D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť:

Koncesionárske poplatky sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Pôvodne boli tieto poplatky vnímané ako poplatky hradené štátu za povolenie prijímať rozhlasové a televízne služby. S ohľadom na slobodu prijímania informácií, vyplývajúcu z  čl. 10 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, však príjem rozhlasového alebo televízneho vysielania nie je možné viazať na súhlas štátnych orgánov. Koncesionársky poplatok určený pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je vo všeobecnosti považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh týchto inštitúcií – služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Sadzba poplatku nie je náhodne určovaná suma, ale suma vyjadrujúca podiel skutočných nákladov, nevyhnutných na dodržanie programových záväzkov verejnoprávnych vysielateľov. V Spolkovej republike Nemecko je výška poplatku stanovená na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Výška je určená tak, aby sa v prvej časti poplatkového obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktoré môžu pokryť deficit prirodzene vznikajúci v druhej polovici. Sadzbu poplatkov pre britskú BBC určuje vláda na obdobie piatich rokov a súčasne je viazaná na rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa britská vláda opiera o odporúčania nezávislej komisie pre užívateľské poplatky. Komisia je nezávislá nielen na štáte, ale aj na BBC. Skôr ako príslušný minister alebo vláda urobí konečné rozhodnutie, koná sa verejná porada a rozhodnutie podlieha ratifikácii parlamentom. Výnimku tvorí Nórsko, kde poplatok vypočítavajú podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní cenou denníka.

Nižšie uvedené štyri základné princípy financovania vyjadrujú potrebu vyvinúť priehľadný a stabilný mechanizmus, ktorého prostredníctvom budú verejní vysielatelia dostávať prostriedky pre výkon svojho poslania a vďaka ktorému budú môcť kontinuálne plánovať svoje rozpočtové náklady.

1) STABILITA

Finančné prostriedky by sa mali poskytovať na pevné časové obdobie, pričom je nevyhnutné brať do úvahy také faktory, ako je inflácia, či pravdepodobný pokles komerčných príjmov (ak zostanú zachované). Cieľom je zabrániť núdzovému deficitnému financovaniu či opakovanému prideľovaniu financií ad hoc.

2) NEZÁVISLOSŤ

Mechanizmus financovania a zvlášť rozhodovací proces, ktorý je s verejným financovaním spojený, by mal zabrániť tomu, aby boli vysielatelia pri zostavovaní programu vystavení ekonomickému, či politickému ovplyvňovaniu. Je nevyhnutné rešpektovať ich redakčnú autonómiu a v tomto aspekte plnia nezastupiteľnú úlohu nezávislé orgány.

3) PROPORCIONALITA

Objem finančných prostriedkov poskytovaných verejnoprávnym vysielateľom by mal postačovať na to, aby mohli plniť svoje poslanie, ale nemal by prekročiť hranice nevyhnutných nákladov. Financovanie má byť úmerné potrebám. To môže definovať objektívny odhad finančných potrieb vysielateľa nezávislým orgánom.

4) TRANSPARENTNOSŤ

Plnenie záväzkov verejnej služby a hospodárenie s pridelenými financiami pozorne sledujú dozorné orgány, ochrancovia verejného záujmu. Zodpovednosť môže ďalej posilniť nezávislá účtovná kontrola, otvorenosť a každoročné zverejňovanie účtovníctva. Pokiaľ vysielateľ prevádzkuje aj komerčné služby, záruku transparentnosti poskytuje oddelené účtovníctvo alebo inštitucionálne oddelenie oblasti komerčnej činnosti od verejnej služby.

Budúcnosť vysielania verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej programovej služby vyplýva z jej poslania a úlohy v občianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Čím je väčšia rozmanitosť a individualizácia informačných zdrojov, tým viac sa divácka a poslucháčska obec rozčleňuje, tým bude dôležitejšie zachovať aspoň jednu pevnú službu, ktorá zohráva úlohu národného informačného zdroja a národnej identifikácie. Súčasne s vývojom technológie (digitalizácia, koncentrácia, atď.), doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, Internet), so zväčšovaním počtu programov (kanálov), a to najmä prostredníctvom ďalších tematických kanálov, ako aj s vývojom nových metód financovania (platená TV, platenie za sledovanie), musia byť aj verejnoprávni vysielatelia schopní prijať všetky tieto nové prvky, aby mohli ďalej slúžiť verejnosti, a to čo najvhodnejším spôsobom, tak ako si to doba vyžaduje.

Pravidlá financovania verejnoprávnych vysielateľov musia byť založené na princípe, vytvorenia primeraného, bezpečného a transparentného rámca financovania, ktorý zabezpečí verejnoprávnym vysielateľom prostriedky potrebné na napĺňanie svojho poslania.

Hlavný zdroj financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie v súčasnosti tvoria koncesionárske poplatky. Príjmy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sú každoročne znehodnocované infláciou, absenciou adekvátnej štátnej dotácie a štátnych rozvojových programov. Každoročný nárast vstupov spôsobuje vzrastajúcu zadlženosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Vývojové trendy dokazujú, že rast nákladov vysielateľov televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je niekoľkonásobne vyšší ako rast indexu spotrebiteľských cien, a to nielen v tzv. transformujúcich sa krajinách, ale v rovnakej miere sa prejavuje aj v členských štátoch Európskej únie, kde sú koncesionárske poplatky niekoľkonásobne vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zabezpečujú vysoko kvalifikovaný, špecificky v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej v záujme celej verejnosti (čo podčiarkuje aj špecifikácia použitia prostriedkov uvedená priamo v návrhu zákona), ako aj v záujme zachovania a šírenia národného kultúrneho dedičstva, je súčasné finančné zabezpečenie týchto inštitúcií z hľadiska ich potrieb, ako aj náročnosti nedostatočné a nevyhovujúce. Pri analyzovaní jednotlivých možností riešenia financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa vychádzalo z porovnávania zahraničných foriem a spôsobov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby, s dôrazom na systémy členských krajín Európskej únie. Vzhľadom na zistené skutočnosti najvhodnejším legislatívnym riešením financovania televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je zavedený systém koncesionárskych poplatkov.

Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania ustanovuje, že ak je financovanie verejnoprávnych vysielateľov založené na koncesionárskych poplatkoch, uplatňujú sa nasledovné princípy:

- rozhodovacia právomoc orgánov, od ktorých závisí financovanie príslušného verejnoprávneho vysielateľa a ktoré sú mimo neho v externom prostredí, nesmie byť priamo alebo nepriamo zneužívaná na akékoľvek zasahovanie do redakčnej nezávislosti a inštitucionálnej autonómie tohto vysielateľa,

- výška príspevku alebo koncesionárskeho poplatku sa stanoví po konzultácii s príslušným verejnoprávnym vysielateľom a zohľadnení trendov v nákladovosti jeho aktivít tak, aby vysielateľ mohol plne zabezpečovať rôzne svoje úlohy,

- platby príspevkov alebo koncesionárskych poplatkov sa realizujú tak, aby bola garantovaná kontinuita aktivít verejnoprávneho vysielateľa a aby mal možnosť dlhodobého plánovania,

- pri používaní príspevku alebo koncesionárskych poplatkov verejnoprávnym vysielateľom sa musí rešpektovať princíp nezávislosti a autonómie,

- ak sa príspevky alebo koncesionárske poplatky rozdeľujú medzi viacerých verejnoprávnych vysielateľov, rozdelenie sa musí uskutočniť spôsobom, ktorým sa spravodlivo uspokoja potreby každého vysielateľa.

Pravidlá finančného dohľadu nad verejnoprávnymi vysielateľmi nesmú ovplyvniť ich nezávislosť v programovej oblasti. Navrhovaná úprava zohľadňuje všetky vyššie uvedené odporúčania financovania verejnoprávnych vysielateľov.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia poskytujú zo zákona službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však nie je možné zaistiť dostatočný príjem pre prevádzkovateľov vysielania zo zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dôvodu sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia oprávnení vykonávať za podmienok stanovených zákonom podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom ich činnosti a ktorá nesmie ohroziť ich poslanie a úlohy. Tento zmiešaný spôsob financovania je štandardnejším finančným modelom verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

Nové komunikačné technológie prinášajú do oblasti vysielania zásadné zmeny, ktoré si vyžadujú jasne formulované princípy podpory systému verejnoprávneho vysielania, tak aby bol schopný ďalšieho vývoja v novom technologickom kontexte. Európske krajiny sa zhodli, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoločnosti rastie význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú naplnenie ústavných práv občanov. Úlohou štátu a vecou spoločnej zodpovednosti je garantovať prístupnosť k informáciám, vzdelávaniu a kultúrnemu bohatstvu. Zároveň s tým je nevyhnutné presadzovať princípy podpory kvalitných relácií, programov a produktov neobsahujúcich násilie, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych krajín.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné zabezpečenie vysielateľov zo zákona má rozsiahle dôsledky pre ich schopnosť úspešne realizovať svoje úlohy a povinnosti, požaduje Rada Európy od členských štátov, aby zabezpečili týmto vysielateľom dostatočný a stabilný zdroj príjmov. Výška sadzby poplatku musí prihliadať k trendom rastu nákladov tak, aby tieto inštitúcie mohli reálne vykonávať zákonom stanovené povinnosti a plniť tak účel, pre ktorý boli zriadené.

Faktory, ako sú výška sadzby koncesionárskych poplatkov, predmet koncesionárskeho poplatku a reálny počet platiteľov, ktoré upravuje zákon, by mali zohľadňovať skutočnosť, že objem disponibilných finančných prostriedkov na zabezpečenie programovej služby vo verejnom záujme musí pokryť úlohy stanovené vysielateľom v oblasti výkon programovej služby vo verejnom záujme, podporu a rozvoj audiovizuálnej tvorby, ako aj technologické a rozvojové investície.

Zákon č. 212/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je významnou právnou normou, ktorá zabezpečuje základný a nezávislý zdroj financovania verejnoprávnych médií. Zákon od svojho schválenia v roku 1995 prešiel niekoľkými zmenami, z ktorých najvýznamnejšia bola zvýšenie poplatku. V súčasnosti sa ukazuje, že táto právna úprava nezabezpečuje platenie koncesionárskych poplatkov, resp. nielenže má komplikovaný a nákladný systém vymáhania nezaplatených poplatkov, ale pri samotnej povinnosti platiť poplatok existuje “legislatívna diera”, ktorá spôsobuje, že na základe čestného vyhlásenia je možné poplatok legálne neplatiť.

Nová právna úprava kladie dôraz na také zmeny v tradičnom systéme koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečia väčšiu adresnosť platiteľov, a tým urobia poplatok vymáhateľnejším, čím zabezpečia Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízie primeraný príjem s minimálnymi nákladmi na systém výberu.

Týmto návrhom sa mení definícia poplatku, ktorý sa už nevzťahuje na vlastníctvo alebo držbu prijímača, ale je prekvalifikovaný na poplatok za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou, v priamej väzbe na nové zákony č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Povinnosť platby koncesionárskeho poplatku sa týmto návrhom ustanovuje každej fyzickej osobe, ktorá je odberateľom elektrickej energie, ktorá platí jeden poplatok za všetkých členov svojej domácnosti, a každej právnickej osobe založenej na účely podnikania (nielen podľa § 56 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ale aj právnické osoby založené na účely podnikania podľa práva ES/EU – napr. európska akciová spoločnosť s pod.) ako aj organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej vzniklo oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky (§ 21 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).

Návrh na zrušenie prijímača ako nositeľa poplatku má svoje opodstatnenie. Vychádza sa zo štatistických zisťovaní, ktoré potvrdzujú, že rádioprijímač vlastní každá domácnosť a televízny prijímač cca 98 % domácností. Rádioprijímač je dokonca súčasťou základného okruhu potrieb, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie. Vychádza sa z ústavného práva občanov na informácie a zo všeobecnej dostupnosti služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ktorú poskytujú obe verejnoprávne médiá. Doterajší spôsob úpravy zákona, žiaľ, rešpektoval princíp solidarity v nežiaducej podobe. Pre nerealizovateľnú možnosť výkonu kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach, ale aj u právnických osôb, sa neustále rozširoval počet neplatičov, resp. vôbec nebola plnená povinnosť zo zákona – zaevidovať sa u vyberateľa poplatkov a neplatiči si túto skutočnosť uvedomovali, čo znamenalo pre verejnoprávne médiá stámiliónové finančné straty. Tie fyzické osoby a tie právnické subjekty, ktoré koncesionárske poplatky platili, v podstate nahrádzali finančné výpadky od neplatičov, v dôsledku čoho verejnoprávne médiá vyvíjali neustály tlak na zvyšovanie sadzby poplatku.

Následná analýza v oblasti príjmov z koncesionárskych poplatkoch dokumentuje straty v dôsledku nedokonalosti súčasne platného zákona.

Súčasne platný zákon č. 212/1995 Z. z o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov definuje v § 3 ako platiteľa koncesionárskeho poplatku v prípade fyzických osôb vlastníka prijímača a u právnických osôb a SZČO toho, kto eviduje prijímače v účtovníctve. Touto definíciou sa vytvára predpoklad, že mnohé fyzické osoby, právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby si uvedomujú skutočnosť, že nie je možné vykonávať zo strany vyberateľa a príjemcu poplatkov fyzickú kontrolu vlastníctva prijímačov v domácnostiach a účtovnú kontrolu v prípade právnických osôb a SZČO, pretože cenovo, podľa platných predpisov v oblasti účtovníctva a daní, nedosahuje obstaranie prijímača výšku stanovenú pre obstarávanie investícií a v dôsledku toho sa takýto majetok v rámci PO a SZČO neeviduje v účtovníctve. Toto sú bezprostredné príčiny neustáleho poklesu platiteľov koncesionárskych poplatkov a v dôsledku toho Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia v  oblasti dominujúcich príjmov nedosahuje požadovanú výšku, ktorá by zodpovedala 100 % úspešnosti platobnej disciplíny platiteľov povinných zo zákona.

Na základe štatistických údajov o počtoch domácností, o počtoch  právnických osôb a SZČO, môžeme stratu Slovenského rozhlasu v oblasti príjmu z koncesionárskych poplatkoch kvantifikovať mesačne vo výške 22,04 mil. Sk, čo v ročnom prepočte predstavuje finančný objem 264,48 mil. Sk. Uvedené prepočty vychádzajú z dostupných údajov Štatistického úradu SR (sčítanie 2001), ako i údajov databáz Obchodného registra a databáz firmy INFOSTAT. Počet domácností v SR je podľa údajov ŠÚ SR 1 900 344. V evidencii Slovenského rozhlasu, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, š.p., je evidovaných 1 268 389 domácností - platiteľov koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Z uvedeného počtu evidovaných je 183 800 platiteľov dôchodcov s polovičnou sadzbou poplatku. Od platenia koncesionárskeho poplatku je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) platného zákona v súčasnosti oslobodených 22 643 platiteľov. Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR je predpoklad, že po zohľadnení tzv. duplicitných domácností, t.j. takých domácností, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát a ktoré teda podľa zákona by mali platiť len jeden koncesionársky poplatok, potom okruh tzv. „čiernych poslucháčov“ – neplatičov predstavuje cca 425 000 domácností a z toho predpoklad platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku je 255 000. Tento nežiaduci stav pre Slovenský rozhlas predstavuje stratu v príjmoch z koncesionárskych poplatkov od fyzických osôb mesačne cca 11,9 mil. Sk a ročne cca 142,8 mil. Sk.

Fyzické osoby – strata v príjmoch

		Počet	Strata (v mil. Sk)
			mesačne	ročne
Počet domácností podľa ŠÚ SR		1 900 344
Evidovaní platitelia konces. poplatku		1 268 389
z toho:	s polovičnou sadzbou	183 800
Oslobodení § 6, ods. 1 c)		22 643
„Čierni poslucháči“		425 000	11,9	142,8
v tom:	s polovičnou sadzbou	255 000	5,1	61,2
	s plnou sadzbou	170 000	6,8	81,6

Graf - Počet evidovaných a oslobodených platiteľov konces. poplatkov a "čiernych poslucháčov"

V oblasti právnických osôb a SZČO v súčasnosti eviduje Slovenský rozhlas cca 60 000 platiteľov s počtom prijímačov 180 000. Podľa databáz Obchodného registra a firmy INFOSTAT je v SR evidovaných cca 95 000 právnických subjektov a cca 297 000 SZČO. V prípade SZČO vychádzame z predpokladu, že v 50% prípadoch je miesto podnikania totožné s miestom trvalého alebo prechodného bydliska, kde koncesionársky poplatok platí ako fyzická osoba. Ak v prípade právnických osôb vychádzame z údajov o priemernom počte rozhlasových prijímačov evidovaných v účtovníctve - 3 prijímače a v prípade SZČO - 1 prijímač, tak strata SRo pri súčasnej platnom zákone predstavuje mesačne 10 140 tis. Sk a ročne 121 680 tis. Sk.

Právnické osoby a SZČO – strata v príjmoch

	Počet v tis.	Počet príjm.	Príjem v mil. Sk
			mesačne	ročne
Počet registrovaných PO	95,0	285 000	11,40	136,80
50% reg. SZČO	148,5	148 500	5,94	71,28
Spolu KP PO a SZČO	243,5	433 500	17,34	208,08
Počet evidovaných platiteľov	60,0	180 000	7,20	86,40
Rozdiel (strata príjmov z KP)	-183,5	-253 500	-10,14	-121,68

Graf – PO a SZČO - počet evidovaných platiteľov konces. poplatkov a "čiernych poslucháčov"

Strata SRo z príjmov od fyzických osôb, právnických osôb a SZČO

	Sk v mil. Sk
	mesačne	Ročne
Strata z príjmov KP FO	11,90	142,80
Strata z príjmov KP PO a SZČO	10,14	121,68
Strata celkom	22,04	264,48

Navrhovaná úprava by mala zamedziť tendencii nárastu neplatičov, a to nielen novým definovaním poplatku, ale hlavne konštrukciou výberu a vymáhania poplatku. Podľa návrhu odpadá v súčasnosti veľmi ťažkopádne až nemožné dokazovanie vlastníctva prijímača, čím nielenže sú vymožiteľnejšie nezaplatené poplatky, ale hlavne nedochádza k motivácii neplatiť poplatok, čím si štát splní povinnosť zabezpečiť financovanie verejnoprávnych vysielateľov. Nová právna úprava nemala za cieľ zvyšovať poplatok, ktorý je v súčasnosti v pomere k ostatným porovnateľným krajinám nízky (pričom táto cesta nie je riešením problému financovania), ale snaží sa pri zachovaní súčasnej výšky poplatku zabezpečiť aj jeho reálny výber, pričom sa do popredia dostáva efektívnosť výberu, t.j. aby výber a vymáhanie nebolo nákladnejšie resp. aby bolo únosné pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu tak, aby tieto poplatky boli použité, nie na to aby boli vybraté, ale na to, aby si tieto inštitúcie plnili svoje zákonom stanovené úlohy. Výber poplatkov a ich prerozdelenie medzi Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu je založené na princípe solidárnosti. Vo vzťahu k výberu ide o pomer medzi fyzickými osobami a právnickými osobami a to s vylúčením SZČO a iných právnických osôb ako tých, ktoré vznikli za účelom podnikania. Vo vzťahu k prerozdeleniu získaných prostriedkov ide o získaných platiteľov pre televíziu vďaka rozhlasu, čo sa adekvátne odrazilo na pomere prerozdelenia prostriedkov.

Novo koncipovaná suma poplatku pre právnické osoby vychádzala okrem zabezpečenia reálnych nákladov, ktoré boli zohľadnené pri koncepcii ostatnej novely zákona o koncesionárskych poplatkov t.j. sumy, ktorú je potrebné na ich základe získať aj z nižšie uvedených údajov o prehľade evidovaných platiteľov poplatkov k 31.3.2004 v databáze Slovenského rozhlasu, ako aj s prihliadnutím na koncesionárske poplatky za televízny prijímač. Zároveň bola výška poplatku stanovená na základe súčasného stavu, kedy v priemere na každú právnickú osobu vychádza registrácia troch rozhlasových prijímačov.

Počet prijímačov

	Počet prijímačov	%	Priemer	Priemerný ročný príjem 1 koncesionára	Ročný príjem mil. Sk
Právnické osoby	138 842	77,13	7	7 ks x 40 Sk x 12 mes. = 3 360 Sk	66,64
SZČO	41 158	22,87	1	1 ks x 40 Sk x 12 mes.= 480 Sk	19,75
SPOLU	180 000	100,00			86,39

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že zmena konštrukcie zákona, pri ktorom ale zostáva zachovaná filozofia podieľania sa spoločnosti na verejnoprávnom vysielaní a zároveň zostáva zachované finančné zaťaženie obyvateľstva na doterajšej úrovni, by bola jednoznačne prínosom, ktorý by mohol zabrániť aj neplánovaným ďalším dotáciám do týchto inštitúcií na zachovanie ich činnosti, ktoré v súčasnosti zaťažujú štátny rozpočet.

Ročné príjmy z koncesionárskych poplatkov od FO –

súčasná legislatíva

STV

tabuľka č. 1

1	Príjem za plnú sadzbu (1 081 050x100,- x 12)	1 297 260 000
2	Príjem za ½ sadzbu (242 961x 50,- x 12)	145 776 600
3	Príjem spolu ( 1 + 2 )	1 443 036 600
4	Náklady na výber KP hradené vyberateľovi	69 907 780,80
5	Čistý príjem (3 – 4)	1 373 128 819,20

SRo

tabuľka č. 2

1	Príjem za plnú sadzbu (1 081 545x40,- x 12 )	519 141 600
2	Príjem za ½ sadzbu (182 817x20,- x 12 )	43 876 080
3	Príjem spolu ( 1 + 2 )	563 017 680
4	Náklady na výber KP hradené vyberateľovi	66 758 313,60
5	Čistý príjem (3 – 4)	496 259 366,40

STV + SRo

Čistý príjem STV + SRo celkom

1 869 388 185,60

Z uvedeného vyplýva, že príjem Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie podľa súčasne platnej právnej úpravy je 1 869 388 185, 60 Sk, čo však nezodpovedá skutočnosti, a to práve pre nedostatočný a problematický mechanizmus vymáhania poplatku, ako aj pre nedostatočnú legislatívnu úpravu, ktorá využíva stále viac osôb povinných platiť.

Predpokladané ročné príjmy z poplatkov za rozhlasové a televízne vysielanie od FO –

navrhovaná legislatíva

tabuľka č. 3

1	Príjem za plnú sadzbu (1 380 000x140,- x12)	2 318 400 000
2	Príjem za ½ sadzbu ( 400 000x70,- x12)	336 000 000
3	Príjem spolu (1+2)	2 654 400 000
4	Náklady na výber KP hradené vyberateľovi	149 520 000
5	Čistý príjem (3–4)	2 504 880 000
6	- z toho : 30% pre SRo	751 464 000
7	70% pre STV	1 753 416 000

Navrhovaná úprava napriek nezvýšeniu sadzby poplatku, úprave vzťahov solidárnosti predpokladá čistý príjem 2 504 880 000 Sk, ktoré budú vďaka navrhnutého mechanizmu aj reálne dosiahnuteľné pre verejnoprávnych vysielateľov.

Porovnanie príjmov za koncesionárske poplatky od FO podľa

súčasnej legislatívy a navrhovanej legislatívy

tabuľka č. 4

	čistý ročný príjem podľa súčasnej legislatívy	čistý ročný príjem podľa navrhovanej legislatívy	ROZDIEL
SRo	496 259 366	751 464 000	+255 204 634
STV	1 373 128 819	1 753 416 000	+380 287 181

Príjmy z koncesionárskych poplatkov za rozhlasové a televízne prijímače od PO

- súčasná legislatíva

tabuľka č. 5

	počet prijímačov	ročný príjem
STV	45 003 (x100x12)	54 003 600
SRo	185 000(x 40 x 12)	88 800 000

Predpokladané príjmy z poplatkov za rozhlasové a televízne vysielanie od PO

- navrhovaná legislatíva

tabuľka č. 6

Ročný príjem z konc. poplatkov za rozhl. a televíz. vysielanie (62000x400x12)	297 600 000
Náklady na výber konc. poplatkov hradené vyberateľovi (62000x 8 x12)	5 952 000
Čistý ročný príjem z konc. popl. za rozhl a telev. Vysielanie	291 648 000
- z toho: 30% pre STV	87 494 400
: 70% pre SRo	204 153 600

Porovnanie príjmov za koncesionárske poplatky od PO podľa

súčasnej legislatívy a navrhovanej legislatívy

tabuľka č. 7

	ročný príjem podľa súčasnej legislatívy	čistý ročný príjem podľa navrhovanej legislatívy	ROZDIEL
STV	54 003 600	87 494 400	+ 33 490 800
SRo	88 800 000	204 153 600	+ 115 353 600

Porovnanie príjmov za koncesionárske poplatky od FO a PO podľa

súčasne platnej legislatívy a navrhovanej legislatívy

tabuľka č. 8

	ročný príjem podľa súčasnej legislatívy FO + PO	čistý ročný príjem podľa navrhovanej legislatívy FO+ PO	ROZDIEL
STV	1 427 132 419	1 840 910 400	+413 777 981
SRo	585 059 366	955 617 600	+370 558 234

Navrhovaná úprava by mala jednoznačne zabezpečiť zvýšenie príjmu z poplatkov od fyzických osôb o sumu 635 491 814,4 Sk, čo predstavuje nárast o cca 34% a od právnických osôb o sumu 148 844 400 Sk, čo predstavuje nárast cca o 104% bez zvýšenia poplatku plateného verejnosťou, s pozitívnym vplyvom na rozvoj cestovného ruchu a hotelierstva, ako aj zabezpečením lepších, resp. príjemnejších pracovných podmienok ako na pracoviskách, tak v služobných motorových prostriedkoch. Pozitívnym prínosom by mal byť navrhovaný mechanizmus výberu a vymáhania, ktorý na rozdiel od doterajšie úpravy už nie je viazaný na dokazovanie vlastníctva, resp. držby či detencie, tiež odpadá nákladné dokazovanie pri právnických osobách prostredníctvom účtovných dokladov či fyzickej obhliadky, čo v konečnom dôsledku nevytvára zbytočné náklady aj samotným platiteľom. Navrhovaná úprava predpokladá záujem oboch verejnoprávnych vysielateľov na zabezpečenie si dostatočného zdroju na pokrytie osobitnými zákonmi ustanovených úloh. Spojenie poplatku by tak nemalo byť na ujmu týmto inštitúciám ale predpokladá skôr priamu adresnosť poplatku, bez nutnosti vyfinancovania napr. osobitnej inštitúcie, organizácie, či obchodnej spoločnosti, ktorá by v mene verejnoprávnych vysielateľov vyberala a vymáhala poplatok, keďže táto činnosti by rozhodne nemala byť napr. podnikaním, resp. za účelom dosiahnutia zisku; vytvorenie osobitnej inštitúcie by si vyžadovalo neprimerané náklady k pomeru vyberaného poplatku.

Celkový nárast príjmu z poplatku je podľa navrhovanej úpravy cca 39%, čo pri deklarovanom záujme verejnoprávnych vysielateľov a ich priamom zainteresovaní na výbere a vymáhaní poplatkov by malo byť jednoznačne na prospech oboch vysielateľov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. Na uvedenú problematiku nie je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami.

Predložený návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky, na rozpočty vyšších územných celkov, na rozpočty obcí, nemá vplyv na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií a nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv vo vzťahu vylúčenia spod povinnosti platiť poplatok samostatne zárobkovo činné osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi napr. občianske združenia, nadácie, školské a zdravotnícke zariadenia, ale aj príspevkové a rozpočtové organizácie a pod.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

Návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Bielej knihy, screeningu 2003, Partnerstva pre vstup a Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001.

Návrh zákona nie je úlohou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu.

Predmetom návrhu zákona nie sú záväzky vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom EÚ/ES.

6. Gestor (sprostredkujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a  ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa experti nezúčastňovali.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Predložený návrh zákona nepredpokladá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí ani vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iné právnické osoby

Predložený návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iné právnické osoby. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv vo vzťahu vylúčenia spod povinnosti platiť poplatok samostatne zárobkovo činné osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi napr. občianske združenia, nadácie, školské a zdravotnícke zariadenia, ale aj príspevkové a rozpočtové organizácie a pod.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený návrh zákona nepredpokladá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predložený návrh zákona nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časť:

K § 1

Predmetom navrhovanej právnej úpravy je platenie poplatkov za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom podľa zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a Slovenskou televíziou podľa zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ich vyberanie, vymáhanie a použitie. Tradičný predmet koncesionárskych poplatkov - televízny, resp. rozhlasový prijímač sa mení na služby, ktoré verejnosti poskytujú verejnoprávni vysielatelia. Vzhľadom na možnosti, ktoré sa otvárajú digitalizáciou, neobmedzuje sa verejná služba iba na vysielanie, ale vzťahuje sa na komplex služieb, ktoré Slovenský rozhlas aj Slovenská televízia budú môcť robiť ako službu verejnosti. Zmena predmetu platenia spresňuje dôvod a účel platenia poplatku a viaže ho na reálne použitie poplatku.

K § 2

V súlade s Odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania je odsekom 1 zabezpečená finančná nezávislosť, a to explicitným určením poplatku ako osobitného príspevku na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii osobitnými predpismi.

K § 3

Stanovenie platiteľa poplatku, t.j. toho, kto má povinnosť zaplatiť poplatok vychádzalo zo skutočnosti, že služby poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou sa k verejnosti dostávajú prostredníctvom prijímača, ktorý je v súčasnosti štandardným vybavením domácnosti (rozhlasový prijímač má 100% domácností, televízny prijímač cca 98%). Platenie poplatku fyzickými osobami je postavené na princípe solidárnosti v domácnosti. Vzhľadom na efektívnosť, určiteľnosť, ale aj možnosť priameho vymáhania poplatku od konkrétnej osoby, naviazala sa táto povinnosť na odberateľa elektrickej energie, t. j. na toho, kto za domácnosť uhrádza odber elektrickej energie. Táto konštrukcia zohľadňuje aj to, že tam, kde dochádza k odberu elektrickej energie, je umožnené aj prijímať služby verejnosti Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Platiteľom poplatku je teda fyzická osoba, ktorá je odberateľom elektrickej energie pre vlastnú spotrebu alebo je odberateľom elektrickej energie pre domácnosť.

Za tieto služby sa platí iba raz, to znamená, že ak je niekto viacnásobným odberateľom elektrickej energie, musí preukázať vyberateľovi poplatku na jeho tlačive do 30 dní skutočnosť, na ktorom mieste platí poplatok. Od preukázania tejto skutočnosti bude takáto fyzická osoba dostávať SIPO na zaplatenie poplatku iba na jednu – platiteľom určenú adresu. Platiteľ- fyzická osoba, ktorý je poberateľom starobného dôchodku a žije osamelo, s poberateľom starobného dôchodku alebo maloletou osobou, preukáže túto skutočnosť vyberateľovi poplatku. Na základe preukázania vzniká takémuto platiteľovi nárok na zníženú sadzbu poplatku – 70 Sk.

Platiteľom poplatku je aj každá právnická osoba založená na účely podnikania, ako aj podnik a organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej vzniklo oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky. (nielen podľa § 56 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ale aj právnické osoby založené za účelom podnikania podľa práva ES/EU) Určenie tejto právnickej osoby za platiteľa vychádza z jej možnosti využívať služby na podnikanie – na tvorbu zisku, ako aj zo skutočnosti, že ide o samostatný subjekt práva. Stanovenie týchto osôb za platiteľov zároveň umožňuje udržať výšku poplatku pre fyzické osoby. Platiteľom nie sú samostatne zárobkovo činné osoby, ako ani iné právnické osoby napr. občianske združenia, nadácie, rozpočtové a príspevkové organizácie a podobne.

Povinnosť platiť poplatok sa ustanovuje do 30. dňa v mesiaci, čím sa zladí stav so skutočným priebehom úhrad. Vznik a zánik povinnosti platiť poplatok sa pri fyzických osobách určuje vznikom a zánikom povinnosti platiť za odber elektrickej energie. Vznik a zánik povinnosti platiť poplatok právnickými osobami je určený vznikom a zánikom týchto osôb tak, ako je ustanovené podľa osobitných predpisov.

V prípade, že zomrie, alebo sa odsťahuje osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie, resp. bola jeho zmluvným odberateľom, osoba, ktorá bude platiť za odber elektrickej energie „v mene zomretého“ sa stáva platiteľom koncesionárskeho poplatku a vzniká jej ohlasovacie povinnosť. V prípade, že by išlo o viacnásobného odberateľa, táto osoba má povinnosť ohlásiť vznik povinnosti a zároveň určiť miesto resp. adresu, z ktorej bude uhrádzať jeden poplatok.

Fyzická osoba je povinná vyberateľovi poplatku

a) oznámiť do 30 dní zánik povinnosti uhrádzať odber elektrickej energie,

b) oznámiť do 30 dní vznik povinnosti platiť poplatok, ak ide o fyzickú osobu, ktorá uhrádza odber elektrickej energie a nie je ešte nahlásená v evidencii odberu elektrickej energie,

c) pri viacnásobnom odbere elektrickej energie preukázať do 30 dní na tlačive vyberateľa, za ktorú domácnosť na ktorom odbernom mieste platí poplatok.

Právnická osoba je povinná vyberateľovi poplatku

a) oznámiť do 30 dní vznik povinnosti platiť poplatok, a to aj v prípade, ak mu táto povinnosť vznikla opäť po predchádzajúcom uplatnení zániku povinnosti platiť poplatok, a to s presným označením ich obchodného mena, sídla a identifikačného čísla,

b) oznámiť do 30 dní zmenu obchodného mena, sídla a identifikačného čísla.

K § 4

Od povinnosti platiť poplatok je oslobodená fyzická osoba, ktorá žije v spoločnej domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 57 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov). Fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na oslobodenie od poplatku po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, preukáže tento nárok na tlačive vyberateľa poplatku; k tlačivu vyberateľa poplatku táto fyzická osoba priloží aktuálny doklad potrebný na potvrdenie tejto skutočnosti. Aktuálny doklad znamená, že vyberateľ poplatku má možnosť vyžadovať aj iné potvrdenie ako preukaz zdravotne ťažko postihnutého, ak je tento možné považovať za neaktuálny. Fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na oslobodenie od poplatku je povinná preukázať túto skutočnosť opakovane každý rok do 31. marca. Nesplnením tejto povinnosti stratí nárok na oslobodenie od poplatku za mesiace, v ktorých riadne nepreukázala nárok na oslobodenie.

K § 5

Mesačný poplatok platiteľa - fyzickej osoby je 140 Sk. Mesačný poplatok fyzickej osoby, ktorá je poberateľom dôchodku podľa § 65 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je 70 Sk. Mesačný poplatok platiteľa - právnickej osoby je 400 Sk.

K § 6

Príjemcom poplatku je Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Príjemcom z poplatku od fyzických osôb je Slovenský rozhlas, ktorému patrí 30 % z každej platby a Slovenská televízia, ktorej patrí 70 % z každej platby, po zrazení zmluvne dohodnutej provízie za výber poplatku. Príjemcom poplatku od právnických osôb je Slovenský rozhlas, ktorému patrí 70 % z každej platby a Slovenská televízia, ktorej patrí 30 % z každej platby, po zrazení zmluvne dohodnutej provízie za výber poplatku. Stanovenie takéhoto kľúča umožňuje financovať Slovenský rozhlas aj Slovenskú televíziu tak, aby boli pomerne pokryté náklady na tieto inštitúcie a zároveň to reflektuje dnešný pomer výšky poplatku od fyzických osôb a pomer dnešného príjmu od právnických osôb.

K § 7

Vyberateľom poplatku môže byť právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejnú poštovú sieť s prístupovými miestami na celom území Slovenskej republiky, alebo spoločne právnické osoby, ktoré od všetkých platiteľov poplatku vyberajú úhrady za odber elektrickej energie a to na základe zmluvného vzťahu s príjemcom poplatku. Týmto sa zabezpečí efektívne a kontinuálne vyberanie poplatku na celom území Slovenskej republiky bez použitia poplatkov na vytváranie mechanizmu výberu a umožní sa tak Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii dlhodobé plánovanie. Vyberateľ poplatku je oprávnený z poplatku zrážať zmluvne dohodnutú províziu.

Vyberateľ poplatku na základe poverenia príjemcu poplatku vedie na účely tohto zákona evidenciu platiteľov poplatkov, ktorá obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, údaj o skutočnosti podľa § 4 ods. 3 a § 7 ods. 1, ak je platiteľ poplatku fyzická osoba,

b) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je platiteľ poplatku právnická osoba,

c) dátum, kedy sa fyzická osoba alebo právnická osoba stala platiteľom poplatku a dátum, kedy fyzická osoba alebo právnická osoba prestala byť platiteľom poplatku.

Všetky osobné údaje získané podľa tohto zákona podliehajú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a využívať ich môžu iba vyberateľ poplatku a príjemcovia poplatkov a len na účely tohto zákona.

Právnické osoby, ktoré spravujú údaje o evidencie odberu elektrickej energie, sú povinné bezplatne mesačne poskytovať vyberateľovi poplatkov na účely utvárania a pravidelnej mesačnej aktualizácie evidencie platiteľov poplatkov tieto údaje: meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu platiteľa, a to bez ohľadu na spôsob úhrady nákladov za elektrickú energiu. Ministerstvo spravodlivosti je povinné poskytnúť vyberateľovi poplatku potrebnú súčinnosť za účelom mesačnej aktualizácie evidencie platiteľov poplatkov – právnických osôb.

Vyberateľ poplatku a Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú povinní poskytovať si navzájom údaje o platiteľoch poplatku a úhradách.

K § 8

Kontrolu platenia poplatkov vykonávajú podľa svojej pôsobnosti Slovenská televízia a Slovenský rozhlas alebo vyberateľ poplatku.

K § 9

Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť riadne zaplatiť poplatok, je v omeškaní so zaplatením poplatku; vyberateľ poplatku upomienkou vyzve platiteľa poplatku na zaplatenie poplatku. Ak platiteľ poplatku nesplní svoju povinnosť ani na základe upomienky vyberateľa poplatku, poplatok je oprávnený vymáhať iba Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia v súlade so zmluvou podľa § 9 ods. 6. V prípade, že vymáhanie poplatku voči platiteľovi poplatku – právnickej osobe bolo bezvýsledné, Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia môže túto pohľadávku postúpiť; pohľadávku voči platiteľovi – fyzickej osobe postúpiť nemôže.

Ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona (druhá upomienka), ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia po uplynutí určenej lehoty môže uplatniť na príslušnom súde právo na úhradu nedoplatku.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia musia zmluvne zabezpečiť kontinuálnu úpravu vzájomných vzťahov pri vymáhaní poplatku ako aj poplatku z omeškania. Táto zmluva musí obsahovať, že vymáhať poplatok môže od všetkých platiteľov – fyzických osôb aj právnických osôb iba jeden z príjemcov poplatku alebo od všetkých platiteľov – fyzických osôb iba jeden príjemca a od všetkých platiteľov – právnických osôb druhý príjemca. Zmluva medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou týkajúca sa vymáhania poplatkov musí byť zverejnená, a to prostredníctvom internetovej stránky verejnoprávnych vysielateľov. Okrem zverejnenia zmluvy, musí Slovenský rozhlas a Slovenská televízia aktívne priebežne informovať verejnosť o skutočnosti, kto je oprávnený vymáhať poplatok a od ktorého platiteľa.

K § 10

Ak je platiteľ poplatku v omeškaní s platbou dlhšie ako dva mesiace a dodržal sa postup vymáhania poplatku, Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia vyzve platiteľa poplatku na zaplatenie poplatku z omeškania. Výška poplatku z omeškania zohľadňuje jej potrebu zreteľnosti, a preto je stanovená pevnou sumou, ktorá vychádza vypočítaním už používaného spôsobu (napr. Sociálna poisťovňa) stanovenia poplatku z omeškania; 0,05 * 30 dní * 140Sk resp. 400Sk.

Poplatok z omeškania je 200 Sk u platiteľa poplatku – fyzickej osoby a 600 Sk u platiteľa poplatku – právnickej osoby za každý, aj len začatý mesiac omeškania. Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia uplatňujú nárok na zaplatenie poplatku z omeškania na základe výzvy. Ak platiteľ poplatku poplatok z omeškania nezaplatí ani do jedného mesiaca po doručení výzvy na jeho zaplatenie, poplatok z omeškania je oprávnený vymáhať iba Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia v súlade so zmluvou podľa § 9 ods. 6.

Slovenský rozhlas alebo Slovenská televízia nemôže pohľadávku z poplatku z omeškania postúpiť. Príjemcom  poplatku z omeškania je Slovenský rozhlas a Slovenská televízia; na rozdelenie príjmu z poplatku z omeškania sa primerane vzťahuje kľúč, ktorý je použitý aj na prerozdelenie príjmu.

K § 11

Príjemca poplatku a poplatku z omeškania je povinný použiť tieto príjmy v súlade s osobitnými predpismi; napr. Slovenský rozhlas v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase a Slovenská televízia v súlade s § 5 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Týmto návrhom zákona štát zásadným spôsobom navyšuje príjmy Slovenskej televízie (+413 777 981 Sk) a Slovenského rozhlasu (+370 558 234 Sk) - voči súčasnému reálnemu výberu koncesionárskych poplatkov je nárast ešte väčší - preto zároveň v súlade so stratégiou revitalizácie audiovizuálnej kultúry a súčasného umenia určuje bližšie podmienky použitia týchto verejných prostriedkov.

Na zabezpečenie minimálneho vysielania programov, ktoré sú z hľadiska služby verejnosti základnými je Slovenský rozhlas povinný použiť príjmy z poplatku a poplatku z omeškania tak, aby vysielal

a) ročne na každom programovom okruhu najmenej 20% celkového vysielacieho času pôvodné dokumentárne, dramatické, umelecké programy a žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež, a z toho 20% takýchto programov v premiére,

b) na každom programovom okruhu domácu hudobnú produkciu najmenej v rozsahu 10% z odvysielanej hudby

Na zabezpečenie minimálneho vysielania programov, ktoré sú z hľadiska služby verejnosti základnými je Slovenská televízia povinná použiť príjmy z poplatku a poplatku z omeškania tak, aby

a) Slovenská televízia vysielala najmenej 20% celkového vysielacieho času dokumentárne, dramatické, umelecké programy a žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež, na každom programovom okruhu a z toho 20% takýchto programov vlastnej produkcie,

b) sa podieľala na tvorbe animovaných, dokumentárnych a hraných audiovizuálnych diel minimálne v rozsahu 30% z týchto príjmov; z čoho polovicu je povinná použiť na tvorbu v spolupráci s nezávislými producentmi a z nej 50% je povinná použiť prostredníctvom nezávislých producentov,

c) investovala 5% z týchto príjmov na výrobu animovaných, dokumentárnych a hraných audiovizuálnych diel určených primárne pre kinodistribúciu.

K § 12

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia uzavrú medzi sebou zmluvu podľa § 9 ods. 6 najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Oslobodení platitelia poplatku podľa doterajšej právnej úpravy preukážu skutočnosť oslobodenia podľa tohto zákona najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 13

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 225/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z. a zákona č. 241/2003 Z. z.

K § 14

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2005.