"; Ministerstvo kultúry SR - Kreatívny priemysel
 

Kreatívny priemysel

Čo je kreatívny priemysel?

Kultúrna a kreatívna ekonomika je prirodzeným prostredím pre inovatívne myšlienky a rozvoj a zhodnocovanie kreatívneho potenciálu. Kreativita je kľúčom k inovatívnym a interdisciplinárnym odpovediam na globálne a lokálne výzvy – či už ekonomické alebo spoločenské.

Kreatívny priemysel označuje tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho tvorivého vkladu či umeleckého nadania. Ide o sektor postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, do ktorého možno zaradiť oblasti tvorivej činnosti ako architektúra, dizajn, film, hudba, ale aj tvorba počítačových hier či reklama.

V posledných desaťročiach sa problematikou kreatívneho priemyslu a ekonomiky zaoberajú mnohí výskumníci a ekonómovia v USA i Európe. Kreatívny priemysel sa čoraz viac stáva aj súčasťou dokumentov a politík Európskej únie. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu poskytuje kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii 5 miliónov pracovných miest a predstavuje 2,6 % jej HDP.

Definičný rámec, používaný Európskou komisiou, je uvedený v štúdii Ekonomika kultúry z roku 2006 (KEA), pričom podľa tejto definície sa celá oblasť delí na kultúrny sektor a kreatívny sektor. Do kultúrneho sektora patria oblasť tradičného umenia (výtvarné a divadelné umenie, kultúrne dedičstvo) a oblasť kultúrneho priemyslu (film, audiovízia, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudba, vydavateľská činnosť). Do kreatívneho sektora patria kreatívny priemysel (dizajn, architektúra a reklama) a príbuzné oblasti (napr. vývoj softvéru).

Pojem kreatívny priemysel v sebe významovo zahŕňa viacero oblastí, a zároveň postihuje spoločenskú požiadavku na zmenu vnímania pojmu priemysel, ktorý je dnes chápaný len z pohľadu čistej charakteristiky výroby. V tomto kontexte treba priemysel vnímať ako exploatačný reťazec, ktorý vzniká už vytváraním podmienok pre tvorivú činnosť, následne zahŕňa tvorivú činnosť, výrobu, reprodukciu, prezentáciu, reprezentáciu vrátane exportu, uchovávanie, archiváciu a obnovu.

Definícia kreatívneho priemyslu, ktorú bude Slovenská republika v budúcnosti používať, by mala zohľadňovať aj požiadavky Eurostatu, vyplývajúce zo Záverečnej správy ESSnet-kultúra, 2011 (materiál vytvorený pracovnou skupinou TF 1 Eurostatu, zameraný na zjednocovanie metodiky európskych štatistík v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu), ktoré budú mať za cieľ vytvoriť v budúcnosti aspoň sčasti porovnateľné údaje z jednotlivých európskych krajín.

 

 

KULTÚRNY SEKTOR

OKRUHY

ODVETVIA

PODODVETVIA

CHARAKTERISTIKA

Kľúčové odvetvia umenia

výtvarné
(vizuálne)
umenie

remeslá, maľba, sochárstvo,
fotografia

  • Nepriemyselné aktivity.
  • Výstupy sú prototypy a potenciálne autorské diela.

umelecké výkony

divadlo, tanec,
cirkus, festivaly

kultúrne
dedičstvo

múzeá, knižnice, archeologické
náleziská, archívy

Okruh 1:

Kultúrny priemysel

film a video

 

  • Aktivity priemyslu zamerané na masovú reprodukciu.
  • Výstupy sú založené na použití autorskoprávne chránených obsahov.

TV a rozhlasové vysielanie

 

videohry

 

hudba

trh hudobných vydavateľstiev, živé prevedenia hudby,

knihy a tlač

knižné vydavateľstvo, časopisy a tlač

KREATÍVNY SEKTOR

OKRUHY

ODVETVIA

PODODVETVIA

CHARAKTERISTIKA

Okruh 2:

Kreatívny priemysel a aktivity

dizajn

módny dizajn,
grafický dizajn, interiérový dizajn, priemyselný dizajn

  • Aktivity nie sú nevyhnutne priemyselného charakteru a môže ísť o prototypy.
  • Výstupy sú založené na použití predmetov ochrany práv duševného vlastníctva (napr. autorské diela, dizajny, ochranné známky).
  • Využitie kreativity (kreatívnych zručností a kreatívnych profesionálov z oblasti umenia) je podstatné pre výkon týchto neumeleckých sektorov.

architektúra

 

reklama

 

Okruh 3:

Súvisiaci priemysel

výroba PC, MP3 prehrávačov, priemysel mobilných telefónov atď.

 

  • Táto kategória je široká a nie je ju možné vymedziť na základe jednoznačných kritérií.
  • Zahŕňa mnoho ďalších hospodárskych sektorov, ktoré sú závislé od predchádzajúcich okruhov (napr. IKT sektor).

Zdroj: The Economy of Culture (2006) KEA, MKW, Turun Kauppakorkeakoulu.

Materiály a štúdie

Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike (pdf, 1 MB)

Správa o stave a potenciáli kreatívneho priemyslu na Slovensku (pdf, 3 MB)

Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku

Inovatívne Slovensko – východiská a výzvy

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu“, október 2010 (pdf, 220 kB)

 

Vypracovanie „Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike“

Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 223 zo dňa 14. mája 2014, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila materiál „Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike“ (pdf, 180 kB)

Medzirezortná pracovná skupina na vypracovanie „Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike“ (pdf, 397 kB)

Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike  (pdf, 210 kB)

Akčný plán realizácie Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike  (pdf, 184 kB)

 

Aktualizované 4. 1. 2016 / sekcia médií, audiovízie a autorského práva

Posledná aktualizácia: 08.01.2016 / SMAAP
autor: Marta Franková
Linky