D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť:

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky hradené štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácií, vyplývajúcu z  čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, však príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov. Koncesionársky poplatok určený pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh týchto inštitúcií – služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov, nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov. V Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Výška je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť deficit prirodzene vznikajúci v druhej polovici. Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa britská vláda opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Komisia je nezávislá nielen na štáte, ale aj na BBC. Skôr ako príslušný minister alebo vláda urobí konečné rozhodnutie, koná sa verejná porada a rozhodnutie podlieha ratifikácii parlamentom. Výnimku tvorí Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka.

Nižšie uvedené štyri základné princípy financovania vyjadrujú potrebu vyvinúť priehľadný a stabilný mechanizmus, ktorého prostredníctvom budú verejní vysielatelia dostávať prostriedky pre výkon svojho poslania a vďaka ktorému budú môcť kontinuálne plánovať svoje rozpočtové náklady.

1) STABILITA

Finančné prostriedky by sa mali poskytovať na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov (ak zostanú zachované). Cieľom je zabrániť núdzovému deficitnému financovaniu či opakovanému prideľovaniu financií ad hoc.

2) NEZÁVISLOSŤ

Mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces, ktorý je s verejným financovaním spojený, by mal zabrániť tomu, aby boli vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu. Je nevyhnutné rešpektovať ich redakčnú autonómiu a v tomto aspekte plnia nezastupiteľnú úlohu nezávislé orgány.

3) PROPORCIONALITA

Objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom by mal postačovať na to, aby mohli plniť svoje poslanie, ale nemal by prekročiť hranice nevyhnutných nákladov. Financovanie má byť úmerné potrebám. To môže definovať objektívny odhad finančných potrieb vysielateľa nezávislým orgánom.

4) TRANSPARENTNOSŤ

Plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami pozorne sledujú dozorné orgány, ochrancovia verejného záujmu. Zodpovednosť môže ďalej posilniť nezávislá účtovná kontrola, otvorenosť a každoročné zverejňovanie účtovníctva. Pokiaľ vysielateľ prevádzkuje aj komerčné služby, záruku transparentnosti poskytuje oddelené účtovníctvo alebo inštitucionálne oddelenie oblasti komerčnej činnosti od verejnej služby.

Budúcnosť vysielania verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej programovej služby vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Čím je väčšia rozmanitosť a individualizácia informačných zdrojov, tým viac sa divácka a poslucháčska obec rozčleňuje, tým bude dôležitejšie zachovať aspoň jednu pevnú službu, ktorá zohráva úlohu národného informačného zdroja a národnej identifikácie. Súčasne s vývojom technológie (digitalizácia, koncentrácia, atď.), doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, Internet), so zväčšovaním počtu programov (kanálov), a to najmä prostredníctvom ďalších tematických kanálov, ako aj s vývojom nových metód financovania (platená TV, platenie za sledovanie), musia byť aj verejnoprávni vysielatelia schopní prijať všetky tieto nové prvky, aby mohli ďalej slúžiť verejnosti, a to čo najvhodnejším spôsobom, tak ako si to doba vyžaduje.

Pravidlá financovania verejnoprávnych vysielateľov musia byť založené na princípe, vytvorenia primeraného, bezpečného a transparentného rámca financovania, ktorý zabezpečí verejnoprávnym vysielateľom prostriedky potrebné na napĺňanie svojho poslania.

Hlavný zdroj financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie v súčasnosti tvoria koncesionárske poplatky. Príjmy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sú každoročne znehodnocované infláciou, absenciou adekvátnej štátnej dotácie a štátnych rozvojových programov. Každoročný nárast vstupov spôsobuje vzrastajúcu zadlženosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Vývojové trendy dokazujú, že rast nákladov vysielateľov televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je niekoľkonásobne vyšší ako rast indexu spotrebiteľských cien, a to nielen v tzv. transformujúcich sa krajinách, ale v rovnakej miere sa prejavuje aj v členských štátoch Európskej únie, kde sú koncesionárske poplatky niekoľkonásobne vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zabezpečujú vysoko kvalifikovaný, špecificky v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej v záujme celej verejnosti (čo podčiarkuje aj špecifikácia použitia prostriedkov uvedená priamo v návrhu zákona), ako aj v záujme zachovania a šírenia národného kultúrneho dedičstva, je súčasné finančné zabezpečenie týchto inštitúcií z hľadiska ich potrieb, ako aj náročnosti nedostatočné a nevyhovujúce. Pri analyzovaní jednotlivých možností riešenia financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa vychádzalo z porovnávania zahraničných foriem a spôsobov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby, s dôrazom na systémy členských krajín Európskej únie. Vzhľadom na zistené skutočnosti najvhodnejším legislatívnym riešením financovania televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je zavedený systém koncesionárskych poplatkov.

Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania ustanovuje, že ak je financovanie verejnoprávnych vysielateľov založené na koncesionárskych poplatkoch, uplatňujú sa nasledovné princípy:

- rozhodovacia právomoc orgánov, od ktorých závisí financovanie príslušného verejnoprávneho vysielateľa a ktoré sú mimo neho v externom prostredí, nesmie byť priamo alebo nepriamo zneužívaná na akékoľvek zasahovanie do redakčnej nezávislosti a inštitucionálnej autonómie tohto vysielateľa,

- výška príspevku alebo koncesionárskeho poplatku sa stanoví po konzultácii s príslušným verejnoprávnym vysielateľom a zohľadnení trendov v nákladovosti jeho aktivít tak, aby vysielateľ mohol plne zabezpečovať rôzne svoje úlohy,

- platby príspevkov alebo koncesionárskych poplatkov sa realizujú tak, aby bola garantovaná kontinuita aktivít verejnoprávneho vysielateľa a aby mal možnosť dlhodobého plánovania,

- pri používaní príspevku alebo koncesionárskych poplatkov verejnoprávnym vysielateľom sa musí rešpektovať princíp nezávislosti a autonómie,

- ak sa príspevky alebo koncesionárske poplatky rozdeľujú medzi viacerých verejnoprávnych vysielateľov, rozdelenie sa musí uskutočniť spôsobom, ktorým sa spravodlivo uspokoja potreby každého vysielateľa.

Pravidlá finančného dohľadu nad verejnoprávnymi vysielateľmi nesmú ovplyvniť ich nezávislosť v programovej oblasti. Navrhovaná úprava zohľadňuje všetky vyššie uvedené odporúčania financovania verejnoprávnych vysielateľov.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia poskytujú zo zákona službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné zaistiť dostatočný príjem pre prevádzkovateľov vysielania zo zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dôvodu sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia oprávnení vykonávať za podmienok stanovených zákonom podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom ich činnosti a ktorá nesmie ohroziť ich poslanie a úlohy. Tento zmiešaný spôsob financovania je štandardnejším finančným modelom verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

Nové komunikačné technológie prinášajú do oblasti vysielania zásadné zmeny, ktoré si vyžadujú jasne formulované princípy podpory systému verejnoprávneho vysielania, tak aby bol schopný ďalšieho vývoja v novom technologickom kontexte. Európske krajiny sa zhodli, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoločnosti rastie význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú naplnenie ústavných práv občanov. Úlohou štátu a vecou spoločnej zodpovednosti je garantovať prístupnosť k informáciám, vzdelávaniu a kultúrnemu bohatstvu. Zároveň s tým je nevyhnutné presadzovať princípy podpory kvalitných relácií, programov a produktov neobsahujúcich násilie, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych krajín.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné zabezpečenie vysielateľov zo zákona má rozsiahle dôsledky pre ich schopnosť úspešne realizovať svoje úlohy a povinnosti, požaduje Rada Európy od členských štátov, aby zabezpečili týmto vysielateľom dostatočný a stabilný zdroj príjmov. Výška sadzby poplatku musí prihliadať k trendom rastu nákladov tak, aby tieto inštitúcie mohli reálne vykonávať zákonom stanovené povinnosti a plniť tak účel, pre ktorý boli zriadené.

Faktory, ako sú výška sadzby koncesionárskych poplatkov, predmet koncesionárskeho poplatku a reálny počet platiteľov, ktoré upravuje zákon, by mali zohľadňovať skutočnosť, že objem disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečenie programovej služby vo verejnom záujme musí pokryť úlohy stanovené vysielateľom v oblasti výkon programovej služby vo verejnom záujme, podporu a rozvoj audiovizuálnej tvorby, ako aj technologické a rozvojové investície.

Zákon č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je významnou právnou normou, ktorá zabezpečuje základný a nezávislý zdroj financovania verejnoprávnych médií. Zákon od svojho schválenia v roku 1995 prešiel niekoľkými zmenami, z ktorých najvýznamnejšia bola zvýšenie poplatku. V súčasnosti sa ukazuje, že táto právna úprava nezabezpečuje platenie koncesionárskych poplatkov, resp. nielenže má komplikovaný a nákladný systém vymáhania nezaplatených poplatkov, ale pri samotnej povinnosti platiť poplatok existuje “legislatívna diera”, ktorá spôsobuje, že na základe čestného vyhlásenia je možné poplatok legálne neplatiť.

Nová právna úprava kladie dôraz na také zmeny v tradičnom systéme koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečia väčšiu adresnosť platiteľov, a tým urobia poplatok vymáhateľnejším, čím zabezpečia Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízie primeraný príjem s minimálnymi nákladmi na systém výberu.

Týmto návrhom sa mení definícia poplatku, ktorý sa už nevzťahuje na vlastníctvo alebo držbu prijímača, ale je prekvalifikovaný na poplatok za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou, v priamej väzbe na nové zákony č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Povinnosť platby koncesionárskeho poplatku sa týmto návrhom ustanovuje každej fyzickej osobe, ktorá je odberateľom elektrickej energie, ktorá platí jeden poplatok za všetkých členov svojej domácnosti, a každej právnickej osobe založenej na účely podnikania (nielen podľa § 56 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ale aj právnické osoby založené na účely podnikania podľa práva ES/EU – napr. európska akciová spoločnosť s pod.) ako aj organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej vzniklo oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky (§ 21 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).

Návrh na zrušenie prijímača ako nositeľa poplatku má svoje opodstatnenie. Vychádza sa zo štatistických zisťovaní, ktoré potvrdzujú, že rádioprijímač vlastní každá domácnosť a televízny prijímač cca 98 % domácností. Rádioprijímač je dokonca súčasťou základného okruhu potrieb, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie. Vychádza sa z ústavného práva občanov na informácie a zo všeobecnej dostupnosti služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktorú poskytujú obe verejnoprávne médiá. Doterajší spôsob úpravy zákona, žiaľ, rešpektoval princíp solidarity v nežiaducej podobe. Pre nerealizovateľnú možnosť výkonu kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach, ale aj u právnických osôb, sa neustále rozširoval počet neplatičov, resp. vôbec nebola plnená povinnosť zo zákona – zaevidovať sa u vyberateľa poplatkov a neplatiči si túto skutočnosť uvedomovali, čo znamenalo pre verejnoprávne médiá stámiliónové finančné straty. Tie fyzické osoby a tie právnické subjekty, ktoré koncesionárske poplatky platili, v podstate nahrádzali finančné výpadky od neplatičov, v dôsledku čoho verejnoprávne médiá vyvíjali neustály tlak na zvyšovanie sadzby poplatku.

Následná analýza v oblasti príjmov z koncesionárskych poplatkoch dokumentuje straty v dôsledku nedokonalosti súčasne platného zákona.

Súčasne platný zákon č. 212/1995 Z. z o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov definuje v § 3 ako platiteľa koncesionárskeho poplatku v prípade fyzických osôb vlastníka prijímača a u právnických osôb a SZČO toho, kto eviduje prijímače v účtovníctve. Touto definíciou sa vytvára predpoklad, že mnohé fyzické osoby, právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby si uvedomujú skutočnosť, že nie je možné vykonávať zo strany vyberateľa a príjemcu poplatkov fyzickú kontrolu vlastníctva prijímačov v domácnostiach a účtovnú kontrolu v prípade právnických osôb a SZČO, pretože cenovo, podľa platných predpisov v oblasti účtovníctva a daní, nedosahuje obstaranie prijímača výšku stanovenú pre obstarávanie investícií a v dôsledku toho sa takýto majetok v rámci PO a SZČO neeviduje v účtovníctve. Toto sú bezprostredné príčiny neustáleho poklesu platiteľov koncesionárskych poplatkov a v dôsledku toho Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia v  oblasti dominujúcich príjmov nedosahuje požadovanú výšku, ktorá by zodpovedala 100 % úspešnosti platobnej disciplíny platiteľov povinných zo zákona.

Na základe štatistických údajov o počtoch domácností, o počtoch  právnických osôb a SZČO, môžeme stratu Slovenského rozhlasu v oblasti príjmu z koncesionárskych poplatkoch kvantifikovať mesačne vo výške 22,04 mil. Sk, čo v ročnom prepočte predstavuje finančný objem 264,48 mil. Sk. Uvedené prepočty vychádzajú z dostupných údajov Štatistického úradu SR (sčítanie 2001), ako i údajov databáz Obchodného registra a databáz firmy INFOSTAT. Počet domácností v SR je podľa údajov ŠÚ SR 1 900 344. V evidencii Slovenského rozhlasu, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, š.p., je evidovaných 1 268 389 domácností - platiteľov koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Z uvedeného počtu evidovaných je 183 800 platiteľov dôchodcov s polovičnou sadzbou poplatku. Od platenia koncesionárskeho poplatku je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) platného zákona v súčasnosti oslobodených 22 643 platiteľov. Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR je predpoklad, že po zohľadnení tzv. duplicitných domácností, t.j. takých domácností, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát a ktoré teda podľa zákona by mali platiť len jeden koncesionársky poplatok, potom okruh tzv. „čiernych poslucháčov“ – neplatičov predstavuje cca 425 000 domácností a z toho predpoklad platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku je 255 000. Tento nežiaduci stav pre Slovenský rozhlas predstavuje stratu v príjmoch z koncesionárskych poplatkov od fyzických osôb mesačne cca 11,9 mil. Sk a ročne cca 142,8 mil. Sk.

Fyzické osoby – strata v príjmoch

		Počet	Strata (v mil. Sk)
			mesačne	ročne
Počet domácností podľa ŠÚ SR		1 900 344
Evidovaní platitelia konces. poplatku		1 268 389
z toho:	s polovičnou sadzbou	183 800
Oslobodení § 6, ods. 1 c)		22 643
„Čierni poslucháči“		425 000	11,9	142,8
v tom:	s polovičnou sadzbou	255 000	5,1	61,2
	s plnou sadzbou	170 000	6,8	81,6

Graf - Počet evidovaných a oslobodených platiteľov konces. poplatkov a "čiernych poslucháčov"

V oblasti právnických osôb a SZČO v súčasnosti eviduje Slovenský rozhlas cca 60 000 platiteľov s počtom prijímačov 180 000. Podľa databáz Obchodného registra a firmy INFOSTAT je v SR evidovaných cca 95 000 právnických subjektov a cca 297 000 SZČO. V prípade SZČO vychádzame z predpokladu, že v 50% prípadoch je miesto podnikania totožné s miestom trvalého alebo prechodného bydliska, kde koncesionársky poplatok platí ako fyzická osoba. Ak v prípade právnických osôb vychádzame z údajov o priemernom počte rozhlasových prijímačov evidovaných v účtovníctve - 3 prijímače a v prípade SZČO - 1 prijímač, tak strata SRo pri súčasnej platnom zákone predstavuje mesačne 10 140 tis. Sk a ročne 121 680 tis. Sk.

Právnické osoby a SZČO – strata v príjmoch

	Počet v tis.	Počet príjm.	Príjem v mil. Sk
			mesačne	ročne
Počet registrovaných PO	95,0	285 000	11,40	136,80
50% reg. SZČO	148,5	148 500	5,94	71,28
Spolu KP PO a SZČO	243,5	433 500	17,34	208,08
Počet evidovaných platiteľov	60,0	180 000	7,20	86,40
Rozdiel (strata príjmov z KP)	-183,5	-253 500	-10,14	-121,68

Graf – PO a SZČO - počet evidovaných platiteľov konces. poplatkov a "čiernych poslucháčov"

Strata SRo z príjmov od fyzických osôb, právnických osôb a SZČO

	Sk v mil. Sk
	mesačne	Ročne
Strata z príjmov KP FO	11,90	142,80
Strata z príjmov KP PO a SZČO	10,14	121,68
Strata celkom	22,04	264,48

Navrhovaná úprava by mala zamedziť tendencii nárastu neplatičov, a to nielen novým definovaním poplatku, ale hlavne konštrukciou výberu a vymáhania poplatku. Podľa návrhu odpadá v súčasnosti veľmi ťažkopádne až nemožné dokazovanie vlastníctva prijímača, čím nielenže sú vymožiteľnejšie nezaplatené poplatky, ale hlavne nedochádza k motivácii neplatiť poplatok, čím si štát splní povinnosť zabezpečiť financovanie verejnoprávnych vysielateľov. Nová právna úprava nemala za cieľ zvyšovať poplatok, ktorý je v súčasnosti v pomere k ostatným porovnateľným krajinám nízky (pričom táto cesta nie je riešením problému financovania), ale snaží sa pri zachovaní súčasnej výšky poplatku zabezpečiť aj jeho reálny výber, pričom sa do popredia dostáva efektívnosť výberu, t.j. aby výber a vymáhanie nebolo nákladnejšie resp. aby bolo únosné pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu tak, aby tieto poplatky boli použité, nie na to aby boli vybraté, ale na to, aby si tieto inštitúcie plnili svoje zákonom stanovené úlohy. Výber poplatkov a ich prerozdelenie medzi Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je založené na princípe solidárnosti. Vo vzťahu k výberu ide o pomer medzi fyzickými osobami a právnickými osobami a to s vylúčením SZČO a iných právnických osôb ako tých, ktoré vznikli za účelom podnikania. Vo vzťahu k prerozdeleniu získaných prostriedkov ide o získaných platiteľov pre televíziu vďaka rozhlasu, čo sa adekvátne odrazilo na pomere prerozdelenia prostriedkov.

Novo koncipovaná suma poplatku pre právnické osoby vychádzala okrem zabezpečenia reálnych nákladov, ktoré boli zohľadnené pri koncepcii ostatnej novely zákona o koncesionárskych poplatkov t.j. sumy, ktorú je potrebné na ich základe získať aj z nižšie uvedených údajov o prehľade evidovaných platiteľov poplatkov k 31.3.2004 v databáze Slovenského rozhlasu, ako aj s prihliadnutím na koncesionárske poplatky za televízny prijímač. Zároveň bola výška poplatku stanovená na základe súčasného stavu, kedy v priemere na každú právnickú osobu vychádza registrácia troch rozhlasových prijímačov.

Počet prijímačov

	Počet prijímačov	%	Priemer	Priemerný ročný príjem 1 koncesionára	Ročný príjem mil. Sk
Právnické osoby	138 842	77,13	7	7 ks x 40 Sk x 12 mes. = 3 360 Sk	66,64
SZČO	41 158	22,87	1	1 ks x 40 Sk x 12 mes.= 480 Sk	19,75
SPOLU	180 000	100,00			86,39

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že zmena konštrukcie zákona, pri ktorom ale zostáva zachovaná filozofia podieľania sa spoločnosti na verejnoprávnom vysielaní a zároveň zostáva zachované finančné zaťaženie obyvateľstva na doterajšej úrovni, by bola jednoznačne prínosom, ktorý by mohol zabrániť aj neplánovaným ďalším dotáciám do týchto inštitúcií na zachovanie ich činnosti, ktoré v súčasnosti zaťažujú štátny rozpočet.

Ročné príjmy z koncesionárskych poplatkov od FO –

súčasná legislatíva

STV

tabuľka č. 1

1	Príjem za plnú sadzbu (1 081 050x100,- x 12)	1 297 260 000
2	Príjem za ½ sadzbu (242 961x 50,- x 12)	145 776 600
3	Príjem spolu ( 1 + 2 )	1 443 036 600
4	Náklady na výber KP hradené vyberateľovi	69 907 780,80
5	Čistý príjem (3 – 4)	1 373 128 819,20

SRo

tabuľka č. 2

1	Príjem za plnú sadzbu (1 081 545x40,- x 12 )	519 141 600
2	Príjem za ½ sadzbu (182 817x20,- x 12 )	43 876 080
3	Príjem spolu ( 1 + 2 )	563 017 680
4	Náklady na výber KP hradené vyberateľovi	66 758 313,60
5	Čistý príjem (3 – 4)