Správa o pokroku

jún 2002

/Progress report eEurope+/

Úvod

Kandidátske štáty EÚ stoja pred veľkou výzvou: chcú dobehnúť zaostávanie v rozvoji znalostnej ekonomiky a zároveň pokračovať v transformácii plánovaného hospodárstva na otvorenú trhovú ekonomiku, ako aj v prístupovom procese do Európskej únie.

Európska rada si v Lisabone z 23. až 24. marca 2000 stanovila ambiciózny cieľ „stať sa konkurenčne najsilnejšou a najdynamickejšie sa rozvíjajúcou ekonomikou sveta založenou na vedomostiach“. V máji 2000 Európska komisia vypracovala a prijala za týmto účelom ucelený akčný plán eEurope.

Na Konferencii európskych ministrov vo Varšave 11. až 12. mája 2000 štáty Strednej a Východnej Európy potvrdili dôležitosť cieľov stanovených Európskou radou a súhlasili s vypracovaním vlastného akčného plánu odvodeného z eEurope. Akčný plán eEurope+, ktorý bol prijatý z príležitosti zasadnutia Európskej rady v Göteborgu, odráža prioritné zámery a ciele akčného plánu eEurope a definuje kroky, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu v kandidátskych štátoch.

Táto prvá správa o pokroku si dáva nasledovné ciele:

- poskytnúť prehľad opatrení prijatých kandidátskymi štátmi od prijatia akčného plánu eEurope+,

- vytvoriť základňu pre ukazovatele, ktoré sú k dispozícii, aby bolo možné na ich základe sledovať pokrok dosiahnutý v nasledovnej fáze,

- porovnať relatívne postavenie kandidátskych krajín z hľadiska všeobecnej situácie v EÚ,

- na základe horeuvedeného prijať súbor záverov.

Zber údajov a analýza

Zber údajov o ukazovateľoch informačnej spoločnosti a uplatňovanie schválenej metodológie zberu a analýzy je výzvou pre celý svet. Národné štatistické úrady sa snažia vyvinúť a schváliť metodológie, ako aj vypracovať potrebné nástroje na zber údajov. Platí to aj v prípade kandidátskych štátov: relatívne málo údajov má verejný i súkromný sektor (napr. výsledok komerčných výskumov), metodológie zväčša neexistujú alebo nie sú odskúšané a analýza zostáva komplikovanou záležitosťou.

V súvislosti s akčným plánom eEurope+ bolo prijaté rozhodnutie, že sa budú používať rôzne techniky zberu a analýzy údajov. Pokiaľ to nie je uvedené priamo, väčšina údajov použitých v tejto správe boli získané od verejných inštitúcií kandidátskych štátov pod dohľadom príslušných národných štatistických úradov. Poskytujú prvý základný súbor údajov, podľa ktorých sa bude merať pokrok v následných správach o pokroku. Údaje sú občas dopĺňané údajmi z komerčných zdrojov, prípadne z iných verejných zdrojov, ako napr. medzinárodné inštitúcie (Medzinárodná telekomunikačná únia ITU, OSN, Svetová banka, OECD), čo je aj dodatočne uvedené. Metodológia používaná medzinárodnými inštitúciami sa môže líšiť od metodológie používanej v tejto správe a preto na vyváženie takéhoto dopadu sa externé údaje pri jednotlivých grafoch používajú z jedného zdroja. V mnohých prípadoch a z rôznych dôvodov nebolo možné získať potrebné údaje. Preto sa prijímajú opatrenia, aby tieto údaje boli k dispozícii včas pre potreby ďalšej správy.

Údaje kriticky posúdila s podporou Eurostatu pracovná skupina pre štatistiku a potvrdila, že sú vhodné pre potreby tejto správy. Avšak vzhľadom na to, že niet vedecky potvrdených metodológií a konzistentných metód zberu, všetci zúčastnení sú si plne vedomí toho, že v predložených údajoch a následných záveroch sa môžu vyskytnúť rozpory.

Údaje, porovnávania a analýzy v tejto správe, sú poskytnuté s úmyslom prezentovať obraz o situácii v kandidátskych štátoch.

Cieľom je získať konzistentné súbory údajov pre potreby správy eEurope+, ktorá má byť publikovaná do konca roku 2003. Dovtedy sa ráta s pomocou pri tvorbe kapacít národných štatistických úradov v kandidátskych štátoch, so zlepšovaním metodológie a so zavádzaním konzistentných metód zberu. Samotný akčný plán eEurope+ si dáva za cieľ podporiť kandidátske štáty v tom, aby boli schopné si robiť patričné závery zo zozbieraných údajov a použiť ich v politickom rozhodovacom procese.

Pre zber údajov platia nasledovné smernice:

- údaje by mali byť najnovšie, aby mali výpovednú schopnosť a mali by platiť k decembru 2001,

- v rámci možností by mali byť údaje konzistentné s údajmi zozbieranými na základe metodológie používanej v akčnom pláne eEurope2002,

- v rámci možností by mali byť údaje porovnateľné s údajmi z verejných a súkromných zdrojov, pokiaľ sú tieto k dispozícii,

- údaje by mali byť porovnávané s príslušnými údajmi EÚ, zvyčajne priemer za EÚ, maximum alebo minimum v rámci EÚ, čo umožní stanoviť východiskovú situáciu.

Všetky kandidátske štáty predložili rozsiahlu správu s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi údajmi. Tieto kvantitatívne údaje boli overené, analyzované a prispôsobené pre účely porovnávania a tak predložené na schválenie pracovnou skupinou pre štatistiku. U tých ukazovateľov, kde ani jeden z kandidátskych štátov nepredložil údaje, prípadne kde ich predložili iba niektoré kandidátske štáty, bolo prijaté rozhodnutie, že sa vyčká, kým nebudú k dispozícii údaje z viacerých štátov, ktoré potom budú prezentované v následných správach o pokroku. Kvalitatívne údaje používané v správe o celkovom pokroku poukazujú na niektoré zaujímavé momenty a zlepšujú celkovú čitateľnosť tejto správy.

Právny a politický rámec

Potenciál znalostnej ekonomiky je možné ovládnuť pomocou citlivého právneho rámca, ktorý berie do úvahy výzvy informačného a komunikačného prostredia bez hraníc zakladajúceho sa na práci s internetom.

Vlády všetkých kandidátskych štátov si uvedomili dôležitosť, ktorú zohrajú v rozvoji znalostnej ekonomiky. Zostavili národné akčné plány a poverili príslušné ministerstvá, aby koordinovali realizáciu jednotlivých opatrení. Väčšina štátov si už zostavili plány v 1990. rokoch, ktoré aktualizovali vo svetle cieľov a opatrení akčného plánu eEurope+.

Rozvoj informačnej spoločnosti sa stal hlavnou prioritou mnohých politických programov. Možnosti, ktoré sa ponúkajú z hľadiska ekonomického rastu, efektívnosti verejného i súkromného sektoru a konkurenčné výhody, sa všeobecne uznávajú.

Vzťah medzi akčnými plánmi kandidátskych štátov a akčným plánom eEurope+ má slúžiť ako politický podnet pre ďalší rozvoj národných plánov tak, aby zohľadňovali národné špecifiká dosahovania národných cieľov spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi akčného plánu eEurope+.

Aj keď transpozícia acquis EÚ je podmienkou vstupu, niektoré všeobecné závery je možné urobiť z doteraz dosiahnutej transpozície a jej relevantnosti ako základne pre informačnú spoločnosť. Nedopracovanosť legislatívy v niektorých oblastiach môže spôsobiť neistotu a stratu pocitu dôvery a spokojnosti zákazníka. Podnikanie trpí z neistoty v nestálom právnom prostredí.

Terajšie acquis EÚ, ktorých relevantné smernice sú uvedené v prílohe B spolu s novým regulačným balíkom EÚ pre elektronické komunikačné služby, reagujú na výzvy v podstate bezhraničného stále viac a viac internetom prepojeného informačného a komunikačného prostredia.

Plnenie acquis prebieha od začiatku 1990. rokov, keď sa začal reformný proces a prístupové rokovania. Kandidátske štáty postupovali rôznymi rýchlosťami v závislosti od ich národnej situácie a priorít. Najväčší pokrok bol dosiahnutý v zavádzaní konkurencie na telekomunikačných trhoch, hoci plnenie acquis prebieha aj v iných dôležitých oblastiach, ako napríklad v oblasti elektronického obchodu.

popis grafu: Transpozícia acquis v oblasti telekomunikácií

n platná legislatíva, n transpozícia ešte nezačala, ale je plánovaná, n návrh textu je pripravený, n návrh zákona je schválený vládou, n návrh zákona je schválený parlamentom

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Transpozícia nie je ľahkou úlohou, hlavne ak sa vezme do úvahy prebiehajúca inštitucionálna reforma a nová vyvíjajúca sa legislatíva EÚ.

Napriek týmto komplikáciám je pokrok znateľný. Celkovo vzaté asi 79% acquis v oblasti telekomunikácií (Telecoms Acquis) už boli transponované a 16% sa pripravuje alebo už boli prijaté. Kapitola 19 prístupových rokovaní bola predbežne uzavretá vo všetkých štátoch okrem Rumunska a Turecka (jednania s Tureckom sa ešte nezačali) a preto sa plánuje harmonizácia a realizácia zvyšnej legislatívy. Začiatok harmonizácie a realizácie nového regulačného balíka EÚ pre elektronické komunikačné služby sa očakáva v nasledovných mesiacoch.

Tvorba acquis súvisiace s elektronickým obchodom (eCommerce acquis) má za cieľ vytvoriť právny rámec, ktorý zahŕňa aj pojem dôvery a bezpečnosti. Zdá sa, že transpozícia acquis súvisiacich s elektronickým obchodom je v menej pokročilom štádiu ako sektor telekomunikácií. Čiastočne to vyplýva z tej skutočnosti, že niektoré acquis je novšie alebo si vyžaduje isté legislatívne zmeny pred harmonizáciou, napríklad v oblasti elektronického podpisu a ochrany údajov.

Aj keď väčšina štátov pokročila v procese harmonizácie acquis EÚ, v mnohých štátoch sa ešte ani nezačala transpozícia smerníc týkajúcich sa služieb informačnej spoločnosti, služieb právnej ochrany, zavádzajúcej reklamy a spotrebného úveru.

popis grafu: Transpozícia acquis v oblasti elektronického obchodu

n platná legislatíva, n transpozícia ešte nezačala, ale je plánovaná, n pripravený návrh je textu, n návrh zákona je schválený vládou, n návrh zákona je schválený parlamentom

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Ostatné oblasti acquis týkajúce sa elektronického obchodu, ktoré ešte neboli harmonizované sú tie, ktorých trhové sektory sa nerozvinuli natoľko, ako u pätnástky EÚ. Jedná sa hlavne o tie oblasti uspokojovania zákazníka, kde sa v kandidátskych štátoch takmer nič neurobilo, napr. oblasť zásielkového obchodu, kde dochádza k množstvu prípadov, keď sú dodané vadné tovary alebo tovary zlej kvality, alebo keď tovary jednoducho nie sú dodané vôbec.

Kandidátske štáty si plne uvedomujú, že ochrana práv zákazníkov je základom tvorby prostredia, v ktorom by sa elektronické obchodovanie mohlo rozširovať a prosperovať. Ani najpokročilejšie telekomunikačné systémy nepodnietia rast a ani neodštartujú elektronické obchodovanie, ak zákazníci nedôverujú mechanizmom, na základe ktorých sa nakupujú tovary a služby cez internet.

Infraštruktúra a prístup za primerané ceny

Stáva sa absolútnou nevyhnutnosťou, aby občania, podniky a štátna správa mali prístup k moderným komunikačným sieťam a službám, ktoré sú k dispozícii na týchto sieťach. Je treba sa postarať o to, aby si všetci občania mohli dovoliť komunikačné služby a aby nikto nebol vylúčený z prístupu k informáciám.

Odkedy sa začal reformný proces všetky kandidátske štáty modernizovali svoje telekomunikačné siete a zvyšovali úroveň ich rozširovania, aby tak uzavreli medzeru, ktorá tu kedysi existovala vo vzťahu k Európe.

popis grafu: Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami

BG- Bulharsko, CY- Cyprus, CZ- Česko, HU- Maďarsko, LV- Lotyšsko, LT- Litva,
MT- Malta, RO- Rumunsko, SK- Slovensko, SI -Slovinsko, TR- Turecko, CC Avg -priemerná hodnota v kandidátskych krajinách, EU Avg- priemerná hodnota v členských krajinách EÚ

Zdroj: kandidátskej krajiny EÚ (december 2001), ITU za údaj EÚ priemer

Najbežnejšia metóda, ktorou sa pristupuje na internet, je pevná telefonická linka. V priemere 77 percent domácností kandidátskych štátov má pevnú telefonickú linku v porovnaní s 86 percentami v štátoch európskej pätnástky.

Dva štáty, Malta a Cyprus sú relatívne malé a prosperujúce s vysokou úrovňou rozšírenia, zatiaľ čo Rumunsko má prevažne vidiecke obyvateľstvo, ktorého hrubý domáci dôchodok na hlavu obyvateľstva patrí medzi najnižšie.

Aj keď telekomunikačné siete sa modernizujú, stále je čo robiť, aby sa prístup na internet stal realitou pre každého.

Všeobecne sa verí, že každá domácnosť, ktorá má telefonickú linku, sa môže napojiť na internet. Nie je to tak, hlavne ak telefonická linka je pripojená na starú analogickú centrálu. Niektoré štáty majú poruchovosť pri vytáčaní čísla 10-30 %. Ďalšie domácnosti sú stále vybavené s podvojnými linkami, ktoré nie sú vhodné pre internetové prepojenia. Okrem problému spoľahlivosti staré siete nemajú pásový rozsah, ktorý je potrebný na prenos údajov dostatočne vysokou rýchlosťou za prijateľný reakčný čas.

V niektorých štátoch sú údaje o pevných telefonických linkách skreslené rozdielmi v ich rozložení v mestských oblastiach a na vidieku. V mnohých vidieckych oblastiach, malých mestách a dedinách takmer neexistujú telekomunikačné služby, zatiaľ čo vo väčších mestách je vybavenie takmer 100 % a to novými digitálnymi ústredňami. Toto je príklad, kde je potrebné prijať špecifické opatrenia k tomu, aby nedochádzalo k ďalšiemu rozširovaniu digitálnej priepasti a tým aj sociálnemu vylúčeniu. V prvom rade efektívny a konkurenciu zvýhodňujúci právny rámec pomôže naštartovať rozvoj infraštruktúry. Tam, kde tomu tak nie je, budú potrebné špecifické opatrenia, nakoľko sa nezdá, že by všeobecná správa služieb bola schopná tento problém vyriešiť.

popis grafu: Stupeň penetrácie mobilných telefónov

n mobilné telefóny na 100 obyvateľov, n pevné tel. linky na 100 obyvateľov

os Y: počet na 100 obyvateľov, os X: viď graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami"

Zdroj: ITU (december 2001)

Rýchle rozširovanie mobilných telefónov v niektorých kandidátskych štátoch bol spôsobený čiastočne aj dlhými čakacími lehotami na zavedenie pevných telefonických liniek, alebo zvýšením poplatkov za miestne hovory v dôsledku úprav v poplatkoch, ako aj rýchlou a konkurenčne výhodnou ponukou najnovších technológií. V niektorých štátoch dokonca prišlo k zníženiu počtu inštalovaných pevných telefonických liniek, nakoľko užívatelia uprednostňujú mobilné telefóny.

Častokrát sa vychádza z predpokladu, že počet domácností s prístupom na internet a pravidelné používanie internetu bude priamo úmerné k počtu pevných liniek. Avšak informácie, ktoré sú k dispozícii tento predpoklad vyvracajú.

popis grafu: Domácnosti s prístupom na internet, využívanie internetu a pevnej telefónnej linky

n percentá domácnosti s pevnou tel. linkou n percento domácností s prístupom na internetn percento populácie, ktoré pravidelne používa internet

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Medzi domácnosťami s pevnými telefonickými linkami a prístupom na internet nie je žiadna úmera. Okrem toho je značný rozdiel medzi priemerným počtom domácností s prístupom na internet v európskej pätnástke a v kandidátskych štátoch.

Je tiež pozoruhodné, že neexistuje úmera medzi údajmi o pravidelnom užívaní internetu a domácnosťami s prístupom na internet. Vysvetlenie treba asi hľadať v tom, že tam, kde užívanie internetu nekoreluje s údajmi o rozšírení internetu, sa používajú alternatívne metódy prístupu.

Alternatívne spôsoby prístupu na internet sú verejné internetové prístupové miesta, internetové kaviarne, telechaty a kancelárie. Veľa obyvateľov v Maďarsku majú prístup k internetu mimo domova. Napríklad z 1,1 milióna ľudí s prístupom po pevnej linke 390 tisíc používa internet v práci a 420 tisíc v škole.

Ďalší faktor, ktorý má priamy dopad na rozšírenie internetu v domácnostiach, sú jeho náklady. Náklady na internet zahŕňajú predplatné, náklady na vytvorenie prístupu, nákup osobného počítača, modemu, káblov a iných prídavných zariadení.

Porovnávania nákladov na prístup k internetu naznačujú, prečo rozšírenie internetu je v jednotlivých štátoch rôzne. Pri zohľadnení ekonomických faktorov každého štátu sa náklady na jednu hodinu prístupu cez pevnú linku prepočítavajú na normy kúpnej sily (Purchasing Power Standard - PPS). Parity kúpnej sily dosiahneme ako vážený priemer pomerov relatívnych cien homogénneho koša tovarov a služieb vyjadrený ako jednotka, ktorá je nezávislá od národných mien. Výsledné čísla sú potom viac menej porovnateľné.

popis grafu: náklady na prístup na internet (zohľadnená PPS)

n PPS v čase mino špičky za hodinu n PPS v čase špičky za hodinu, - -~- - v čase špičky za hodinu

os Y: Euro za hodinu, os X: pozri graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Je zaujímavé, že priemerné náklady na prístup mimo špičky v kandidátskych štátoch sú prakticky tie isté, ako v EÚ, avšak je značný rozdiel medzi priemernými nákladmi počas špičky a nákladmi mimo špičky v kandidátskych štátoch. Prekvapuje, že dva zo štátov, kde náklady na prístup sú najnižšie, je relatívne prosperujúci Cyprus a Malta.

Aj keď náklady na prístup v niektorých kandidátskych štátoch sú nižšie než je priemer EÚ, vo všetkých štátoch prevládajú obavy z trhovej konkurencie potom, ako sa náklady zmenia zavedením poplatkov zohľadňujúcich náklady v kandidátskych štátoch so značnou trhovou silou. Predpokladá sa, že zavedenie telefonických poplatkov zohľadňujúcich náklady spôsobí nárast poplatkov a nie ich pokles.

popis grafu: Pravidelné používanie internetu vs poplatky za dial-up pripojenie

os Y: poplatky za hodinu vyjadrené v Euro, os X: percento populácie, ktoré pravidelne využíva internet

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ, Eurostat pre PPS, eEurope Benchmark (2001)

Náklady sú samozrejme ovplyvnené pravidelnosťou používania. Vo všeobecnosti platí, že znižovaním nákladov na prístup rozsah používania sa zvyšuje.

popis grafu: Penetrácia vs poplatky za dial-up prístup

os Y: poplatky za hodinu vyjadrené v Euro, os X: percento domácností s prístupom na internet

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ, Eurostat pre PPS, eEurope Benchmark (2001)

Medzi nákladmi a stupňom rozšírenia je výrazná priama úmera, čo jasne poukazuje na to, že stupeň rozšírenia stúpa so znižovaním nákladov na prístup.

Z tohoto všeobecného pravidla sú aj výnimky, avšak aj iné miestne faktory môžu zamedzovať pravidelné využívanie internetu. Tieto faktory sú nedostatok internetového obsahu, nedostatočná internetová gramotnosť, alebo jednoducho náklady na zakúpenie počítača. Toto možno aj vysvetľuje relatívne malý počet počítačov na 100 obyvateľov v týchto krajinách. Aj keď v kandidátskych štátoch je priemer 13 počítačov na 100 obyvateľov, tento pomer klesá na menej než 5 počítačov na 100 obyvateľov v Bulharsku, Rumunsku a Turecku.

Nasledovná správa o pokroku preskúma, ako stupeň rozšírenia a používanie závisí od druhu prístupu (dial-up, prenajatá linka, ADSL a WLL) a od rozsahu používania každej technológie.

popis grafu: Počet počítačov na 100 obyvateľov a počet obyvateľov používajúcich internet

n počet ľudí využívajúcich internet na 100 obyvateľov n približný počet počítačov na 100 obyvateľov

Zdroj: ITU 2001

Aj keď existujú malé rozdiely v metodike zberu údajov, ktoré používa ITU a štatistické úrady kandidátskych štátov, tieto údaje sú dostatočne relevantné z hľadiska všeobecných trendov a relatívnych rozdielov medzi štátmi. Okrem niekoľkých prípadov existuje korelácia medzi počtom počítačov v štáte a počtom užívateľov internetu.

popis grafu: Verejné miesta s prístupom na internet (PIAP)

os Y: počet verejných miest s prístupom na internet na 1000 obyvateľov, os X: pozri graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Zabezpečenie verejných prístupových miest na internet (Public Internet Access
Point - PIAP) je pozitívnym krokom vpred pri odstraňovaní priepasti v digitálnej vybavenosti. Mnohé štáty poskytujú verejný prístup na internet v knižniciach a na školách. Malta a Bulharsko poskytujú svoje školské počítačové vybavenie po vyučovaní aj širokej verejnosti. Na Malte štátna správa zakladá partnerstvá s miestnymi úradmi a od polovice roku 2003 bude ponúkať počítačové vybavenie všetkých verejných škôl širokej verejnosti po skončení vyučovania.

Konkurencia na všetkých trhoch má pozitívny dopad na ceny, rozširuje sortiment pre zákazníkov a pomáha zvyšovať povedomie zákazníkov o ponúkaných výrobkoch alebo službách, lebo konkurenti propagujú svoju ponuku, aby získali podiel na trhu.

popis grafu: Poskytovatelia internetu na 100 obyvateľov

os X: pozri graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Nie je možné však zabudnúť na veľký počet ľudí, ktorí nepoužívajú internet a nie sú im ani známe jeho výhody. Štúdie v Maďarsku poukazujú na to, že najväčšie prekážky pri zavádzaní používania internetu sú nasledovné:

- nedostatok počítačov (44%),

- nezáujem (37%),

- náklady na používanie internetu (22%),

- nedostatočné zručnosti (16%).

Aj keď obchod cez internet zahŕňa obchodovanie medzi firmami a obchodovanie medzi firmami a spotrebiteľmi, možno očakávať, že maloobchod cez internet nebude určitý čas ešte ziskovou záležitosťou a to z dvoch dôvodov:

- nedôvera zákazníkov v elektronické platobné metódy,

- nedôvera v kvalitu tovarov predávaných zásielkovou formou.

Z tohto vyplýva, že najväčšiu prekážku pri rozširovaní maloobchodu možno hľadať v prístupe obyvateľstva k elektronickému obchodu. Tvorba prostredia dôvery a istoty si vyžaduje svedomitý marketing a kvalitné služby, aj keď to môže viesť dlhšie obdobie k stratovosti.

Rozširovanie prístupu na internet a podpora jeho pravidelného používania je multidimenzionálnym problémom, ktorý zahŕňa faktor nákladov (za počítač, za poplatky na zavedenie internetu a užívateľské poplatky), dostupnosť spoľahlivých telekomunikačných služieb, úroveň vzdelania a samozrejme obsah v národnom jazyku.

Schopnosti a zručnosti

V Európe sa vedomosti považujú za nenahraditeľný faktor sociálneho a ľudského rastu a za nepostrádateľnú súčasť konsolidovania a zhodnocovania európskeho občianstva.

Jedným z najdôležitejších cieľov je napojenie všetkých škôl na internet. Všeobecne sa uznáva, že prístup na internet by mal byť zabezpečený vo všetkých triedach spolu s rýchlym spojením, softvérom a obsahom. Cieľ dosiahnuť 5 až 15 multimediálnych počítačov na 100 žiakov je ambiciózny cieľ, ktorý si vyžaduje značné investície a nie je ho možné dosiahnuť v krátkom čase.

V niektorých štátoch počet počítačov na 100 žiakov už dosahuje cieľovú úroveň, aj keď existuje značný nepomer medzi základnými a strednými školami a vyšším školstvom.

popis grafu: Počet počítačov na 100 žiakov na základnom stupni vzdelávania

n pripojených na internet n počítače na základnom stupni vzdelania n  vyskorýchlostný prístup na internet

os Y: počet počítačov na 100 žiakov, os X: pozri graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001), eEurope Benchmark, dáta za ČR sú z roku 2000

Vybavenosť v základných školách dosahuje úroveň takmer štyri počítače na 100 žiakov a polovica z nich je napojená na internet. Avšak iba jeden žiak zo sto má prístup na počítač s vysokorýchlostným internetovým pripojením.

popis grafu: Počet počítačov na 100 žiakov na strednom stupni vzdelávania

n pripojených na internet n počítače na strednom stupni vzdelania n  vyskorýchlostný prístup na internet

os Y: počet počítačov na 100 žiakov, os X: pozri graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001), eEurope Benchmark, dáta za ČR sú z roku 2000

V priemere počítačová vybavenosť na stredných školách je obdobná ako na základných školách. Aj keď trochu viac ako polovica počítačov je napojená na internet, len jeden počítač na sto žiakov má internetové napojenie o vysokej rýchlosti.

popis grafu: Počet počítačov na 100 žiakov na vyššom stupni vzdelávania

n pripojených na internet n počítače na vyššom stupni vzdelania n  vyskorýchlostný prístup na internet

os Y: počet počítačov na 100 žiakov, os X: pozri graf „Percento domácností s pevnými telefónnymi linkami“

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001), eEurope Benchmark

Mimoriadnu pozornosť je treba venovať zabezpečeniu dostatočného počtu počítačov na vyššej úrovni vzdelávania. Nedostatky v tejto oblasti povedú k tomu, že školy bude opúšťať počítačovo negramotná pracovná sila. Potrvá ešte ďalších pätnásť rokov, kým opustia školy tí, čo sú teraz na základných školách. Súčasný stav na školách je takým, že na päťdesiat žiakov je jeden počítač napojený na internet. V niektorých štátoch pripadá jeden počítač napojený na internet na 500 žiakov a v iných štátoch je pomer 1 počítač na 10 žiakov. Tieto rozdiely sú významné a vyžadujú si zvláštnu pozornosť. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že kandidátske štáty si vymieňajú skúsenosti a nápady o obzvlášť úspešných projektoch, problémoch, ktoré sa im vyskytujú a o tom ako ich riešia.

Previerka iných oblastí pomôže zistiť, či situáciu neovplyvňujú aj iné faktory. Napríklad či sú učitelia ochotní zanechať tradičné metódy vyučovania, alebo či boli poučení o tom, ako používať informačné a komunikačné technológie vo vzdelávacom prostredí? Alebo je rozsah úloh taký veľký, že požadovaný rozpočet sa nedá obhájiť?

Napriek tomu, že sú k dispozícii len obmedzené údaje o rýchlom napojení na internet v školách, niektoré predbežné postrehy sú už možné. Niektoré štáty využili výhody ponúkané rýchlymi výskumnými sieťami a napojili na ne školy. Takéto napojenia sú jedným zo spôsobov ako využívať interaktívne multimediálne kurzy a skutočne efektívne diaľkové štúdium. Základnou požiadavkou pre zaradenie do informačnej spoločnosti je však základná gramotnosť. V niektorých štátoch negramotnosť presahuje 2 percentá a môže dosiahnuť až 14 %. Táto oblasť si vyžaduje súvislý prístup za podpory akčného plánu eEurope+ a ministerstiev školstva. Obzvlášť používanie informačných a komunikačných technológií je dôležité z hľadiska znižovania nákladov veľkorozmernej infraštruktúry vzdelávania, ktorá je potrebná pre zabezpečenie celonárodného vzdelávania pre všetkých.

Dostupnosť obsahu v národných jazykov stúpa, avšak od určitej úrovne sa stále predpokladá znalosť angličtiny, ak sa má v plnej miere využívať ten obsah a služby, ktoré sú poskytované cez internet.

Výskumné siete

Výskumné siete EÚ pravidelne zvyšujú svoje kapacity. Jadrové rýchlosti sietí na úrovni 2,5 Gbps sú bežné a v jednom štáte je zavedená rýchlosť 10 Gbps. Česká republika, Maďarsko a Poľsko už majú 2,5 Gbps prepojenia na sieť GEANT a na tomto fronte sa teda priblížili k EÚ. Tie štáty, ktoré nie sú napojené na GEANT, budú musieť ešte určitý čas obmedzovať svoje výskumné siete.

Akademický potenciál kandidátskych štátov bude možné využívať až potom, ako sa zavedie potrebná technológia. Tie kandidátske štáty, ktoré neprijmú kroky potrebné na napojenie na rýchle siete, nebudú môcť využívať nové formy učenia, ani spoluprácu s národnými, regionálnymi a globálnymi partnermi. Avšak je treba venovať pozornosť tým prípadom, kde školy majú prístup na tieto výskumné siete a kde má verejnosť prístup k internetu po vyučovacích hodinách.

Totižto takýto komerčný prístup k výskumným sieťam sa prieči pravidlám, podľa ktorých sú prevádzkované a tiež nie je v súlade s pravidlami konkurencie.

Zlepšovanie počítačovej gramotnosti verejnosti

Nedostatočné zručnosti pri práci s informačnými a telekomunikačnými technológiami a s elektronickým obchodovaním predstavujú bariéru pre plné využívanie potenciálu zamestnanosti v EÚ a budú prehlbovať problémy v kandidátskych štátoch. Aj keď sú tu pokusy poskytnúť verejnosti prístup na verejný internet, tieto iniciatívy môžu naraziť na ťažkosti a môžu viesť k sociálnej vylúčenosti, ak očakávaní užívatelia z radov obyvateľstva nebudú mať základné zručnosti v práci s informačnými a telekomunikačnými technológiami, ktoré sú potrebné pre využívanie služieb cez internet.

Stimulovanie využívania

V kandidátskych štátoch sa rozvíja elektronické obchodovanie a možno očakávať a zároveň je treba aj podporovať veľký dopad, ktorý to bude mať na priemyselné postupy a služby, ako aj na modely podnikania.

Pokrok pri podpore užívania internetu možno sledovať v mnohých oblastiach. V Bulharsku napríklad približne 90% obsahu web stránok je v bulharčine, ako napríklad denné správy a informácie, vyhľadávače, stránky ponúkajúce prácu a elektronický obchod. Tiež sú vydávané osvedčenia o elektronických podpisoch pre občanov a spoločnosti. Obsah web stránky bulharských štátnych orgánov je k dispozícii v bulharčine a v angličtine. V iných štátoch sa prijímajú opatrenia na vytvorenie dopytu pre elektronický obchod a elektronické poskytovanie služieb verejnej správy (eGovernment) a buduje sa dôvera zákazníkov v elektronické platobné systémy. Nedostatky pri efektívnej realizácii elektronického podpisovania a certifikačných úradov bránia rozvoju a širokému užívaniu služieb elektronického obchodovania. Pokrok na tomto fronte sa bude dosahovať ťažko kým nebude vytvorený príslušný legislatívny rámec.

O využívaní elektronického obchodu v kandidátskych štátoch je momentálne málo údajov. Vyvinieme maximálne úsilie pre získavanie spoľahlivých údajov pre potreby najbližšej správy o pokroku, ktorá má vyjsť v decembri 2002.

eGovernment

Akčný plán eEurope identifikuje niektoré základné služby poskytované občanom a podnikom. Tieto služby sú uvedené v prílohe C tejto správy. Ďalší pokrok sa dosiahol pri poskytovaní týchto služieb v kandidátskych štátoch. Okrem porovnávacích ukazovateľov, ktoré definoval akčný plán eEurope, sa používajú dva dodatočné ukazovatele, ktorým sa monitoruje pokrok v rámci akčného plánu eEurope+. Tieto dodatočné porovnávacie ukazovatele udávajú, či existuje plán poskytovania služieb a či je dostupná pilotná služba prv ako sa zavedie táto služba v celoštátnom rozsahu.

Web stránky vlád kandidátskych štátov sa tiež vyhodnocujú v zmysle smerníc iniciatívy prístupnosti na web stránkach (WAI = Web Accessibility Initiative). Štatistiky za dostupnosť v rámci WAI sú k dispozícii zo šiestich štátov a v priemere 30 percent vládnych web stránok zodpovedá smerniciam, čo je značný náskok pred pätnástkou EÚ.

popis grafu: eGovernment -verejné služby pre občanov

n jednosmerná interakcia n plánované n informácii sú dostupné on-line, n dvojsmerná interakcia, n úplné on-line transakcie n zavádzanie pilotných projektov, ñ služby nie sú k dispozícii

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Celkovo vzaté 50 % verejných služieb je k dispozícii na základnej úrovni (informácia je uvádzaná on-line, prípadne sa jedná o jednosmernú interakciu). Osem percent služieb umožňujú dvojsmernú interakciu alebo úplné transakcie on-line. Ďalšie jedno % služieb je súčasťou pilotných projektov a plánuje sa rozšírenie na 9 %.

popis grafu: eGovernment -verejné služby pre podnikanie

n jednosmerná interakcia n plánované, n informácii sú dostupné on-line, n dvojsmerná interakcia, n úplné on-line transakcie n zavádzanie pilotných projektov, ñ služby nie sú k dispozícii

Zdroj: kandidátske krajiny EÚ (december 2001)

Podobný pokrok bol zaznamenaný v poskytovaní služieb podnikom, keď
46% terajších služieb poskytuje informácie on-line alebo v jednoduchej jednosmernej interakcii. Dvojsmerná interakcia a úplné on-line transakcie sú možné u ďalších 11 % služieb. Jedenásť percent služieb sa plánuje a len 32 % služieb nie je v súčasnosti k dispozícii.

Pokrok v poskytovaní služieb štátnej správy on-line je skutočne pozoruhodný, keď zoberieme do úvahy, že ukazovatele boli odsúhlasené len pred nedávnom. Ďalšou výzvou bude identifikovanie informačných služieb, ktoré možno zmeniť tak, aby umožňovali dvojsmernú interakciu. Toto naznačuje, že otázka elektronického podpisu a opatrenia týkajúce sa certifikačnej služby boli uspokojivo doriešené.

Závery

Výsledky uvedené v tejto správe o pokroku realizácie akčného plánu eEurope+ potvrdzujú, že v kandidátskych štátoch EÚ sa už informačná spoločnosť zavádza a že je predmetom značného politického záujmu vzhľadom na potenciál, ktorý má na ekonomiku a spoločnosť týchto štátov.

Závery o zavádzaní politiky vyplývajúce zo značného množstva zozbieraných údajov, sú nasledovné:

i) Všetky kandidátske štáty jasne a hmatateľne prevzali na seba politický záväzok presadzovať informačnú spoločnosť, aby využili jej plný potenciál pri modernizácii svojich ekonomík a spoločností a aby zmenšili existujúcu digitálnu priepasť. Realizácia národných akčných plánov, ako aj spoločný akčný plán eEurope+ sú dôkazom týchto záväzkov. Kroky, ktoré boli doteraz podniknuté, idú podstatne ďalej, než si vyžaduje realizácia acquis EÚ a predstavujú nefalšovaný pokus dosiahnuť podstatný pokrok. Poskytnuté údaje a ich porovnanie s pokrokom dosahovaným v Európskej únie potvrdzujú, že kandidátske štáty prejavujú rozhodný záujem dohoniť a prispievať do väčšieho európskeho trhu a informačnej spoločnosti. Zostáva však urobiť ešte veľa práce, nakoľko informačná spoločnosť sa hýbe vpred veľmi rýchlo, vyžaduje si dosahovanie komplexných cieľov a  neustálu sústredenú politickú pozornosť.

ii) Značný pokrok sa dosahuje pri realizácii jedného z najdôležitejších základných kameňov informačnej spoločnosti, t.j. súvislá a efektívna politika a regulačný rámec, založený na acquis EÚ, hlavne v prvej vlne procesu rozširovania a obzvlášť v oblasti telekomunikácií.

iii) Za posledné roky kandidátske štáty dosiahli veľký pokrok pri zabezpečení základného prístupu ku komunikáciám:

- priemerné percento domácností, ktoré majú pevné telefonické linky, sa približuje priemeru EÚ,

- počet mobilov rastie veľmi rýchlo a častokrát rýchlejšie, ako počet pevných liniek.

iv) Zostávajú však závažné problémy pri využívaní potenciálu týchto technológií pre prístup na internet:

- Je známe, že siete pevných liniek mávajú značnú poruchovosť (hlavne u analógových prepínačov, starých slučiek, pričom stále sa ešte používajú podvojné telefóny). Okrem toho vidiecke oblasti sú stále slabo pokryté.

- Napriek vysokej rýchlosti rozširovania mobilov nie je možné predpokladať, že súčasná generácia mobilných telefonických sietí bude použiteľná pre prístup na internet, hoci súčasné aktualizácie technológií (napr. GPRS) ponúkajú potenciál pre rozvoj služieb 3G (UMTS).

- Káblová televízia sa ešte nepoužíva v podstatnejšom rozsahu ako prístupový prostriedok na internet. Aj toto je politická otázka, ktorú je treba riešiť.

- Alternatívne prístupové technológie ako bezdrôtová miestna slučka, DSL a digitálna televízia sa využívajú málo, alebo vôbec nie.

v) Ako to naznačujú údaje, rozširovanie dostupnosti pevnej telefonickej služby nie je sprevádzané s jej využívaním pre potreby prístupu na internet. Okrem toho náklady prístupu na internet po zohľadnení kúpnej sily sa v jednotlivých kandidátskych štátoch líšia faktorom 7 až 8 v čase mimo špičky a 13 až 15 v čase špičky. V štátoch s vysokými efektívnymi nákladmi na prístup toto môže v značnej miere brzdiť rozvoj využívania internetu. Náklady na prístup k internetu a náklady na nákup osobného počítača predstavujú významnú časť čistého príjmu a sú blokujúcim faktorom pri rozširovaní prístupu na internet v domácnostiach.

vi) Z porovnania nákladov na prístup na internet s nákladmi na pravidelné používanie vyplýva, že vysoké náklady znižujú pravidelnosť používania. Je jasné, že je potrebná konkurencia v ponuke služieb, ktorá by znižovala náklady na prístup a tým aj stimulovala využívanie internetu. Preto je dôležitý efektívny a riadne zavedený prokonkurenčný regulačný rámec.

vii) Až na málo výnimiek prenikanie počítačov na školy je stále veľmi obmedzené. Okrem toho existujú podstatné rozdiely v jednotlivých štátoch na všetkých troch úrovniach (základné, stredné a vysoké školstvo). Zdá sa, že asi polovica počítačov v školách je napojená na internet a v niektorých štátoch dokonca s veľmi rýchlym napojením prostredníctvom národných výskumných sietí. Väčšina štátov má ambiciózne programy prepojenia škôl a poskytovania počítačovej techniky. Vzhľadom na dôležitosť, ktorú investície do mládeže majú pre budúcnosť, je treba venovať tejto oblasti mimoriadnu pozornosť, včítane rozsiahlejšej výmeny skúseností.

viii) V mnohých štátoch je rozšírenie pevných liniek, ktoré sú technicky schopné prístupu na internet, na nízkej úrovni alebo sa dokonca znižuje, pričom alternatívne prístupové technológie nie sú k dispozícii a osobné počítače sú drahé. Z tohto dôvodu pre širokú verejnosť verejné prístupové body zostávajú veľmi dôležitým prostriedkom prístupu na internet. Je treba venovať zvýšenú pozornosť rozširovaniu verejných prístupových bodov, ktoré sú k dispozícii a to ešte vo väčšom rozsahu než u pätnástky EU.

ix) Vo všetkých kandidátskych štátoch bol dosiahnutý významný pokrok pri poskytovaní verejných on-line služieb prostredníctvom opatrení elektronickej verejnej správy (eGovernment). Takto miestna i centrálna správa zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní služieb, podpore miestneho mnohojazyčného obsahu a stáva sa dôležitým podnetom pre transakcie elektronického obchodovania v rámci iniciatív elektronického verejného obstarávania (eProcurement). Budovanie služieb eGovernmentu zostáva prioritou a zároveň katalyzátorom pre zavádzanie informačnej spoločnosti v kandidátskych štátoch. V nasledovnej fáze kandidátske štáty musia venovať pozornosť priamemu rozširovaniu prístupu občanov, podnikov a útvarov verejnej správy na celoeurópske elektronické služby hociktorej európskej verejnej správy.

x) Údaje ktoré sú k dispozícii, obmedzujú závery tejto správy len na niektoré obmedzené oblasti. O oblastiach akčného plánu eEurope+ ako je elektronické obchodovanie, životné prostredie, doprava a pod. je k dispozícii len málo údajov, poťažne nie sú k dispozícii žiadne údaje. Z toho vyplýva potreba podrobnejšej analýzy oblastí, kde dáta existujú, aby sme lepšie porozumeli dôvodom stavu a trendom. Toto samo o sebe potvrdzuje potrebu rozšírenia kapacít národných štatistických úradov a výskumných ústavov, ktoré by umožnili vhodné merania a analýzy ukazovateľov informačnej spoločnosti ako vstupov pre tvorbu politiky.

xi) Celkovo možno povedať, že sú značné rozdiely medzi kandidátskymi štátmi v absolútnych údajoch. Niektorým sa očividne darí lepšie než mnohým členským štátom EU, aspoň v tých oblastiach, ktoré máme podporené údajmi, ale veľa štátov stále má čo doháňať.

V posledných rokoch sa veľa hovorilo o „materializácii politickej vôle“, inými slovami ako prejsť od politiky do praxe? Má politika viesť k rozvoju alebo rozvoj má formovať politiku? Možno politika, ktorá sa bude prispôsobovať rozvoju, bude lepšie fungovať v kandidátskych štátoch, kde implementačné mechanizmy ešte nefungujú na optimálnej úrovni a reformy verejnej správy sa iba zavádzajú.

Rozvoj ekonomiky na báze internetu brzdí klasická otázka o tom, čo bolo skôr: vajce či sliepka. Podniky sa nebudú presadzovať cez internet, kým sa nevytvorí kritické množstvo národných užívateľov internetu a teda kým sa internet nestane alternatívnym životaschopným distribučným a marketingovým kanálom. Na druhej strane kritické množstvo užívateľov nevznikne, kým sa neposilní ich dostatočne silná miestna prítomnosť a obsah na internete. Takto sa internet stane atraktívnym aj pre verejnosť, keďže cez neho bude mať prístup k bohatému zdroju dôležitého a užitočného miestneho obsahu.

Úspech eGovernment a elektronického obchodovania (eEconomy) závisí od vzniku kritického množstva užívateľov a od zabezpečenia publikovania vhodného, užitočného obsahu. Rýchlosť zavádzania bude však vo veľkej miere závisieť od kúpnej ceny počítača, rýchlosti internetového spojenia a prístupu, ako aj od užívateľských nákladov.

Keďže mnohé kandidátske štáty momentálne prežívajú prvé, pomerne ťažké dôsledky liberalizácie telekomunikačných trhov, je treba venovať pozornosť efektívnosti zavádzania prokonkurenčného regulačného rámca, čo by znížilo ceny a urýchlilo rozširovanie internetu. Je treba venovať mimoriadnu pozornosť príprave na implementovanie nového regulačného balíka EU pre komunikačné služby, ktorý prijala Rada a Európsky parlament.

Okrem toho dôležité stránky nasledovnej fázy akčného plánu eEurope+ sú: zavŕšenie implementácie acquis EÚ, ktoré sú dôležité pre informačnú spoločnosť ako predpokladu pre vytvorenie dôvery pre transakcie založené na internete hlavne z hľadiska elektronického obchodovania, zavedenie alternatívneho prístupu na internet, zabezpečenie počítačov pre školy a ich napojenie na internet, spojené s vhodnými učebnými osnovami a zaškolením učiteľov, zvyšovanie počtu verejných prístupových miest, aby sa tak zabezpečila možnosť prístupu pre všetkých, ďalší rozvoj služieb eGovernmentu a miestneho obsahu.

Odkedy bol odštartovaný akčný plán eEurope+ sa vyskytlo množstvo nových problémov, hlavne z oblasti kybernetickej zločinnosti (cyber crime), ich siete a zabezpečenia informácií. Vzhľadom na ich dôležitosť sa tieto otázky môžu stať predmetom nasledovnej fáze akčného plánu eEurope+.

Príloha B Relevantné acquis

Tu uvádzané acquis je najrelevantnejšie informačnej spoločnosti a vyjadruje len zoznam smerníc EÚ a najvýznamnejších doplnkov. Úplný zoznam noviel a rozhodnutí rady obsahuje kapitola 19 prístupových dokumentov.

Acquis v oblasti telekomunikácií

1999/64/EC Doplňujúca smernicu 90/388/EEC za účelom zabezpečenia, aby telekomunikačné siete a siete káblovej TV vlastnených jedným operátorom boli separátne právne jednotky

1999/5/EC o rádiotechnických zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody

1997/66/EC o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikačnom sektore,

1997/33/EC o prepojení v telekomunikáciách v súvislosti so zabezpečením univerzálnej služby a spolupráce prostredníctvom aplikácie zásad otvoreného prístupu k sieti,

1996/2/EC doplňujúca smernicu 90/388/EHS v súvislosti s mobilnými a osobnými komunikáciami,

1995/47/EC o používaní noriem na prenos televíznych signálov

1994/46/EC doplňujúca smernicu 88/301/EHS a 90/388/EHS v súvislosti so satelitnými komunikáciami,

1992/44/EEC o aplikácii princípov zabezpečenia otvorenej siete na prenajaté linky,

1991/287/EEC o frekvenčnom pásme upravenom pre koordinované zavedenie európskeho systému digitálneho bezšnúrového telefónu (DECT) v Spoločenstve

1990/544/EEC o frekvenčných pásmach určených pre koordinované zavedenie pan-európskeho pozemného verejného rádiového pagingu v Spoločenstve

1990/388/EEC o súťaži na trhoch pre telekomunikačné služby

1990/387/EEC o vytvorení vnútorného obchodu pre telekomunikačné služby na základe implementácie otvorených sietí

1987/372/EEC o vyhradení frekvenčných pásiem pre koordinované zavedenie verejných pan-európskych bunkových digitálnych mobilných pozemných komunikácií v Spoločenstve,

Acquis v oblasti e-obchodu

2000/31/EC Smernica o e-obchode

1999/93/EC Elektronický podpis

1998/84/EC Právna ochrana služieb

1998/34/EC Služby Informačnej spoločnosti

1997/7/EC Distančné zmluvy

1996/9/EC Právna ochrana databáz

1995/46/EC Ochrana osobných údajov

1993/98/EEC Ochrana autorských práv

1993/22/EEC Kapitálové služby

1993/13/EEC Nerovné podmienky v spotrebiteľských zmluvách

1992/100/EEC Prenájom a požičanie

1991/250/EEC Právna ochrana počítačových programov

1987/102/EEC Spotrebný úver

1984/450/EEC Zavádzajúca a komparatívna reklama

1977/388/EEC Daň z obratu a všeobecný systém DPH

Príloha C Služby eGovernment

Nasledujúci zoznam identifikuje verejné služby, ktoré sú súčasťou vyhodnocovania eEurope. Tento zoznam je používaný aj eEurope+.

Verejné služby pre občanov Názov

(1) Dane z príjmu Daňové priznanie

Oznámenie o priznaní

(2) Hľadanie práce Služby úradov práce

(3) Príspevky pre sociálne zabezpečenie Dávky nezamestnaným

Rodinné prídavky

Poplatky v zdravotníctve (refundácia alebo priame vyúčtovanie)

Študentské granty

(4) Osobné doklady Pas

Vodičský preukaz

Ochrana autorských práv

(5) Registrácia áut Nové, používané a importované autá

(6) Žiadosť o Stavebné povolenie

(7) Oznámenie polícii (napr. pre prípad krádeže)

(8) Verejné knižnice Dostupnosť katalógov

Vyhľadávacie pomôcky

(9) Certifikáty (žiadosť a dodávka) Rodný list

Sobášny list

(10) Zápisné pre Vyššie vzdelanie

Univerzity

(11) Ohlásenie pohybu Zmena adresy

(12) Služby spojené so zdravím Interaktívne poradenstvo pre dostupnosť služieb v rozličných nemocniciach

Vybavenie pre nemocnice

Verejné služby pre podnikanie Názov

(1) Sociálne príspevky Pre zamestnancov

(2) Daň z podnikania Oznámenie

(3) VAT Daňové priznanie

Oznámenie

(4) Registrácia Novej spoločnosti

(5) Podávanie informácií Pre štatistické úrady

(6) Dane Daňové priznanie

(7) Povolenia v rámci životného prostredia (vrátane správ)

(8) Verejné obstarávanie