Materiál na rokovanie Číslo: MK-
vlády Slovenskej republiky

Milan Kňažko
minister kultúry

Navrhované riešenie zohľadňuje skúsenosti z pôsobenia splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, pôsobenia Domu zahraničných Slovákov, ako aj aktuálne a perspektívne potreby na riešenie danej problematiky. Základnou myšlienkou je prenechanie čiastkových úloh súvisiacich s komplexným problémom vzťahu k zahraničným Slovákom jednotlivým rezortom – ústredným orgánom štátnej správy – v ktorých sú tieto úlohy na základe platnej legislatívy lokalizované, ktoré majú na ich plnenie rozpočtové prostriedky a môžu niesť za výkon štátnej správy v danej oblasti plnú zodpovednosť.

Materiál obsahuje návrh opatrení na dokončenie transformácie vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí, komparatívny prehľad zabezpečovania krajanskej problematiky v európskych krajinách, ktoré majú svoje menšiny v zahraničí, ako aj ekonomický prehľad poukázaných finančných prostriedkov na činnosť Domu zahraničných Slovákov a ich priebežného využitia od doby jeho vzniku.

Po roku 1998 rozvinula vláda SR úsilie o pozdvihnutie vzťahov s krajanmi na kvalitatívne vyššiu úroveň. Iniciovala stretnutie zástupcov krajanských organizácií v rámci Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike 1999, ktoré vyústilo do ustanovenia Stálej konferencie “Slovenská republika a zahraniční Slováci”. V zmysle Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom zo dňa 6. júla 1999 bol z iniciatívy MK SR a MZV SR spracovaný návrh reformy v danej oblasti, ktorý vláda prijala dňa 22. decembra 1999 v podobe Návrhu transformácie systému zabezpečenia vzťahov Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom, na základe ktorého bol následne vytvorený sekretariát Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, pôsobiaci na pôde Domu zahraničných Slovákov, ktorý svoju činnosť začal už v roku 1995.

• udržiavanie stáleho kontaktu s komunitami a spolkami v zahraničí,
• vytváranie zbierkových a dokumentačných fondov,
• spoluvytváranie podmienok na udržanie kultúrnej a jazykovej identity vysťahovalcov,
• zabezpečenie informácií a poskytovanie aktívnej pomoci krajanom pri pobyte na území Slovenskej republiky.

Skúsenosti z praxe, vecných a finančných prehľadov činnosti zodpovedných inštitúcií – Domu zahraničných Slovákov, splnomocnenca, ako aj sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov – poukazujú predovšetkým na nízku efektivitu použitia a nevhodné zacielenie finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Výsledkom uvedenej skutočnosti je, že takýto systém nenapomáha zlepšeniu vzťahu k zahraničným Slovákom a jeho praktickej realizácie, ale naopak – svojou neštandardnosťou a výlučnosťou konania v zabezpečovaní jednotlivých úloh komplikuje, často duplikuje – v kontexte s ústrednými orgánmi štátnej správy – a v konečnom dôsledku zneprehľadňuje napĺňanie ambícií štátu v danej oblasti. Zároveň umožňuje individualistické správanie sa jednotlivých prvkov takéhoto “systému”, ktoré nemá čitateľnú oporu v zahraničnopolitickej, ani vnútropolitickej strategickej orientácii Slovenska.

Časť týchto špecializovaných štátnych inštitúcií existuje v podobe autonómnych orgánov v rámci ústredných orgánov štátnej správy – v prevažnej väčšine je príslušným orgánom ministerstvo zahraničných vecí. V niektorých krajinách sú tieto inštitúcie priamo v právomoci vlád alebo parlamentov. Významnú úlohu pri praktickom výkone ich činnosti zvyčajne zohráva prepracovaný systém prierezovej spolupráce s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, hlavne však ministerstvom vnútra, ako aj s komplexom mimovládnych inštitúcií pôsobiacich v danej krajine.

Zabezpečovanie problematiky vzťahov s vysťahovalcami je v celoeurópskom kontexte veľmi rôznorodé – tak z pohľadu postavenia ako aj poslania jednotlivých inštitúcií, ktoré sa na tejto činnosti podieľajú. Podrobný prehľad je obsahom prílohy: Prehľad hlavných ukazovateľov inštitucionálneho zabezpečenia krajanskej politiky v niektorých štátoch Európy.

Uvedený stručný prehľad jednotlivých systémov zabezpečovania krajanskej problematiky v  európskych krajinách naznačuje, že zabezpečenie vzťahov Slovenskej republiky so slovenskými menšinami a komunitami v zahraničí nemá vzorové – európske riešenie. Jednotlivé krajiny si volia výsostne individuálnu cestu v realizácii rôznorodých predstáv o naplnení ambície starostlivosti o svojich krajanov.

Komplexne je starostlivosť o zahraničných Slovákov zabezpečovaná prostredníctvom viacerých rezortov – Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo obrany SR.

Podstatou návrhu na dovŕšenie transformácie je prenechanie čiastkových úloh súvisiacich s komplexným problémom vzťahu k zahraničným Slovákom rezortom – ústredným orgánom štátnej správy – v ktorých sú tieto úlohy na základe platnej legislatívy lokalizované, ktoré majú na ich plnenie rozpočtové prostriedky a môžu niesť za výkon štátnej správy v danej oblasti plnú zodpovednosť. Východiskom návrhu je predovšetkým ekonomický Prehľad poukázaných finančných prostriedkov na činnosť Domu zahraničných Slovákov a ich priebežného využitia, ktorý je prílohou tohto materiálu.

Z prehľadu je očividné, že Dom zahraničných Slovákov vynakladal od začiatku svojho pôsobenia pravidelne viac ako polovicu zverených finančných zdrojov v jednotlivých ročných objemoch na zabezpečenie svojej vlastnej existencie. V roku 1999, po nástupe nového riaditeľa DZS do funkcie, to bolo až 73% zdrojov, čo znamená, že na podporu konkrétnych projektov pre Slovákov žijúcich v zahraničí nezostala ani štvrtina rozpočtovaných prostriedkov. Len osobné náklady spolu s prenájmom budovy na Štefánikovej ulici dosiahli v roku 2000 výšku približne 9 miliónov korún, čo je takmer polovica celkového rozpočtu DZS na tento rok. Celkovo takéto rozloženie nákladových položiek poukazuje na veľmi nízku efektivitu činnosti organizácie, ktorá na zabezpečenie konkrétnych úloh vynakladá podstatne menšiu časť finančných objemov, ako na zabezpečenie vlastného chodu.

V tomto zmysle navrhujeme po zrušení Domu zahraničných Slovákov následné zrušenie funkcie splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov ako aj sekretariátu splnomocnenca s tým, že celý komplex úloh v danej oblasti bude zabezpečovaný – v zmysle horeuvedeného – vecne príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy spôsobom, rozvedeným pre dominantné sféry v nasledujúcich odsekoch tohto návrhu, využívajúc tak zverené štátne finančné zdroje na priamu podporu krajanských komunít v zahraničí a ich priamych aktivít, nie na budovanie administratívnych štruktúr a ich personálneho obsadenia na území Slovenskej republiky – duplicitných so štruktúrami etablovanými v ústredných orgánoch štátnej správy.

Podporné kroky viacerých spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí a osobností z radov krajanov, podporujúce súčasné integračné úsilie Slovenskej republiky smerujúce k urýchlenému začleneniu do NATO a EU, sú z hľadiska zahraničnopolitickej orientácie SR vítané. Slováci žijúci v zahraničí v tomto procese môžu zohrávať úlohu faktora, účinne pomáhajúceho vytvárať priaznivé pozadie pre integračné aktivity slovenskej diplomacie, ale v širšom kontexte zároveň napomáhajúceho procesu preberania demokratických prvkov spravovania štátu slovenskou spoločnosťou, systému trhových ekonomických vzťahov, podporujúceho prenikanie nových progresívnych metód riadenia, nových technológií, výrobných postupov a v neposlednom rade aj nových ideových a duchovných podnetov pre ďalší progresívny vývoj slovenskej spoločnosti.

Druhou veľkou oblasťou zahraničnopolitického pôsobenia, v mnohých aspektoch spojenou s horeuvedenou oblasťou, je sféra zabezpečovania komplexnej prezentácie a propagácie SR v zahraničí. Zvlášť v krajinách s početnejšou krajanskou komunitou a vo vysoko rozvinutých štátoch západnej hemisféry má Slovenská republika možnosť intenzívnejšie využívať skúsenostný a vedomostný potenciál krajanov, ich nadobudnuté spoločenské a profesijné pozície a schopnosti, ako aj ich komunikačnú bázu pre získavanie záujmu významných osobností daného štátu – politikov, verejných činiteľov, manažérov, osobností z radov kultúry, vedy, športu – o Slovensko, jeho kultúru, históriu, ekonomiku, pre priamu zahraničnopolitickú podporu a pomoc nášmu štátu, pre intenzifikáciu záujmu zahraničného kapitálu o priamy kapitálový vstup do ekonomiky Slovenskej republiky, ako aj pre šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Prirodzeným nositeľom a zabezpečovateľom úloh v tejto oblasti je Ministerstvo zahraničných vecí SR so svojimi organizačnými štruktúrami, pôsobiacimi v danej oblasti. MZV je aj vhodným adresátom komunikácie s komunitami v zahraničí, ktorý aj v súčasnosti – využívajúc sieť zastupiteľských úradov – časť predmetnej agendy spravuje. V rámci návrhu na delimitáciu činností DZS bude časť pracovných pozícií zo sekretariátu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov delimitovaná do stavu MZV SR pre zabezpečenie súvisiacich úloh, predovšetkým komplexnej prierezovej koordinácie pri zabezpečovaní problematiky na úrovni ústredných orgánov štátnej správy.

Vo vnútroštátnej oblasti navrhujeme presadzovať princíp postupného približovania postavenia zahraničného Slováka počas jeho pobytu na území Slovenska postaveniu občana Slovenskej republiky. V príslušných legislatívnych normách by sa mali odraziť zmeny podmienok priznania postavenia zahraničného Slováka, v pripravovaných zákonoch by mali byť práva Slováka žijúceho v zahraničí vymedzené pozitívnym i negatívnym spôsobom. V záujme Slovenskej republiky nie je, aby práva zahraničných Slovákov zahrňovali aj práva politické, nevhodný je teda variant postupu, ktorý by držiteľom postavenia zahraničného Slováka umožnil – len na základe tohto statusu – získať štátne občianstvo SR.

V oblasti kultúry je potrebné sústrediť pozornosť na zachovanie kultúrnej identity a znalosti materinského jazyka v slovenských enklávach v zahraničí. Nositeľom a šíriteľom slovenského jazyka v prostredí slovenských menšín a komunít sú okrem slovenských škôl krajanské vydavateľstvá a redakcie, preto je potrebné pravidelne zabezpečovať pomoc v odbornej, metodickej a materiálno-technickej oblasti.

V rámci podpory kultúrnych aktivít a zachovania jazyka je potrebné poskytovať krajanským súborom a skupinám materiály zo zvukového a obrazového archívu Národného osvetového centra, Slovenskej akadémie vied, Slovenského filmového ústavu, Divadelného ústavu, Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, metodické materiály a edičné tituly zo všetkých oblastí záujmových aktivít. Poskytovanie týchto materiálov je potrebné finančne podporovať štátom. Rovnako je potrebné vytvoriť predpoklady na účasť organizátorov kultúrneho života krajanov na krátkodobých a dlhodobých školiteľských podujatiach z oblasti folklóru, divadla, ľudovej umeleckej výroby, pozývať odborníkov na celoštátne súťažné prehliadky s následnými seminármi, poskytovať osobnú metodickú a lektorskú pomoc v štátoch pôsobenia krajanských organizácií, organizovať vzorové školiteľské podujatia, poskytovať učebné plány a učebné osnovy pre krátkodobé a dlhodobé školiteľské podujatia.

Za dôležitú súčasť obojstranne výhodnej spolupráce považuje MK SR prezentáciu štátu v zahraničí prostredníctvom krajanských spolkov. Z tohto dôvodu umožní vystúpenia popredných slovenských umeleckých súborov aj jednotlivcov v krajanskom prostredí, bude organizovať prezentačné výstavy o živote krajanov v ich súčasnom prostredí v úzkej spolupráci s našimi zastupiteľskými úradmi a kultúrnymi inštitútmi, organizovať umelecké vystúpenia, výstavy popredných slovenských umelcov a prezentácie tradičnej slovenskej ľudovej kultúry v zariadeniach krajanských organizácií, vytvárať predpoklady na zmysluplnú prezentáciu Slovenskej republiky na stránkach krajanských novín, časopisov, vo vysielaní krajanských rozhlasových a televíznych staníc, ako aj v národnostnom vysielaní domácich televízií a rozhlasov.

Vecne príslušným rezortom je rezort kultúry. Na zabezpečovanie vzťahov so zahraničnými Slovákmi v tejto oblasti bude na ministerstve kultúry zriadený samostatný organizačný útvar, ktorý bude zodpovedný za plánovanie a vecnú realizáciu jednotlivých aktivít z oblasti kultúry, umenia a médií vrátane ich financovania. Jeho personálne zabezpečenie a rozpočet budú vyčlenené so zlúčených kapacít DZS, prostriedkov na činnosť splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov a delimitovaných prostriedkov v zmysle odporúčaní auditu.

Slovenská republika má záujem na zachovaní kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov, ktorého podmienkou je aj zaistenie zberu dokumentačného materiálu týkajúceho sa slovenského vysťahovalectva, krajanského života a života významných exilových osobností prostredníctvom odborných pracovníkov príslušných múzeí, ako aj krajanských organizácií aj jednotlivcov v krajinách ich pôvodu a jeho následné systematické spracovávanie.

Spolupráca so zahraničnými Slovákmi, predovšetkým však pomoc krajanským komunitám v oblasti vzdelávania, patrí k prioritám štátnej politiky vo vzťahu k slovenským menšinám a komunitám v zahraničí. Pomoc by mala byť orientovaná predovšetkým na tie krajiny, kde je slovenská národnostná menšina etablovaná ako kompaktný celok a kde sú vytvorené podmienky pre rozvoj slovenského národnostného školstva. Ide predovšetkým o Česko, Chorvátsko, Juhosláviu, Poľsko, Maďarsko a Rumunsko. Cieľom aktivít bude predovšetkým podpora výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých typoch krajanských škôl a súčasne zabezpečenie podmienok a predpokladov pre vzdelávanie krajanských detí na Slovensku.

V krajinách, kde žijú Slováci v kompaktných a početných komunitách, v spolupráci s vládami príslušných krajín a po dohode a v súčinnosti s krajanskou reprezentáciou a odborníkmi v danej krajine, bude Slovenská republika presadzovať a usilovať sa o vznik tried na základných a stredných školách, alebo aj základných a stredných škôl, v ktorých by sa časť predmetov vyučovala v slovenčine. Vyučovanie bude treba zabezpečiť kvalitnými učiteľmi, učebnicami a kvalitným technickým vybavením, aby štúdium v takýchto triedach a školách bolo príťažlivé a atraktívne.

V súvislosti s ďalším postupom v komplexe vzťahu SR k zahraničným Slovákom je potrebná zmena zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, ktorý v súčasnej podobe nevyhovuje potrebám pre zabezpečenie tohto vzťahu. Navyše do kompetencií štátu zákonom č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej vstúpila aj táto inštitúcia, keď jej boli zverené úlohy, ktoré by mal vykonávať priamo štát. Túto diferenciu je potrebné uviesť do súladu pri príprave nového návrhu zákona, ktorý musí zohľadniť problematiku Slovákov a občanov SR žijúcich v zahraničí v celej jej komplexnosti, s dôrazom na prierezový charakter, ako aj s ohľadom na závery vyplývajúce z predloženého návrhu zásad zabezpečenia vzťahov Slovenskej republiky k slovenským menšinám a komunitám v zahraničí.

Schopnosť zabezpečenia dostatočných zdrojov a ich efektívneho využitia bude momentom, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvní výsledky snahy o podporu krajanov v zahraničí. Keďže v krátkodobom horizonte nemožno reálne počítať s navýšením celkového objemu prostriedkov vynakladaných na tento účel zo štátneho rozpočtu, ani s výraznejšou angažovanosťou mimorozpočtových zdrojov, operatívne riešenie možno nájsť iba v zmene súčasného neprehľadného systému primárneho rozdeľovania. Po vzniku novozriadeného odboru na Ministerstve kultúry pre kultúru zahraničných Slovákov sa javí ako najúčelnejšie centralizovať relevantné zdroje v rozpočtovej kapitole MK, pričom časť zdrojov prevedená z MZV na zriadenie sekretariátu splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov by bola vrátená do kapitoly MZV SR a časť zdrojov určená na podporu aktivít rezortu školstva do kapitoly tohto rezortu. Sústredenie sprehľadní finančné toky v celej oblasti, zamedzí neefektívnej duplicite a umožní financie transparentne použiť na realizáciu kľúčových úloh vyplývajúcich z koncepcie štátnej politiky v danej oblasti.

Činnosť novozriadeného odboru na Ministerstve kultúry, ako aj doplnenie štruktúr Ministerstva zahraničných vecí o delimitované pracovné pozície spolu so mzdovými prostriedkami je možné zabezpečiť bez nárastu výdavkov, ak budú v rámci rozpočtovej kapitoly MK SR zlúčené prostriedky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na zabezpečovanie danej problematiky – rozpočet DZS, prostriedky schválené na činnosť splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov a ďalšie delimitované prostriedky v zmysle odporúčaní auditu.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu: Ministerstvo zahraničných veci ČR

Funkcie: Koncepčná činnosť a koordinácia tvorby politiky štátu ako celku a aktivít súvisiacich s jej vecným výkonom - vrátané rozdeľovania finančnej a materiálnej pomoci (spravuje osobitnú rozpočtovú položku účelovo viazanú na financovanie projektov v uvedenej oblasti - projekty sanácie a revitalizácie menšinových komunít, granty inštitúciám pre vypracovanie takýchto projektov.

• Konzulárny odbor MZV ČR
• vecne príslušné odbory ministerstiev vnútra, školstva a kultúry,
• osobitne podvýbory poslaneckej snemovne i Senátu parlamentu ČR,
• mimovládne organizácie - Český ústav zahraniční, nadácie (praktická realizácia projektov financovaných štátom /na zmluvu/ v zahraničí a pomoc repatriantom).

2. MAĎARSKÁ REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: Centralizovaný s bohato štruktúrovanou sieťou základu tvorby a realizácie politiky štátu.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu: Úrad pre Maďarov v zahraničí

Funkcie: koncepčné riadenie a koordinácia tvorby a výkonu politiky štátu ako celku.

• Úrad pre národné a etnické menšiny v MR,
• Špecializované útvary (na úrovni sekcii a odborov) na vecne príslušných ministerstvách,
• sieť mimovládnych organizácii, záujmových združení a nadácii
  

2. POĽSKÁ REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: Decentralizovaný systém s funkcionálnym vyjadrením centra tvorby a koordinácie politiky štátu s vnútorné bohato štruktúrovanou inštitucionálnou základňou.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu: centrum nie je univerzálne explicitne vyjadrené - v zásade sa PR v tejto oblasti riadi kompetenčným zákonom (rešpektuje sa napr. kompetencia MZV PR pri plánovaní a výkone polonijnej politiky smerom k zahraničiu súčasne táto plne zohľadňuje záujem štátu v cieľoch i v postupoch zahraničnej politiky.

• Kancelária pre otázky Polónie, emigráciu a Poliakov v zahraničí pri vláde PR,
• Medzirezortná komisia pre otázky Polónie a Poliakov v zahraničí (všetky kompetentné rezorty - zasadá pod vedením podpredsedu vlády),
• Osobitné útvary na rezortoch Ministerstva zahraničných veci (Oddelenie pre otázky Polónie v rámci KONZ), kultúry, školstva a vnútra.

• Komisia pre spojenie s Poliakmi v zahraničí pri Sejme PR,
• Komisia pre otázky emigrácie a Poliakov v zahraničí PR.

• Nadácia pomoci Poliakom na Východe.

• Waspólnota Poľska (ústredná inštitúcia s historickou tradíciou starostlivosti o Poliakov v zahraničí pracujúca ako nezisková organizácia s príspevkom štátu),
• záujmové združenia a neziskové organizácie zamerane na jednotlivé skupiny poľskej menšiny (Združenie priateľov Vilna, ... Grodna, atd'.).

Charakter inštitucionálneho základu: Funkcionálny systém s výraznou pozíciou troch subjektov a bohatou štruktúrou inštitúcii a záujmových organizácii (zväčša s dlhodobou tradíciou).

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu: Vyjadrené v zhode s vecnou kompetenciou za konkrétnu oblasť riadenia a koordinácie politiky štátu v danej oblasti.

• Ministerstvo vnútra NSR: zabezpečuje pomoc a rieši otázky spojene s imigráciou, repatriáciou a remigráciou Nemcov zo zahraničia do Nemecka, koordinuje činnosť' krajinských orgánov v danej oblasti.
• Ministerstvo zahraničných veci NSR: oblasť ochrany práv menšín a vysťahovalcov Nemcov v zahraničí, tvorby a realizácie koncepcie pomoci a spolupráce tak pri riešení otázok zachovania a rozvoja jazyka, kultúry a identity, ako aj nepochabne pri zabezpečovaní politických a ekonomických záujmov a vplyvu NSR v bilaterálnej oblasti (sem patri aj tvorba siete konzulátov a honorárnych konzulátov).
• Ministerstvo pre rozvojovú pomoc. v spolupráci s MZV tvorí koncepčný základ a realizuje stratégiu rozvoja oblasti s koncentráciou nemeckého obyvateľstva.

1. FRANCÚZSKA REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: Decentralizovaný - s kľúčovou pozíciou Ministerstva zahraničných veci FR a širokou vnútorne štruktúrovanou základňou komunikácie, pomoci, spolupráce a využitia potenciálu tejto sociálnej skupiny.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu: Nie je vyjadrenie v podobe jednej dominujúcej inštitúcie. V súlade s vecnou príslušnosťou vstupujú do tvorby a výkonu inštitúcie hlavy štátu, exekutívy, legislatívy a svetovej organizácie Francúzov zo zahraničia.

1. Vysoká rada pre frankofóniu - na čele s prezidentom FR (zaoberá sa koncepčnými otázkami šírením vplyvu Francúzska v zahraničí so špeciálnym zameraním na využitie frankofónnych krajín a osôb.
2. Hlavná rada pre francúzsky jazyk pri predsedovi vlády FR.
3. 12 senátorov v Senáte FR priamo menovaných Najvyššou radou Francúzov.
4. Ministerstvo zahraničných veci prostredníctvom škály organizačných útvarov v centrále i pri zastupiteľských úradoch v zahraničí:

• Rada pre sociálnu ochranu Francúzov v zahraničí – konzultatívny orgán ministra zahraničných vecí,
• Odbor pre Francúzov v zahraničí pri Konzulámej správe MZV FR (plní úlohy v oblasti ochrany práv a poskytovania konzlárnej a inej pomoci Francúzom žijúcim v zahraničí, pôsobí ako stály sekretariát Najvyššej rady Francúzov
• Konzulárne výbory pre sociálnu ochranu a činnosť zastupiteľských orgánoch FR v zahraničí,
• Byro pre voľby v zahraničí.

• Najvyššia rada Francúzov - reprezentatívny orgán Francúzov žijúcich v zahraničí (časť' členov rady je menovaná z moci zákona ministrom zahraničných veci FR z radov expertov rezortov a inštitúcii pôsobiacich v danej oblasti, - zasadnutie rady sa zaoberá otázkami kerovania vzťahov medzi FR a Francúzmi v zahraničí a riešením problémov a zlaďovaním záujmov,
• Institút Francaise,
• početné nadácie a záujmové združenia.

1. TALIANSKA REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: Centralizovaný s jednoznačne vyjadreným centrom tvorby politiky štátu a s prepracovaným systémom priameho vstupu reprezentantov zahraničných Talianov do procesu kreovania a riešenia problémov vzťahu a podoby spolupráce.

2. Kongres Ústrednej rady Talianov v zahraničí (zasadá 2x na území TR, prerokúva vo vecne členených komisiách problémy vzájomných vzťahov a navrhuje prostredníctvom GR opatrenia na ich riešenie orgánom štátu a parlamentu TR

• Konzulárne útvary na zastupiteľských úradoch v zahraničí,
• Odborne útvary na profilových vecne príslušných rezortoch (MK, MS, MH a i.).

• RAl - verejnoprávna inštitúcia zabezpečujúca mediálne a informačne prepojenie TR a komunít Talianov na celom svete,
• spoločnosti pre spoluprácu a pomoc a nadácie zamerané na rozvoj talianskych menšín v okolitých krajinách (často so skrytou finančnou podporou štátu) - napr. Istria.

1. GRÉCKO

Charakter inštitucionálneho základu: Centralizovaný s jednoznačné vyjadreným centrom tvorby politiky štátu a s prepracovaným systémom priameho vstupu reprezentantov zahraničných Grékov do procesu kreovania a riešenia problémov vzťahu a podoby spolupráce

Ministerstvo zahraničných veci GR
1. Generálny sekretariát pre Grékov v zahraničí - osobitný autonómny orgán štátnej správy začlenený do štruktúry MZV GR (riadený na úrovni námestníka ministra).

Funkcia: komplexne zabezpečuje na úrovni exekutívy činnosti spojené s tvorbou a výkonom politiky štátu, praktická činnosť pri zabezpečovaní komunikácie, spolupráce a vzájomnej pomoci, komunikuje a koordinuje postup s neštátnymi organizáciami.

Iné orgány štátu participujúce na výkone politiky štátu
- odborné útvary na vecne profilových ministerstvách.

• organizácie Gréckej ortodoxnej cirkvi,
• Centrum pre podporu repatriantom,
• Nadácia pre grécku kultúru.
  

1. ŠKANDINÁVSKE KRAJINY, KRAJINY PYRENEJSKÉHO POLOOSTROVA A RAKÚSKA REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: Decentralizovaný systém bez vyjadrenia formou osobitného štátneho orgánu pre danú oblasť a dominácie štátu v danej oblasti.

• štát prenecháva iniciatívu organizáciám svojich menšín a vysťahovalcov žijúcich v zahraničí a štruktúram neštátnych organizácií pôsobiacich v systéme spolupráce a podpory vzťahov v danej oblasti,
• bez sprostredkovania štát svoje záujmy zabezpečuje iba v oblastiach, v ktorých je nezastupitel'ný (ochrana práv v zahraničí, riešenie problémov spojených so stavom sociálnej núdze, otázkami návratu, resp. repatriácie osôb s občianstvom cudzieho štátu),
• v ostatných oblastiach využíva organizácie pracujúce s príspevkom štátu (pri zabezpečovaní potrieb v oblasti kultúry a vzdelávania), resp. zabezpečuje záujem štátu účasťou ústavných činiteľov, resp. delegovaním svojich expertov v orgánoch a pracovných štruktúrach záujmových združení pôsobiacich v danej oblasti.

• Rakúsko: MZV Rakúskej republiky, Fond na podporu občanov RR v zahraničí,
• Fínsko: MZV, Ministerstvo prace (Výbor pre utečencov a migráciu), MŠ a MK FR,
• Švédsko: MZV - oddelenie Konzulamej sekcie, oddelenie MEPO, konzulárne úrady v zahraničí, Ministerstvo kultúry a prisťahovaleckých záležitosti,
• Španielsko: MZV - Konzulárny odbor, odbory na vecne príslušných rezortoch (Migračný odbor Ministerstva sociálnych veci a pod.), medzirezortna Komisia pre záležitosti cudzincov (problémy prisťahovalectva a repatriácie).

• Rakúsko: Združenie rakúskych krajanov - ústredňa organizácia krajanov z Rakúska zastupujúca ich záujmy voči rakúskym úradom (zastúpenie prezidenta a niektorých ďalších ústavných činiteľov a osobnosti verejného života),
• Fínsko: Fínska spoločnosť - občianska organizácia pre spoluprácu s krajanmi v zahraničí zastupujúca o. i. ich záujmy voči úradom Fínska (zastúpenie expertov niektorých ministerstiev a osobností verejného a politického života),
• Švédsko: Švédsky inštitút - príspevková organizácia štátu - gestor a realizátor politiky štátu v oblasti pomoci a spolupráce

Politika štátov EU a väčšiny štátov tzv. slobodného sveta vychádza a rešpektuje podstatne odlišnú históriu a realitu vývoja vzťahov a zohľadňuje špecifické záujmy odrážajúce pozíciu každej z nich v medzinárodnopolitických a ekonomických vzťahoch. Vo väčšine štátov nedošlo v minulosti k násilnému expatriovaniu (vynímajúc napr. Nemecko, Taliansko, Španielsko, Grécko a Portugalsko). Krajiny boli otvorenými spoločenstvami, kde sa občianstva štátu zriekli iba osoby, ktorým to znemožňovala kolízia právneho rámca štátu, kde sa usídlili. V súlade s tým, časť' z nich dnes preto zameriava svoju politiku viac či menej iba voči občanom, bipolitorn, multipolitom a apatridom a iba čiastočne voči osobám nacionálne či územne spätým s daným štátom (čo nie je prípad Slovenskej republiky). Napriek tomu v drvivej väčšine krajín uznávajú tak morálnu povinnosť štátu vyplývajúcu voči osobám spätým s krajinou a národom, ktorý reprezentujú ako aj pragmatický naboj aktivity v danej oblasti. Osobitnú pozíciu zaujímajú v prístupe k problematike štáty, pre ktoré budovanie vzťahov s menšinami, resp. diaspórou je súčasťou a metódou ofenzívneho šírenia a presadzovania svojho politického, ekonomického a kultúrneho vplyvu vo svete (Nemecko, Francúzsko, Taliansko - tomu sa blíži aj poňatie Maďarska a Poľska).

1. ŠVAJČIARSKA KONFEDERACIA

Charakter inštitucionálneho základu: systém s explicitne vyjadreným centrom tvorby politiky a presadzovania záujmu štátu, so silnou pozíciou štátu a funkčným prepojením na neštátny sektor.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu:

Ministerstvo zahraničných veci
Služba pre zahraničných Švajčiarov - organ štátnej správy s autonómnym postavením v štruktúre MZV.

Funkcia: Komplexne zabezpečovať budovanie vzťahov, rozvoj spolupráce a pomoci smerom do zahraničia ako aj pomáhať ochrane záujmov a práv Švajčiarov žijúcich v zahraničí voči ostatným úradom Švajčiarskej konfederácie (najmä v prípade vôle po repatriácii), Úzka spolupráca s centrálnou organizáciou zahraničných Švajčiarov.

Nestatne organizácie: Organizácia zahraničných Švajčiarov, Fond solidarity

 

2. SLOVINSKÁ REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: centralistický systém s jednoznačnou domináciou štátu.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu:

Ministerstvo zahraničných veci SIR
Úrad pre Slovincov v zahraničí – autonómny ústredný orgán štátnej správy začlenený do štruktúry MZV SIR na čele s riaditeľom v hodnosti štátneho tajomníka MZV SIR.

Funkcia: Komplexné zabezpečovanie procesu tvorby politiky štátu, riadenie a koordinácia jej výkonu smerom do zahraničia, ako aj koordinácia postupu orgánov SIR pri riešení otázok dotykajúcich sa právneho statusu osôb patriacich k slovinskej národnostnej menšine a diaspóre v zahraničí pri ich pobyte, komunikácii resp. trvalom presídlení na územie SIR.

Nestatne inštitúcie:

Inštitút pre národné otázky (výskum otázok migrácie Slovincov), Matica iselenika, Slovinsko vo svete, Svetový kongres Slovincov, početné záujmové a cirkevne organizácie a nadácie.

Podmienky vývoja vzťahov medzi SIR a jej menšinami resp diaspórou a jej riešenie v oblasti legislatívy sú najbližšie situácii Slovenskej republiky.
 

3. CHORVÁTSKA REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: centralistický systém s osobitným ústredným orgánom štátnej správy, jednoznačnou domináciou štátu a silným vnútorne štruktúrovaným neštátnym sektorom.

Druh centra tvorby a koordinácie politiky štátu:

Exekutíva:

Ministerstvo pre regulovanie vzťahov s Chorvátmi žijúcimi mimo hraníc CHR,

Ostatné štátne orgány: MZV ChR, oddelenie menšín Sekcie medzinárodných organizácií, Oddelenie pre chorvátsku diaspóru v ostatných krajinách sveta.

Legislatíva:
Podvýbor Výboru pre ľudské pravá a práva národnostných menšín a etnických skupín poslaneckej snemovne chorvátskeho parlamentu.

Priamo volení poslanci druhej komory Saboru zastupujúci proporcionálne chorvátske menšiny a diaspóru.

Neštátny sektor:
Chorvátska Matica vysťahovalcov, Inštitút pre výskum otázok migrácie, početné cirkevné a záujmové združenia

4. RUMUNSKO

Úrad pre vzťahy so zahraničnými Rumunmi - špecializovaná štruktúra, s ústrednou pôsobnosťou priamo podriadená premiéroví, riadený štátnym tajomníkom.

Funkcie: Vypracovanie, koordinácia a jednota realizácie politiky vlády Rumunska vo vzťahoch k zahraničným Rumunom.

5. JUHOSLOVANSKÁ ZVÄZOVÁ REPUBLIKA

Charakter inštitucionálneho základu: centralizovaný s osobitým ministerstvom a so štruktúrovanou inštitucionálnou základňou.

Ministerstvo pre vzťahy so Srbmi mimo Srbska – ústredný orgán štátnej správy Srbskej republiky

Funkcie: základne programové ciele a aktivity pri vytváraní bezprostredných, pravidelných a komplexných stykov s materskou krajinou, t.j. takých vzťahov, ktoré zodpovedajú ich kultúrnym, vzdelávacím, hospodárskym a iným záujmom a potrebám.

DZS vynakladal od začiatku pôsobenia pravidelne viac ako polovicu zverených finančných zdrojov v jednotlivých ročných. objemoch na zabezpečenie svojej vlastnej existencie. V roku 1999, po nástupe nového riaditeľa DZS do funkcie, to bolo až 73% zdrojov, čo znamená, že na podporu konkrétnych projektov pre Slovákov žijúcich v zahraničí nezostala ani štvrtina rozpočtovaných prostriedkov. Len osobné náklady spolu s prenájmom budovy na Štefánikovej ulici dosiahli v roku 2000 výšku približne 9 miliónov korún, čo je takmer polovica celkového rozpočtu DZS na tento rok. Celkovo takéto rozloženie nákladových položiek poukazuje na veľmi nízku efektivitu činnosti organizácie, ktorá na zabezpečenie konkrétnych úloh vynakladá podstatne menšiu časť finančných objemov, ako na zabezpečenie vlastného chodu.