Štátny jazyk

Legislatívny rámec pre jazyky menšín v Slovenskej republike

Ochrana a podpora osôb patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike
Právne normy Slovenskej republiky zabezpečujúce ochranu menšín
Porovnávacia štúdia Rámcového dohovoru Rady Európy s našimi právnymi normami
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov a iné medzinárodné dokumenty
Používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku v európskych krajinách
Návrh poslancov NR SR maďarskej národnosti na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín
Doterajšie výsledky komisie na preskúmanie najvhodnejšej formy uplatnenia menšinových kultúr v systéme zákonov v SR
Základné formy podpory a rozvija menšín
Následky menšinovej jazykovej praxe na majoritnom národe v SR
Historický prehľad jazykovej situácie na Slovensku
Na záver

Ochrana a podpora osôb patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike

Medzinárodné spoločenstvo aj medzinárodné právo venujú problematike ochrany základných ľudských práv a slobôd s osobitným prihliadnutím na práva národnostných menšín a etnických skupín veľkú pozornosť. Po páde totalitných režimov v krajinách strednej a východnej Európy pozorne sledujú politiku jednotlivých štátov v tejto oblasti. Osobitne novovzniknutá samostatná Slovenská republika sa ocitla v centre ich pozornosti z hľadiska špecifických slovensko-maďarských vzťahov. Pričiňujú sa o to svojimi čulými aktivitami a ustavičnými sťažnosťami v Rade Európy v Štrasburgu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Veľmi ostro vystupovali aj proti prijatiu zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

Podobné jazykové zákony však majú mnohé európske štáty, 88 členských krajín OSN má vo svojom zákonodarstve zakotvený jazykový zákon a v rozličných variáciách existuje v 23 štátoch USA. Najnovšie v Snemovni USA 1. augusta 1996 prijali zákon Billa Emersona o používaní anglického jazyka, podľa ktorého sa vyžaduje, aby sa všetka agenda federálnych orgánov a inštitúcií vykonávala v angličtine. Zákon ukladá vláde povinnosť zachovávať a posilňovať úlohu angličtiny ako úradného jazyka USA, lebo používanie jediného spoločného jazyka pri výkone štátnej správy podporí efektívnosť a spravodlivosť voči všetkým občanom.

Aj Slovenská republika dva roky po svojom vzniku prijala 15. novembra 1995 zákon o štátnom jazyku s tým istým cieľom - zabezpečiť jednotný štátny jazyk ako dorozumievací prostriedok, ktorý zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov Slovenskej republiky a zaručuje jednotnú komunikáciu orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy.

Slovenská republika poskytuje občanom patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám dostatočnú legislatívno-právnu ochranu ich práv, a to nielen v oblasti používania ich materinských jazykov. Toto právo zaručuje predovšetkým Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ku ktorým Slovenská republika pristúpila, ale aj rad ďalších zákonov. Ohlasy zo zahraničia na našu adresu za "porušovanie" práv národnostných menšín (chápané výlučne ako "právo" maďarskej menšiny, hoci v Slovenskej republike žijú občania desiatich národnostných menšín) sú svedectvom tendenčnej alebo nedostatočnej informovanosti.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky chápe kultúru občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám ako obohatenie, prínos pre našu spoločnosť, ako integrálnu súčasť našej kultúry. Dlhodobo venuje pozornosť najmä duchovnému a kultúrnemu rozvoju minorít a utvára im podmienky na zachovanie kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity. Poskytuje finančné príspevky a dotácie na tieto menšinové kultúry: maďarskú, rómsku, ukrajinskú, rusínsku, českú, moravskú, nemeckú, poľskú, bulharskú, chorvátsku a židovskú. Zachovaniu materinského jazyka národnostných menšín pomáha aj sieť škôl a školských zariadení všetkých druhov a typov. Cieľom ochrany menšín však rozhodne nie je utvárať z týchto skupín určité privilegované vrstvy, ale zabezpečiť podporu a rozvoj všetkých komponentov tvoriacich ich identitu. O to sa Slovenská republika usiluje aj po formálno-právnej stránke.

Právne normy Slovenskej republiky zabezpečujúce ochranu menšín

Otázky národnostných menšín a etnických skupín upravuje najmä Ústava Slovenskej republiky (schválená 1. 9. 1992). Problematiku občianskych práv a slobôd prevzala v duchu zásad demokracie, humanizmu a porozumenia z Listiny základných práv a slobôd. V Ústave SR dominuje princíp rovnosti a nediskriminácie občanov nad všetkými ostatnými kritériami. Občania patriaci k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sú predovšetkým rovnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky. Okrem toho sa im poskytuje právo slobodne rozhodovať o svojej príslušnosti k národnostnej menšine, právo používať svoj jazyk v súkromnom aj úradnom styku, okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelávanie v materinskom jazyku, právo zúčastňovať sa na riešení záležitostí týkajúcich sa menšiny, právo združovať sa v národnostných združeniach, udržiavať vlastné vzdelávacie a kultúrne ustanovizne, prijímať a rozširovať informácie vo svojom jazyku. Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám je v Ústave SR obmedzený podmienkou, že nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii ostatného obyvateľstva.

Komplexný prehľad právnych predpisov, ktoré v súčasnosti platia v Slovenskej republike a v ktorých sú zakotvené aj práva menšín, sa nachádza v stanovisku vlády Slovenskej republiky k správe Rešpektovanie záväzkov a záväzných prísľubov členských štátov Rady Európy, vypracovanej spravodajcom Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Walterom Schwimmerom:

1. Osobitné právne predpisy:

ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (najmä článok 24, 25, 37),
Ústava Slovenskej republiky (čl. 6, 12, 33, 34, 47), - vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1974 Zb. o Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. o Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

2. Právne predpisy v oblasti kultúry:

zákon č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (§ 9 ods. 2 písm. c/),
zákon SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii (§ 3 ods. 3 a § 6 písm. j/),
zákon SNR č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase (§ 6 písm. d/),
zákon SNR č. 36/1978 Zb. o divadelnej činnosti v znení zákona SNR č. 115/1989 (§ 31 písm. f/).

3. Právne predpisy v oblasti školstva:

zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov (§ 3 ods. 1),
vyhláška MŠMaŠ SR č. 293/1991 Zb. o školskej inšpekcii (§ 6 ods. 1 písm. e/),
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov.

4. Právne predpisy v oblasti verejnej správy (štátna správa a samospráva):

zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (§ 4 písm. a/),
zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení zákona č. 175/1990 Zb. (§ 10 ods. 1 písm. a/),
zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve (§ 1 ods. 4),
zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení neskorších predpisov (§ 16),
zákon NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (§ 2 ods. 1 a § 14),
zákon NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách (§ 16, § 19 ods. 3 a 5),
zákon NR SR č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín (§ 1 ods. 1).

5. Právne predpisy všeobecnoprávnej povahy:

Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. (§ 18),
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) (§ 2 ods. 14),
Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (§ 196, 198 a 259),
Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení zákona NR SR č. 293/1995 Z. z. (§ 23),
zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (§ 7 ods. 3),
zákon č. 92/1949 Zb. v znení zákona NR SR č. 161/1996 Z. z. (Branný zákon) (§ 3 ods. 1).

Menšiny v Slovenskej republike sú chránené aj prostriedkami trestného práva. Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v platnom znení v § 198 uvádza skutkovú podstatu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a skutkovú podstatu podnecovania k národnostnej a rasovej nenávisti a v § 259 rieši zločin genocídy národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

Podrobnejšie články Ústavy SR a paragrafové znenia príslušných právnych predpisov citujeme v štúdii porovnávajúcej naše právne normy s Rámcovým dohovorom Rady Európy.

Porovnávacia štúdia Rámcového dohovoru rady Európy s našimi právnymi normami

Najpodrobnejší medzinárodný dokument na poli ochrany národnostných menšín je Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín z 10. 11. 1994. Slovenská republika už pri podpise 1. 2. 1995 v Štrasburgu (NR SR ho ratifikovala 21. 6. 1995) spĺňala prakticky všetky záväzky a kritériá, ktoré obsahuje.

Hlavným cieľom Rámcového dohovoru je úsilie o účinnú ochranu menšín, ktoré sú podstatným faktorom pre stabilitu, demokraciu, bezpečnosť a mier na európskom kontinente. Rámcový dohovor zdôrazňuje, že ochrana národnostných menšín a etnických skupín sa má realizovať v rámci právneho systému štátu, plne rešpektujúc jeho suverenitu a integritu. Možno ho kvalifikovať ako "európsky štandard" práv národnostných menšín. Mimochodom, ani Rámcový dohovor neobsahuje definíciu pojmu národnostná menšina. Neuznáva kolektívne práva pre menšiny, naopak, jednoznačne konštatuje individuálne právo občana patriaceho k menšine. Aby vstúpil do platnosti a stal sa záväznou normou medzinárodného práva, musí ho ratifikovať 12 štátov.

Ministerstvo zahraničných vecí SR vypracovalo podrobnú analýzu, ako sú články 1-18 Rámcového dohovoru premietnuté do našich vnútroštátnych právnych predpisov. Slovenská republika ako jediný štát predkladá Rade Európy konkrétne plnenie tohto dokumentu.

Čl. 1: Ochrana národnostných menšín ako integrálna súčasť medzinárodnej ochrany ľudských práv a ako predmet medzinárodnej spolupráce

Ústava SR čl. 11: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd."

Ústava SR čl. 12 ods. 2: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu (...) na príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine (...) Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

Čl. 2: Zásada uplatňovania ustanovení Rámcového dohovoru v dobrej viere, v duchu porozumenia a znášanlivosti a v súlade so zásadami dobrého susedstva, priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi

V duchu tohto článku sa ratifikovala Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, do ktorej bol Rámcový dohovor v plnom rozsahu inkorporovaný.

Čl. 3
ods. 1: Právo slobodne rozhodovať o svojej príslušnosti k národnostnej menšine

Ústava SR čl. 12 ods. 3: "Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu."

Čl. 3
ods. 2: Výkon práv osôb patriacich k menšinám individuálne alebo spoločne s inými

Ústava SR čl. 34 ods. 1: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru..."

Čl. 4: Zásada rovnosti osôb patriacich k národnostným menšinám pred zákonom s osobami patriacimi k väčšine a zásada zákazu diskriminácie založenej na príslušnosti k národnostnej menšine

Ústava SR č. 12 ods. 1: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach..."

Ústava SR č. 12 ods. 2: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na (...) rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo (...) príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine (...) Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

Čl. 5
ods. 1: Zásada vytvárania nevyhnutných podmienok pre osoby patriace k národnostným menšinám na udržiavanie a rozvíjanie ich kultúry a identity

Ústava SR č. 34 ods. 1: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje (...) právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru..."

Čl. 5
ods. 2: Zásada zdržania sa politiky alebo praxe zameranej na asimiláciu osôb patriacich k národnostným menšinám proti ich vôli a bez ujmy na opatrenia v rámci všeobecnej integračnej politiky

Čl. 6
ods. 1: Zásada podpory ducha znášanlivosti a medzikultúrneho dialógu medzi všetkými osobami žijúcimi na území štátu bez ohľadu na etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu

Ústava SR čl. 12 ods. 2: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR čl. 14: "Zmluvné strany budú posilňovať ovzdušie tolerancie a porozumenia medzi svojimi občanmi odlišného etnického, náboženského, kultúrneho a jazykového pôvodu..."

Čl. 6
ods. 2: Záväzok štátu prijať opatrenia na ochranu osôb, ktoré by sa mohli stať obeťami hrozieb alebo diskriminačných činov násilia pre ich etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov § 196 ods. 2: "Kto použije násilie proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi alebo sa im vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu pre ich politické presvedčenie, národnosť, rasu, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na dva roky."

Poznámka: V roku 1995 sa v SR utvorila funkcia splnomocnenca vlády SR na riešenie problémov občanov vrátane Rómov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc. V roku 1996 splnomocnenec inicioval prijatie uznesenia vlády č. 310, v ktorom sa prijali konkrétne opatrenia koncepčného rázu na zamedzenie diskriminácie a násilia voči občanom alebo skupinám občanov v SR.

Čl. 7: Právo na slobodu pokojného zhromažďovania, slobodu združovania, slobodu prejavu a slobodu myslenia a a náboženstva

Ústava SR čl. 28 ods. 1: "Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje."

Ústava SR čl. 29 ods. 1: "Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach."

Ústava SR čl. 26 ods. 1: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené."

Ústava SR čl. 24 ods. 1: "Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú."

Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve § 1 ods. 1: "Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať."

Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve § 1 ods. 2: "Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk."

Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve § 1 ods. 4: "Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu."

Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov § 1 ods. 1: "Občania majú právo slobodne sa združovať."

Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov § 2 ods. 1: "Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich."

Čl. 8: Právo vyznávať svoje náboženstvo alebo vieru a zakladať náboženské inštitúcie, organizácie a združenia

Ústava SR čl. 24 ods. 2: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru..."

Čl. 9: Právo na slobodu prejavu

Ústava SR čl. 34 ods. 1: "Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie."

Zákon č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania § 9 ods. 2: "Prevádzkovatelia zo zákona sú povinní: (...)

c) vyrábať alebo nechať vyrábať významný podiel vysielaných relácií tak, aby sa zachovala a a rozvíjala kultúrna identita národa, národností a etnických skupín SR..."

Zákon SNR č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase § 6 písm. d): "Slovenský rozhlas plní najmä tieto úlohy: (...)

d) prispieva rozhlasovým vysielaním k rozvoju národnej kultúry a kultúr národností žijúcich v SR, ako aj k sprostredkovaniu kultúrnych hodnôt iných národov."

Zákon SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii § 3 ods. 3: "Slovenská televízia zabezpečuje prostredníctvom televízneho vysielania v materinskej reči aj uplatňovanie záujmov národností a etnických skupín žijúcich v SR."

Zákon SNR č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízií § 6 písm. j): "Slovenská televízia plní tieto úlohy: (...)

j) prispieva televíznym vysielaním k rozvoju národnej kultúry a kultúr národností žijúcich v Slovenskej republike, ako aj k sprostredkúvaniu kultúrnych hodnôt iných národov."

Čl. 10
ods. 1: Právo slobodne a bez zasahovania používať svoj menšinový jazyk slovom a písmom v súkromí a na verejnosti

Čl. 10
ods. 2: Právo používať menšinový jazyk vo vzťahoch medzi osobami patriacimi k menšinám a administratívnymi orgánmi v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám v podstatnom počte alebo tradične (pojem "podstatný počet" sa nedefinuje)

Ústava SR čl. 34 ods. 1: "Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje (...) právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku..."

Ústava SR čl. 34 ods. 2: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

c) ..."

Čl. 10
ods. 3: Právo na informovanie osoby patriacej k národnostnej menšine o dôvodoch jej zatknutia a povahe a príčine obžaloby vznesenej proti nej v jazyku, ktorému rozumie, ako aj právo obhajovať sa v tomto jazyku, v prípade potreby prostredníctvom bezplatného tlmočníka

Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch § 7 ods. 3: "Každý môže pred súdom konať vo svojom materinskom jazyku. Zákon ustanovuje, kedy trovy spojené s pribratím tlmočníka uhrádza štát.

(Poznámka: Obdobné zákonné normy sú v Občianskom súdnom poriadku, zákone č. 158/1992 Zb. o trestnom konaní pred súdom, zákone č. 38/1993 Z. z. o o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov.)

Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. § 18:

"Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv."

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) § 2 ods. 14: "Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk."

Zákon NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: "Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom rokovaní používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia znáša Ústavný súd SR."

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8

Čl. 5 (2): "Každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu."

Čl. 6 (3): "Každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu,

(...)

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí."

Poznámka: Ústava SR v čl. 11 hovorí: "Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd."

Čl. 11
ods. 1: Právo používať priezvisko a meno v menšinovom jazyku

Zákon NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku § 2 ods. 1: "Osobe narodenej na území Slovenskej republiky sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená."

Zákon NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách § 16: "Ženské priezvisko osoby inej ako slovenskej národnosti sa zapíše bez koncovky slovenského prechyľovania,

a) ak o to požiadajú rodičia pri zápise priezviska ich dieťaťa ženského pohlavia do knihy narodení podľa § 13 ods. 1 alebo osvojitelia pri zápise osvojeného dieťaťa, ak ide o nezrušiteľné osvojenie,

b) ak o to požiada žena pri zápise uzavretia manželstva do knihy manželstiev podľa § 14,

c) ak o to požiada žena v súvislosti so zápisom rozhodnutia o zmene priezviska podľa osobitného zákona."

Zákon NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách § 19 ods. 3: "V rodnom liste osoby inej ako slovenskej národnosti, ktorej sa tento úradný výpis týka a ktorej meno je zapísané v matrike v slovenskom ekvivalente, uvedie sa jej meno v jej jazyku, ak o to písomne požiada, o tejto skutočnosti sa v matrike urobí záznam. Všetky ďalšie úpravy a potvrdenia sa vyhotovia s týmto tvarom mena."

Zákon NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách § 19 ods. 5: "V rodnom liste alebo sobášnom liste ženy, ktorej sa tento úradný výpis týka, sa jej priezvisko uvedie bez koncovky slovenského prechyľovania, ak o to písomne požiada, o tejto skutočnosti sa v matrike urobí záznam. Všetky ďalšie úradné výpisy a potvrdenia o údajoch zapísaných v matrike sa vyhotovia s takýmto tvarom priezviska. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa založí do zbierky listín."

Čl. 11
ods. 2: Právo uvádzať v menšinovom jazyku označenia, nápisy a iné informácie súkromnej povahy viditeľné verejnosťou

Toto právo sa zachováva aj po prijatí zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý nezasahuje do súkromnej sféry, a tak sa označenia, nápisy a iné informácie môžu popri štátnom jazyku uvádzať aj v jazyku národnostnej menšiny, prípadne v iných jazykoch.

Čl. 11
ods. 3: Právo uvádzať miestne názvy, názvy ulíc a iné miestopisné označenia určené pre verejnosť aj v v menšinovom jazyku v oblastiach tradične obývaných podstatným počtom osôb patriacich k národnostnej menšine

Zákon NR SR č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v v jazyku národnostných menšín § 1 ods. 1: "Obce, v ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, sa označujú v jazyku národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce."

Čl. 12: Opatrenia v oblasti vzdelávania a výskumu na podporu poznávania kultúry, histórie, jazyka a náboženstva národnostnej menšiny a väčšinového obyvateľstva

a) právo na vzdelávanie v ich jazyku..."

Zákon SNR č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov § 3 ods. 1: "Výchova a vzdelanie sa uskutočňujú v slovenskom jazyku. Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku."

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 293/1991 o školskej inšpekcii § 6 ods. 1 písm. e): "Školská inšpekcia kontroluje (...)

e) zabezpečovanie práv a podmienok na vzdelávanie v materinskom jazyku a v úradnom jazyku..."

Vo výchovno-vzdelávacej sústave SR, ktorej súčasťou sú školy s vyučovacím jazykom národností, sú zahrnuté všetky stupne vzdelávania v materinskom jazyku národností: od materských škôl až po vysokoškolské štúdium (na vysokých školách možno študovať materinský jazyk národností alebo vybrané predmety bilingválne).

Čl. 13: Právo zriaďovať a riadiť v rámci vzdelávacích systémov vlastné súkromné vzdelávacie a výchovné zariadenia

Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) § 57 a/ a § 57 b/ umožňuje zriaďovať aj súkromné školy a cirkevné školy v súlade s § 3 ods. 1 citovaného zákona.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu SR č. 293/1991 o školskej inšpekcii § 6 ods. 1: "Školská inšpekcia kontroluje: (...)

e) zabezpečovanie práv a podmienok na vzdelanie v materinskom a úradnom jazyku."

Čl. 14: Právo učiť sa svoj menšinový jazyk

Ústava SR čl. 34 ods. 2 písm. a): "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

(...)"

Zákon SNR č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov § 3 ods. 1: "... Občanom českej, maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku."

(Rámcový dohovor hovorí o práve učiť sa svoj menšinový jazyk, kým naše právne normy to prekračujú a priznávajú právo na vzdelanie v menšinovom jazyku.)

Čl. 15: Vytvorenie podmienok na účinnú účasť osôb patriacich k národnostným menšinám na kultúrnom, sociálnom a hospodárskom živote a na verejných záležitostiach, najmä na tých, ktoré sa ich týkajú

Ústava SR čl. 35 ods. 1: "Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť."

Zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach § 1 ods. 1: "Občania majú právo sa združovať v politických stranách a v politických hnutiach. Výkon tohto práva slúži občanom na ich účasť na politickom živote spoločnosti, najmä na vytváraní zákonodarných zborov a orgánov miestnej samosprávy."

Poznámka: V Slovenskej republike pôsobí Rada vlády SR pre národnosti, ktorá je zložená z predstaviteľov národnostných menšín, z expertov príslušných rezortných ministerstiev a akademických inštitúcií. Rada je prvoradým poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády pre zásadné otázky národnostnej politiky na území SR. Podieľa sa na príprave opatrení vlády pre komplexnú realizáciu práv občanov patriacich k národnostným menšinám. Pripravuje, prerokúva a predkladá vláde súhrnné správy o národnostných vzťahoch, vyjadruje sa k návrhom zákonov, všeobecne záväzným predpisom a opatreniam týkajúcim sa národnostnej problematiky pred ich predložením na rokovanie vlády.

Maďarská menšina disponuje 5 politickými stranami či hnutiami (Spolužitie, MKDH, MOS, MĽS, MĽHZP), z ktorých 3 sú zastúpené v parlamente ako koalícia (Spolužitie, MKDH a MOS),
v NR SR je 17 poslancov maďarskej národnosti, čo predstavuje 11,3 % z celkového počtu poslancov NR SR (podiel občanov maďarskej národnosti na populácii SR je 10,7 %),
v obecných a mestských zastupiteľstvách majú 13,7 % starostov a primátorov a 15 % poslancov; vo viacerých obciach a mestách, dokonca aj v okresných mestách s výraznou väčšinou slovenského obyvateľstva zvolili za starostov a primátorov občanov maďarskej národnosti.

Čl. 16: Zdržanie sa opatrení, ktorými sa mení pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostnej menšine a ktoré smerujú k obmedzovaniu práv a slobôd vyplývajúcich z Rámcového dohovoru

Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou (19. 3. 1995) čl. 15 ods. 2 písm. d): "...potvrdzujúc integračné ciele svojej politiky, zmluvné strany sa zdržia takej politiky alebo praxe, ktorá by bola zameraná na asimiláciu osôb patriacich k menšinám proti ich vôli a budú chrániť tieto osoby pred akýmikoľvek činmi smerujúcimi k takej asimilácii. Strany sa zdržia opatrení, ktorými by sa zmenil pomer obyvateľstva v oblastiach obývaných osobami patriacimi k národnostným menšinám a ktoré obmedzujú práva a slobody týchto osôb, čím by spôsobili ujmu národnostným menšinám."

Čl. 17: Právo slobodne utvárať a udržiavať pokojné cezhraničné kontakty s osobami, ktoré majú rovnakú etnickú, kultúrnu, jazykovú alebo náboženskú identitu alebo spoločné kultúrne dedičstvo

Ústava SR čl. 23 ods. 1: "Sloboda pohybu sa zaručuje."

Ústava SR čl. 23 ods. 2: "Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu."

Poznámka: Kontakty príslušníkov maďarskej menšiny s materským národom, ako aj s predstaviteľmi maďarských, ale aj nemaďarských menšín v iných štátoch sú prakticky neobmedzené, o čom svedčí aj vysoký počet hraničných priechodov s Maďarskou republikou. Čl. 18
ods. 1: Uzatváranie dvojstranných a mnohostranných dohôd s inými, najmä susednými štátmi s cieľom zabezpečiť ochranu osôb patriacich k národnostnej menšine

Čl. 18

ods. 2: Opatrenia na podporu cezhraničnej spolupráce

Slovenská republika má so svojimi susedmi uzatvorené bilaterálne zmluvy, ktoré obsahujú články garantujúce ochranu národnostných menšín a podporu cezhraničnej spolupráce.

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov a iné medzinárodné dokumenty

Slovenská republika viac ráz vyjadrila svoju vôľu podpísať Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len charta). Keďže ide o dokument zásadnej politickej povahy, ktorý sa dotýka ochrany ľudských práv a upravuje jazykové práva menšín, vláda SR ustanovila roku 1994 pri Ministerstve zahraničných vecí SR medzirezortnú expertnú komisiu, zloženú zo splnomocnených zástupcov príslušných ministrov (spravodlivosti, vnútra, kultúry, školstva a vedy) a zástupcu Rady vlády SR pre národnosti, ktorá mala posúdiť jednotlivé články charty.

Charta v jej dnešnej podobe je výsledkom dlhodobého procesu, ktorý sa zavŕšil 5. 11. 1992 v Štrasburgu, keď ju predložili na podpis členským štátom Rady Európy. K dnešnému dňu (od roku 1992 do novembra 1996) ju podpísalo 15 z 34 členských štátov Rady Európy, a to: Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Nórsko, Rumunsko, Španielsko, Švajčiarsko a Ukrajina. Nepodpísala ju teda ani Veľká Británia, ani Francúzsko, ani Taliansko... Ratifikovali ju však dosiaľ iba štyri štáty: Nórsko, Fínsko, Maďarsko a Holandsko. V prípade Maďarska a Holandska (mimochodom, ide o štáty, ktoré vykazujú na svojom území malý podiel menšín - 2,5 % a 6 %) medzi podpisom a ratifikáciou uplynulo dva a pol roka. Aby charta nadobudla platnosť, je potrebných päť ratifikácií.

Myšlienka charty vychádza z presvedčenia, že regionálne alebo menšinové jazyky tvoria dôležitú súčasť európskeho kultúrneho dedičstva. Keďže mnohým týmto jazykom hrozí zánik, potrebujú ochranu a aktívnu podporu. Prvoradý cieľ charty je teda kultúrny: utvoriť optimálne podmienky na zachovanie a rozvoj regionálnych alebo menšinových jazykov všade tam, kde je to rozumne možné - vo výchove a v médiách, pred súdom a v administratíve, v ekonomickom a sociálnom živote, pri kultúrnych aktivitách v oblasti, kde tieto jazyky používa významný (podstatný) počet občanov štátu, pričom sa tento počet nedefinuje. Prirodzene, táto ochrana a podpora sa musí uskutočňovať v rámci štátnej zvrchovanosti a územnej integrity a nesmie byť na úkor úradného, oficiálneho, štátneho jazyka a potreby učiť sa ho, ako výslovne upozorňuje preambula charty.

Charta sa člení na preambulu a päť častí. Z obsahového hľadiska kľúčovými časťami sú druhá a tretia časť. Druhá časť je všeobecne záväzná a od signatárskych štátov vyžaduje, aby rešpektovali uvedené základné ciele a princípy ochrany regionálnych alebo menšinových jazykov vo svojej politike, legislatíve a praxi. Otázky a pochybnosti, prípadne účelovú, priveľmi etnocentricky orientovanú interpretáciu by mohli vyvolať tieto ustanovenia:

§ 1 písm. b), ktorý hovorí o rešpektovaní geografickej oblasti každého regionálneho alebo menšinového jazyka,

§ 1 písm. g), ktorý hovorí o utváraní podmienok na osvojenie daného minoritného jazyka,

§ 2, ktorý hovorí o eliminovaní akéhokoľvek neoprávneného rozlišovania, výnimky, obmedzenia alebo uprednostňovania týkajúceho sa používania regionálnych alebo menšinových jazykov.

Tretia časť tvorí jadro charty a obsahuje špecifické ustanovenia týkajúce sa uplatňovania regionálnych alebo menšinových jazykov v jednotlivých oblastiach života spoločnosti. Charta umožňuje signatárskemu štátu v tejto tretej časti aplikovať princíp výberu, teda prijať minimálne 35 ustanovení z celkového počtu 96 (vrátane najmenej troch z článkov 8 a 12 a jedného z článkov 9, 10, 11 a 13).

Predstavitelia jednotlivých vecne zainteresovaných ministerstiev si pri posudzovaní aplikovateľnosti jednotlivých ustanovení charty v podmienkach Slovenskej republiky zvolili tzv. minimalistický variant, t. j. zamerali sa predovšetkým na to, čo - najmä vo vzťahu k maďarčine a ukrajinčine - už reálne existuje, či už v praxi, alebo v legislatíve. Experti napokon vybrali a odporúčali z tretej časti charty 39 ustanovení, ktoré korešpondujú s realitou Slovenskej republiky.

Z časového posunu medzi podpisom charty a jej ratifikáciou je zrejmé, že signatárske štáty starostlivo a diferencovane posudzujú rozsah, v akom budú uplatňovať ustanovenia tohto dokumentu. Napríklad ani Francúzsko ho doteraz nepodpísalo a ani o tom neuvažuje. Takisto aj Slovenská republika so svojimi špecifickými okolnosťami súvisiacimi so štátnou zvrchovanosťou, územnou integritou a politickou nezávislosťou musí dôkladne zvážiť mieru používania jazyka národnostných menšín v národnostne zmiešaných oblastiach v dnešnej reálnej situácii. Z histórie by sa mali poučiť aj kompetentné medzinárodné organizácie pri rozhodovaní o tom, aké práva zakotvia v medzinárodných dokumentoch pre národnostné menšiny, najmä pre menšiny, ktoré majú materský národ v susednom štáte.

V súčasnosti prebieha rozsiahla odborná diskusia a opätovné medzirezortné expertné posudzovanie jednak reálnej potreby prijatia charty z hľadiska potrieb ochrany menšinových jazykov na území Slovenskej republiky a jednak z hľadiska napĺňania povinného počtu ustanovení tohto dokumentu. Chartu nemožno vzťahovať napr. na maďarský, poľský, ukrajinský jazyk národnostnej menšiny, ktorá má svoj materský štát, teda nemožno hovoriť o ohrozených jazykoch. Prípadné použitie charty v podmienkach nášho štátu by sa mohlo akceptovať iba napr. vo vzťahu k rusínskemu alebo rómskemu jazyku.

Štúdium tejto normy pokračuje aj so zreteľom na to, že sa bude ťažko kontrolovať jej dodržiavanie (chýbajú právne definície pojmov, vymedzenie geografickej oblasti). Navyše niektoré články charty pôsobia proti integrácii občanov do jedného občianskeho spoločenstva s jednou štátnou, občianskou identitou.

Postavenie národnostných menšín sa rieši aj v dvojstranných medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá sa podpísala v Paríži 19. 3. 1995 a ktorú Národná rada Slovenskej republiky ratifikovala 26. 3. 1996. V súčasnosti vzniká medzivládna zmiešaná komisia, ktorá bude sledovať dodržiavanie a uplatňovanie tejto zmluvy.

Tieto dvojstranné zmluvy sú štandardného obsahu. Opierajú sa takisto o Chartu OSN, dokumenty Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, o Parížsku chartu pre novú Európu a ďalšie všeobecne uznávané medzinárodné dokumenty, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

Používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku v európskych krajinách

V otázke, ako by mala konkrétne vyzerať ochrana národnostných menšín a ako je v skutočnosti v rozličných štátoch vyriešená, existujú značné rozdiely. Zatiaľ čo všetky dokumenty potvrdzujú právo na slobodné používanie vlastného jazyka v súkromnej oblasti, pravidlá pre úradný styk sú menej precízne, alebo chýbajú vôbec. Preto sa práve používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku stáva kameňom úrazu.

Aj maďarskí menšinoví politickí predstavitelia sa v súčasnosti sťažujú, že v tejto oblasti je v Slovenskej republike právne vákuum. Pokúsime sa zhrnúť, ako je táto oblasť pokrytá vo viacerých európskych krajinách.

Ministerstvo kultúry SR si po konferenciách v máji 1996 (stretnutie ministrov kultúry krajín CEFTA a európske nedominantné kultúry) vyžiadalo od účastníkov legislatívne podklady k problematike štátneho jazyka. Takisto máme k dispozícii niektoré materiály rozoberajúce štatút jazykov národnostných menšín na úradoch a súdoch vo viacerých európskych krajinách. Z týchto dostupných materiálov teda budeme vychádzať pri skúmaní otázky, ako je v jednotlivých štátoch upravené právo menšín používať svoj jazyk v styku s úradmi a súdmi.

Najskôr treba povedať, že ochrana menšín v styku s úradmi a súdmi sa vzťahuje výlučne na aspekt ich jazykovej zvláštnosti, pričom ich etnické, kultúrne, náboženské a ostatné znaky zostávajú v celom rozsahu mimo úvahy, lebo uplatňované právo je výlučne právom štátu, v ktorom žijú.

Nie vo všetkých európskych krajinách môžu občania patriaci k národnostným menšinám používať svoj jazyk pred úradmi a súdmi. Je to opäť výraz nevyhnutného kompromisu medzi pochopiteľným želaním menšiny používať v každej situácii svoj jazyk a možnosťami štátu vyhovieť tomuto želaniu organizačnou a personálnou vybavenosťou, ba v neposlednom rade aj finančnou.

Jazykový poriadok v európskych štátoch sa prednostne orientuje podľa teritoriálneho princípu. Tento princíp je základom úprav v Belgicku, Fínsku, vo Veľkej Británii vo Walese, v Taliansku v troch regiónoch s osobitným štatútom, v Rakúsku, Švajčiarsku, Španielsku. (Príklady Belgicka a Švajčiarska sú netypické, lebo to sú viacnárodné štáty, nie štáty s menšinou. Slovenská republika je v Európe jedným z najhomogénnejších národných štátov s 85,6 % občanov slovenskej národnosti.)

Jazykový poriadok možno zjednodušene odvodiť od dvoch modelov:

a) identita národného a úradného jazyka,

b) jazyková zmiešanosť - možnosť používať viac ako jeden jazyk.

V praxi sa štáty nerozhodujú pre jeden alebo druhý model, ale používajú ich v kombinácii podľa situácie a dokonca ani na území uznaných menšín nie je úprava bezpodmienečne jednotná. Osobitnou kapitolou sú jazykové spoločenstvá v Belgicku, Taliansku (južné Tirolsko), vo Švajčiarsku a v Španielsku.

Štáty, v ktorých ústava kladie národný jazyk na roveň úradného jazyka, zásadne nepripúšťajú v úradnom styku nijaký menšinový jazyk. Toto je veľmi blízke najmä štátom, ktoré vo všeobecnosti oficiálne ignorujú existenciu národnostných menšín, napr. Francúzsko a Turecko, ako aj Bulharsko, Grécko a Rumunsko, ale aj štátom, ktoré v zásade existenciu národnostných menšín uznávajú a v určitých oblastiach ich aj podporujú, doteraz však poznajú iba jeden úradný jazyk (napr. Nemecká spolková republika, Poľsko, Lotyšsko). Veľmi zdržanlivá úprava používania menšinového jazyka v úradnom styku je v Nemecku, kde istá výnimka platí po zjednotení iba pre Lužických Srbov. V prípade Francúzska a Španielska však už nejde o poskytovanie práv menšinám, ale o upieranie práva na sebaurčenie národov.

Jazykovú zmiešanosť nájdeme v oblastiach, v ktorých menšiny predstavujú významnú alebo nie celkom prevažujúcu časť miestneho obyvateľstva, ako napr. v Belgicku, v Taliansku, vo Švajčiarsku. Na zdôvodnenie jazykovej zmiešanosti sa predpokladalo najnižšie percentuálne ohraničenie podielu menšiny na miestnej úrovni - vo Fínsku 8 % alebo 3 000 obyvateľov na obec, v Rakúsku 25 %, na Slovensku 20 % (podľa zákona o úradnom jazyku platného do prijatia zákona o štátnom jazyku), v Taliansku 15 %, v Chorvátsku 50 %.

Aj v reformných štátoch bývalého východného bloku sa na základe veľkého počtu etnických skupín siahlo na systém jazykovej zmiešanosti. Tak napr. ruská ústava z roku 1993 stanovuje síce ruštinu ako úradný jazyk, ale jednotlivé republiky si sami stanovia svoj štátny jazyk, ktorý možno používať popri ruštine. Na Ukrajine platí na základe zákona o národnostných menšinách z roku 1992 takisto jazyková zmiešanosť v oblastiach, v ktorých väčšina obyvateľstva prináleží k národnostnej menšine. V Slovinsku je jazyková zmiešanosť na miestnej úrovni prípustná pre Talianov a Maďarov.

Minimálny štandard realizácie jazykovej zmiešanosti spočíva v nároku na úradný preklad alebo poskytnutie tlmočníka. Ťažkosti vznikajú v pripustení jazykovej zmiešanosti pred súdmi. Zo získaných informácií totiž priebežne vyplýva, že dvoj- alebo viacjazyčnosť pred miestnymi súdmi spravidla nepokračuje na vyšších inštanciách. Pred vyššími súdmi sa zásadne nepredpokladá používanie iných jazykov než národného úradného jazyka. Odhliadnuc od osobitných pravidiel pre Belgicko, Fínsko a Švajčiarsko s ich väčším počtom úradných jazykov, je právo na používanie menšinového jazyka vyslovene obmedzené na súdy so sídlom v príslušnej oblasti zmiešaného jazykového poriadku. Úpravy pre používanie menšinového jazyka pred vyššími súdmi sú zriedkavou výnimkou. Určite príkladnú úpravu ochrany menšinového jazyka v hierarchii súdnych inštancií nájdeme iba v Belgicku, kde je zabezpečené subjektívne právo jednotlivca na používanie svojho jazyka od prvej až po poslednú inštanciu.

Celý rad štátov bývalého východného bloku vyslovene predpokladá, prinajmenšom pred súdmi, bezplatné poskytnutie tlmočníka, ak má postihnutý nedostatočné znalosti úradného jazyka, napr. Rusko, Ukrajina, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Bulharsko. To, že toto riešenie, teda pridelenie tlmočníka pred úradmi a súdmi pri nedostatočnej znalosti jazyka je minimálnym, ale aj dostačujúcim štandardom, sa odráža aj v tom, že práve s týmto riešením sa stretávame v takmer všetkých štátoch bývalého východného bloku, ktoré požiadali o prijatie do Rady Európy. Platí to napr. pre Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Chorvátsko, Srbsko a Rusko, pričom však Estónsko, Rumunsko, Bulharsko a Litva predpokladajú poskytnutie tlmočníka iba pred súdom a aj to nie v každom prípade bezplatne.

V tejto oblasti je smerodajný Kodanský dokument KEBS, ktorý v časti IV bod 34 stanovuje: "Účastnícke štáty sa budú usilovať, aby sa príslušníkom národnostných menšín bez ohľadu na nutnosť naučiť sa oficiálny jazyk alebo oficiálne jazyky príslušného štátu v súlade s uplatniteľnými národnými právnymi predpismi poskytli zodpovedajúce možnosti na výučbu v ich materinskom jazyku... ako aj kdekoľvek to bude možné a potrebné, zabezpečiť ich používanie na úradoch."

Ako sme už uviedli, Ústava Slovenskej republiky a ďalšie právne normy takisto garantujú národnostným menšinám právo používať materinský jazyk pred súdom a v úradnom styku.

Návrh poslancov NR SR maďarskej národnosti na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín

V júni 1996 predložila skupina 17 poslancov NR SR maďarskej národnosti návrh na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike.

Zostavovatelia sa odvolávajú na viaceré medzinárodné dokumenty, o ktoré sa opierali pri koncipovaní návrhu zákona. Čerpali napr. aj z Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ale zámerne tu obišli veľmi dôležitú preambulu charty, kde sa píše, že "ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov nemôže ísť na úkor úradného (oficiálneho, štátneho) jazyka a potreby učiť sa ho". V danom prípade je štátnym jazykom spisovná slovenčina, ktorej ochranu a používanie garantuje zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. Návrh poslancov maďarskej národnosti je priamočiaro namierený proti tomuto zákonu, čo sa v zastretej forme prejavuje nielen v celej dikcii návrhu, ale dokonca expressis verbis v § 10 ods. 4, kde sa taxatívne vyratúvajú paragrafy a odseky zákona o štátnom jazyku, ktoré sa nemajú v praxi používať.

Predložený návrh stavia na roveň so štátnym jazykom všetky jazyky používané v Slovenskej republike. Isteže, z komunikačného hľadiska sú všetky jazyky rovnocenné v štandardných situáciách, ale všetky nemôžu mať tie isté funkcie ako štátny jazyk. Ten ako jediný z nich plní funkciu integrujúceho komunikačného nástroja všetkých občanov Slovenskej republiky. Tu nemôže platiť iný princíp ako princíp primus inter pares.

Ustanovenie § 3 ods. 5 návrhu ("...na zabezpečenie výkonu práv zakotvených v tomto ustanovení je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu v určených funkciách a predpokladom na vykonávanie dohodnutej práce v určenej pracovnej činnosti v štátnom orgáne a organizácii, orgáne územnej samosprávy a orgánoch verejnoprávnych ustanovizní aj primeraná znalosť jazyka národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny používaného v obci alebo vyššom územnom celku") a ods. 9 ("v prípade miest, kde žije najmenej 3 000 príslušníkov jednej národnostnej menšiny, v mestských častiach a mestských obvodoch, kde ich podiel je najmenej 10 %, sa postupuje podľa odsekov 2 až 6") a niektorých ďalších ustanovení by prakticky viedlo k tomu, že by občania slovenskej národnosti neovládajúci jazyk národnostnej menšiny nemohli pracovať v štátnej správe a vo vymenovaných inštitúciách, prípadne by museli ovládať viaceré jazyky národnostných menšín, napríklad v Košiciach okrem slovenského jazyka aj maďarský, český a rómsky jazyk.

V § 5 ods. 4 navrhovaného zákona sa ustanovuje, že v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa môžu používať aj učebnice získané cezhraničnou spoluprácou. Nemožno to akceptovať bez súhlasu Ministerstva školstva SR, aby sa prostredníctvom učebníc nešírili na Slovensku historické a vecné chyby, aby sa nepropagovali iba maďarské názvy slovenských miest a obcí, aby sa nezatajovali ani neprekrúcali historické fakty atď.

Z návrhu nemožno akceptovať ani to, aby sa pedagogická agenda v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny neviedla v štátnom jazyku (§ 5 ods. 3), ďalej nemožno akceptovať, aby sa v požiarnych zboroch ako veliaci jazyk uplatňoval jazyk národnostnej menšiny (§ 8 ods. 2), aby sa pri prijímaní pracovníkov do zdravotníckych zariadení uprednostňovali pracovníci ovládajúci jazyk národnostnej menšiny (§ 9 ods. 3).

Z naznačených skutočností vychodí záver, že návrh zákona v tejto podobe treba jednoznačne odmietnuť. Ak by sa podobný návrh prijal, viedol by k úplnej destabilizácii najmä štátnej správy a k všeobecnému chaosu, poprel by väčšinu ustanovení zákona o štátnom jazyku, niektoré ustanovenia Ústavy SR a predovšetkým by viedol k diskriminácii občanov slovenskej národnosti. Tento návrh má byť akousi legislatívnou ochranou pred štátnym jazykom. Je prejavom známej izolacionistickej politiky predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, ktorá neberie nijaký ohľad na 90 percent nemaďarských občanov Slovenskej republiky. Je to jednoznačný pokus o diskrimináciu príslušníkov väčšinového národa na etnicky zmiešanom území Slovenskej republiky, o uplatnenie etnických čistiek pracovníkov štátnej správy, o getoizáciu tohto územia na etnickom princípe či o cieľavedomú asimiláciu občanov nemaďarského pôvodu.

V tomto návrhu sa neberie do úvahy ani doterajšia legislatíva upravujúca práva národnostných menšín v Slovenskej republike. Cieľom "práv" vyplývajúcich z tohto návrhu nie je úsilie o zachovanie etnickej identity, ale šovinistická rozpínavosť, zasahovanie do práv občanov väčšinového národa.

Sme presvedčení, že už citované právne normy, ktoré upravujú postavenie národnostných menšín v Slovenskej republike, sú dostatočnou legislatívnou zárukou na zachovanie a ďalší rozvoj etnickej identity príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, ako to napokon na základe demografického vývoja dosvedčuje aj terajší priaznivý stav jej existencie. Keďže jej nehrozí u nás asimilácia, nie je potrebný nijaký osobitný zákon o používaní jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike. Ak je niečo potrebné, je to predovšetkým to, aby si politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny ujasnili vzťah k štátnemu jazyku a k slovenskej štátnosti. Prípadne by sa okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka mala v Ústave SR zakotviť aj povinnosť osvojiť si štátny jazyk, ako to majú zakotvené ústavy niektorých krajín

Doterajšie výsledky komisie na preskúmanie najvhodnejšej formy uplatnenia menšinových kultúr v systéme zákonov SR

V súvislosti s prijatím zákona o štátnom jazyku sa predstavitelia maďarských politických strán na Slovensku ustavične sťažujú na porušovanie práv maďarskej menšiny s odôvodnením, že sa zároveň neprijal aj zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje dôležitosť aj citlivosť otázky národnostných menšín, a preto poverila ministra kultúry Ivana Hudeca, aby ustanovil komisiu, ktorá by preskúmala legislatívny rámec pri uplatňovaní práv národnostných menšín a etnických skupín na území Slovenska.

Komisia zložená z predstaviteľov ministerstva kultúry a zahraničných vecí a zástupcov národnostných menšín, ktorých do komisie vymenovala Rada vlády SR pre národnostné menšiny, sa oboznámila so všetkými vnútroštátnymi aj medzinárodnými právnymi predpismi o problematike národnostných menšín. Predkladáme čiastkové výsledky práce tejto komisie na MK SR, pretože komisia ešte pokračuje v činnosti. S výsledkami a návrhmi členov komisie nesúhlasili zástupcovia maďarskej a ukrajinskej národnostnej menšiny.

Komisia sa najskôr zaoberala historickým vývojom používania menšinových jazykov po vzniku Česko-Slovenska, právnym stavom uplatňovania práv národnostných menšín po druhej svetovej vojne (ústava z roku 1948, 1960 a 1968) a predovšetkým mala k dispozícii komplexný prehľad platných právnych noriem zabezpečujúcich ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike.

Ďalej sa komisia venovala všeobecne uznávaným medzinárodným dohodám a dohovorom v oblasti občianskych a politických práv so zameraním na používanie jazyka menšín. Išlo o tieto dokumenty:

1. Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN z 10. 12. 1948.
2. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. 12. 1966.
3. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. 11. 1950.
4. Dohovor OSN o občianskych a politických právach z roku 1966.
5. Deklarácia OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992.
6. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov z roku 1992.

Medzinárodné právo v procese právnej úpravy postavenia národnostných menšín a etnických skupín vychádzalo a vychádza zo základnej zásady, že nik nesmie byť v akejkoľvek forme diskriminovaný pri uplatňovaní svojich ľudských práv a základných slobôd z dôvodov príslušnosti k nejakej národnostnej menšine.

Aj napriek rozdielnym stanoviskám členov komisie sa konštatovalo, že práva osôb patriacich k menšine na území Slovenskej republiky nevybočujú z rámca štandardu Európy. Práve naopak, tieto práva sú v mnohých smeroch nadštandardné, a to aj po prijatí zákona o štátnom jazyku. Tento zákon v súlade s Ústavou SR vyhlasuje, že štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky, pričom používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín v súkromnom živote sa nijako neobmedzuje a ich používanie vo verejnom živote upravujú osobitné predpisy.

Osobitne sa komisia zaoberala čl. 6 ods. 2 Ústavy SR: "Používanie iných jazykov ako štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon." (Ústava SR používa singulár ako základný tvar aj tam, kde sa myslí plurál. Ide o legislatívnu zvyklosť.) Členovia komisie sa nezhodli v názore, či je potrebné prijať všeobecný zákon o menšinách, alebo lex specialis o používaní iných jazykov, ako je štátny, alebo stačia práva upravené v uvedených právnych predpisoch.

Komisia sa na zatiaľ poslednom zasadnutí vyjadrila aj k návrhu skupiny 17 poslancov NR SR maďarskej národnosti na vydanie zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Za návrh zákona sa jednoznačne vyjadrili zástupcovia maďarskej národnostnej menšiny a a Podduklianskej demokratickej hromady. Zástupca Rusínskej obrody mal k predloženému zneniu výhrady. Zástupca bulharskej menšiny konštatoval, že nie je potrebné prijímať zákon o používaní jazykov národnostných menšín, lebo minority majú na Slovensku zabezpečené všetky práva aj v súčasnom legislatívnom rámci.

Práva národnostných menšín upravované naším právnym poriadkom komisia porovnávala s právami etnických Poliakov na Ukrajine, v Bielorusku a Litve, Rusínov v Zakarpatsku, Maďarov, Chorvátov, Slovákov, Rumunov a Rusínov vo Vojvodine, Lužických Srbov v Nemecku, Slovincov v Taliansku a Talianov v Slovinsku, etnických Nemcov v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku. Takisto sa zamerala na porovnávanie viacerých modelov: južné Tirolsko, švédska komunita vo Fínsku, nemecká menšina v Dánsku a dánska menšina v Nemecku, valónsko-flámsky model v Belgicku, švajčiarsky a holandský model.

Ukazuje sa, že problém menšín je zložitý a situácia v každej krajine je špecifická. Jednotné modely riešenia menšinových problémov, ktoré by sa mohli "exportovať" z jedného štátu do iných, neexistujú. Komparatívna analýza vnútroštátnych právnych poriadkov európskych štátov to plne potvrdila.

Komisia okrem zástupcu maďarskej národnostnej menšiny a Podduklianskej hromady predbežne dospela k názoru, že doterajšia právna úprava spolu s úmyslom Slovenskej republiky pristúpiť k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov postačuje na pokrytie práv národnostných menšín a etnických skupín.

Základné formy podpory a rozvoja menšín

1. Oblasť kultúry

Rozvoj kultúry národnostných menšín a etnických skupín a ich materinského jazyka v Slovenskej republike zabezpečujú:

národnostné kultúrne združenia,
periodická tlač,
neperiodická tlač,
národnostné divadlá,
národnostné múzeá,
rozhlasové a televízne vysielanie v jazyku národnosti,
profesionálne umelecké súbory a skupiny, umelecké agentúry, klubové zariadenia,
regionálne kultúrne centrá a okresné knižnice v národnostne zmiešaných okresoch.

Národnostné kultúrne združenia vznikli a vznikajú na základe zákona SNR č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o združovaní občanov. Každé národnostné združenie má svoje regionálne pobočky. K 30. 7. 1996 sa registruje 26 národnostných kultúrnych združení.

Zo štátneho rozpočtu sa poskytujú finančné príspevky na podporu kultúr národnostných menšín a etnických skupín:

a) národnostným kultúrnym združeniam a občianskym združeniam,

b) národnostným divadlám - M. Jókaiho v Komárne (maď.),

Thália v Košiciach (maď.),
A. Duchnoviča v Prešove (ukr.),
Romathan v Košiciach (rómske),

c) múzeám - Podduklianske múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku,

Podunajské múzeum v Komárne,
oddelenie kultúry karpatských Nemcov v SNM v Bratislave,
Múzeum židovskej kultúry v SNM v Bratislave,
oddelenie chorvátskej kultúry v SNM v Bratislave,
oddelenie rómskej kultúry v Gemerskom múzeu v Rimavskej Sobote a vo Vihorlatskom múzeu v Humennom,

d) kultúrnym inštitúciám v národnostne zmiešaných okresoch (RKC, hvezdárne, planetáriá, okresné knižnice...),

e) umeleckým súborom - Puľs.

Finančné príspevky na podporu kultúry národnostných menšín a etnických skupín tvorili v roku 1995 takmer 243 mil. Sk. Okrem toho určil štátny rozpočet doplnkový zdroj na rok 1995 58 mil. Sk a na rok 1996 takisto 58 mil. Sk.

Realizuje sa projekt utvorenia Domu menšinových kultúry v Bratislave, na ktorý vláda Slovenskej republiky v roku 1996 uvoľnila prostriedky 8 mil. Sk.

Zmena spoločenskej situácie po roku 1989 sa prejavila aj v odlišnejšej podpore národnostných menšín, keď sa začali aktívnejšie finančne podporovať tie národnostné menšiny, ktoré dovtedy nemali také priaznivé podmienky na zachovanie a rozvoj svojej kultúrnej, náboženskej a jazykovej identity - napr. nemecká národnostná menšina. Podobne sa výraznejšie poskytujú finančné prostriedky na židovskú kultúru (roku 1996 sa zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia prispelo na ich kultúrne aktivity takmer 5 mil. Sk).

Na ilustráciu ešte treba aspoň stručne uviesť, koľko národnostných periodík vychádza v Slovenskej republike s finančným príspevkom zo štátneho rozpočtu: 2 periodiká vo viacjazyčných mutáciách, 11 periodík v maďarskom jazyku, 4 periodiká v ukrajinskom jazyku, 3 v rómskom, 2 v rusínskom a po jednom v českom a nemeckom jazyku. Moravská národnostná menšina vydáva periodikum Moravský hlas a židovská náboženská obec Halapid.

Slovenský rozhlas vysiela denne v maďarskom jazyku v celkovom rozsahu 35 hodín týždenne. Pravidelne vysiela aj v rómskom, ukrajinskom, rusínskom a nemeckom jazyku. Rovnako je zabezpečené aj televízne vysielanie Národnostného magazínu vo všetkých uvedených jazykoch.

2. Oblasť školstva

Sieť škôl je spracovaná podľa sumárnych výkazov z Ústavu informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy k 15. 9. 1995 za školský rok 1995/96.

A. MATERSKÉ ŠKOLY

289 štátnych škôl s výchovným jazykom maďarským s 565 triedami a 10 391 deťmi,
1 cirkevná škola s výchovným jazykom maďarským s počtom detí 23,
42 škôl s výchovným jazykom ukrajinským s 56 triedami a 897 deťmi,
103 škôl pod spoločnou správou (ide o školy všetkých typov, v ktorých sú paralelne vedľa seba triedy s vyučovacím jazykom slovenským a s vyučovacím jazykom príslušnej menšiny),
1 škola s výchovným jazykom nemeckým s 3 triedami a 70 deťmi.

B. ZÁKLADNÉ ŠKOLY

267 štátnych škôl s vyučovacím jazykom maďarským s 2 078 triedami a 44 655 žiakmi,
9 cirkevných škôl s vyučovacím jazykom maďarským s 47 triedami a 879 žiakmi,
10 škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským s 58 triedami a 700 žiakmi (v 22 základných školách s vyučovacím jazykom slovenským sa ukrajinský jazyk učí 1 100 žiakov),
31 škôl pod spoločnou správou.

C. STREDNÉ ŠKOLY

1. Gymnáziá

11 štátnych s vyučovacím jazykom maďarským s 159 triedami a 4 175 žiakmi,
1 súkromné s vyučovacím jazykom maďarským,
2 cirkevné s vyučovacím jazykom maďarským,
2 triedy s vyučovacím jazykom ukrajinským s 26 žiakmi,
9 bilingválnych gymnázií,
1 súkromné gymnázium s vyučovacím jazykom iným (bulh.),
1 pod spoločnou správou.

2. Stredné odborné školy

5 štátnych s vyučovacím jazykom maďarským s 148 triedami a 4 026 žiakmi,
17 škôl pod spoločnou správou,
3 zdravotnícke štátne školy pod spoločnou správou s 18 triedami a 493 žiakmi.

3. Stredné odborné učilištia

7 škôl s vyučovacím jazykom maďarským s 86 triedami a 2 237 žiakmi,
z toho 5 súkromných s 46 triedami a 1 069 žiakmi,
pod spoločnou správou 29 škôl s 409 triedami a s 9 691 žiakmi.

Žiaci s vyučovacím jazykom maďarským celkove predstavujú v stredných odborných učilištiach 226 tried s 1 594 žiakmi.

IV. ŠPECIÁLNE ŠKOLY (škol. rok 1994/95)

27 osobitných škôl s vyučovacím jazykom maďarským s 1 620 žiakmi,
4 internátne osobitné školy s vyučovacím jazykom maďarským s 342 žiakmi,
1 pomocná škola s vyučovacím jazykom maďarským so 14 žiakmi,
1 základná škola pre sluch. postih. intern. s vyučovacím jazykom maďarským s 96 žiakmi.

Počet detí a žiakov rómskej národnosti (podľa evidencie na základe hlásenia sa k rómskej národnosti):

1. materské školy - 1 181 detí,

2. základné školy - 7 996 žiakov,

3. stredné odborné školy a konzervatóriá - 92 žiakov,

4. gymnáziá - 2 žiaci,

5. stredné odborné učilištia - 287 žiakov.

Aktuálny stav v triedach s vyučovaním nemeckého jazyka ako materinského jazyka v škol. roku 1995/96:

- na základných školách v Nitrianskom Pravne, Medzeve, Kežmarku, Gelnici a Bratislave študuje 437 žiakov.

V. VYSOKÉ ŠKOLY

Na vysokých školách môžu študenti patriaci k národnostným menšinám v Slovenskej republike študovať materinský jazyk alebo vybrané predmety bilingválne (Vysoká škola pedagogická v Nitre, Pedagogická fakulta a Filozofická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Prešove a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave).

Na úspešnosť národnostnej politiky štátu v školstve poukazuje aj revitalizácia nemeckého a rómskeho školstva, ako aj vznik rusínskeho školstva. Kodifikácia rusínskeho jazyka pred dvoma rokmi umožnila, že Ministerstvo školstva SR schválilo koncepciu vzdelávania detí rusínskej národnosti, podľa ktorej sa bude vyučovať rusínsky jazyk dve hodiny týždenne.

3. Oblasť cirkví

Z podkladov získaných od jednotlivých cirkví vyplýva, že v rímskokatolíckych diecézach je takéto percentuálne zastúpenie duchovných hlásiacich sa k maďarskej národnostnej menšine:

Bratislavsko-trnavská arcidiecéza 13,1 %
Nitrianska diecéza 2,2 %
Rožňavská diecéza 12,8 %
Košická arcidiecéza 7,1 %.

V evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v západnom a východnom dištrikte, ktoré zaberajú celé územie Slovenskej republiky, je toto percentuálne zastúpenie v západnom dištrikte 1,3 % a vo východnom dištrikte 0,8 %.

V Prešovskej diecéze gréckokatolíckej cirkvi, ktorá pokrýva územie celej Slovenskej republiky, duchovní maďarskej národnosti predstavujú 4,8 % a v pravoslávnej cirkvi 2,2 %.

V reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorá pôsobí prevažne v južných regiónoch Slovenska, je podiel duchovných maďarskej národnosti 82,4 %.

Treba zdôrazniť, že jednotlivé organizačné jednotky cirkví považujú za etnicky zmiešané územie len tie farnosti a cirkevné zbory, v ktorých sa okrem slovenského jazyka používa pri bohoslužbách aj jazyk menšín alebo výhradne jazyk menšín. Na takto vymedzenom území je percentuálne zastúpenie bohoslužieb v maďarskom jazyku takéto:

Bratislavsko-trnavská arcidiecéza 71,4 %
Nitrianska diecéza 41,4 %
Rožňavská diecéza 40,6 %
Košická arcidiecéza 35,0 %
západný dištrikt ev. a. v. cirkvi 54,5 %
východný dištrikt ev. a. v. cirkvi 18,1 %
Prešovská diecéza gréckokatolíckej cirkvi 82,6 %
reformovaná kresťanská cirkev 75,5 %
pravoslávna cirkev používa ako bohoslužobný

jazyk staroslovienčinu.

Z údajov posledného sčítania ľudí, domov a bytov z roku 1991 a z podkladov rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi a. v. a reformovanej kresťanskej cirkvi vyplýva, že na etnicky zmiešaných územiach Slovenskej republiky v 372 obciach sa napriek tomu, že v nich žijú aj veriaci slovenskej národnosti, nekonajú nijaké bohoslužby v slovenskom jazyku.

Následky menšinovej jazykovej praxe na majoritnom národe v Slovenskej republike

Podľa sčítania ľudu k 3. 3. 1991 mala Slovenská republika 5 274 335 trvale bývajúcich obyvateľov, z toho sa prihlásilo 4 519 328 k slovenskej národnosti, 567 296 k maďarskej národnosti, 75 802 k rómskej, 52 884 k českej, 17 197 k rusínskej, 13 281 k ukrajinskej, 6 037 k moravskej, 5 629 k nemeckej, 2 969 k poľskej, 1 624 k ruskej, 1 085 k bulharskej. Prvý raz sa oficiálne uznáva rómska národnosť, od českej národnosti sa oddelila moravská a sliezska, samostatne sa zisťuje rusínska a ukrajinská. Vo vzťahu k rómskemu etniku Slovenská republika roku 1991 akceptovala Rómov ako národnostnú menšinu, ktorá má svoju kultúru, jazyk a históriu (u Rómov vlastne až teraz prebieha proces identifikácie).

Demografické analýzy vývoja v národnostne zmiešaných okresoch južného Slovenska za obdobie posledných troch posudzovaných desaťročí (1961-1991) potvrdzujú zmeny v etnickej štruktúre v neprospech slovenského etnika. V národnostne zmiešaných obciach a mestách sa zaznamenáva každoročný prírastok v absolútnych číslach aj percentách príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny a súčasné znižovanie počtu Nemaďarov (najmä Slovákov a Rómov) na tomto území.

V jedenástich okresoch južného Slovenska, kde občania maďarskej národnosti tvoria viac ako 16 % z celkového počtu obyvateľstva, sa zvýšil počet občanov maďarskej národnosti za sledované obdobie o 36 717 osôb (za celé Slovensko o 47 959 osôb), zatiaľ čo absolútny počet Slovákov napriek ich takmer dvojnásobne vyššiemu prirodzenému prírastku sa zvýšil v týchto okresoch iba o 22 161 osôb. Najciteľnejší bol prírastok občanov maďarskej národnosti v južných okresoch západného Slovenska. V okrese Komárno sa ich počet za uvedené obdobie zvýšil o 5 951 osôb, kým počet Slovákov sa znížil o 2 940 osôb. V Nových Zámkoch sa počet občanov maďarskej národnosti zvýšil o 4 091 osôb, v Galante o 4 668 osôb a v okrese Dunajská Streda až o 19 239 osôb.

Keďže v okrese Dunajská Streda je proces utvárania etnicky čistého (maďarského) regiónu takmer skončený (Slováci predstavujú v tomto okrese podľa stavu z roku 1991 iba 11,3 %), poukážeme na vývin etnickej štruktúry za obdobie medzi poslednými dvoma sčítaniami obyvateľstva v niektorých ďalších okresoch. Za desaťročné obdobie (1980-1991) došlo v národnostnom zložení vybraných okresov k týmto zmenám: v okrese Trebišov sa podiel Slovákov znížil zo 60,3 % na 57,1 % (podiel Maďarov sa zvýšil z 38,9 % na 39,3 %), v okrese Košice-vidiek klesol počet Slovákov z 85,3 % na 77,2 % (počet Maďarov sa zvýšil z 13,9 % na 16,4 %), v okrese Nové Zámky poklesol počet Slovákov z 57,8 % na 56,8 % (počet Maďarov sa zvýšil zo 41,3 % na 41,7 %), v okrese Komárno sa znížil počet Slovákov z 27,1 % na 25,8 % (počet Maďarov sa zvýšil zo 71,9 % na 72,3 %). Ustavičné znižovanie percentuálneho počtu Slovákov sa za posledné desaťročie zaznamenalo aj v ďalších okresoch, napr. v Lučenci, Rožňave, Rimavskej Sobote.

Hoci úbytok v počte Slovákov je evidentný aj v celookresných priemeroch - napriek tomu, že prirodzený prírastok občanov maďarskej národnosti je v posledných rokoch až o 50 % nižší ako prirodzený prírastok občanov slovenskej národnosti - ešte výraznejšie sa disproporcie v demografickom vývine prejavujú v neprospech Slovákov v jednotlivých národnostne zmiešaných obciach a mestách. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 počet občanov maďarskej národnosti oproti stavu z roku 1980 vzrástol o 7 251 osôb (1,3 %). Toto je najpresvedčivejší dôkaz, že vývin na južnom Slovensku nesmeruje k asimilácii maďarskej národnostnej menšiny. Naopak, Slovenská republika je jediná krajina v strednej Európe, kde sa počet príslušníkov maďarského etnika stále zvyšuje, zatiaľ čo v iných krajinách vrátane Maďarska ich počet klesá.

Naznačený trend vývoja potvrdzuje na jednej strane asimiláciu Slovákov v etnicky zmiešaných oblastiach južného Slovenska, na druhej strane postupné utváranie etnicky čistých (maďarských) mikroregiónov na južnom slovenskom pohraničí potvrdzuje fakt rozvoja maďarskej národnostnej menšiny.

Tento nepriaznivý stav asimilácie občanov slovenskej národnosti napomáha aj bohoslužobná prax. Z údajov posledného sčítania ľudí, domov a bytov z roku 1991 a z podkladov rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi a. v. a reformovanej kresťanskej cirkvi vyplýva, že na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky sa v 372 obciach nekonajú bohoslužby v slovenskom jazyku.

Vláda SR v národnostnej politike postupuje v zmysle svojho programového vyhlásenia. Uplatňuje kultúrny pluralizmus vrátane rozvoja kultúr menšín žijúcich na Slovensku. Za jednu z priorít však zároveň pokladá aj starostlivosť o Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach. V tomto smere prijala viaceré uznesenia a opatrenia.

Najväčšie úlohy sú v oblasti výchovy, vzdelania a kultúry. Ministerstvo školstva SR pristupuje k plneniu uznesení so všetkou zodpovednosťou a mnohé opatrenia sa už aj podarilo zrealizovať. V školskom roku 1995/96 zaradilo do siete škôl 7 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v obciach, kde doteraz nebola škola, resp. bola len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Do škôl s vyučovacím jazykom maďarským presunulo 28 učiteľov slovenskej národnosti s potrebnou kvalifikáciou. Osobitne dôležitý bude Program výchovy k slovenskému vlastenectvu v školách na národnostne zmiešanom území, ktorým sa bude sledovať priebeh a úroveň výchovy žiakov k pozitívnemu vzťahu k slovenskej štátnosti, k Slovenskej