Úvod > Štátny jazyk > Výsledky
Názvy štátov
Úlohou štandardizácie názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky je poverený Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ústredný orgán štátnej správy na úseku geodézie a kartografie, ako to vyplýva zo zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii (§ 4 ods. 3 písm. c) a § 18 ods. 1). Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v súlade s rezolúciami konferencií OSN (rezolúcia č. 4, časť E I. konferencie OSN o štandardizácii geografického názvoslovia, Ženeva 1967 a rezolúcia č. 2 III. konferencie OSN o štandardizácii geografického názvoslovia, Atény 1987) vypracúva geografické názvoslovné zoznamy, ktoré sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí (§ 18 ods. 6 zákona č. 215/1995 Z. z.).
Štandardizované geografické názvy prerokúva Názvoslovná komisia ÚGKK SR, rešpektujúc pritom pravidlá slovenského pravopisu, a odsúhlasuje ich Ministerstvo kultúry SR.
Na pomoc všetkým používateľom pripravilo ministerstvo kultúry prehľadnú tabuľku so slovenskými štandardizovanými názvami štátov. Uvádzame ich podľa publikácie Slovenské vžité názvy štátov a závislých území (Slovak Exonyms of Countries and Dependenciens), ktorú roku 2000 vydal ÚGKK SR. V zozname sú zahrnuté aj posledné zmeny v štandardizácii platné od 1. októbra 2006 (vydané rozhodnutím ÚGKK SR z 8. augusta 2006).
Osobitne zdôrazňujeme, že v oficiálnych a iných úradných dokumentoch sa môžu používať iba štandardizované názvy štátov, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach ÚGKK SR. Neprípustné je napríklad používanie názvu Štát Izrael namiesto správnej podoby Izraelský štát. Štandardizované názvy zodpovedajú norme súčasného slovenského spisovného jazyka, ktorej dodržiavanie je záväzné vo všetkých oblastiach verejného styku. Predmetom štandardizácie sú vžité slovenské podoby oficiálnych názvov štátov. Za vžitý názov sa podľa rezolúcie č. 11 prijatej na 6. konferencii OSN v New Yorku v roku 1992 považuje geografický názov používaný v určitom jazyku pre objekt nachádzajúci sa na území mimo oficiálnej pôsobnosti tohto jazyka, ktorý má odlišnú podobu od názvu používaného v oficiálnom jazyku (oficiálnych jazykoch) územia, na ktorom sa objekt nachádza. Na označenie každého štátu v slovenskom jazyku sa štandardizovali dve podoby názvu: skrátená vžitá podoba a neskrátená vžitá podoba. Skrátená vžitá slovenská podoba oficiálneho názvu štátu sa najčastejšie využíva v bežnej praxi; neskrátená vžitá slovenská podoba oficiálneho názvu štátu sa používa predovšetkým v oficiálnych diplomatických dokumentoch medzinárodného styku a pri rokovaniach, v podrobných geografických a kartografických dielach a monografiách o daných štátoch.
