"; Ministerstvo kultúry SR - Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva
 

Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zabezpečuje rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva a vytvára podmienky pre finančnú podporu kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva, poskytuje priestor pre podporu rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí v oblasti kultúry občanov so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín obyvateľstva. Organizačným útvarom pre predmetnú problematiku je odbor kultúry nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý je zriadený v rámci sekcie kultúrneho dedičstva.

Kontakt:
Mgr., Mgr. art. Barbora Morongová, PhD., riaditeľka odboru
Telefón: 02/20482 408
Fax:       02/20482 476
E-mail: barbora.morongova@culture.gov.sk, skdmk@culture.gov.sk

Znevýhodnené skupiny obyvateľstva sú marginalizované, na okraj spoločnosti vytláčané skupiny ľudí, často vystavené sociálnej a kultúrnej izolácii a rôznym formám diskriminácie. Väčšinou sa ocitajú bez prístupu k informáciám, k trhu práce, vzdelaniu a kultúre a bez celkovej účasti v procese rozhodovania o spoločenských procesoch. V najširšom slova zmysle sem patria zdravotne postihnutí občania, rómske komunity žijúce v osadách alebo na mestskej periférii, deti a mládež, starší ľudia, azylanti, bezdomovci, nezamestnaní a ďalší ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. Tieto skupiny sú často odkázané na pomoc a dobrú vôľu štátu. Ide v podstate o tých najviac ohrozených a najbezbrannejších. Špeciálnym prípadom znevýhodnených skupín sú niektoré skupiny žien a vo všeobecnejšej rovine sa k nim viažuca téma rodovej problematiky a rodovej integrácie.

Jednou z prioritných úloh v oblasti sociálnej politiky Európskej únie je aj udržanie sociálnej súdržnosti. Spoločenstvo reagovalo na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách prijatím Lisabonskej stratégie. Lisabonská stratégia predstavuje súbor opatrení záväzných pre všetky štáty spoločenstva. Jedným z jej základných cieľov je vytvárať vo všetkých oblastiach života mechanizmy, ktoré zabraňujú chudobe, marginalizácii, sociálnej exklúzii, ochraňujú znevýhodnené skupiny obyvateľov, vyrovnávajú šance a zabezpečujú rovnosť príležitostí. Slovenská republika sa do plnenia Lisabonskej stratégie zapojila v roku 2004 prijatím strategického dokumentu Národný akčný plán sociálnej inklúzie. Sú v ňom rozpracované aj opatrenia pre rezort kultúry, ktoré majú zabezpečiť rozvoj starostlivosti o kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 1. 7. 2004  prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „antidiskriminačný zákon"). V zmysle predmetného zákona je u nás diskriminácia zakázaná z týchto dôvodov: pohlavie, rasový pôvod, národnostný alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo viera, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia. Antidiskriminačný zákon upevnil princíp dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, posilnil právnu ochranu pred diskrimináciou pre všetkých občanov Slovenska vrátane príslušníkov rôznych menšín a tiež významne posilnil možnosť zaviesť objektívne kritériá v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako aj v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní.

Dňa 1. septembra 2015 vstúpil do platnosti zákon č. 189/2015 o kultúrno-osvetovej činnosti, ktorý usúvzťažňuje kultúrno-osvetovú činnosť s oblasťou univerzálnych ľudských práv: Zákon v § 2 definuje, že kultúrno-osvetová činnosť je činnosť, ktorá svojím pôsobením prispieva k rešpektovaniu ľudských práv a rozmanitosti kultúrnych prejavov, k utváraniu kultúrneho spôsobu života, k zvyšovaniu kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľov SR. Toto ustanovenie zahŕňa najmä ochranu a podporu kultúrnych práv, rozmanitosti kultúrnych prejavov a ich hodnoty na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, najmä zásadu rovnakej dôstojnosti a rešpektovania všetkých kultúr a zásadu spravodlivého prístupu, ako ich definuje Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, a zabezpečenie dostupnosti kultúrnych práv podľa čl. 15 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Súčasťou kultúrno-osvetovej činnosti podľa § 2 ods. 2 písm. f) je aj prevencia negatívnych spoločenských javov, ktorá zahŕňa všeobecnú primárnu prevenciu vykonávanú predovšetkým prostredníctvom neformálneho vzdelávania zameraného okrem iného aj na oblasť predchádzania všetkým formám intolerancie a násilia, vrátane extrémizmu.

Z mnohých národných akčných plánov, ktoré prijala vláda SR v oblasti znevýhodnených skupín obyvateľstva (Národný akčný plán sociálnej inklúzie v SR, Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, Národný akčný plán pre ženy, Národný akčný plán rodovej rovnosti, Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách, Národný program duševného zdravia, Národný akčný plán pre deti, Národný program ochrany starších ľudí, Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži , Koncepcia migračnej politiky SR a pod.), vyplýva rezortu kultúry, okrem iných, aj úloha zabezpečovať rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva a podporovať ich kultúrne aktivity prostredníctvom dotačného systému MK SR. MK SR v zmysle svojich kompetencií podieľa aj na implementácii medzinárodného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala v roku 2010 a ktorý podporuje rozširovanie kultúrnych práv pre tieto skupiny obyvateľstva.

Priority rozvoja kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva

  • vytvárať podmienky na uľahčenie prístupu ku kultúrnym hodnotám pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva;
  • vytvárať podmienky na podporu trvalej udržateľnosti inštitúcií rozvíjajúcich kultúru znevýhodnených skupín obyvateľstva;
  • odstraňovať fyzické i mentálne bariéry v prístupe ku kultúre znevýhodnených skupín obyvateľstva;
  • informovať o kultúre znevýhodnených skupín obyvateľstva a bariérach;
  • rozširovať tradičné chápanie kultúry smerom k prierezovému systému zahŕňajúceho a prestupujúceho všetky oblasti života, neredukovaného na úzku oblasť umenia;
  • napomáhať vytváranie špecifických kultúrnych hodnôt znevýhodnených skupín obyvateľstva;
  • vnímať kultúru ako integrujúci mechanizmus spájajúci kultúru minoritnú s majoritnou a pristupovať ku kultúre ako k systému fungujúcemu na univerzálnom princípe rovnosť v rozmanitosti.
Posledná aktualizácia: 08.08.2016 / OI
Linky