Rada Európy

Vznik organizácie: založená 5. mája 1949 Londýnskou zmluvou (Rada Európyje najstaršia medzinárodná politická organizácia Európy)
Sídlo organizácie: Palác Európy, Štrasburg, Francúzsko
Pracovné jazyky: angličtina, francúzština
Princípy Rady Európy: pluralitná demokracia, ľudské práva a právny štát
Pôsobnosť: pôsobí vo všetkých oblastiach s výnimkou vojenskej obrany

Členské štáty: 47 členských štátov: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, BJR Macedónsko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, San Marino, Slovenská republika, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina a Veľká Británia.

Podmienky členstva v Rade Európy: Záväzok dodržiavať princípy právneho štátu, demokracie a rešpektovať základné ľudské práva a slobody. Členský štát musí byť zmluvnou stranou štatútu Rady Európy a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).

Orgány Rady Európy: Výbor ministrov, Parlamentné zhromaždenie, Kongres miestnych a regionálnych samospráv, Stály administratívny aparát (Sekretariát Rady Európy)

Kultúra

Hlavné ťažisko spolupráce s Radou Európy z hľadiska pôsobnosti MK SR sa sústreďuje na oblasť kultúry, kultúrneho dedičstva a médií. MK SR vyvíja aktivity aj v ďalších vymenovaných oblastiach, a to buď priamo, alebo v rámci medzirezortnej spolupráce (ľudské práva, menšinová problematika, legislatíva, vzdelávacie programy a pod.).
Základný rámec činnosti Rady Európy v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva tvorí Európsky kultúrny dohovor (1954), v oblasti médií Európska deklarácia o slobode prejavu a šírenia informácií (1992).

Nástrojmi konkrétnej činnosti na napĺňanie cieľov dohovoru, deklarácie a následných právnych dokumentov Rady Európy sú:

  • Riadiaci výbor pre kultúru (CDCULT)
  • Riadiaci výbor pre kultúru a krajinu (CDPATEP)
  • Riadiaci výbor pre médiá a nové komunikačné služby (CDMC).

Tieto orgány si v danej oblasti, v ktorých má zastúpenie všetkých 47 členských krajín Rady Európy, zriaďujú podľa potreby ďalšie pracovné orgány koordinujúce činnosť v rôznych špecializovaných sférach. V súčasnosti má Slovenská republika zastúpenie okrem vyššie uvedených výborov v týchto orgánoch:

  • Riadiaci výbor fondu Eurimages
  • Expertná skupina pre verejnoprávne vysielanie v informačnej spoločnosti (MC-S-PSB)
  • Expertná skupina pre ľudské práva v informačnej spoločnosti (MC-S-IS)
  • Výkonná rada EAO, Výbor Výkonnej rady EAO (European Audiovisual Observatory)
  • Stály výbor pre cezhraničnú televíziu (T-TT) (zástupcu vysiela v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu)

V záujme podporenia stability v Európe Rada Európy čerpá nové podnety na najvyššej úrovni zo stretnutí prezidentov a predsedov vlád členských štátov. Doteraz sa uskutočnili dve takéto stretnutia. Z druhého summitu RE, ktorý sa uskutočnil v roku 1997 v Štrasburgu, vyplynul nový akčný plán činnosti zameraný na štyri široké oblasti priorít:

  • demokraciu a ľudské práva,
  • sociálnu spolupatričnosť,
  • bezpečnosť občanov,
  • výchovu k demokracii a kultúrnej rozmanitosti.

Plán aktivít vychádzajúci zo stanovených priorít zahŕňa množstvo konkrétnych programov, v ktorých sa pre oblasť kultúry a médií kladie dôraz najmä na vzdelávanie pre posilnenie demokratického občianstva, spoločné európske dedičstvo a nové informačné technológie. Medzi úspešné príklady aktivít v týchto oblastiach je možné zaradiť celoeurópsku kampaň Európa – spoločné dedičstvo, v rámci ktorej sa po celý rok 2000 uskutočnili stovky podujatí v európskych krajinách vrátane Slovenskej republiky. Iným príkladom zavŕšenia viacročných snáh o presadzovanie moderných pracovných metód a nových informačných technológií aplikovaných na knižničnú a vydavateľskú sféru bolo kolokvium európskych ministrov kultúry pod názvom Politika na rázcestí: smerovanie k demokratickým zásadám v oblasti knižnej politiky a elektronického publikovania, ktoré sa uskutočnilo koncom roka 2000 pri príležitosti knižného veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom.

MK SR za jednu z priorít považuje i prispôsobovanie domáceho právneho poriadku medzinárodným právnym dokumentom. S týmto cieľom pravidelne sleduje aktivity v oblasti tvorby dohovorov Rady Európy, zabezpečuje ich komparáciu s vnútroštátnou legislatívou a zohľadňuje ich pri príprave nových zákonov. V oblasti kultúry boli prijaté tieto dohovory, odporúčania a dokumenty Rady Európy:

MK SR priebežne sleduje prípravu nových právnych dokumentov Rady Európy a zabezpečuje stanoviská (smerom k Rade Európy i v rámci domácej štátnej správy) v rámci monitoringu uplatňovania ustanovení dohovorov, ktoré už vstúpili do platnosti – Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Dohovor o krajine, Európsky dohovor o právnej ochrane služieb založených na, alebo pozostávajúcich z podmienečného prístupu, Európsky dohovor o ochrane audiovizuálneho dedičstva.

Slovenská republika prostredníctvom MK SR v roku 2000 vstúpila do Európskeho programu prehľadov národných kultúrnych politík členských krajín Rady Európy. Výstup práce kolektívu riešiteľov v podobe záverečného dokumentu – Národnej správy o kultúrnej politike Slovenskej republiky – bol vo februári 2003 oficiálne prezentovaný  počas zasadnutia Riadiaceho výboru pre kultúru v Štrasburgu. Bližšie informácie o cieľoch projektu, štruktúre správy a ďalšie údaje nájdete na internetovej stránke http://www.culturalpolicies.net/.

Rokovania a stretnutia na najvyššej úrovni rezortov MK SR a MF SR a vlády SR, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2000 – 2001, vyústili do definitívneho schválenia spolufinancovania projektu Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum – Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktoré potvrdila Rozvojová banka Rady Európy vo výške 137 150 000,- Sk. V rámci podporných rokovaní predchádzajúcich schváleniu pôžičky sa uskutočnili dve priame rokovania ministra kultúry so zástupcami Rozvojovej banky RE v Bratislave a stretnutie ministra kultúry SR a generálneho riaditeľa Univerzitnej knižnice s guvernérom RB RE v sídle banky v Paríži.

Participácia Slovenskej republiky na programe veľkých umeleckých výstav pod záštitou Rady Európy priniesla výsledok v podobe účasti SR na 27. putovnej umelecko-historickej výstave Stred Európy okolo roku 1000. Oficiálne otvorenie výstavy v Slovenskej republike sa uskutočnilo 21. júla 2002 na Bratislavskom hrade za účasti zástupcov Rady Európy a všetkých zúčastnených krajín. Predchádzajúce prezentácie sa uskutočnili v Budapešti, Berlíne, Mannheime a Prahe.

Jednou z prioritných iniciatív Rady Európy na naplnenie jej misie (demokracia, ľudské práva, právny štát) vrátane prístupu k vzdelaniu a kultúre, zachovaniu identity v rozmanitosti, slobody prejavu a dialógu je program Kultúrne cesty Rady Európy. Program podporuje vytvorenie spoločného priestoru európskeho kultúrneho dedičstva a jeho základných hodnôt prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a výmeny informácií medzi Európanmi.

 Program Kultúrne cesty Rady Európy vznikol v r. 1987, odkedy sa stal nástrojom na zvyšovanie povedomia o spoločne zdieľanom európskom dedičstve, základným kameňom európskeho občianstva a zdrojom sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja. Program ako príklad pluralizmu a rozmanitosti európskej kultúry vyzdvihuje príspevok kultúrnej rozdielnosti k spoločnej európskej kultúre zdôrazňujúc medzikultúrny dialóg, porozumenie medzi ľuďmi a základné hodnoty Rady Európy.

Inštitút Kultúrnych ciest bol založený v r. 1997 a sídli v Luxemburgu. Jeho cieľom je pomáhať Rade Európy implementovať program Kultúrne cesty. Zaoberá sa  najmä poskytovaním informácií, technickou asistenciou, vedením archívu a programovej dokumentácie a prípravou rozhodnutí pre príslušné orgány. Na činnosť inštitútu prispievajú luxemburské autority.

V súvislosti s programom Kultúrne cesty vznikla 1. januára 2011 Rozšírená parciálna dohoda (EPA). EPA je prirovnávaná k dohodám ako Eurimages a Európske audiovizuálne observatórium. Jej cieľom je poskytovať poradenstvo a expertnú pomoc pre rozvoj, implementáciu, hodnotenie, informovanie a propagáciu programu Kultúrne cesty.  Podporuje vytváranie sietí a výmenu medzi operátormi Kultúrnych ciest a ďalšími partnermi na poli kultúrneho turizmu. Pilotná fáza EPA by mala trvať tri roky. V rámci nej môžu mať krajiny aj štatút pozorovateľa a participovať na parciálnych aktivitách.

MK SR pravidelne pripravuje aktívnu účasť na špecializovaných ministerských konferenciách Rady Európy.

Posledná aktualizácia: 29. januára 2021 / MKSR Admin

Zdieľať