v dôsledku množstva neriešených problémov, nedostatku financií, nedostaku vzdelaných odborníkov a ich odchodu do vyspelých krajín stále viac prehlbuje. Ako vyplynulo z okrúhlych stolov WSIS prevažná časť ľudstva sa v dôsledku podcenenia rozvoja ICT (hlavne v dôsledku nedostatočných investícií do ICT, nedostatočnej vzdelanosti obyvateľstva, nedostatočne vybudovanej infraštruktúry) počas uplynulých desiatich rokov ocitla v strategickej ekonomickej a spoločenskej nevýhode, ktorá prehĺbila ich nerovnoprávne postavenie pri vstupovaní do medzinárodných obchodných i politických rokovaní. Tento stav sa následne premieta do zastaranej štruktúry ekonomiky, zvyšujúcej sa nezamestnanosti, znižujúcej sa životnej úrovne, stagnácie všetkých oblastí spoločenského života vrátane školstva, zdravotníctva a kultúry. Široké skupiny obyvateľstva, celé regióny i štáty sa ocitli v situácii reálnej neschopnosti bez efektívneho zásahu verejného, komerčného a neziskového sektoru tieto rozdiely odstraňovať, alebo ich aspoň zmenšovať. Z tohto dôvodu sa rozvojové, transformujúce sa krajiny a krajiny s autoritatívnymi režimami, ktoré cielene obmedzujú rozvoj ICT, perspektívne stávajú ekonomickým, spoločenským i politickým problémom pre celý svet. Na zmiernenie časti problémov súvisiacich s digital divide stačia cielené investície, ochota vlád a ich prepojenie s občanimi a neziskovým sektorom, ktorý ako ukázali rokovania dokáže najefektívnejšie realizovať ozdravujúce projekty. Na riešenie mnohých problémov však bude potrebné regionálny i celosvetový konsenzus a to hneď na niekoľkých úrovniach.
Na základe celosvetovej skúsenosti WSIS upozorňuje na túto negatívnu situáciu a snaží sa o hľadanie medzinárodných legislatívnych riešení, praktických krokov i ekonomických zdrojov, ktoré by inšpirovali vlády k hľadaniu riešení na budovanie podmienok nielen pre súčasných aktívnych užívateľov ICT, ale aj pre vzdelávanie potenciálnych užívateľov a pre podporu tých skupín, ktorých priestor realizácie sa nachádza v oblasti výrazne vzdialenej digitálnemu spôsobu života.
Analýzy javu "Digital divide" sa pritom často sústreďujú len na oblasť budovania infraštruktúry (počítačová sieť) a aplikácií. Rovnako zanedbané sú však aj ostatné oblasti, ktoré rozvoj technológií zasiahol: legilslatívny rámec, oblasť adekvátneho vzdelávania, presmerovanie investícií, spolupráca sektorov, alebo cieľavedomé budovanie obsahu vo funkčných sieťach. Chýbajú analýzy, ktoré by odhalili skutočný stav existujúcich účastníkov IS a zjednocujúce vebovské stránky a aplikácie, ktoré by pomohli efektívnejšie vyhľadávať, koordinovať a využívať existujúce projekty, obsahy a aktivity na úrovni jednotlivcov, skupín i podporovaných projektov. Rozdielny prístup k odstraňovaniu vzniknutých problémov bude v budúcnosti znamenať viac či menej úspešné zvládnutie tejto situácie a tým aj konkurencieschopnosť jednotlivcov i celej spoločnosti. Pritom postupnosť jednotlivých krokov pri zefektívňovaní existujúceho a investovaní do nevyhnutného jednoznačne závisí od každej krajiny a oblasti zvlášť, pričom východiskom by mali byť odborné analýzy a medzinárodné skúsenosti, ktoré môžu ušetriť cestu hľadania omylov a vyhodených prostriedkov. Jednotlivé rozvojové projekty a aktivity môžu mať rôznu podobu nielen v jednotlivých krajinách, ale aj na jednotlivých úrovniach, alebo v jednotlivých regiónoch. Všetko závisí od konkrétnych ekonomických i geografických možností, sociálnej a hospodárskej štruktúry, vzdelanosti i perspektívnych plánov každej spoločnosti. Pritom ani pri najprogresívnejšom plánovaní sa nedá odhadnúť, ako spoločnosť pripravený scenár prijme, ako si ho osvojí a do akej podoby ho využije a rozvinie. Rokovania prípravných stretnutí sa opierajú o výsledky výsledky okrúhlych stolov zameraných na témy: infraštruktúra a jej financovanie, bezpečnosť informačných systémov, potreby špecifických skupín (menšín), otvorený prístup k vedomostiam - kultúrna a jazyková rozmanitosť, národný a regionálny obsah na internete, internetové aplikácie a služby, budovanie priestoru pre činnosť IS, rozvoj legislatívy a regulačný rámec IS, témy a obsah na internete, úloha klasických médií v informačnej spoločnosti, účelovo orientované partnerstvá, úloha rozmanitých účastníkov IS, budovanie elektronických komunít, občianska spoločnosť v rámci WSIS, budúcnosť IS.
Partnerstvá v rámci Informačnej spoločnosti
Hlavnými účastníkmi budovania IS boli na základe praktických skúseností určený:
- komerčný sektor
- verejný sektor
- neziskový sektor
Analýzy realizovaných projektov pomenovali charakteristiky jednotlivých účastníkov nasledovne:
Komerčný sektor je významný kapitálovými investíciami, aplikačnými projektami a manažérmi, stratégiou rozvoja ľudských zdrojov, zariadeniami.
Verejný sektor (vlády, orgány štátnej správy, orgány samosprávy ako aj medzivládne organizácie a aktivity) je dôležitý rozvojom strategických ICT, tvorbou ekonomických zdrojov a finančnou podporou, regulačnými expertami a opatreniami. Neziskový sektor je významný lokálnymi znalosťami a skúsenosťami, lokálnym pôsobením, nadšením a schopnosťou mobilizovať komunity, ako aj schopnosťou nezávisle vyhodnocovať projekty.
ECLAC - Trojdimenzionálna štruktúra IS
Jednu z možností, ako sa vyrovnať so zložitou štruktúrou budovania informačnej spoločnosti predstavil na WSIS Martin R. Hilbert, člen Economic Commision for Latin America and the Caribbean (ECLAC), ktorý prezentoval časť z výstupov prebiehajúceho projektu zaoberajúceho sa výskumom Informačnej spoločnosti ako vzájomného vzťahu a ovplyvňovania sa subjektov zúčastnených na budovaní IS. Prieskum na základe pozorovania správania jednotlivých subjektov a ich prínosu a odozvy v procese vývoja navrhol trojdimenzionálnu koncepciu Informačnej spoločnosti, ktorá umožňuje sledovanie vplyvu, ako aj budovanie stratégie vstupov do budovania informačnej spoločnosti. Tri dimenzie nazval Horizontálna oblasť, Vertikálna oblasť a Diagonálna oblasť IS. Táto koncepcia vychádza zo základnej štruktúry rozvoja Informačno -komunikačných technológií a ich dopadu na vznik, šírenie a využívanie informácií, ich uplatnenie v praxi a návrat prostredníctvom spoločnosti budovanej na vedomostiach späť do tohto procesu.
Horizontálna oblasť IS je tvorená: fyzickou infraštruktúrou - sieťou umožňujúcou prenos signálu a všetkými vstupnými, výstupnými a prenosovými zariadeniami umožňujúcimi komunikáciu, (telefónna linka, pevná sieť, optický kábel, satelitný prenos signálu), aplikáciami softvérmi a multimediálnymi aplikáciami, ktoré sú pre proces digitalizácie, prenosu, spracovania a dekódovania informácií potrebné, dovoľujú "stretávanie sa", ukladanie, sprístupňovanie a výmenu informácií.
Vertikálna oblasť IS je postavená na technologickej architektúre fungujúcej na vyššie spomenutých dvoch úrovniach a jej cieľom je digitalizácia informácií a ich tok v rozdielnych sektoroch spoločnosti označovaných predložkou e- ako e-Sektory (e-business, e-comerce, e-education, e-health, e-government a podobne). Vertikálna oblasť môže byť rozširovaná do všetkých relevantných oblastí spoločnosti, v ktorých nájdu ITC a komunikácia prostredníctvom ITC svoje uplatnenie.
Diagonálna oblasť je tvorená a podporovaná oblasťami, ktoré majú svoje miesto v spoločnosti nezávisle na horizontálnej a vertikálnej oblasti a tvoria nevyhnutný rámec života spoločnosti ako napríklad legislatíva, ľudské zdroje, financovanie, budovanie stratégií a podobne. Hoci tento model vyzerá veľmi jednoducho, je potrebné uvedomiť si vzájomnú prepojenosť a závislosť jednotlivých úrovní, ktorá je podmienená nielen prelínaním sa jednotlivých oblastí, ale aj cielenými investíciami a strategickým plánovaním ich podpory na rôznych úrovniach.
Dôležité je uvedomiť si rozdielnosť vstupov a výstupov jednotlivých úrovní, ako aj rozdielnosť vzájomných závislostí a podmieneností. Napriek tomu je tento model vo všeobecnosti použiteľný na všetkých úrovniach, na globálnej i regionálnej úrovni, dokonca na úrovni konkrétnych neveľkých projektov, s prihliadnutím na a s možnosťou prispôsobenia konkrétnym úlohám, oblastiam, regiónom či situácii. Aplikácia tohto modelu na konkrétne geografické členenie, podľa požiadaviek konkrétnych situácií alebo regionálnych špecifík, pomôže sprehľadniť súčasnú situáciu v previazanosti vstupov, efektívnosti ich využitia, ako aj budovania ďalších stratégií s ohľadom na vývoj trhu, požiadaviek spoločnosti, správania spotrebiteľa, miestnych tradícií a iných lokálnych špecifík. Analýza jednotlivých oblastí, ich rozvoj alebo premeny môžu mnoho napovedať o štruktúre spoločnosti a o jej správaní. Pochopenie a osvojenie si funkčnej trojdimenzionálnosti štruktúry informačnej spoločnosti je dôležitým, ale nie postačujúcim a všetko obsahujúcim východiskom pre jej budovanie. Trojdimenzionálne pochopené a využívané "nastavenie spoločnosti" môže mať nesmierny dopad na urýchlenie preklenutia "digital divide", ako aj zniženie spoločenského napätia, transparentnosť vzťahov a financovania a v konečnom dôsledku aj efektívnejšieho vynaloženia finančných prostriedkov.
Multisektorové partnerstvá
Pochopenie významu jednotlivých účastníkov z oblasti komerčnej sféry, občianskych organizácií a vlády je základným predpokladom pre multisektorálne partnerstvá. Prax ukázala, že tvorba multisektorálnych partnerstiev je efektívnejšia ako zriaďovanie nových inštitúcií. Na základe skúseností z multisektorálnych partnerstiev je možné budovať globálne partnerstvo, ktoré sa pokladá za jednu z nasledujúcich "diagonál" v tvoriacej sa štruktúre IS. Jedným z možných spôsobov spolupráce v systéme partnerstiev je "klientský systém spolupráce", ktorý prebieha v nasledujúcich krokoch:
Analýza toho, čo sa už realizuje znamená zistiť maximum informácií o projektoch a aktivitách, ktoré sú funkčné. Základné otázky sú:
- kto, čo a ako to robia
- ako dlho to robia v spolupráci s kým
- zdroje financovania
- úroveň a úspešnosť projektov
Porovnanie súčasného stavu s trendom a potrebami predpokladá vyselektovanie toho, čo chýba a čo by bolo potrebné doplniť: navrhovanie riešení, podľa možností a potrieb ich realizovať aj formou odporúčaných spoluprác a partnerstiev, prípadne hľadania vhodných riešiteľov a realizátorov úloh. Výsledky takto zameranej analýzy by mali smerovať k:
- zlepšeniu manažmentu a koordinácie, komunikácie o potrebách, stanoveniu a rozpracovaniu nových potrieb a cieľov
Nová štruktúra by mala zabezpečiť čo najjednoduchšiu cestu pre čo najširšie využívanie skúseností - presadzovať sa s vlastnými skúsenosťami v domácich i v medzinárodných štruktúrach.
Obmedzujúce aspekty takejto spolupráce sú: financie,nevyhovujúca infraštruktúra, nedostatočné jazykové vedomosti, nedostatočná technická zručnosť, nedostatočná príležitosť pripojeni, politické obmedzenia, autorské práva bezpečnostné opatrenia (el. podpis a iné),stereotyp návykov. Zmena správania sa dá dosiahnuť jedine cez popularizáciu, ktorá by mala byť zameraná na nasledovné kroky:
- preniesť pozornosť na obsah (pri odborníkoch technikoch -odborníci na obsah)
- výchova a podpora manažérov
- podpora vydávania e-literatúry - písanej pre internet
- príprava novinárov s novou odbornosťou a novými pravidlami žurnalistickej etik,y prekonávanie stereotypov - pojazdný internet so vzdelávacími kurzami
Cieľom je naučiť ľudí - "...nie zvládať nový produkt techniky, ale učiť ich využívať možnosti novej technológie".
IS a ľudské práva
Hlavným prínosom informačnej spoločnosti je komunikácia. Práve komunikácia odhaľuje skutočný, nie príliš lichotivý stav súčasného sveta. Skúsenosť z dosiahnutých výsledkov budovania IS nám predpovedá, že rozvoj ľudstva, jeho vzdelanosti, kultúry, prosperity i bezpečnosti je možný jedine vzájomnou komunikáciou a následným porozumením odlišností. Všeobecne dostupná nezávislá informovanosť je základným stupienkom v rozvoji IS, ktorá nadovšetko kladie budovanie demokratického zriadenia akceptujúceho všetky deklarované ľudské práva. Tento postup samozrejme vyvoláva nevôľu a opatrnosť najmä v krajinách s totalitnými, transformujúcimi sa alebo autoritatívnymi režimami. Strach z prudkého nárastu politickej i ekonomickej slobody znamená ohrozenie privilegovaného postavenia vládnucich strán, monarchov a politických klanov, čo vedie v niektorých krajinách i na rokovaniach WSIS k obštrukciám, taktizovaniu, zahmlievaniu rokovaní a odsúvaniu riešení. Najčastejším obmedzovaním vnútroštátneho rozvoja ICT v takýchto krajinách je obmedzenie dovozu niektorých technológií s cieľom spomaliť, zastaviť alebo predražiť rozširovanie ICT, slobodného prístupu k informáciám, k skúsenostiam a poznatkom. Niektoré skupiny sú diskriminované na základe pohlavia, iné majú obmedzený prístup len k istým druhom informácií. Mnohé lokality sveta nemajú ani telefonické pripojenie, o rozhlase a televízii v živote nepočuli. Z pozície vládnych predstaviteľov týchto krajín nie je záujem ani snaha na tomto stave čokoľvek meniť. Takéto reštriktívne postoje sa ukázali aj počas schvaľovania deklarácie a akčného plánu, kde sa oblasť ľudských práv stala jedným z niekoľkých bodov, pri ktorých sa od začiatku rokovaní vedú spory o znení základných dokumentov. Ústupky a rokovania organizátorov smerujú k takým formuláciám, aby sa aj v tejto oblasti dosiahol čo najväčší konsenzus, a to bez straty demokratických zásad, ktorými je WSIS sprevádzaný. "Kto sa zrieka informácií, zrieka sa slobody, kto sa zrieka účasti na budovaní informačnej spoločnosti, zrieka sa možnosti obstáť v budúcnosti v konkurencii tých, ktorí túto možnosť využijú," zaznelo z úst jedného z rečníkov. Realita je však taká, že proces budovania IS je v niektorých krajinách považovaný za útok na súčasné režimy. A tak paradoxne bude to opäť ekonomický a spoločenský tlak, ktorý posunie humanizáciu a demokratizáciu spoločnosti na také miesto, ktoré jej v súčasnom svete patrí.
IS a klasické elektronické médiá
Napriek prudkému rozvoju internetu a ďalších nástrojov ICT kľúčovú úlohu v rozvoji IS budú naďalej zohrávať klasické elektronické média rozhlas, televízia a všetky podoby printových médií. Pre klasickú informovanosť: štátna správa s verejnosťou, vzdelávanie, široké spektrum umeleckých, publicistických, športových programov, reklama, zostanú klasické médiá ešte dlho nenahraditeľné. Dôvodom je dostupnosť, návyk, ako aj komunikačné možnosti elektronických a printových médií. Predpokladá sa, že s rozvojom IS a otvorením nových možností ich úloha v istom priestore porastie. V tejto súvislosti sa v dohľadnej dobe očakáva zásadná diskusia na tému vyčlenenia úloh, posilnenia postavenia a ekonomickej nezávislosti klasických a hlavne verejnoprávnych médií.
IS a nové riziká
Problémom rozvoja informačnej spoločnosti otvoril otázku zneužitia ICT. Rýchly prístup k informáciám vyvoláva potrebu rýchlej reakcie na získané informácie. Na druhej strane vzniká problém s overiteľnosťou zdrojov, údajov a v prípade škôd s ich odstraňovaním a kompenzáciou. Potreba vzdelávania a spracovávania negatívnych skúseností v oblasti IS a médií je stále len objavujúcou sa témou, ku ktorej zatiaľ nikto nezaujal zásadnejšie stanovisko. Jediným segmentom, ktorý sa dôsledne zaoberá analýzou dopadu IS na obyvateľstvo, sú vojenské štruktúry vyspelých krajín, a to z hľadiska obrany i útoku. K zneužitiu "návyku na prostriedky ICT" môže dôjsť aj na oveľa bežnejšej úrovni ako sú medzinárodné konflikty. Na úrovni volieb, konkurenčného boja, reklamy a podobne. K týmto rizikám sa zatiaľ účastníci WSIS stavajú pomerne chladne a s výnimkou jediného príspevku, ktorý analyzoval "nové postavenie žurnalistu - profesionála a amatéra vo svete vojnových konfliktov a katastrof" sa danej problematike nikto bližšie nevenoval.
Postup krokov pre odstraňovanie digital divide
Štandardným postupom krokov pre proces odstraňovania digital divide je: tvorba legislatívy, tvorba inštitúcií, ktoré budú proces sledovať, podieľať sa na realizácii, spolupráca na medzinárodnej úrovni formou partnerstiev, účasti na medzinárodných projektoch, výmenou skúseností. Takýto postup sa prierezovo javí ako najefektívnejší, pričom umožňuje nielen výkon domáceho plánovania a operatívy, ale buduje partnerov aj pre medzinárodnú komunikáciu.
Internet a trh
Internet ako novodobý fenomén už svojim "chaotickým vznikom" a následným rozvojom spôsobil, že sa vymyká klasickému mechanizmu fungovania trhovej ekonomiky, kontrole trhu, vymyká sa kontrole ideológií, stojí a padá na osobnej slobode a kreativite indivídua. Internet sa stal priestorom komunikácie, obchodu, vzdelávania, experimentovania i serióznej práce. Stal sa obrovskou knižnicou sveta, kde sa dá nájsť takmer všetko. Môže byť budovaný najrôznejšími ľuďmi, skupinami a kultúrami sveta. Môže sprístupňovať všetko poznanie, ktoré je človek ochotný sprístupniť. Pritom nie je finančne tak náročný ako klasické elektronické a tlačové médiá. Pre rozvoj internetových služieb nie sú potrebné nerastné ložiská, ťažký priemysel, investície do inžinierskych sietí ani ekologické opatrenia. Môže poskytnúť prácu a dáva osobnú slobodu. Ukázalo sa, že vďaka invencii a húževnatosti aj malé spoločnosti, dokonca jednotlivci dokážu produkovať vysoko kvalitné softvérové riešenia. Samozrejme problémom zostáva ich presadenie sa na trhu. Kvalitné a účinné softvérové riešenia vznikajú všade vo svete. Často aj vo vyspelých európskych krajinách alebo v USA sú budované utečencami hlavne z Indie. Práca na internete umožňuje zbierať myšlienky a nápady z celého sveta a šíriť ich do celého sveta a to z jedného miesta, od jediného počítača. Podobným spôsobom vznikol softvér ISQ, ktorý bol budovaný vo Švajčiarsku a v Izraeli. Stále nové výzvy a možnosti sa očakávajú od "zapojenia nezapojených". K ešte efektívnejšiemu vývoju nových riešení smeruje aj nová politika v oblasti uvoľnenia zdrojového kódu, ktorá by mala ešte vo väčšej miere sprístupniť dostupnosť hotových riešení pre ich ďalšie rozvíjanie a kreovanie.
Podiel krajín na rozvoji internetu za rok 2002 vyzeral nasledovne:
- USA 54%
- EÚ 28% 3.
- ostatní 8%
Vysoký náskok USA pred ostatnými účastníkmi je spôsobený predovšetkým vhodnými podmienkami, ale aj nástupom, ktorý kolíska internetu pred ostatnými krajinami má a samozrejme dominantným postavením niektorých firiem v celosvetovom internetovom priestore, kde je v súčasnosti ťažké ich obísť, dohnať, alebo predbehnúť.
Sloboda informácií, ochrana autorských práv, ochrana údajov, ochrana osobnosti
Jednou z hlavných tém oblasti e-content je otázka ako realizovať "Production of relevant content", ako zabezpečiť aktuálny obsah a ochranu autorských práv, všeobecný prístup na internet, ochranu súkromia, slobodu prejavu a kontrolu negatívnych javov. Príkladov z praxe je množstvo. Kým prehliadač Google - v Nemecku filtruje články, v ktorých sa vyskytujú výrazy odvodené od nacist ..., Čína má vlastný Google, ktorým vláda obmedzuje činnosť prehliadača. Sloboda informácií, ochrana autorských práv, ochrana osobnosti a bezpečnosť sietí sú štyri rozdielne oblasti "digitálneho života" ktoré spolu úzko súvisia. Ich presah z reálneho života do digitálneho sveta ešte viac zvýraznil ich závažnosť a dôležitosť seriózneho prístupu k týmto problémom. Východisko: "Bez ochrany práv, nie je kultúra ani slobodný prístup ku kultúre," sa zdá byť obmedzujúce, ale zároveň reálne a opodstatnené z hľadiska požiadaviek vlastníkov autorských práv. Na internete existuje sloboda informácií, ochrana autorských práv tesne vedľa seba. Neustále sa hľadá rovnováha medzi slobodou šírenia poznatkov a ochranou výsledkov myslenia individuality alebo skupiny individualít. Otázkou je ako udržať rovnováhu medzi slobodou a zákonom na internete. Ako zabezpečiť prístup k informáciám všetkým, nielen tým, ktorí si môžu prístup k informácii z ekonomického hľadiska dovoliť a zároveň ako obstáť pred oprávnenou požiadavkou, mať z vykonanej práce odmenu a kapitál na jej ďalší rozvoj.
Jazyk a obsah na internete
Každá doba a jej výnimočné počiny mala svoj jazyk. Biblia - hebrejčinu, renesancia taliansky jazyk, realizmus ruský jazyk, internet angličtinu. V súčasnosti je viac ako 90% ( podľa niektorých prieskumov až 98% ) internetových stránok písaných v anglickom jazyku. Tento stav sa zdá byť závažnejší ako nedostatočne rozvinutá infraštruktúra počítačových sietí a zariadení. Absencia relevantného obsahu v relevantných jazykoch obmedzuje možnosti účastníkov internetu na veľmi úzky okruh tém, často všeobecných informácií, bez možnosti plne využívať možnosti internetu. Týmto stavom trpia práve najzaostalejšie regióny a isté spoločenské vrstvy, ktoré cudzí jazyk, angličtinu nepotrebujú bezprostredne pre svoju profesiu. Budovanie relevantného obsahu webovských stránok v príslušných národných jazykoch a v jazykoch národnostných a etnických menšín je prvý zásadný krok, ktorý by vlády mali zrealizovať na posilnenie možnosti vzdelávania sa a kultúrneho formovania svojich obyvateľov.
Nové pojmy - produkty internetu
Zvláštnym javom digitalizácie sveta je fakt, že tak ako do iných jazykov prenikajú prvky anglického jazyka, aj anglický jazyk je kreovaný novými výrazmi. Jazykovedci sú zmätení rovnako ako staršia generácia. Ľudia, ktorí nie sú "pripojení" na internet a nie sú nútení absorbovať do svojho života nové výrazy, často ignorujú spolu s výrazmi aj nové spôsoby komunikácie, spôsoby myslenia a správania sa. Ľudia "nepripojení" nielenže novému jazyku a správaniu nerozumejú, ale neosvojovaním si možností a návykov, ktoré IS ponúka, sa dostávajú na okraj spoločnosti. Spoločnosť mení svoje správanie, svoje návyky a prirodzene zápasí s tými, ktorí sa meniť nechcú. Tento stav vyvoláva odcudzenosť, ktorá sa môže prejaviť ako negatívny aspekt vyvolaný informačnou spoločnosťou, na pracoviskách, v rodinách, v spoločnosti. Výsledky prieskumov na Filipínach ukázali, že nie technologické, ale sociálne správanie rozdeľuje spoločnosť. Nepochopenie a neochota chápať. A tak sa k pojmu digital divide pričlenili pojmy ako lingvistic divide, social divide alebo pojmy stratené deti, stratení dospelí, atď. Jedným z projektov, ktorý mal toto odstrániť bol projekt internet pre domovy dôchodcov. UNESCO sa snaží eliminovať tento stav programami na podporu rozvoja lokálneho obsahu. V minulosti sa využívali programy, ako Local content development trought ICTs, Tradition content and activities a pod. Francúzska vláda rieši problémy mnohých národností žijúcich na území tým, že materiály týkajúce sa verejnej správy a slúžiace občanom sú v niekoľkých jazykoch. Rovnako sú v niekoľkých jazykoch stránky, ktoré sa týkajú turizmu, kultúry, tradícií, vzdelávania. Bolo zistené, že práve cielená podpora týchto stránok viedla k vyššej informovanosti o tematických okruhoch, čo sa prejavuje vo zvyšovaní príjmov zo služieb. Rovnako progresívnym riešením sa ukázalo vysielanie národných programov prostredníctvom internetu. Takto šírené vysielanie je lacnejšia ako satelitné, umožňuje prepracovanejšiu skladbu programu, možnosť opakovania programov, možnosť využívania archívu, vzdelávacích programov, jazykových programov a iných sprievodných služieb a televíziou nerealizovateľných aktivít. Podmienkou takéhoto šírenia programov je dobudovanie siete a zariadení schopných takéto vysielanie prijímať a alebo distribuovať. Samozrejme, potrebný je kapitál na nákup a výrobu programov a správu takejto stránky. Skúsenosti z rozvojových krajín môžu paradoxne mnoho napovedať aj o rozvinutých krajinách a ich prístupe ku kultúre. Vplyv IS zasiahol niektoré africké kmene tak, že vzhľadom na to, že nemajú písanú podobu svojho jazyka, začali komunikovať v angličtine. V tejto situácii si položili otázku: Čo prenechávame budúcim generáciám a čo očakávame od budúcich generácií v procese takejto zásadnej kultúrnej zmeny? Rozvoj človeka, jeho motivácie a výzvy sú prirodzené, avšak takáto zmena by nemala byť na úkor nenahraditeľného, neopakovateľného, čo má svoje miesto, význam i poslanie v priestore, v ktorom to vzniklo i ako posolstvo pre ľudí na celom svete. Ďalším z praktických zistení je fakt, že na internete je množstvo textov, ale minimum internetovej literatúry. Niektoré vlády a organizácie z tohto titulu podporujú "kreativitu internetových textov" či už v klasickej textovej alebo v hypertextovej podobe. Vyhľadávanie a spájanie ľudí a skupín ľudí, ktorí sú natoľko výnimoční a ojedinelí, že nemajú na realizáciu svojich projektov partnerov a ich potenciál by mohol byť stratený, sa deje napríklad prostredníctvom www.takingglobal.org (Toronto). Projekt, do ktorého je zapojených 196 krajín zapojených do realizácie projektov, možnosť zapojiť sa do realizácie projektov, možnosť získania finančnej podpory. Obsah na internete tvoria v súčasnosti v prevažnej miere nadšenci a inštitúcie. Podpora a budovanie obsahu na internete dokáže spájať špeciálne skupiny ľudí, ktorí majú možnosť komunikácie výrazne obmedzenú - sú slepí, hluchí, zdravotne postihnutí, alebo špecializovaní na istú výnimočnú oblasť činnosti. Jeden zo spôsobov, ako sa dá cieľavedome budovať obsah na internete a jeho popularizáciu, sa presadzuje formou úloh zadaných inštitúciami "donormi" jednotlivcom s povinnosťou zverejňovať výsledky týchto zadaní na internete.
