Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky

Číslo:

Materiál na rokovanie
vlády Slovenskej republiky

 

Návrh
nariadenia vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách
Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava

 

Materiál sa predkladá:

ako iniciatívny návrh

Materiál obsahuje:

1. Predkladaciu správu
2. Návrh uznesenia vlády SR
3. Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, L
evoča, Kežmarok a Bratislava
4. Dôvodovú správu
5. Prílohy
6. Vyhodnotenie pripomienkového konania
7. Návrh komuniké

 

Predkladá:

Milan Kňažko
minister kultúry
Slovenskej republiky

Bratislava máj 2001

Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky

Číslo:

Materiál na rokovanie
Legislatívnej rady vlády
Slovenskej republiky

Návrh
nariadenia vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava

Materiál sa predkladá:

ako iniciatívny návrh

Materiál obsahuje:

1/ Predkladaciu správu
2/ Návrh uznesenia vlády SR
3/ Návrh nariadenia vlády SR
o pamiatkových rezerváciách
Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava
4/ Dôvodovú správu
5/
Prílohy
6/ Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania
7/ Návrh komuniké

Predkladá:

Milan Kňažko
minister kultúry
Slovenskej republiky

Bratislava máj 2001

 

Predkladacia správa

Predkladaný návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava bol vypracovaný v súvislosti so zabezpečovaním zlepšenia stavu ochrany týchto pamiatkových území z hľadiska štátnej pamiatkovej starostlivosti.

Hranice uvedených pamiatkových rezervácií Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok boli určené pri ich vyhlásení uznesením vlády z 11. 7. 1950 o ich zriadení /viď. príloha č.2/. Hranica pamiatkovej rezervácie Bratislava bola vyhlásená uznesením zboru povereníkov z 5. 10. 1954 o zriadení Štátnej pamiatkovej rezervácie v Bratislave.

Vzhľadom na dlhý časový úsek od vyhlásenia týchto rezervácií boli ich hodnoty trvalo ohrozované predovšetkým zmenami spoločenských a ekonomických podmienok. Cieľom predkladaného návrhu je tento negatívny proces zastaviť. Na základe analýz súčasného stavu je zrejmé, že ťažiskovým riešením na zamedzenie ďalších nepriaznivých vplyvov v historickom prostredí uvedených pamiatkových rezervácií je vymedzenie ich hraníc, čím sa dosiahnu podmienky, ktoré dlhodobo zaručia zachovanie pamiatkovo chráneného fondu a jeho prostredia, zabezpečia ochranu, optimálne využitie a prezentáciu urbanistických a architektonických hodnôt týchto pamiatkových rezervácií.

Uvedený návrh vyplynul z požiadaviek orgánov miestnej štátnej správy, územnej samosprávy a odbornej organizácie pamiatkovej starostlivosti, ktoré v rámci svojej činnosti riešia problémy regulácie rozvoja predmetných pamiatkových rezervácií.

 

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 

Návrh uznesenia

vlády Slovenskej republiky

k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava

 

 

Číslo uznesenia:

Zo dňa:

Predkladateľ: minister kultúry

Podnet: iniciatívny materiál

Stupeň utajenia:

Vláda

  1. schvaľuje

návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava;

B. ukladá

predsedovi vlády

zabezpečiť uverejnenie nariadenia vlády Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 

Vykoná:

predseda vlády

Návrh

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej republiky

z .........2001

o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava

Vláda Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti nariaďuje:

§ 1

(1) Územia pamiatkových rezervácií Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava (ďalej len “rezervácie“) sú vymedzené v prílohe č. 1.

(2) Mapové podklady so zakreslenými územiami vymedzených pamiatkových rezervácií sú uložené na príslušných mestských úradoch v Prešove, Spišskej Sobote, Spišskom Podhradí, Bardejove, Levoči, Kežmarku a Bratislave, na príslušných okresných úradoch v Prešove, Poprade, Bardejove, Levoči, Kežmarku a Bratislave, na príslušných krajských úradoch v Prešove a Bratislave, na Pamiatkovom ústave v Bratislave a na jeho pracoviskách.

§ 2

(1) Cieľom vymedzenia hraníc pamiatkových rezervácií je zabezpečiť ochranu a využívanie historických, urbanistických, architektonických, výtvarných, krajinárskych a kultúrno-spoločenských hodnôt týchto pamiatkových rezervácií v súvislosti s ich ohrozením vyvolaným zmenami životného štýlu a transformáciou spoločenských a ekonomických podmienok.

(2) Predmetom ochrany je kultúrno-historické a prírodné prostredie pamiatkových rezervácií s ich historickou, urbanisticko-architektonickou skladbou zástavby.

§ 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. ................. 2001.

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Návrh hraníc pamiatkových rezervácií Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava je reakciou na súčasný vývoj v týchto mestách, kedy zodpovedné orgány štátnej správy, odborná pamiatková organizácia a samosprávy vyjadrujú potrebu zabezpečiť ochranu kultúrnych hodnôt miest v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v nadväznosti na celosvetové trendy ochrany kultúrneho dedičstva. Je preto nanajvýš aktuálne zriadiť hranice pamiatkových rezervácií tak, aby logicky v sebe zahŕňali všetky identifikované a charakteristické hodnotné kultúrno-historické štruktúry ich zástavby a zároveň umožňovali ochranu všetkých na seba nadväzujúcich historických celkov.

Účelom vymedzenia územia pamiatkových rezervácií Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava je zabezpečiť ochranu, optimálne využitie a prezentáciu urbanistických a architektonických hodnôt historických častí týchto lokalít.

Cieľom je dosiahnuť taký stav územia pamiatkových rezervácií, ktorý dlhodobo zaručí zachovanie pamiatkovo chráneného fondu a jeho prostredia, v prípade Prešova ako ťažiskového a obohacujúceho priestoru celého krajského sídla, v prípade Spišskej Soboty ako urbanisticko-architektonickej najhodnotnejšej časti námestia miestnej časti Popradu, v prípade Spišskej Kapituly ako uceleného urbanisticko - architektonického súboru v zachovaných hradbách, zároveň predstavujúceho výrazný krajinársky akcent celého stredného Spiša, v prípade Bardejova ako ťažiskového a obohacujúceho priestoru celého sídelného útvaru, ktorý vo svojej súčasnej podobe s dochovanou unikátnou stredovekou urbanistickou kompozíciou, kvalitami a významom jednotlivých architektúr predstavuje jedno z najvýznamnejších chránených miest na Slovensku, ktoré bolo na základe rozhodnutia 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO zo dňa 30. novembra 2000 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. V prípade Levoče ako predstaviteľa jedného z najväčších zoskupení kultúrnych pamiatok na Slovensku, v prípade Kežmarku ako ťažiskového a obohacujúceho priestoru celého mesta a v prípade Bratislavy ako najhodnotnejšieho priestoru celého hlavného mesta Slovenska.

V práve Európskej únie je predmet úpravy predkladaného nariadenia vlády upravený len na úrovni primárnej legislatívy, a to článkom 151 Zmluvy o založení ES, ktorý upravuje oblasť kultúry vo všeobecnej rovine, ale priamo neupravuje predmet úpravy predkladaného návrhu nariadenia vlády. V rámci Rady Európy ide o Dohovor na ochranu architektonického dedičstva Európy z 3. októbra 1985, ktorý Slovenská republika ratifikovala 7. 3. 2001.

Predkladaný návrh nariadenia vlády nie je prioritou v oblasti aproximácie práva.

Predkladaný návrh nariadenia vlády je vypracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby právnych predpisov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Návrh nariadenia vlády nepredpokladá vydanie vykonávacieho predpisu a nevyžiada si finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov miest a obcí, ani nároky na pracovné sily a ďalšie  organizačné zabezpečenie.

Upravovaná problematika sa nedotýka vzťahov hospodárskeho a sociálneho partnerstva a nebola prerokovaná Radou hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko nepatrí medzi vymedzené oblasti jej pôsobnosti.

Osobitná časť

K § 1

Zriaďujú sa hranice mestských pamiatkových rezervácií Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava s tým, že orgány štátnej správy katastra vyznačia tieto hranice území rezervácií v katastri nehnuteľností. Zároveň sa označujú ďalšie miesta uloženia mapových podkladov.

K § 2

Špecifikuje sa účel zriadenia hraníc rezervácie a predmet ich ochrany.

K § 3

V závislosti na prerokovaní návrhu nariadenia vlády v orgánoch vlády Slovenskej republiky navrhuje sa účinnosť navrhovaného právneho predpisu dňom ............ 2001.

 

 

Príloha č. 1
k nariadeniu vlády SR č..../2001 Z. z.

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Prešov

Hranica pamiatkovej rezervácie Prešov je vyznačená na priloženej mape m 1 : 5000. Popis hranice bol spracovaný podľa jednotlivých mapových listov základnej mapy m 1 : 1000, vydaných Úradom geodézie, kartografie a katastra v roku 1992 so stavom polohopisu aktualizovaným v roku 1998, ktoré sú doteraz jediným aktuálnym podkladom pre územie Prešova.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Prešov sa začína v spoločnom bode parciel č. 9783, č. 9782 a č. 397 na mapovom liste 5-4/22. Hranica smeruje južným smerom po východnej strane parcely č. 9783 až do severozápadného rohu parcely č. 402. Lomí sa na východ po rozhraní parcely č. 400 s parcelami č. 403 a č. 9670 (Kováčska ul.). Pokračujúc východným smerom prechádza po severnej strane parciel č. 9670, č. 405 (Kováčska bašta). Pokračuje po južnej hranici parcely č. 9740/2 do severného bodu objektu na parcele č. 711 a kolmo na sever hranou novopostaveného objektu do priesečníka s parcelným č. 829. Z tohto bodu pokračuje juhovýchodným smerom po východnej strane parciel č. 9740/1 a č. 9741 (Vajanského ul.) až do spoločného bodu parciel č. 9741, č. 9686 a č. 4215. Z tohto bodu pretína parcelu č. 9741 do severovýchodného rohu parcely č. 9681. Ďalej sleduje východnú hranicu parcely č. 9681 (Duchnovičova ul.) až do spoločného bodu parciel č. 9681, č. 4070/13 a č. 4078/5. Tu sa lomí na západ a zo spoločného bodu parciel č. 9681, č. 4070/13 a č. 4070/1 prechádza priamo do spoločného bodu parciel č. 568, č. 9678 (Kmeťovo stromoradie) a č. 4070/9. Pokračuje po východnej hranici parciel č. 4070/9 a  č. 4070/6 až do najzápadnejšieho bodu parcely č. 4070/5 (Divadlo J. Záborského). Z tohto bodu smeruje priamo do juhovýchodného rohu parcely č. 550 (hotel Dukla). Po južnej strane parcely č. 550 smeruje do bodu na rozhraní parciel č. 550, č. 9431 a č. 9783. Z tohto bodu pretína parcelu č. 9783 do juhovýchodného rohu parcely č. 9546 (Jarkova ul.). Pokračuje po južnej, juhozápadnej, západnej a severozápadnej hranici parcely č. 9546. V spoločnom bode parciel č. 9546, č. 3263 a č. 9808 prechádza na východnú hranicu parcely č. 9808 (Mlynský potok). V spoločnom bode parciel č. 9808, č. 396 a č. 9781 sa lomí na východ a pokračuje po severnej hranici parcely č. 396. Zo spoločného bodu parciel č. 396, č. 9781, č. 9783 a č. 9782 prechádza po severnej strane parcely č. 9783 a napája sa na počiatočný bod – spoločný bod parciel č. 9783, č. 9782 a č. 397.

 

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Spišská Sobota

Hranica pamiatkovej rezervácie Spišská Sobota je vyznačená na priloženej mape m 1 : 5000. Popis hranice bol spracovaný podľa jednotlivých mapových listov základnej mapy m 1 : 1000 vydaných Úradom geodézie kartografie a katastra so stavom polohopisu k 31. marcu 1999, ktoré sú aktuálnym podkladom pre územie Spišskej Soboty.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Spišská Sobota začína v rozhraní parciel č. 12, č. 1217 a č. 1787 (ulica Pod bránou) na mapovom liste č. 1-8/31. Z tohto bodu smeruje hranica juhovýchodným smerom po rozhraní parcely č. 1217 s parcelami č. 12 a č. 21 (prechádza na mapový list číslo 1-8/33). V rozhraní parciel č. 1217, č. 21 a č. 1856 sa stáča na juhozápad a pokračuje po hranici parcely č. 1856 (rieka Poprad) s parcelami č. 21, č. 114, č. 58, č. 113. V severovýchodnom bode parcely vymedzujúcej most cez rieku Poprad sa stáča na sever a sleduje rozhranie parciel č. 135 a č. 1790, č. 134/2 a č. 1790, č. 134/2 a č. 1787. Zo severozápadného rohu parcely č. 134/2 smerujúc do juhovýchodného rohu parcely č. 1769 (Jesenského ul.) pretína parcelu č. 1787 (ul. Pod bránou). Odtiaľ sleduje rozhranie parcely č. 1769 (Jesenského ul.) s parcelami č. 1787, č. 134, č. 138, č. 143, č. 144, č. 145, č. 142, č. 147, č. 150, č. 152, č. 153, č. 154, č. 156, č. 158, č. 160, č. 163. Zo severozápadného rohu parcely č. 163 pretína parcelu č. 1770 do juhozápadného rohu parcely č. 1091 a pokračuje po rozhraní parcely č. 1771 (Jesenského ul.) a č. 1091 a č. 1094, ďalej po rozhraní parciel č. 1089 a č. 1088 (prechádza na mapový list č. 1-8/31. V severnom rohu parcely č. 1089 sa stáča na severovýchod a sleduje rozhranie parcely č. 1771 s parcelami č. 1088, č. 1083, č. 1084, potom rozhranie parciel č. 1783 a č. 1084. Ďalej sleduje rozhranie parcely č. 1771 (Brokoffoova ul.) s parcelami č. 1084, č. 1080 (stáča sa na východ), č. 1078, č. 1785 (Slavkovská ul.), č. 1110, č. 1115, č. 1123, č. 1130, č. 1135, č. 1800, č. 1142, č. 1147, č. 1149, č. 1150, č. 1153. Zo severovýchodného rohu parcely č. 1153 sleduje hranicu medzi parcelou č. 1799 a parcelami č. 1153, č. 1158, č. 1159, č. 1160, č. 1167, č. 1170, č. 1173, č. 1175, č. 1797, č. 1182, č. 1184, č. 1187, č. 1798, č. 1190, č. 1191, č. 1192, č. 1193, č. 1194, č. 1195. Zo severovýchodného rohu parcely č. 1195 smeruje do počiatočného bodu na rozhraní parciel č. 12, č. 1217 a č. 1787 (ul. Pod bránou).

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula

Hranica pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula je vyznačená na priloženej mape m 1 : 5000. Popis hranice bol spracovaný podľa mapových listov č. 9-3/12 a 9-3/14 základnej mapy m 1 : 1000 (Spišské Podhradie), vydaných Úradom geodézie kartografie a katastra so stavom polohopisu z roku 1985, ktoré sú doteraz jediným aktuálnym podkladom pre územie Spišskej Kapituly.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Spišská Kapitula začína v severovýchodnom rohu parcely č. 1695. Odtiaľ smeruje hranica na juh po východnej strane parcely č. 1695, až po severozápadný roh parcely č. 1692 (cintorín) a sleduje severnú, východnú a južnú stranu parcely č. 1692. Z bodu na rozhraní parciel č. 1691, č. 1692 a č. 1693 smeruje na juh po rozhraní parcely č. 1693 s parcelami č. 1691, č. 1689, (prechádza na mapový list č. 9-3/14) a č. 1789. Pokračuje po rozhraní parciel č. 1789 a č. 1726, č. 1725 a č. 1727. V juhovýchodnom cípe parcely č. 1725 sa stáča na západ a sleduje rozhranie parcely č. 1807 (Levočská cesta) s parcelami č. 1725, č. 1796, č. 1722, č. 1795, č. 1720, č. 1794, č. 1719, č. 1793, č. 1792, č. 1791, č. 1718, č. 1790 (stáča sa na sever), č. 1716, č. 1714, č. 1713 (prechádza na mapový list č. 9-3/12) a č. 1711. V severozápadnom rohu parcely č. 1711 sa hranica stáča na východ a sleduje rozhranie parcely č. 1710 a parciel č. 1711, č. 1712, č. 1709. Zo severozápadného rohu parcely č. 1709 sleduje severnú stranu parciel č. 1705, č. 1704, č. 1701, č. 1700/1, č. 1696, č. 1695 a končí v jej severovýchodnom cípe, ktorý je počiatočným bodom hranice.

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Bardejov

Hranica pamiatkovej rezervácie Bardejov je vyznačená na priloženej mape m 1 : 5000. Popis hranice bol spracovaný podľa kladových listov č. 3-7/43, 3-8/21 a 3-8/12 základnej mapy m 1 : 1000, vydanej Úradom geodézie kartografie a katastra so stavom polohopisu k 31. 12. 1995, ktoré sú doteraz jediným aktuálnym podkladom pre územie Bardejova.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Bardejov začína v bode na rozhraní parciel č. 620, č. 619, č. 624/1 a č. 4267. Odtiaľ hranica vychádza východným smerom po rozhraní parciel č. 620 a č. 4267, zatáča sa na juh po rozhraní parciel č. 4267 a č. 621, č. 644 (Krátky rad), pokračuje po rozhraní parcely č. 700 s parcelami č. 644, č. 706, č. 704, č. 703, č. 702, č. 701, č. 699 (Veterná ulica), ďalej sleduje rozhranie parciel č. 2242/2, č. 700, č. 2242/2, a č. 4267. Na rozhraní parciel č. 2242/2, č. 4267 a č. 2242/1 sa zatáča na juhozápad a pokračuje po rozhraní parciel č. 2242/2, č. 2242/1 (Šiancová ulica) a potom po rozhraní parcely č. 2242/1 s parcelami č. 764, č. 765, č. 766 až do západného rohu parcely č. 2242/1, v ktorom sa táto parcela stretáva s parcelami č. 766 a č. 2274. Odtiaľ sa zatáča na východ do bodu na rozhraní parciel č. 2242/1, č. 2222 a č. 2274. Z tohto bodu pretína parcelu č. 2274 (ulica Fraňa Kráľa) juhozápadným smerom do spoločného bodu parciel č. 2221, č. 2274 a č. 2129. Pokračuje juhozápadným smerom po rozhraní parciel č. 2221 a č. 2129. V južnom bode parcely č. 2221 sa stáča na severozápad a sleduje rozhranie parcely č. 4267 (ul. kpt. Nálepku) s parcelami č. 2221, č. 2218, č. 1058/5, č. 1057, č. 1058/1, č. 1056, č. 1055, č. 1054 a č. 1145. Z bodu na rozhraní parciel č. 1145, č. 4267 (Jiráskova ulica) a č. 1060 hranica, lomiac sa na východ sleduje rozhranie parcely č. 4267 s parcelami č. 1060, č. 863, č. 976. Pokračuje po hranici parcely č. 4267 s parcelami č. 982/3, č. 992/1, č. 2221 (Radničné nám.), č. 874/1 a č. 619. V severovýchodnom rohu parcely č. 619 sa hranica lomí na juh a napája sa na východiskový bod – rozhranie parciel č. 620, č. 619, č. 624/1 a č. 4267.

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Levoča

Hranica pamiatkovej rezervácie Levoča je vyznačená na priloženom mapovom podklade, ktorý je zmenšený formát A4 m 1 : 5000. Hranica prebieha vždy po vonkajšej línii ulice resp. iného identifikačného objektu, ktorý sleduje. Vonkajšie línie sa vždy vzťahujú k pozícii voči pamiatkovej rezervácii. Popis hranice bol spracovaný podľa mapových listov č. 4-1/24, 3-1/13, 4-1/32, 3-1/31 a 4-1/44 základnej mapy m 1 : 1000, vydaných Úradom geodézie kartografie a katastra, ktoré sú doteraz jediným aktuálnym podkladom pre územie Levoče.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Levoča začína v severnom rohu parcely č. 1052 na styku námestia Štefana Kluberta a Probsterovej cesty, odtiaľto hranica pokračuje južným smerom po západnej strane parcely č. 1074 (Probsterova cesta) až po styk s parcelou č. 2659, ďalej po severovýchodnej hranici parcely č. 2659 po juhozápadný roh parcely č. 604. Z tohto rohu priamo juhozápadným smerom do východného rohu parcely č. 594 a ďalej po jeho juhovýchodnej hranici juhozápadným smerom po styk s parcelou č. 593. Z tohto bodu priamo do severozápadného rohu parcely č. 2900 a sleduje rozhranie parciel č. 2900 a č. 2662. Ďalej smerom severovýchodným po východnej hranici parcely č. 445 a severovýchodným smerom po jej severovýchodnej hranici do jej severného rohu. Odtiaľ prechádza priamym smerom do juhozápadného rohu parcely č. 443. Odtiaľto severovýchodným smerom po východnej hranici parcely č. 2961 až po severozápadný roh parcely č. 390. Odtiaľ priamo do juhozápadného rohu parcely č. 314 a ďalej severným smerom po východnej hranici parcely č. 2961, obtáča sa na východ okolo severnej hranice parcely č. 2967, sledujúc južnú hranicu parcely č. 2961 smerom východným. V severovýchodnom oblúku prechádza parcelou č. 2989 a po jej južnej a východnej hranici prechádza do severného bodu parcely č. 2984. Odtiaľ priamo v predĺžení hranice medzi parcelami č. 2982 a č. 2984 až po južnú hranicu parcely č. 2990 (Partizánska ulica). Po jej južnej hranici ďalej juhovýchodným smerom pokračuje až do východiskového bodu – severný roh parcely č. 1052.

 

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Kežmarok

Hranica pamiatkovej rezervácie Kežmarok je vyznačená na priloženej mape m 1 : 5000. Popis hranice bol spracovaný podľa jednotlivých mapových listov základnej mapy m 1 : 1000, vydaných Úradom geodézie kartografie a katastra so stavom polohopisu k 31. 12. 1980, ktoré sú doteraz jediným aktuálnym podkladom pre územie Kežmarku.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Kežmarok začína v severnej časti mesta, na rozhraní parciel č. 3207 (Garbiarska ulica), č. 2187 a č. 3215 (Nová ulica). Pokračuje po rozmedzí parciel č. 3215 a č. 2187 až do spoločného bodu parciel č. 3215, č. 2187 a č. 3212 (Hradská cesta). Sleduje severnú stranu parcely č. 3212 až po geodetický bod č. 908. Z tohto bodu pretína parcelu č. 3212 do spoločného bodu parciel č. 3212, č. 2572 a č. 2573. Ďalej sleduje východnú stranu parcely č. 3212 až do spoločného bodu parciel č. 3212, č. 2617, č. 2618 a č. 3219 (ulica 1. mája). Odtiaľ pokračuje po východnej hranici parcely č. 3219 až do juhozápadného rohu parcely č. 2651, odkiaľ pretína parcelu č. 3219 do severozápadného rohu parcely č. 2660. Pokračuje po východnej hranici parcely č. 3219 až do styčného bodu parciel č. 3219, č. 2667 a č. 3254 (ulica Jakuba Kraya). Z tohto bodu pretína parcelu č. 3254 priamo do spoločného bodu parciel č. 3254, č. 643 a č. 3127 (Štefánikova ulica). Tu sa hranica lomí smerom na západ a sleduje rozhranie parcely č. 3127 s parcelami č. 3254 a č. 3143. Zo spoločného bodu parciel č. 3143, č. 640 a č. 3127 sleduje hranicu parcely č. 3127 s parcelami č. 640, č. 3141 a č. 642. Ďalej pokračuje po južnej strane parcely č. 642 až po rozhranie parciel č. 642, č. 3142 a č. 1095. Z tohto bodu pretína parcelu č. 3142 (Hviezdoslavova ulica) do spoločného bodu parciel č. 3142, č. 1098 a č. 1099. Odtiaľ sleduje severozápadnú a severnú hranicu parcely č. 3124. Zo spoločného bodu parciel č. 3144, č. 3142 a č. 3262 sleduje juhovýchodnú hranicu parcely č. 3262 (Ulica Martina Lányiho) do spoločného bodu parciel č. 3262, č. 3254 (Toporcevova ulica) a č. 3144. Pokračuje po rozhraní parciel č. 3262 a č. 3254, č. 3145 až do bodu na rozmedzí parciel č. 3262, č. 3254 a č. 3235. Odtiaľ priamo pretína parcelu č. 3235 do spoločného bodu parciel č. 44, č. 43 a č. 3235. Odtiaľ pokračuje po hranici parciel č. 43 a č. 44 do spoločného bodu parciel č. 43, č. 44 a č. 3234 (Baštová ulica) a smeruje severným smerom po západnej strane parcely č. 3234. V spoločnom bode parciel č. 3234, č. 3233 a č. 3235 priamo pretína parcelu č. 3232 (Kušnierska brána) do styčného bodu parciel č. 3232, č. 3233 a č. 99. Pokračuje po západnej strane parcely č. 3232, v bode na rozhraní tejto parcely s parcelami č. 3207 (Garbiarska ulica) a č. 105 sa stáča na severovýchod a prechádza po rozhraní parcely č. 3207 s parcelami č. 3232 a č. 106 do styčného bodu parciel č. 3207, č. 106 a č. 3131 (Duklianska ulica). Odtiaľ pretína parcelu č. 3207 do spoločného bodu parciel č. 1809, č. 3230 a č. 3207, pokračuje po severozápadnej strane parcely č. 3207 až do styčného bodu parciel č. 3207, č. 1932 a č. 1935. Tu pretína parcelu č. 3207 a napája sa na počiatočný bod, teda spoločný bod parciel č. 3207, č. 2187 a č. 3215.

 

Vymedzenie hraníc územia pamiatkovej rezervácie Bratislava

Hranica pamiatkovej rezervácie Bratislava je vyznačená na priloženej mape m 1 : 5000. Popis hranice bol spracovaný podľa kladových listov tematickej mapy m 1 : 1000, vydaných Úradom geodézie kartografie a katastra, ktorá vykazuje stav k 1. 10. 1984 a je doteraz jediným aktuálnym podkladom pre územie Bratislavy.

Popis hranice

Hranica pamiatkovej rezervácie Bratislava vychádza zo styčného bodu parciel č. 462 a č. 23097 (Staromestská ulica) a č. 21425 (Rybné nánestie) a smeruje na juh rozhraním parciel č. 23097 a č. 21425 do ich styčného bodu s parcelou č. 21371/1, odtiaľ vedie smerom západným pod rozhraním parciel č. 23097 a 21371/1, do severozápadného rohu parcely č. 21371 v pokračovaní toho istého smeru pretína parcelu č. 23097 do juhovýchodného rohu parcely č. 535. Odtiaľ smerom západným sleduje líniu severnej strany parcely č. 22370/1 (Nábrežie arm. gen. L. Svobodu) až po jej styk s parcelou č. 22344/2 a 21466/2 odtiaľ pokračuje po juhozápadnej strane parcely č. 21466 a do jej styčného bodu s parcelami č. 22344/2 a č. 1004. Tam sa obracia smerom východným a vedie po rozhraní parciel č. 21466/2 a č. 1004, ďalej rozhraním parciel č. 104 a č. 1000 do ich spoločného styku s parcelou č. 21475, kde mení smer na severovýchod a pokračuje rozhraním parcely č. 21475 a č. 1000 po Žižkovu ulicu, ktorú pretína po severozápadnom okraji parcely č. 21462, pokračuje na severovýchod po severozápadnej strane parcely č. 1022 a č. 1019, ďalej po severnej strane parcely č. 119 do styku s parcelou č. 1064, ktorej líniu sleduje do styčného bodu s parcelami č. 1065/4 a 1076/3. Odtiaľ vedie hranica na juh a následne na východ po severnej strane č. 1064 cez styčný bod s parcelou č. 1082 a č. 1080 pokračuje severnou a severovýchodnou stranou parcely č. 1082 do styku s parcelou č. 21445, po ktorej obvode smeruje na sever, na juhovýchod a tam sa napája na severovýchod strany parciel č. 1137, č. 1134 a v styku s parcelou č. 21502 (Mudroňova ulica) a parcelou č. 21451 (Zámocká ulica) sa stáča na južnú stranu parcely č. 21451 k Viedenskej bráne hradu. Odtiaľ smeruje na severovýchod a obtáča hradný kopec po styčných stranách parciel č. 876, č. 800, č. 830, č. 835 a č. 850 s parcelou č. 21451 (Zámocká ulica), pokračuje južným okrajom parcely č. 21439 (Kapucínska ulica) až na jej styk s parcelou č. 21440 (Župné námestie) a plynule pokračuje ďalej sledujúc líniu zástavby po rozhranie s parcelou č. 21549 (Hurbanovo námestie) a ďalej po jej južnej strane smerom juhovýchodným po parcelu č. 21335 (Námestie SNP), odtiaľ vedie po jej južnej strane k východnej strane parcely č. 82 odkiaľ rovnou líniou cez predpolie Starej tržnice na bod PBPP č. 14973 a západnou stranou parcely č. 21335 do bodu PBPP č. 14948, kde sa lomí a mení smer na juhozápad po severozápadnej strane parcely č. 21387 (Gorkého ulica) na jej styk s parcelou č. 21377 (Hviezdoslavovo námestie) odtiaľ po južnej hrane parcely č. 21389 (Rybárska brána) cez bod PBPP č. 15373 v nezmenenom smere po severozápadnej strane parcely č. 21377 do styku s južným nárožím parcely č. 499 a odtiaľ juhozápadnými stranami parciel č. 499 a č. 498 do východzieho bodu hranice.

Príloha č. 2
k nariadeniu vlády SR č. ..../2001 Z.z.

G e n é z a
statusu pamiatkových rezervácií
Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, L
evoča, Kežmarok

Vláda Československej republiky nadväzujúc na uznesenie svojej 55. schôdze konanej dňa 6. septembra 1949 sa na svojej 99. riadnej schôdzi, ktorá sa uskutočnila dňa 11. júla 1950 zaoberala problematikou starostlivosti o kultúrne a historické pamiatky na základe správy predloženej Úradom predsedníctva vlády ČSR zo 6. júla 1950 č.j. 103. 262 / 50 vo veci starostlivosti o kultúrne a historické pamiatky, vrátane návrhu na prijatie vládneho uznesenia. Uvedeným uznesením bolo uložené príslušným ministrom okrem zabezpečenia výkonu pamiatkovej starostlivosti o kultúrne a  historické pamiatky, zabezpečiť aj primeranú hospodársku ochranu významných kultúrnych pamiatok. Súčasťou tohto uznesenia vlády ČSR , na základe návrhu Ministerstva školstva, vied a umenia, zo všetkých hodnotných miest v ČSR bolo vybraných 30 najcennejších historických celkov, z  toho v  Čechách 15 mestských oblastí, na Morave 7 mestských oblastí a  na Slovensku 8 mestských oblastí ( B. Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kežmarok, Spišská Sobota, Prešov, Spišská Kapitula a Kremnica).

Vzhľadom na to, že išlo o významné historicky hodnotné mestá, boli tieto vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie. Získali tak osobitné postavenie z  odborného a právneho hľadiska v rámci celej Československej republiky t. j. status o zriadení pamiatkovej rezervácie.

V tejto súvislosti prijalo Ministerstvo školstva, vied a umenia dňa 24. marca 1952 ďalšie opatrenie súvisiace so starostlivosťou, údržbou a ochranou pamiatok ( vrátane mestských pamiatkových rezervácii) v  podobe vydania Smernice č.j. 64 508/1952-V/8 pre pamiatkovú údržbu, ktoré boli uverejnené a publikované v  Zbierke obežníkov pre KNV pod por. č. 152, ročník IV. číslo 14.

Vyhlásenie vlády ČSR vo vzťahu k mestám Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok za pamiatkové rezervácie potvrdilo i zasadnutie Zboru povereníkov z 10. novembra 1952, na ktorom prijal Správu o činnosti štátnej starostlivosti na úseku ochrany pamiatok. Jej predkladateľom bol povereník E. Sýkora, správa sa predkladala podľa vopred schváleného plánu Zboru povereníkov na IV. štvrťrok 1952 dňa 5. novembra 1952 pod č.j. 86/1952/taj.

Do vydania zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach, ktorý nadobudol účinnosť dňom svojho vyhlásenia t.j. dňom 13. septembra 1958, neexistoval u nás všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravoval postup resp. mechanizmus vyhlasovania pamiatkových rezervácii, či už v  podobe rozhodnutia Zboru povereníkov na Slovensku alebo v podobe vydania príslušného Nariadenia vlády.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. zák. SNR však okrem iných ustanovení prijal aj ustanovenie § 29, v  ktorom recipoval všetky opatrenia, prijaté pred začiatkom jeho účinnosti, pokiaľ boli vykonané v zhode s ním. Touto zákonnou úpravou sa v prípade miest Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok len potvrdil ich právny status mestských pamiatkových rezervácií.

Obdobnú právnu úpravu prijal i následný doteraz platný zákon Slovenskej národnej rady č.27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vo svojom ustanovení § 42 ods. 2.

V uvedených súvislostiach treba poukázať i na tú skutočnosť, že mesto Bardejov ako pamiatková rezervácia bolo v roku 2000 z hľadiska významnej historickej kultúrnej hodnoty zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vzhľadom na uvedené, z právneho hľadiska možno preto konštatovať, že vyššie citované uznesenie vlády ČSR prijaté v roku 1950, je opatrením prijatým podľa súčasného platného práva a najmä opatrením, ktoré je v plnej zhode s ustanovením § 5 a § 42 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

Návrh komuniké

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh nariadenia o pamiatkových rezerváciách Prešov, Spišská Sobota, Spišská Kapitula, Bardejov, Levoča, Kežmarok a Bratislava z dôvodu zabezpečenia ochrany, optimálneho využitia a prezentácie urbanistických a architektonických hodnôt týchto lokalít. Cieľom je dosiahnuť taký stav územia uvedených pamiatkových rezervácií, ktorý dlhodobo zaručí zachovanie pamiatkovo chráneného fondu a jeho prostredia.

 

SIPKA HORE

pix link
Aktualizované na základe podkladov SKD MK SR 21. 5. 2001