Slovenská kultúra, tak ako celá naša spoločnosť, prechádzala v roku
2001 zložitými transformačnými zmenami. Predovšetkým sa realizovala ďalšia
etapa odštátňovania kultúry. Na základe zákona č. 416/2001 o prechode
niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie
územné celky bol prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na obce a
samosprávne kraje. K 1. aprílu 2001 z krajských úradov na územne príslušné
samosprávne kraje prešlo 153 kultúrnych inštitúcií. Z toho 36 krajských a
regionálnych knižníc, 38 múzeí, 15 galérií, 35 regionálnych osvetových
stredísk, 10 hvezdární a 19 divadiel. Jedna kultúrna organizácia, Podtatranské
kultúrne centrum prešlo z Krajského úradu v Prešove priamo na obec
Vysoké Tatry – Starý Smokovec.
Osvetová činnosť, tvoriaca vo väčšine našich obcí a miest, prevažnú časť
miestnej i regionálnej kultúry, sa takmer úplne odštátnila. Osvetovú
činnosť, definovanú v zmysle platného zákona (Z.z.
61/2000 o osvetovej činnosti) ako súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na
základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej schopnosti ľudí prispievajú
k rozvoju ich osobnosti a utváranie kultúrneho spôsobu života, vykonávajú
okrem osvetových zariadení aj ďalšie právnické a fyzické osoby. Napr.
rôzne nadácie, spolky, združenia, kluby, krúžky ale aj samotné obce a mestá.
Štát v oblasti osvetovej činnosti ostal zastúpený Ministerstvom kultúry SR
realizujúcim výkon štátnej správy na tomto úseku kultúry. Svoje aktivity, zameranie
na realizovanie kultúrnej politiky v osvetovej činnosti vykonáva priamo i
sprostredkovane cez štátne osvetové zariadenia s celoslovenskou
pôsobnosťou, ktorých je zriaďovateľom. Národné osvetové centrum má pre oblasť
osvety všeobecné zameranie, Slovenská ústredná hvezdáreň špecializované.
Napriek realizovaniu kompetenčného zákona v oblasti osvety ostali ešte
mnohé čiastkové problémy nedoriešené a sú zatiaľ nejednoznačne chápané a zrejme
budú v budúcnosti i nerovnako realizované. Súvisí to nielen s otázkou
miestnych, resp. regionálnych špecifík, ale najmä s neexistenciou
kodifikovanej štátnej kultúrnej politiky v tejto oblasti ako aj
s doteraz nesformulovanou regionálnou kultúrnou politikou a tým aj
perspektívou miestnej a regionálnej kultúry. Nie sú sformulované ani len zásady
budúceho regionálneho rozvoja v oblasti kultúry. Je predpoklad, že po
konštituovaní regionálnych zastupiteľstiev, kde sa dorieši aj pozícia kultúry
sa postupne začne s rozpracúvaním základných koncepčných materiálov
ďalšieho rozvoja a smerovania kultúry, vrátane osvetovej činnosti realizovanej
v podmienkach miestnej a regionálnej kultúry.
Stav miestnej kultúry, vykazovanej v zmysle zákona o osvetovej činnosti,
v roku 2001 odzrkadľujú najmä kvantifikačné ukazovatele jej vývoja. Jedným
z dôležitých predpokladov realizovania kultúrno-osvetovej činnosti sú
podmienky jej materiálno-technického zabezpečenia. V roku 2001
vzrástol počet vykazovaných kultúrno-osvetových zariadení o 438 (z 1 989
na 2 427). Z toho o 28 s právnou subjektivitou (z 382 na 410).
Najväčší nárast bol zaznamenaný v evidovaných nadáciách a občianskych
združeniach, až v 2/3 subjektov (zo 66 na 279), ale nemalý nárast nastal aj
v oblasti samosprávnych kultúrnych zariadení – o 139 subjektov (z
1669 na 1808). Znamená to, že aj vo vykazovanom období pokračoval trend, že
kultúra v obciach a samozrejme aj v mestách sa stáva samozrejmou a
nevyhnutnou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského vyžitia sa vlastných
obyvateľov, ale aj prejavom cielenej kultúrnej ponuky širšej návštevníckej
verejnosti danej obce, mesta a tiež prejavom a symptómom spoločenskej úrovne a
kultúrnej vyspelosti daného sídla a regiónu. Z ohľadu veľkosti sídiel a
ich kultúrnej vybavenosti (resp. dispozícií pre realizovanie osvetovej činnosti
v miestnych a regionálnych podmienkach) je najviac kultúrno-osvetových
zariadení patriacich obciam a mestám v sídlach do 3 000 obyvateľov (z
celkového počtu 1 808 zariadení až 1 524), teda v malých a stredne veľkých
obciach. Aj tohtoročný enormný nárast počtu nadácií a občianskych združení,
teda organizácií 3.sektora poznamenáva skutočnosť skvalitňovania zberu údajov a
výkazníctva v oblasti realizovanej osvetovej činnosti nielen organizáciami
nesúcimi v názve prívlastok osvetová, osvetový. Skutočnosť nemôžeme hodnotiť
ako skutočný reálny nárast subjektov 3.sektora. Pozitívnym trendom bol aj
nárast kultúrno-osvetových zariadení národnostných menšín o 19 subjektov (zo 66
na 85). Vzrástli aj počty kultúrno-osvetových zariadení Matice Slovenskej (zo
40 na 48), hoci v počte právnych subjektov nastal pokles o 3 organizácie
(z 18 na 15), čo dokladuje štrukturálnu integráciu týchto organizácií.
Nárast počtu kultúrno-osvetových zariadení zvyčajne vyvoláva potrebu nárastu
pracovníkov. V skutočnosti v roku 2001 poklesol počet pracovníkov
v kultúrno-osvetových zariadeniach na Slovensku o 248,1 (z 3 519,3 na 3
271,2), z toho odborných pracovníkov o 174,6 osôb. Jednoznačným trendom vo
vykazovanom období bolo znižovanie stavu pracovníkov, najmä odborných.
V skutočnosti sú už tieto pracoviská tak personálne poddimenzované, že ak
majú byť ešte funkčné vo vzťahu k návštevníckej i širokej verejnosti, tak
je nevyhnutnosťou, aby bola zabezpečená ich prevádzka, teda obslužné činnosti a
až v druhom rade sa prihliada na napĺňanie ich odbornej funkčnosti.
Dlhodobejšia realizácia tohto trendu však môže viesť a isto povedie
k úpadku odbornej činnosti a profesionalizácie kultúrno-osvetových
zariadení a k znižovaniu ich výkonov v oblasti kultúrno-osvetovej
činnosti. Trend znižovania počtov zamestnancov v kultúrno-osvetových
zariadeniach je všeobecný na všetkých úrovniach, bez ohľadu na zriaďovateľa.
Z predkladanej štatistiky zdanlivo vyznieva, akoby vzrástol počet
zamestnancov štátnych kultúrno-osvetových zariadení. Do tohtoročnej štatistiky
bola zaradená ďalšia organizácia, ÚĽUV v Bratislave, ktorý svojimi 66
zamestnancami značne zvyšuje celkový počet pracovníkov i skladbu odborných
pracovníkov. V porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným rokom
vzrástol počet kultúrno-osvetových pracovníkov v kultúrnych zariadeniach
krajských úradov o 89,9 pracovníka. Túto skutočnosť však pripisujeme nie
reálnemu nárastu pracovníkov pre kultúru v sledovanom období
z hľadiska reálnych výkonov pre túto oblasť kultúry, ale štatistickému a
tým aj vecnému prispôsobovaniu sa transformačným zmenám na krajských
úradoch s cieľom vytvárania si či pretvárania odborných útvarov a presunov
pracovníkov do kultúrnych zariadení zostávajúcich v ich vlastnej
zriaďovateľskej pôsobnosti. Efektívnosť týchto presunov i jej reálny základ sa
môže prejaviť už v budúcom období v raste kultúrnych produktov i
kultúrno-osvetovej činnosti v regiónoch, ale aj v perspektíve a
budúcom osude krajských úradov, ich budúcej pôsobnosti i poslania pri
zabezpečovaní napĺňania štátnej kultúrnej politiky v regiónoch.
Ak analyzujeme jednotlivé kraje zo zorného uhla nárastu počtov
kultúrno-osvetových zariadení i stavu zamestnaneckej základne v tejto
oblasti, možno konštatovať, že najviac kultúrno-osvetových zariadení pribudlo
v Prešovskom kraji (+152, z toho 9 s právnou subjektivitou). Za
ním nasledovali : Nitriansky (+87), Košický (+58), Banskobystrický (+54),
Trnavský (+46), Žilinský (+17), Bratislavský (+15) a nakoniec Trenčiansky (+9).
Primerane nárastom celkových počtov rastu kultúrno-osvetových zariadení rástli aj
počty zariadení s právnou subjektivitou. Výnimku tvorí iba Žilinský kraj,
kde sa naopak napriek celkovému nárastu zaznamenal úbytok zariadení
s právnou subjektivitou (-10). V porovnaní s predchádzajúcim
štatistickým obdobím i dlhšie trvajúcim štatistickým trendom v štruktúre
nárastu vykazovaných kultúrno-osvetových zariadení sa zaznamenal výrazný nárast
v počte treťosektorových organizácií (nadácií a
občianskych združení) iba v Prešovskom kraji (+158), čo značne skresľuje
celoslovenský ukazovateľ v tomto údaji. V ostatných krajoch sa jedná
o nižšie počty, pričom druhý najväčší nárast zaznamenal Trnavský kraj s 21
novými nadáciami a občianskymi združeniami. V krajskej štruktúre
kultúrno-osvetových zariadení bol zaznamenaný jednoznačne trend nárastu
mestských a obecných, teda samosprávnych kultúrno-osvetových zariadení. Podľa
počtu nárastu ich zaraďujeme nasledovne: Banskobystrický kraj (+31), Košický
kraj (+23), Bratislavský kraj (+13), Žilinský (+12), Trenčiansky (+8),
Nitriansky a Prešovský (po +6) a Trnavský kraj (+4). Potešiteľnou skutočnosťou
je fakt, že v porovnaní s predchádzajúcim štatistickým rokom sa
zaznamenal nárast cirkevných zariadení. Napriek tomu, že je všeobecne známe, že
sa budujú stále nové zariadenia, najmä pastoračné centrá, v našom štatistickom
vykazovaní sa objavovali skôr sporadicky a v minulom štatistickom roku
bolo zaznamenané dokonca zníženie ich počtu. Najväčší nárast je zaznamenaný
v Prešovskom kraji (+8), Košickom a Banskobystrickom kraji (po +6),
zníženie iba v Bratislavskom kraji (-1). Zamestnanecká základňa
kultúrno-osvetových zariadení podľa krajov je nasledovná. Nárast počtu
zamestnancov zaznamenal Trenčiansky kraj (+27,3), Košický kraj (+26,3) a
Prešovský kraj (+ 3,8). Znižovanie zamestnancov bolo najvyššie
v Banskobystrickom kraji (-80,0), v Bratislavskom kraji (-70,2),
Nitrianskom (-64,0), Žilinskom (-58,8) a v Trnavskom kraji (-32,5).
Podujatia kultúrno-osvetovej činnosti (Graf č. 1 )
realizované v roku 2001 v porovnaní s rokom 2000
v kvantitatívnom vyjadrení zaznamenali jednoznačný nárast. Zatiaľ čo v
roku 2000 sa v SR spolu realizovalo 86 255 podujatí
kultúrno-osvetového charakteru, v roku 2001 to bolo 89 798 podujatí, teda
viac o 3 543 podujatí. Štatisticky nejde o výrazný nárast počtu
kultúrno-osvetových podujatí. V porovnaní s počtom miest a obcí
v SR ide o viac ako 1,2 podujatia na každú obec a mesto.
Z hľadiska štrukturovania vykazovaných aktivít
nastal v roku 2001 pokles v počte uskutočnených súťaží, prehliadok,
festivalov o 1 089 (zo 6 513 na 5 424) (Graf č. 2).
Vzrástli však počty uskutočnených výchovno-vzdelávacích podujatí o 2 395 (z 19
437 na 21 832) (Graf
č. 3), kultúrno-spoločenských podujatí o 470 (z 30 608 na 31 078) (Graf č. 4) i
kategória tzv. iných podujatí, do ktorej sa zaraďujú rôzne nešpecifikované
klubové podujatia, podujatia iného ako vyslovene kultúrneho charakteru, napr.
športového a i., na ktorých kultúra participovala svojou účasťou,
programom a pod. stúpli o 1 767 podujatí (z 29 697 na 31 464) (Graf č. 5 ).
Rok 2001, ktorý nielen v kultúre znamenal pokles reálnych finančných
prostriedkov vynakladaných na jednotlivé aktivity vzhľadom na nárast vstupov,
akými sú v kultúre napr. energie, cestovné, služby a iné, sa podpísal
najmä z týchto dôvodov na nižšom počte uskutočnených festivalov, súťaží a
prehliadok. Tieto aktivity nie je možné realizovať bez navyšovania
finančných prostriedkov minimálne o inflačný index rastu cien tovarov a
služieb, resp. bez doplnkových zdrojov. Navyše mechanizmus prerozdeľovania
finančných prostriedkov na úrovni štátu nie je optimálny, regionálne mechanizmy
ešte nie sú vytvorené. Treba veriť, že v blízkej budúcnosti príde
k radikálnejším zmenám v tejto oblasti a vytvorí sa systém viacúčelového
financovania kultúrnych aktivít miestnej a regionálnej kultúry. O to
potešiteľnejšia je skutočnosť, že napriek nie potešiteľnej situácii
v ekonomickej situácii našich kultúrnych potrieb, sa zvyšuje počet
výchovno-vzdelávacích i kultúrno-spoločenských podujatí, ako i participácia
kultúry na podujatiach iných organizácií a rozvoji spoločnosti ako celku. Stále
častejšie sa stretávame s javmi, kde sa stierajú hranice medzi typológiou
podujatí a kultúru pre širokú verejnosť organizujú a realizujú iné ako kultúrne
organizácie a zariadenia. Príkladom sú napríklad rozvíjajúce sa obchodné
reťazce, ktoré kultúru, kultúrne podujatia používajú ako reklamný ťah na
pritiahnutie verejnosti. V hypermarketoch sa
budujú oddychové a takmer voľnočasové centrá. Nie je
to naopak, pretože obchod drží a sponzoruje v nich realizovanú kultúru.
Kultúrny priemysel tvorí z neho iba zanedbateľnú časť. Najväčší podiel na
uskutočnených kultúrno-osvetových podujatiach mali tradične obecné a mestské
(samosprávne) zariadenia. Zatiaľ čo v roku 2001 pripravili 68 473
podujatí, v roku 2001 to bolo už 73 370, teda o 4 897 viac. Z toho
takmer 1/3 podujatí sa realizovala v obciach do 3 000 obyvateľov. To je
vzhľadom k počtu obyvateľov a teda aj potenciálnym či reálnym návštevníkom
a účastníkom veľmi zaujímavý údaj. Znamená to, že miestna kultúra v polohe
osvetovej činnosti je stále zaujímavým i inšpiratívnym prostredím
v oblasti menších aglomerácií, ako aj skutočnosť, že kultúrne vyžitie sa
nášho obyvateľstva je poskytované takmer v každej obci, i keď
samozrejme s rozdielnym komfortom, šírkou a spektrom kultúrnej
ponuky. Potvrdzuje sa skutočnosť, že i keď na malých obciach samospráva nie je
schopná poskytovať kultúrne služby profesionálnymi kultúrnymi zariadeniami, vo
väčších sa snaží o profesionalizáciu a systematickú činnosť na tomto poli
kultúry. Je predpoklad, že vytvorením samosprávnej regionálnej kultúry sa
zlepšia podmienky pre kultúru, umožní sa efektívnejšie využívanie kultúrnych
zariadení pre spádové oblasti v regióne a tým sa ponúkne širokej
verejnosti, ale najmä občanom vlastného regiónu možnosť lepšieho kultúrneho
vyžitia, rozšíri sa spektrum kultúrnej ponuky kultúrnych produktov.
Z hľadiska územného členenia (Graf č. 6) sa
najviac podujatí uskutočnilo v Trenčianskom kraji (16 207). Podľa počtu
podujatí ďalej nasledoval kraj Nitriansky (15 110), Trnavský (13 568),
Bratislavský (12 908), Žilinský (9 064), Banskobystrický (8 853), Prešovský (7
706). Najmenej podujatí sa pripravilo a uskutočnilo v Košickom kraji (6
382). V prepočte na počet obyvateľov (Graf č. 7 ), ak
berieme priemerný stav počtu obyvateľov v roku 2001, tak na 1 000
obyvateľov v sledovanom roku pripadlo 16,7 kultúrnych podujatí. Nad
celoslovenským priemerom boli: Trenčiansky kraj (26,8 podujatia), Trnavský kraj
(24,6 podujatí), Bratislavský kraj (21,5 podujatia) a Nitriansky kraj (21,2
podujatia). Pod celoslovenským priemerom bol Banskobystrický kraj (13,4
podujatia), Žilinský kraj (13,1 podujatia), Prešovský kraj (9,8 podujatia) a
najnižšiu priemerku mal Košický kraj (8,3 podujatia). V porovnaní
s rokom 2000 neprišlo k žiadnej zmene v poradí štrukturovaných ukazovateľoch.
Celkový nárast počtu uskutočnených podujatí sa premietol aj do zvýšenia sa
priemeru podujatí na počet obyvateľov. Zatiaľ čo v roku 2000 bol priemer
na 1 000 obyvateľov 15,97 podujatí, v roku 2001 vzrástol na 16,69
podujatí. Ak porovnáme roky 2000 a 2001 v počtoch uskutočnených podujatí
podľa krajov, nárast bol v roku 2001 zaznamenaný u väčšiny. Naopak v
Banskobystrickom kraji (-88), Žilinskom kraji (-502) a Trenčianskom kraji
(-450) bol zaznamenaný pokles počtu realizovaných podujatí.
V počte uskutočnených súťaží, prehliadok a festivalov podľa krajov (Graf č. 8) bol
najaktívnejší Nitriansky kraj (883), ďalej nasledovali kraje: Prešovský (789),
Trnavský (768), Trenčiansky (695), Banskobystrický (685), Žilinský kraj (642),
Košický kraj (548) a najmenej aktivít mal v tomto sledovanom období
Bratislavský kraj (414). V porovnaní s predchádzajúcim štatistickým
obdobím podľa krajov (Graf č. 2
) sme zaznamenali nárast počtu súťaží, prehliadok a festivalov iba
v Prešovskom kraji (zo 766 na 789, t.j. o 23) a v Trenčianskom kraji
(zo 669 na 695, t.j. o 26). V ostatných krajoch sa počty týchto aktivít
v porovnaní s rokom 2000 znížili. Najrapídnejšie zníženie bolo
zaznamenané v Nitrianskom kraji (-487 podujatí). V Bratislavskom
kraji bolo zníženie o 207 podujatí, v Banskobystrickom kraji o 195
podujatí, v Žilinskom o 164 podujatí, v Trnavskom o 56 podujatí a
v Košickom iba o 29 podujatí. V sledovanom období sa potvrdila téza o
nie vždy pevnej stabilite najmä novovzniknutých festivalov, prehliadok a súťaží
v jednotlivých regiónoch. V plnej miere sa chápe snaha o proporčné
vyváženie kultúrnej ponuky na celom území SR, avšak bude treba do budúcnosti
zvažovať nielen požiadavky regiónu, ale aj možnosti ich aktuálnych realizácií,
pretože inak vychádza nazmar iniciatíva, aktivita a snaha zamestnancov
v regióne, ktorí realizujú vytipovanú súťaž, prehliadku či festival. a
v konečnom dôsledku pri zániku týchto cyklických podujatí sa stráca
efektivita vynakladania finančných prostriedkov do týchto druhov aktivít.
Záujmové výchovno-vzdelávacie podujatia (Graf č. 3 )
uskutočnené v roku 2001 mali v porovnaní s rokom 2000
vzrastajúcu tendenciu takmer vo všetkých krajoch. Iba v dvoch sa
zaznamenalo zníženie počtu aktivít. V Žilinskom kraji o 329 podujatí
(z 2 330 na 2001) a v Bratislavskom o 218 podujatí (z 3 512 na 3 294).
Najviac podujatí výchovno-vzdelávacieho charakteru pripravili
v Nitrianskom kraji (4 162), kde dosiahli zvýšenie o 800 podujatí.
V Trnavskom kraji (3 234) sa dosiahlo zvýšenie o 645 podujatí,
v Trenčianskom kraji (2 959) sa dosiahlo zvýšenie o 121 podujatí, Prešovskom
kraji (2 365) sa dosiahlo zvýšenie o 762 podujatí, v Banskobystrickom kraji (2
171) sa dosiahlo zvýšenie o 376 podujatí a nakoniec v Košickom kraji (1
646) sa dosiahlo zvýšenie o 238 podujatí.
Jednotlivé kraje sa podľa množstva podujatí podieľali na výchovno-vzdelávacích
podujatiach v sledovanom období v tomto poradí podľa aktivity:
Nitriansky, Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Prešovský, Banskobystrický,
Košický a Žilinský. V prepočte na počet obyvateľov (Graf č. 9 )
pripadá na 1 000 obyvateľov v SR v roku 2001 až 16,7 podujatí
výchovno-vzdelávacieho charakteru. V roku 2000 to bolo iba 3,3 podujatia.
Znamená to dosiahnutie výrazného nárastu. Najviac podujatí na počet obyvateľov
dosiahol Trenčiansky kraj (26,8). Za ním nasledovali kraje: Trnavský (24,6),
Bratislavský (21,5), Nitriansky (21,2). Pod celoslovenským priemerom sa ocitli
kraje: Banskobystrický (13,4), Žilinský (13,1), Prešovský (9,8) a Košický
(8,3).
Záujmové výchovno-vzdelávacie aktivity sa členili na aktivity smerujúce
k výchove k občianskej spoločnosti, k estetickej výchove,
environmentálnej výchove, výchove k prosociálnosti,
zdravotnej výchove, tradičným remeslám, zahraničným Slovákom, menšinovým
kultúram, hobby, hry súťažné, logické a iné, pričom aktivity boli členené na
jednorazového charakteru a cyklické. Pri porovnaní aktivít v roku 2001
s rokom 2000 sa ukazuje, že v roku 2001 ubudlo cyklických foriem a
naopak vzrástol počet jednorazových podujatí, čo sa samozrejme úmerne prejavilo
aj na celkovej návštevnosti týchto podujatí. V sledovanom štatistickom
roku bolo pripravených najviac jednorazových podujatí s tematikou
zdravotnej výchovy, za ňou nasledovala kategória hobby, hry súťažné,
logické a pod. a podujatia zamerané na estetickú výchovu. V počte
účastníkov na jednorazových podujatiach boli najnavštevovanejšie aktivity v
oblasti estetickej výchovy, výchovy k občianskej spoločnosti,
hobby, hra súťažné, logické a pod. Z cyklických podujatí nasledovali
kategória hobby, hry súťažné, logické a pod., za ňou nasledovala estetická
výchova, zdravotná výchova, výchova k prosociálnosti,
tradičné remeslá, environmentálna výchova, aktivity menšinových kultúr a
aktivity dotýkajúce sa zahraničných Slovákov. Z hľadiska počtu účastníkov
boli z cyklických podujatí najnavštevovanejšie podujatia kategórie hobby,
hry súťažné, logické a pod., ďalej podujatia dotýkajúce sa tradičných remesiel
a estetickej výchovy. Z uskutočnených záujmových výchovno-vzdelávacích
podujatí podľa jednotlivých krajov a záujmu verejnosti o tieto aktivity bola
situácia v roku 2001 nasledovná:
Bratislavský kraj pri jednorazových podujatiach preferoval estetickú výchovu,
kategóriu hobby, hry súťažné, logické a pod. a zdravotnú výchovu. Preferencii
druhu podujatí zodpovedala aj návštevnosť týchto podujatí. Pri cyklických
podujatiach to bolo identické.
Trnavský kraj preferoval pri jednorazových podujatiach zdravotnú výchovu,
výchovu k prosociálnosti, hobby, hry súťažné,
logické a pod., estetickú výchovu a výchovu k občianskej spoločnosti.
Návštevnosť podujatí bola úmerná typológii podujatí. V cyklických
podujatiach boli preferované: zdravotná výchova, aktivity zamerané na
tradičné remeslá, výchova k prosociálnosti a
hobby, hry súťažné, logické a pod. Jednoznačne najviac návštevníkov sa
zúčastnilo podujatí zameraných na estetickú výchovu.
Trenčiansky kraj svoje jednorazové podujatia zameral najmä na zdravotnú
výchovu, hobby, hry súťažné, logické a pod. a výchovu k občianskej
spoločnosti. Opäť najnavštevovanejšie boli podujatia venované estetickej
výchove. V cyklických podujatiach mali najväčší zástoj podujatia kategórie
hobby, hry súťažné, logické a pod. a podujatia zamerané na zdravotnú výchovu.
Návštevnosť podujatí odrážala tieto preferencie.
Nitriansky kraj v počte jednorazových podujatí preferoval zdravotnú
výchovu, estetickú výchovu a hobby, hry súťažné, logické a pod. Opäť
návštevnosť podujatí dotýkajúcich sa estetickej výchovy prevýšila iné aktivity.
V cyklických podujatiach prevažovala kategória hobby, hry logické, súťažné
a pod. a zdravotná výchova, čo odrážala i návštevnosť.
Žilinský kraj v jednorazových podujatiach uprednostňovala kategóriu hobby,
hry súťažné, logické a pod., zdravotnú výchovu a estetickú výchovu.
V počte návštevníkov však najnavštevovanejšie boli aktivity zamerané na
výchovu k občianskej spoločnosti a estetickú výchovu. Cyklické podujatia
boli najviac nasmerované na estetickú výchovu, hobby, hry súťažné, logické a
pod. a zdravotnú výchovu. Návštevnícky najúspešnejšie boli podujatia venované estetickej
výchove a zdravotnej výchove.
Banskobystrický kraj sa zameral pri jednorazových podujatiach najmä na
zdravotnú výchovu, hobby, hry súťažné, logické a pod. a výchovu
k občianskej spoločnosti. Návštevnícky výrazne najatraktívnejšie boli
podujatia zamerané na tradičné remeslá. Z cyklických podujatí to boli
najmä hobby, hry súťažné, logické a iné a zdravotná výchova. Identická bola aj
návštevnosť týchto podujatí.
Prešovský kraj sa zameriaval v jednorazových podujatiach najmä na hobby,
hry logické, súťažné a iné, estetickú a zdravotnú výchovu. Najnavštevovanejšie
boli podujatia zamerané na estetickú výchovu, výchovu k občianskej
spoločnosti a hobby, hry súťažné, logické a pod. Z cyklických podujatí
výrazne bola preferovaná kategória hobby, hry súťažné, logické a pod., ďalej
prevažovali podujatia zamerané na zdravotnú výchovu, environmentálnu výchovu a
menšinové kultúry. Návštevnosť odráža preferovanú štruktúru podujatí.
Košický kraj sa v jednorazových podujatiach zameral najmä na podujatia
typu hobby, hry súťažné, logické a pod. K preferovaným patrila zdravotná a
estetická výchova. Najnavštevovanejšie boli podujatia zamerané na estetickú
výchovu. Z cyklických podujatí bolo najviac smerovaných na výchovu k prosociálnosti, výchovu k občianskej spoločnosti a zdravotnej
výchove. Výrazne návštevnícky atraktívne boli podujatia zamerané na tradičné
remeslá.
Kultúrno-spoločenské podujatia (Graf č. 4
) majú už tradične svoje významné miesto v regiónoch.
V porovnaní rokov 2000 a 2001 sme v roku 2001 zaznamenali nárast
počtu kultúrno-spoločenských aktivít v Trnavskom kraji o 731 podujatí (5
155), Košickom kraji o 221 podujatí (2 545), Trenčianskom kraji o 44 podujatí
(6 009), Banskobystrickom kraji o 30 podujatí (2
990) a Prešovskom kraji o 23 podujatí (2 941).
Najvýraznejšie zníženie počtu kultúrno-spoločenských podujatí zaznamenal
Bratislavský kraj, až o 366 podujatí (4 102). Za ním nasledoval Žilinský kraj
so znížením o 178 podujatí (3 096) a Nitriansky kraj o 91 podujatí (4 240).
V počte uskutočnených kultúrno-spoločenských podujatí v roku 2001
boli od najaktívnejších jednotlivé kraje zastúpené nasledovne: Trenčiansky,
Trnavský, Nitriansky, Bratislavský, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a
Košický. V počte uskutočnených kultúrno-spoločenských podujatí na 1 000
obyvateľov (Graf
č. 10 ) bol v roku 2001 dosiahnutý priemer 5,8 podujatia.
V porovnaní s rokom 2000 sa priemer zvýšil veľmi nepatrne, iba o 1
desatinu (z 5,7). Nad celoslovenským priemerom je najvýraznejšie Trenčiansky
kraj (9,9 podujatia), za ním nasledujú Trnavský kraj (9,4 podujatia),
Bratislavský kraj (6,8 podujatia) a Nitriansky kraj (5,9 podujatia). Pod celoslovenským
priemerom zaostávajú v počte podujatí na 1 000 obyvateľov Banskobystrický
kraj (4,5 podujatia), Žilinský kraj (4,5 podujatia), Prešovský kraj (3,7
podujatia) a Košický kraj (3,3 podujatia).
Poslednú kategóriu tvoriacu súčasť uskutočnených kultúrno-osvetových
podujatí tvoria bližšie nešpecifikované iné podujatia (Graf č. 5 ).
Vyššiu návštevnosť počtu podujatí v porovnaní rokov 2000 a 2001 sme
v roku 2001 zaznamenali v Nitrianskom kraji o 1 320 (5 825),
Bratislavskom kraji o 1 214 (5 098), Trnavskom kraji o 506 (4 411) a Žilinskom
kraji o 169 (3 325). Pokles počtov aktivít v Trenčianskom kraji o 641
podujatí (6 544), Banskobystrickom kraji o 299 podujatí (3 007), Prešovskom o
284 podujatí (1 611) a Košickom o 218 podujatí (1 643).
Z hľadiska počtu uskutočnených podujatí sa jednotlivé kraje podieľali na
tomto druhu aktivít nasledovne: Najaktívnejším bol Trenčiansky kraj. Ďalej
nasledovali podľa poradia kraje: Nitriansky, Bratislavský, Trnavský, Žilinský,
Banskobystrický, Prešovský a Košický.
Kategóriu tzv. iných podujatí tvorí vlastne vysoký objem aktivít. Ide zväčša o
hybridné podujatia, ktoré nemajú výlučne kultúrny charakter. Ide o rôzne
charitatívne aktivity, podujatia dobrovoľných požiarnikov, záujmových spolkov,
združení, klubových výročí, podujatia rôznych nadácií a pod., kde kultúra
participuje rôznou mierou na ich príprave, programe i realizácii. Na jednej
strane z pohľadu kultúry tvoria zdanlivo nesúrodú kategóriu ale na druhej
zasa odzrkadľujú široké spektrum spoločenského života a účasť kultúry na ňom
tak, ako je to reálne v našom každodennom živote, živote obce, mesta,
regiónu.
Zároveň upozorňujeme, že vzhľadom na iba kvantifikačné ukazovatele, ktoré sa
dostávajú našim zberným jednotkám v teréne (ROS) sú do tejto kategórie
zaraďované aj také podujatia, o ktorých vykazovacia jednotka nie je dostatočne
informovaná a nevie ju jednoznačne definovať. Bližšia špecifikácia podujatí
podľa charakteru bude možná až pri fungovaní Registra kultúrnych aktivít, kde
okrem kvantifikácie bude aj špecifikácia a druh každého podujatia uskutočneného
v miestnej a regionálnej kultúre.
Z hľadiska vytvárania podmienok pre realizovanie kultúrno-osvetových podujatí
je zaujímavým ukazovateľom pokrytie SR kultúrno-osvetovými zariadeniami (Tabuľka č. 1
) vo vzťahu k počtu obyvateľov (Tabuľka č. 2
). V roku 2001 vykazujeme spolu 2 427 kultúrno-osvetových zariadení a 5
379 455 obyvateľov. Na jedno kultúrno-osvetové zariadenie pripadá
v priemere 2 216,5 osoby. V porovnaní s rokom 2000, kedy
pripadlo na jedno zariadenie 2 715,3 obyvateľa sa dosiahol pozitívny výsledok.
Nad celoslovenským priemerom sú kraje: Prešovský (1 513,3 osôb),
Banskobystrický (1 667,8 osôb), Nitriansky (1 949,2 osôb), Trenčiansky (2 018,6
osôb) a Trnavský (2 195,2 osôb). Pod celoslovenským priemerom zaostávajú
najviac Bratislavský kraj (7 131,1 osôb), Košický kraj (2 901,6 osôb) a
Žilinský kraj (2 849,1 osôb). V tejto súvislosti pripomíname, že
mestá Bratislava a Košice ako mestá a veľké aglomerácie majú osobité
postavenie. V svojich regiónoch saturujú kultúrne potreby nielen vlastných
obyvateľov, ale plnia funkciu širších centier. Sú v nich vybudované iné,
najmä špecializované druhy kultúrnych zariadení, ktoré nesaturujú potreby
kultúrno-osvetových zariadení, ale spoločne poskytujú široké spektrum kultúrnej
ponuky, poskytujú veľkú škálu kultúrnych produktov. Úlohy a poslanie plnia nie
len pre mesto samotné, ale aj pre svoje spádové oblasti i skutočná kultúrna
ponuka na obyvateľa je v týchto mestách oveľa vyššia. Vyšší je aj štandard
kultúrnej ponuky, pretože tu pôsobí veľa špecializovaných profesionálnych
kultúrnych telies a inštitúcií.
V okresných dimenziách sú pod celoslovenským priemerom tieto okresy:
v Bratislavskom kraji: všetky okresy, čo čiastočne vyplýva z osobitého postavenia Bratislavy
v Trnavskom kraji: Piešťany, Hlohovec, Galanta, Trnava
v Trenčianskom kraji: Ilava, Trenčín, Prievidza
v Nitrianskom kraji: Komárno, Nové Zámky
v Žilinskom kraji: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Martin, Žilina, Námestovo, Ružomberok, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš
v Banskobystrickom kraji: Lučenec, Banská Bystrica, Poltár, Zvolen, Brezno
v Prešovskom kraji: Stará Ľubovňa, Vranov n.Topľou, Levoča, Poprad, Kežmarok, Sabinov
v Košickom kraji: Košice, Michalovce, Spišská N.Ves,
Gelnica, Košice-okolie.
Hospodárenie kultúrno-osvetových zariadení v roku 2001
v absolútnych číslach je nasledovné. Náklady na hlavnú činnosť
predstavovali 1 132 834 tis. Sk, kapitálové výdavky 75 062 tis. Sk. Výnosy
predstavovali 997 246 tis. Sk., z toho 585 653 tis. Sk tvorili prevádzkové
dotácie, 321248 tis. Sk predstavovali tržby za predaj vlastných výrobkov a
služieb a 90 345 tis. Sk tvorili iné ostatné výnosy.
|
KOZ |
Náklady (v tis. Sk) |
Výnosy (v tis. Sk) |
||||
|
na hlavnú činnosť |
kapitálové výdavky |
Prevádzkové dotácie |
tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb |
iné ostatné výnosy |
spolu |
|
|
štátne |
234 759 |
5 987 |
169 550 |
45 982 |
24 335 |
239 867 |
|
obecné |
852 088 |
68 145 |
378 955 |
254 359 |
62 423 |
695 737 |
|
iných práv. osôb |
30 617 |
736 |
35 739 |
6 428 |
3 274 |
45 441 |
|
iné |
15 370 |
194 |
1409 |
14479 |
313 |
16 201 |
|
KOZ spolu |
1 132 834 |
75 062 |
585 653 |
321 248 |
90 345 |
997 246 |
Zo skladby vynaložených finančných prostriedkov je jednoznačné, že najvyšší objem je vynakladaný zo samosprávnych orgánov na kultúrno-osvetové aktivity i zabezpečenie a funkčnosť kultúrno-osvetových zariadení. Objemy v porovnaní s rokom 2000 síce sú vyššie, ale zväčša iba pokrývali, a aj to nie vždy v plnej miere, infláciu. Je potešiteľné, že vzrast cien ovplyvnil aj rast tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb, čo aspoň čiastočne saturovalo náklady na činnosť. Túto skutočnosť uvádzame aj napriek tomu, že cieľom kultúry, osobitne miestnej a regionálnej vychádzajúcej z osvetovej činnosti, nie je tvorba tržieb. Výraznejšie zmeny, pokles v ekonomických ukazovateľoch, boli v roku 2001 v porovnaní s rokom 2000 zaznamenané v hospodárení nadácií a občianskych združení vlastne vo všetkých ukazovateľoch. U cirkví a náboženských spoločností nastala zmena v štruktúre vynakladaných sledovaných položiek. Zvýšili sa celkové výnosy a oveľa menej sa využívali kapitálové výdavky, zatiaľ však podstatne viac sa investovalo do hlavnej činnosti.
Regionálne osvetové strediská sú posledný štatistický rok vykazované ako
štátne organizácie metodického charakteru a regionálneho významu. V roku
2001 pôsobilo na Slovensku 35 regionálnych osvetových stredísk ako právnických
subjektov a jedna ROS bez právnej subjektivity (fungujúca ako pobočka).
V porovnaní s predchádzajúcim rokom nenastala zmena v počte, iba
v charaktere existencie.
V roku 2001 v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným
obdobím nastala iba mierna zmena v počtoch zamestnancov (Tabulka č.3 ). Z 377,7 v roku 2000 poklesol ich
stav v roku 2001 na 371, teda znížil sa o 6,7 zamestnanca. Nie je
však potešiteľné, že stav odborných pracovníkov klesol z 255,9 na 250, t.j.
znížil sa o 5,9 pracovníka. Znižovanie počtov odborných pracovníkov je žiaľ
dlhodobejším trendom, ktorý pre budúcnosť znamená poskytovanie menšieho počtu a
nižšej kvality kultúrnych služieb širokej verejnosti, čo nie je potešiteľná ani
prínosná perspektíva. Okrem toho treba mať na zreteli skutočnosť, že funkčnosť
odbornej inštitúcie má tiež svoje limity podmienené personálnym obsadením
pracoviska. Najzávažnejšou skutočnosťou pre budúce smerovanie činnosti ROS je
zaužívaná prax, že jednotlivé ROS majú svoje spádové obce a mestá, ktorým
venujú svoju pozornosť najmä vo vzťahu k ich metodickému a poradenskému
poslaniu pre problematiku miestnej kultúry, ale aj v nadväznosti na zber
údajov a dát pre potreby štátnej štatistiky a napĺňania Registra kultúrnych
aktivít. Jednotlivé ROS však majú veľmi neproporčné podmienky na prácu
z hľadiska ich spádovitosti.
Znížením počtu odborných pracovníkov sa znížil koeficient priemerného počtu
obcí na jedného odborného pracovníka. Zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 11,29
obcí na pracovníka, v roku 2001 to bolo už 11,76 obcí na jedného
pracovníka. V súčasnosti je relatívna vyváženosť odborných pracovníkov
vzhľadom na poslanie ROS v kraji. V pôsobnosti jednotlivých ROS však
proporčnosť už konštatovať nemožno. Za odborne poddimenzované, vzhľadom na
celoslovenský priemer, nie na potreby ROS a miestnej kultúry, považujeme
odborné obsadenie Požitavského osvetového strediska
(2 odborní zamestnanci na 63 obcí), Gemersko-malohontského osvetového strediska
(7 odborných zamestnancov na 162 obcí), Podduklianskeho
osvetového strediska (6 odborných zamestnancov na 111 obcí) a Košického
osvetového strediska (6,5 odborných zamestnancov na 113 obcí). Vychádzajúc
z poslania ROS v danom regióne by bolo potrebné posilniť odbornú
zložku tak, aby mohla bez väčších problémov plniť úlohy a zabezpečovať
poradenstvo na celom území spádovej oblasti.
Najviac miest a obcí metodicky a poradensky zabezpečuje Gemersko-malohontské
osvetové stredisko (162 Obcí). K tým väčším patria: Novohradské osvetové
stredisko (151 obcí), Šarišské osvetové stredisko (133 obcí), Vihorlatské
osvetové stredisko (118 obcí), Trenčianske osvetové stredisko (114 obcí),
Košické osvetové stredisko (113 obcí), Podduklianske
osvetové stredisko (111 obcí), Ponitrianske osvetové stredisko (103 obcí).
S najmenšou spádovitosťou sú: Myjavské osvetové
stredisko (17 obcí), Galantské osvetové stredisko (35 obcí), Podunajské
osvetové stredisko (41 obcí), Žitnoostrovné osvetové
stredisko (44 obcí).
Záujmová umelecká činnosť(Tabuľka č. 4)
(Graf č. 11)
má vo využívaní voľného času veľmi silné postavenie a to tak v dospelej
populácii ako aj u detí a mládeže. Záujmová umelecká činnosť má v miestnej
a regionálnej kultúre na Slovensku už tradične silné pozície. Žiaľ, rok 2001
nemôžme charakterizovať ako rozvojový, dokonca ani stabilizačný v záujmovej
umeleckej činnosti. V porovnaní s rokom 2000 bol zaznamenaný pokles
vo všetkých ukazovateľoch týkajúcich sa účastníkov záujmovej umeleckej
činnosti. Počet kolektívov dospelých poklesol o 227 kolektívov (2 816) (Graf č. 12) čo
sa prejavilo aj v počte frekventantov týchto kolektívov. Pokles znamenal
zníženie ich počtu o 1 280 členov (40 643) (Graf č. 13 ).
Mládežnícke kolektívy sa znížili o 241 kolektívov (2 395),zníženie
predstavovalo o 3 126 členov (45 715). Aj počet jednotlivcov venujúcich
sa záujmovej umeleckej činnosti poklesol, a to o 1 148 osôb. Trend, ktorý
nastúpil v roku 2000, kedy prvýkrát za posledné viac ako desaťročie sa začali
v oblasti záujmovej umeleckej činnosti prejavovať symptómy poklesu záujmu
o túto činnosť, alebo lepšie povedané ekonomika každodenného života začala
silnejšie doliehať na možnosti realizácie sa vo voľnom čase, nielen
pokračoval, ale zaznamenal jednoznačný zlom. Alarmujúce sú čísla dokladujúce
komplexný pokles týchto aktivít. Spoločnosť, resp. jej zástupcovia zodpovední
za kultúru, by si mali uvedomiť, že okrem pozitívneho vplyvu na rozvoj
osobnosti každého člena našej spoločnosti, ktorý sa zapája aktívne do záujmovej
umeleckej činnosti, alebo je aspoň jej pasívnym obdivovateľom, zároveň tieto
aktivity značnej skupiny obyvateľstva vlastne nepriamo znižujú riziko účasti
týchto ľudí na protispoločenskej činnosti. Celospoločenským cieľom je pozitívne
využívanie voľného času.
Pri porovnávaní roku 2000 s rokom 2001 v jednotlivých oblastiach
záujmovej umeleckej činnosti prišlo k najväčším rozdielom - znižovaniam
kolektívov dospelých v oblasti hudby. V komornej hudbe až o 104
kolektívov (19), v populárnej o 51 kolektívov (257), v dychovej hudbe
o 21 kolektívov (259). Folklórne skupiny sa znížili o 15 kolektívov (433),
folklórne súbory o 18 kolektívov (232). Tiež rozhlasové a fonoamatérske
kolektívy poklesli o 15 kolektívov (24). Na druhej strane treba povedať, že
v oblasti rockovej hudby pribudlo 9 kolektívov (108) a folku 7 kolektívov
(54). Nepatrný nárast bol zaznamenaný aj v kolektívoch venujúcich sa bluegrassovej a trampskej hudbe. Oblasť divadla
nezaznamenala žiaden pozitívny nárast. Najväčší pokles zaznamenalo tradičné
divadlo o 7 (217) a bábkové tiež o 7 kolektívov (11). Divadlo dospelých pre
deti sa znížilo o 6 kolektívov (21).
Zo získaných údajov vyplýva, že sa potvrdzuje trend minulého obdobia, že
náchylnosť k rozpadu a zániku kolektívov je u väčších zoskupení. Finančná
náročnosť na réžiu väčších kolektívov je úmerná ich funkčnosti a tým aj
životnosti. Tie kolektívy, ktoré pre svoju činnosť potrebujú vyššie objemy
financií, už nie sú schopné bez pravidelných dotácií udržiavať svoju funkčnosť,
nielen potreby kolektívu technického a materiálneho rázu, ale ani cestovné a
náklady na verejné vystupovanie a prezentovanie výsledkov svojej činnosti.
Detské a mládežnícke kolektívy v porovnaní s predchádzajúcim obdobím
v oblasti hudby zaznamenali výrazný úbytok iba pri kolektívoch
zaoberajúcich sa populárnou hudbou o 57 kolektívov (63). Vo väčšine ostatných
oblastí hudby je i keď iba mierny, ale predsa nárast. Najviac nových detských a
mládežníckych kolektívov vzniklo v oblasti dychovej hudby 10 (45), ľudovej
hudby 6 kolektívov (104) a folku 6 kolektívov (10). Zborový spev
zaznamenal výrazný úbytok, a to až o 44 kolektívov (266). Zato však sme
zaznamenali pozitívny nárast, i keď mierny v detských a mládežníckych
folklórnych súboroch o 6 kolektívov (375) a folklórnych skupinách o 5
kolektívov (181).
Najhoršia je situácia v oblasti detských a mládežníckych kolektívov
zaoberajúcich sa tancom. V tejto oblasti došlo k rapídnemu úbytku.
V scénickom tanci ubudlo 82 kolektívov (85), v modernom tanci 53
kolektívov (314) a spoločenskom tanci 6 kolektívov (92).
Relatívne výrazný pokles bol zaznamenaný v kolektívoch zaoberajúcich sa
tradičnými remeslami o 9 (21), výtvarníctvom o 27 (99). Vzrástol záujem i keď
len veľmi málo o film a video o 1 kolektív (9), rozhlasových a fonoamatérov o 2 kolektívy (9).
Detské a mládežnícke divadlo síce tiež pokleslo v oblasti tradičného
divadla o 26 kolektívov (96) a divadla poézie o 16 kolektívov (25), ale
zaznamenalo nárast v alternatívnom divadle o 8 kolektívov (42),
v bábkovom o 4 kolektívy (23), v pantomíme o 3 kolektívy (12) a
v divadle dospelých pre deti o 1 kolektív (8). Pokles je v oblasti
rozprávačstva, a to autentického aj scénického. Nakoľko táto oblasť je veľmi
minoritnou v záujmovej umeleckej činnosti, hrozí jej úplný zánik.
Autentické rozprávačstvo pokleslo o 5 kolektívov (3) a scénické o 2 kolektívy
(4).
Pri detských a mládežníckych umeleckých kolektívoch vidieť predsa len trochu
iné preferenčné hodnoty. Napriek tomu, že situácia s ekonomikou týchto
súborov je podobná ako u kolektívov dospelých. Atraktivita záujmov sa presúva
viac k folklóru, opúšťa sa populárna hudba, dokonca aj dychovka láka viac
detí a mládežníkov. V oblasti divadla je záujem skôr o alternatívne ako
klasické divadlo a utlmujú sa divadlá poézie. Činnosť viacerých sa však
posunula do oblasti literárnych klubov, ktoré sa tešia relatívne veľkej obľube.
Aj v našom štatistickom zisťovaní sme im preto zaviedli osobitný údaj,
samostatnú oblasť sledovania umeleckého záujmu o túto činnosť.
Pri sledovaní dosahovaných výsledkov v záujmovej umeleckej činnosti podľa
krajov je zrejmé nasledovné:
V Bratislavskom kraji poklesol počet kolektívov dospelých o 44 (116) a detských a mládežníckych sa znížil o 67 (188). Poklesla starostlivosť o jednotlivcov o 78 osôb (322). Pri kolektívoch dospelých bol najväčší úbytok pri folklórnych súboroch o 14 kolektívov (9) a folklórnych skupinách o 12 kolektívov (11). V oblasti dychovej hudby pribudli síce 2 kolektívy (18), ale v rockovej hudbe ubudlo 8 kolektívov (10). V kolektívoch detských a mládežníckych bol veľký prepad v oblasti detskej dramatickej tvorivosti, kde ubudlo až 33 kolektívov (15). Výrazne sa ochudobnila tiež škála záujmu o tanec. Ubudlo 9 kolektívov scénického tanca (9), 4 kolektívy moderného tanca (22) a 7 kolektívov spoločenského tanca (7). V oblasti divadla sa znížil počet kolektívov zaoberajúcich sa bábkovým divadlom o 7 kolektívov (3).
V Trnavskom kraji poklesol počet kolektívov dospelých o 180. Detských a mládežníckych vzrástol o 16 (294). Zvýšila sa sledovanosť a aktívna spolupráca s jednotlivcami o 265 osôb (770). Kolektívy dospelých zaoberajúce sa komornou a symfonickou hudbou poklesli o 104 kolektívov (3), tiež populárna hudba poklesla o 9 kolektívov (35) a dychová hudba o 11 kolektívov (47). Zborový spev znížil svoje rady o 9 kolektívov (59), folklórne súbory o 24 kolektívov (21) ale pozitívom je, že vznikla 1 folklórna skupina (24). Tanec zaznamenal úbytok vo všetkých sledovaných oblastiach. V scénickom tanci zaniklo 5 kolektívov (0), v modernom tanci 5 kolektívov (7) a spoločenskom 2 kolektívy (1). Detské a mládežnícke súbory znížili svoje pôsobenie o 10 kolektívov v oblasti detskej dramatickej tvorivosti. Vzniklo tu však relatívne veľa nových detských a mládežníckych kolektívov. Zborový spev sa posilnil o 11 súborov (55), zanikli síce 2 folklórne súbory (28) ale aspoň vznikli dve folklórne skupiny (15). Dychová hudba sa posilnila o 2 kolektívy (10), ľudová hudba o 1 kolektív (9). Vznikol tiež kolektív fotografov (1) a kolektív zaoberajúci sa tradičným remeslom (5). Na druhej strane zaniklo 5 výtvarných kolektívov (10).
Trenčiansky kraj – celkovo vzrástol počet kolektívov záujmovej umeleckej
činnosti v kategórii dospelých o 13 (389) a detí o 25 (245). Starostlivosť
o jednotlivcov sa zvýšila o 142 osôb (702). V kategórii kolektívov
záujmovej umeleckej činnosti dospelých boli zaznamenané poklesy aj nárasty
kolektívov v jednotlivých oblastiach. V oblasti tanca ide o
jednoznačný úpadok. Zaniklo všetkých 8 súborov scénického tanca, o 2 kolektívy
sa znížili súbory moderného tanca (3) a o 1 kolektív spoločenský tanec (1).
Pozitívnym trendom je vznik 11 kolektívov zborového spevu (67), 3 folklórnych
súborov (22). V oblasti hudby síce zanikli 4 skupiny populárnej hudby
(30), 6 rockovej hudby (8), 2 dychovej hudby (68) a 1 ľudová (19), avšak
vznikli aj nové 2 folkové skupiny (7), 1 trampská (4), 1 bluegrassová
(4). V oblasti divadla vznikli 2 súbory tradičného divadla (22). Vznikol
tiež nový kolektív zaoberajúci sa fotografovaním. Zanikli však 3 kolektívy (6),
ktoré sa venovali výtvarníctvu a 1 (8) rozhlasu a fonoamatérstva.
Detské a mládežnícke kolektívy. Tanečná oblasť na rozdiel od kolektívov
dospelých sa naopak posilnila. Vzniklo 5 nových súborov moderného tanca (30),
hoci zanikol 1 kolektív scénického tanca (8). Zaniklo tiež všetkých 10
kolektívov zaoberajúcich sa tradičnými remeslami a 4 kolektívy z oblasti
výtvarníctva (1). V hudbe vzniklo 5 nových dychových súborov (14) a 3
venujúce sa ľudovej hudbe (10). Na druhej strane zaniklo 10 kolektívov
zborového spevu (27). Pozitívnym je vznik 19 folklórnych súborov (56) a 7
folklórnych skupín (9), čo svedčí o silnom záujme o tradičné hodnoty a folklór.
V oblasti divadla síce zanikli 3 súbory tradičného divadla (10), ale zasa
vzniklo 5 súborov venujúcich sa alternatívnemu divadlu (8), 2 súbory dospelých
pre deti (2). Zanikli však 4 súbory pantomímy, čím prestala táto oblasť
záujmovej umeleckej činnosti v tomto kraji fungovať na neprofesionálnej
báze.
Starostlivosť o záujmovú umeleckú činnosť v Nitrianskom kraji odzrkadľujú nasledovné údaje:
V kategórii dospelých celkovo vzrástol počet kolektívov o 33 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V oblasti divadla, hoci zanikli 3 súbory tradičného divadla (37), vzniklo 7 súborov dospelých pre deti (8), 1 súbor bábkového divadla (8). Detská dramatická tvorivosť, ktorá v tomto kraji v minulom roku neexistovala, má dnes svojho reprezentanta (1). Vznikol tiež kolektív autentického rozprávačstva (1). V oblasti hudby síce vzniklo 7 ľudových skupín (27), ale zaniklo 9 kolektívov populárnej hudby (53), 3 folkovej hudby (6), 3 dychovej hudby (38) a ďalšie. Veľmi dobrá je situácia v oblasti tanca. V modernom tanci sa zvýšil počet kolektívov o 8 (12). Neznižuje to ani fakt, že zanikli 3 súbory spoločenského tanca (1) a 1 súbor scénického tanca (0). Pozitívom je vznik 4 kolektívov venujúcich sa výtvarnému umeniu (11). Naopak negatívne vyznieva skutočnosť, že zanikli 4 kolektívy (6) rozhlasových a fonoamatérov. V roku 2001 vzniklo 34 nových detských a mládežníckych kolektívov. V oblasti divadla síce zanikli 4 súbory tradičného divadla (24), avšak vznikli 2 súbory dospelých pre deti (2), 2 súbory poézie (4). Detská dramatická tvorivosť sa posilnila dokonca o 14 nových kolektívov (50). V oblasti hudby vzniklo 8 súborov ľudovej hudby (22), 3 folkové (3), 2 populárnej hudby (9), 1 bluegrassové (1). Pozitívom je aj vznik 10 folklórnych súborov (68). Zanikli však 2 súbory zaoberajúce sa zborovým spevom (45). Oblasť tanca zaznamenala nárast v 4 skupinách scénického tanca (16) a 4 moderného tanca (67). Zanikli 3 kolektívy venujúce sa výtvarnému umeniu.
Celkovo môžeme veľmi pozitívne hodnotiť Nitriansky kraj v starostlivosti o kolektívy, ale aj jednotlivcov zaoberajúcich sa záujmovou umeleckou činnosťou. V jednotlivcoch vzrástol počet podchytených amatérov o 135 (462). Vzrast počtu súborov a kolektívov, ako aj starostlivosť o jednotlivcov svedčí o systematickej práci v oblasti metodiky, poradenstva i starostlivosti o neprofesionálne umenie v danom regióne.
V Žilinskom kraji poklesol počet kolektívov dospelých venujúcich sa
záujmovej umeleckej činnosti o 14 (424), ale vzrástol počet detských a
mládežníckych kolektívov o 29 (297). Zvýšila sa tiež starostlivosť o
jednotlivcov participujúcich na záujmovej umeleckej činnosti o 207 (559) osôb.
V kategórii dospelých zaniklo 5 súborov tradičného divadla (41), 1
alternatívne divadlo (4), 1 divadlo dospelých pre deti. Vznikli však 3 súbory
venujúce sa umeleckému prednesu (4). V oblasti hudby zanikli 2 súbory
ľudovej hudby (43), 7 súborov dychovej hudby (31). Vznikli však 2 súbory
rockovej hudby (19), 1 folkový súbor (16), 1 súbor populárnej hudby (36), 1
súbor trampskej hudby (4). Na druhej strane však zaniklo 8 kolektívov zborového
spevu (62). V oblasti folklóru vznikli 2 nové súbory (27) a 2 folklórne
skupiny (65). V tanci je situácia relatívne vyrovnaná. Zanikol súbor
scénického tanca (1), ale vznikli 2 súbory moderného tanca (5). Tiež je
zaznamenaný mierny rast o tradičné remeslá o 2 kolektívy (5). Po jednom
kolektíve sa posilnila oblasť výtvarného umenia (5), fotografie (6), rozhlasu a
fono (6).
V kolektívoch detí a mládeže sa zaznamenal vysoký nárast v oblasti
tanca. V spoločenskom pribudlo 14 kolektívov (22), v modernom 3
kolektívy (32). Pozitívnym trendom je tiež prírastok 12 folklórnych súborov
(45) a to aj napriek tomu, že ubudlo 14 folklórnych skupín (15). V oblasti
hudby pribudli 4 súbory ľudovej hudby (26), 2 dychovej (6), 2 rockovej (5), 4
folkovej (4), 3 populárnej (6), ale zanikol 1 súbor komornej a symfonickej
hudby. V oblasti divadla zaniklo 5 súborov tradičného divadla (8), 1 pre
alternatívne divadlo (6). Pribudlo 5 kolektívov detskej dramatickej tvorivosti
(27), ale ubudli 2 súbory umeleckého prednesu (5).
Vidieť jednoznačnú snahu o podchytenie a vznik doteraz neexistujúcich oblastí záujmu medzi mládežou a deťmi i o proporčnosť a vyrovnanosť kultúrnej ponuky pre mládež tak, aby sa mohla aktívne zapojiť do záujmovej umeleckej činnosti.
Banskobystrický kraj patrí medzi kraje, ktoré systematickou starostlivosťou i kvalitným poradenstvom výrazne napomáhajú podchytiť záujmovú umeleckú činnosť, o čom svedčia výsledky vzrastu počtov podchytených kolektívov i jednotlivcov. Kolektívy dospelých vzrástli o 51 subjektov (410), detí a mládeže o 31 (308). Počet jednotlivcov vzrástol síce iba o 11 (670), avšak ide zrejme o stabilizovanú skutočnosť v tejto oblasti.
V kategórii dospelých sa oblasť tradičného divadla v uplynulom roku posilnila o 14 súborov (67), alternatívne divadlo o 1 súbor (3), zanikli však 3 súbory venujúce sa divadlu poézie. Detská dramatická tvorivosť sa naopak posilnila o 2 súbory (2), teda obohatila sa pestrosť ponuky o tento žáner. V oblasti hudby vzniklo 16 populárnych skupín (31), 12 rockových súborov (21), 3 džezové skupiny (5), 4 folkové (7), ale zanikla 1 dychová hudba (22) a jedna ľudová hudba (38). Negatívom je zánik 11 kolektívov rozhlasových a fonoamatérov (2) a tiež 3 kolektívov venujúcich sa filmu a videu (4). Pozitívom je posilnenie pozícií výtvarného umenia o 3 kolektívy (5) a 2 nových skupín venujúcich sa scénickému tancu (3).
V kategórii detských a mládežníckych kolektívov sa v sledovanom období posilnila pozícia divadla. Vznikli dva súbory tradičného divadla (24), 5 alternatívneho divadla (11), 11 kolektívov zaoberajúcich sa umeleckým prednesom (15). V oblasti hudby došlo k zmene záujmu. Zaniklo 7 súborov populárnej hudby (4), 1 komornej a symfonickej hudby (3), 1 trampskej hudby (2),ale vzniklo 5 rockových súborov (8), 1 dychovej hudby (3) a 2 ľudovej hudby (2). Tiež vznikli 4 súbory zborového spevu (27), 11 folklórnych súborov (57) a 5 folklórnych skupín (28). Posilnil sa tiež odbor tanca. Scénický o 1 súbor (9) a moderný o 2 súbory (31), avšak zanikol 1 súbor spoločenského tanca (7). Zanikli tiež 2 kolektívy venujúce sa rozhlasu a fonoamatérstvu (1), tiež 1 fotokrúžok (1). Naopak, vznikli 3 kolektívy zaujímajúce sa o výtvarné umenie.
Prešovský kraj žiaľ aj v tomto hodnotenom roku pokračuje v tendencii, ktorá sa stala už v predchádzajúcom hodnotenom období zjavnou a alarmujúcou v záujmovej umeleckej činnosti. Znižovanie počtov kolektívov v kategórii dospelých, detí a mládeže a dokonca aj jednotlivcoch participujúcich na záujmových umeleckých aktivitách. Kolektívy dospelých klesli o 38 subjektov (448), detí a mládeže až o 256 (427), čo je len niečo menej ako 1/3 celkového počtu týchto kolektívov. Jednotlivci zapájajúci sa do záujmovej umeleckej činnosti dokonca o 1935 osôb (698). Ak bude tento trend pokračovať aj v ďalších rokoch, tak sa záujmová umelecká činnosť v tomto regióne úplne rozloží a prestane byť nielen funkčná, ale môže postupne zanikať ako fenomén a spôsob trávenia voľného času. V tomto regióne mala záujmová umelecká tvorivosť dlhodobo pevné a silné tradície a zázemie a bolo by na škodu sa ich zriecť.
V kategórii dospelých oblasť divadla zaznamenala zníženie súborov zaoberajúcich sa tradičným divadlom o 2 (22), počet súborov divadla dospelých pre deti klesol o 2 súbory (1), divadlo poézie o jeden súbor, ale vznikli 4 súbory pantomímy (4) a 2 pre alternatívne divadlo (4). Zaniklo 14 súborov venujúcich sa umeleckému prednesu (2), tiež 14 kolektívov zaoberajúcich sa autentickým rozprávačstvom, čím táto aktivita ostala nepokrytá, lebo sa ňou už žiaden kolektív nezaoberá. V oblasti hudby zaniklo 18 kolektívov pre populárnu hudbu (47), 1 pre komornú a symfonickú hudbu (2), 9 zaoberajúcich sa ľudovou (34), 5 dychovou hudbou (18) a 4 skupiny rockovej hudby (5). Na druhej strane vzniklo 5 folkových kolektívov (5), 4 skupiny trampskej hudby (10), 2 džezovej (2) a jedna bluegrassová (1).
V Košickom kraji nie je síce situácia taká dramatická ako
v Prešovskom kraji, ale aj v tomto kraji je bilancia negatívnych
čísiel. V uplynulom roku tu zaniklo 54 kolektívov dospelých, venujúcich sa
záujmovej umeleckej činnosti a 53 detských a mládežníckych kolektívov. Eviduje
sa však o 5 jednotlivcov viac (414), venujúcich sa záujmovej umeleckej
činnosti.
Kategória dospelých v divadelnej oblasti v kolektívoch záujmovej
umeleckej činnosti má relatívne vyrovnanú bilanciu. Zanikli síce 2 súbory
bábkového divadla (0), ale aspoň vznikli po jednom súbore v oblasti tradičného
divadla (11) a divadla pre deti (1). V oblasti hudby zaniklo 52 kapiel
populárnej hudby (17), 3 kapely rockovej hudby (11), 2 kapely dychovej hudby
(17) a jedna ľudová hudba (20). Vznikla iba jedna trampská kapela (4).
Potešiteľné je, že vzniklo 5 folklórnych súborov (38). Zaniklo však 5
folklórnych skupín (56), tiež 3 kolektívy zaoberajúce sa zborovým spevom (44).
Oblasť tanca zaznamenala síce nie veľký pohyb, avšak pri už tak nízkych
ukazovateľoch je to potešiteľné. Vznikli 2 súbory moderného tanca (5) a 1 súbor
spoločenského tanca (2). Zanikol jeden súbor scénického tanca (2). Pozitívnou
skutočnosťou bol vznik 4 kolektívov venujúcich sa tradičnému remeslu (4), čím
sa oživila táto oblasť záujmovej činnosti a vznik 2 kolektívov zaoberajúcich sa
filmom a i videom (3).
Podmienky, situácia i reálny záujem o záujmovú umeleckú činnosť v jednotlivých oblastiach, či regiónoch je rozdielny. Nie vždy je možné z pozície kraja ako územno-správnej jednotky zodpovedne posudzovať a usmerňovať efektívne jej rozvoj tak, aby táto činnosť bola vyvíjaná proporčne na celom území SR. Každý región má svoje špecifiká, čím sa zákonite posúva i stupeň záujmu o isté oblasti aktivít. Treba však vychádzať zo špecifík a podchytávať najmä to, o čo je v danom regióne záujem. Netreba sa vždy vzdávať rozširovania ponuky, spektra záujmu, pretože ako sme videli aj na situácii v jednotlivých krajoch, neustále vznikajú a zanikajú isté kolektívy, mení sa aj záujem o žánre. Nie vždy je to tradícia, ale aj módnosť zohráva nemalú úlohu a niekedy aj ďalšie subjektívne aj objektívne faktory, ako napr. vzdelávanie a výchova dorastu, výchova umeleckých vedúcich kolektívov, režisérov amatérskeho divadla, dramaturgov, zbormajstrov a pod.
|
Spracovala: |
PhDr. Jarmila Strelková, Národné osvetové centrum |