Rok 2000 hneď od jeho počiatku bol verejnosťou prijímaný s istým mýtusom výnimočnosti. Magická 2000-ovka znamenajúca posledný rok starého a prelom do nového tisícročia. Niesla auru symboliky, ale i očakávania zlomových rozhodnutí, možno aj nového a lepšieho obdobia. Bájna túžba po krajšom, bohatšom a spravodlivejšom živote a hlavne pre nás všetkých po kvalitatívne vyššom životnom štýle, zodpovedajúcom našim predstavám, novému miléniu, našla nové podnety a inšpirácie. Očakávala sa nová kvalita kultúry a kultúrnosti nášho života, kvalita nášho žitia, zodpovedajúca nielen technickému a technologickému rozvoju ľudstva, jeho možnostiam, ale i reálnym predpokladom jeho uplatnenia v každodennom živote pre každého z nás.

Problémy našej spoločnosti, hospodárstva, podmienky kultúry a vôbec všednosť dní, znamenala vytriezvenie z novoročných očakávaní a predsavzatí, hoci istá nostalgia dvojtisícky ostala a zväčša aj viera v lepší zajtrajšok.

Miestna kultúra na Slovensku v roku 2000 prechádzala a ešte stále prechádza očakávaniami transformačných zmien. Stále sa nedoriešilo postavenie štátu a štátnych kultúrnych inštitúcií v miestnych a novovznikajúcich regionálnych podmienkach. Otázna ostáva aj zmena štruktúry a spôsobov financovania kultúrnych organizácií. Nevytvorili sa ani len modely tvorby a fungovania budúcich regiónov a v nich existujúcich regionálnych kultúrnych politík. Spôsoby koexistencie rôznych foriem a druhov kultúrnych inštitúcií tak, aby mohli pôsobiť v miestnych a regionálnych podmienkach vo vzájomnom súlade a symbióze. Štát nedokázal jednoznačne formulovať svoju kultúrnu politiku a jej uplatňovanie vo vzťahu k iným ako štátnym kultúrnym organizáciám. Nie je stanovená náhrada grantového štátneho fondu Pro Slovakia alebo iný spôsob financovania tejto časti kultúry, ktorý sa osobitne dotýkal miestnej kultúry, najmä neštátnych subjektov. Treba však veriť, že transformáciou verejnej správy, spojenej s prenosom kompetencií zo štátu na iné subjekty sa buď všetky, alebo aspoň väčšia časť načrtnutých problémov v miestnej a budúcej regionálnej kultúre dorieši v krátkom čase a v prospech kultúrnych organizácií pôsobiacich v miestnych podmienkach.

Nárast počtu kultúrnych zariadení implicitne nesie v sebe aj potrebu nárastu zamestnancov v miestnej kultúre. Celkovo v roku 2000 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol počet zamestnancov o 151,9 osôb, z toho nárast odborných pracovníkov sa zvýšil o 121,8 zamestnancov. Zatiaľ čo v štátnych kultúrnych zariadeniach bol zaznamenaný pokles zamestnancov, napr. v ROS o 458 zamestnancov, v komunálnych a ostatných vzrástol počet zamestnancov. Výnimku tvoria zariadenia organizácií menšinových kultúr, kde, najmä vzhľadom na pokles počtu zariadení sa radikálne znížil aj počet pracovníkov (zo 192 na 23) o 169 pracovníkov, z toho o 74 odborných. Najviac sa zvýšila zamestnanosť v zariadeniach mimovládnych organizácií pracujúcich v miestnej kultúre, až o 205 (z 10 na 215) pracovníkov, z toho o 123 odborných pracovníkov.

V štruktúre krajov, najväčší nárast zariadení kultúry pracujúcich v miestnej kultúre, zaznamenali okresy Prešov (80), Banská Bystrica (62) a Nitra (46) pričom išlo najmä o mimovládne organizácie participujúce na miestnej kultúre. Výraznejší pokles sa zaznamenal v Košickom kraji (13), znížil sa hlavne počet komunálnych a cirkevných zariadení zaoberajúcich sa kultúrou.

(z 26 469 na 30 608) a ostatných podujatí, do ktorých sú zarátavané rôzne nešpecifikované klubové podujatia, podujatia iného ako kultúrneho charakteru, napr. športového a i., na ktorých kultúra participovala svojou účasťou, programom a pod., stúpol o 24 454 podujatí (z 24 454 na 29 697). Uvedené ukazovatele jednoznačne ukazujú, že podiel kultúrnych aktivít na spoločenskom živote v mestách a obciach sa zvyšuje, a to vo všetkých sledovaných ukazovateľoch, teda proporčne. Osobitne treba vyzdvihnúť, že kultúra sa stále viac zaraďuje do spoločenského života rôznymi novými formami, často neinštitucionálneho charakteru, resp. aktivít usporiadaných mimo klasické kultúrne inštitúcie a zvyšuje sa percento participácie aj na iných, ako vyslovene kultúrnych podujatiach. Tým im dáva iný rozmer a zároveň má možnosť ovplyvňovať tendencie rastu kultúrneho povedomia obyvateľov, zvyšovania ich kultúrnej úrovne a tým aj kvality života našej spoločnosti.

Najväčší podiel na náraste počtu podujatí mali komunálne kultúrne zariadenia (v porovnaní s rokom 1999 bol nárast o 7 749). Je to výrazný úspech, pretože ich počet vo vzťahu k nárastu vzniku sledovaných nadácií a občianskych združení, vykonávajúcich kultúrnu činnosť, nebol až taký výrazný. Skvalitňuje sa ich činnosť a najmä rozširujú svoju pôsobnosť vo vzťahu k sledovaným skupinám obyvateľstva, pričom treba oceniť snahu o vyváženosť a proporčnosť ich pôsobenia na verejnosť. Tento trend treba nielen oceniť, ale podporovať aj do budúcnosti, pretože pri týchto kultúrnych organizáciách ide o systematickú činnosť a aktivity sú zabezpečované na zväčša profesionálnej úrovni (v zmysle existencie profesionálnych špecializovaných zamestnancov vykonávajúcich a zabezpečujúcich kultúrnu ponuku a kultúrne služby).

Z hľadiska územného členenia najviac podujatí sa uskutočnilo v Trenčianskom kraji (16 657), ďalej nasledovali tieto kraje : Nitriansky (13 568), Bratislavský (12 429), Trnavský (11 742), Žilinský (9 566), Bansko-Bystrický (8 941), Prešovský (7 182) a nakoniec Košický kraj (6 170). V prepočte na počet obyvateľov, ak berieme priemerný stav počtu obyvateľov v roku 2000, tak na 1000 obyvateľov v sledovanom roku pripadlo 15,97 kultúrnych podujatí. Nad týmto celoslovenským priemerom boli : Trenčiansky kraj (27,34 podujatí), Trnavský kraj (21,3 podujatia), Bratislavský kraj (20,14 podujatia) a Nitriansky kraj (18,97 podujatia). Pod celoslovenským priemerom boli : Žilinský kraj (13,80 podujatia), Bratislavský kraj (13,50 podujatia), Prešovský kraj (9,13 podujatia) a najnižší počet kultúrnych podujatí v prepočte na obyvateľa mal Košický kraj (8,05 podujatí).

Celkový nárast počtu uskutočnených kultúrnych podujatí sa premietol aj do priemeru podujatí na počet obyvateľov. Zatiaľ čo v roku 1999 bol priemer na 1000 obyvateľov 13,67 podujatí, v roku 2000 vzrástol na 15,97 podujatí.

Pri porovnávaní roku 1999 s rokom 2000 v počte uskutočnených kultúrnych podujatí podľa krajov, sa zaznamenal v roku 2000 nárast vo všetkých krajoch, okrem Košického, kde bol pokles počtu podujatí (z 6 845 na 6 170, t.j. menej o 675 podujatí).

Z hľadiska množstva uskutočnených súťaží, prehliadok a festivalov miestnej kultúry podľa krajov, bol v roku 2000 najaktívnejší Nitriansky kraj (1 370). Za ním nasledovali podľa množstva podujatí : Banskobystrický kraj (880), Trnavský (824), Žilinský (806), Prešovský (766), Trenčiansky (669), Bratislavský (621) a Košický (577). V roku 1999 bolo poradie iné : Trnavský kraj, Nitriansky, Žilinský, Trenčiansky, Prešovský, Banskobystrický, Košický a Bratislavský. Počet podujatí v porovnaní s rokom 1999 v roku 2000 vzrástol nielen v celkovom počte, ale aj v počtoch v jednotlivých krajoch. Zo získaných údajov vidíme trend zvyšovania tohto druhu kultúrnych aktivít v celej SR. Zároveň, vzhľadom na takéto proporčné zmeny behom roka je jednoznačné, že súťaže, festivaly a prehliadky ešte nemajú vybudovanú stabilitu a pevné postavenie v jednotlivých regiónoch a podliehajú nielen trendu nárastu nových podujatí cyklického charakteru, ale bojujú aj s budovaním nových tradícií pre uplatnenie rôznych druhov neprofesionálneho umenia a kultúrnych aktivít v jednotlivých regiónoch, i v takých, ktoré doteraz, alebo v poslednom čase, v danom regióne nemali širšiu bázu uplatnenia, s cieľom dosiahnutia vyváženej kultúrnej ponuky kultúrnych produktov.

Výchovno-vzdelávacie podujatia uskutočnené v jednotlivých krajoch, v porovnaní rokov 1999 a 2000, boli v jednotlivých krajoch nasledovné : Zvýšenie dosiahli v r.2000 kraje: Nitriansky o 505 podujatí (3 362), Trenčiansky o 335 podujatí (2 836), Prešovský o 325

(1 603), Banskobystrický o 300 podujatí (1 795) a Trnavský o 86 (2 589). Zníženie v r. 2000 pri realizovaní výchovno-vzdelávacích podujatí sa zaznamenali v krajoch : Bratislavskom o 329 podujatí (3 512), Košickom o 229 (1 408) a Žilinskom o 21 (2 330) podujatí.

V roku 2000 sa jednotlivé kraje podieľali na výchovno-vzdelávacích podujatiach v takomto poradí podľa množstva podujatí, od najaktívnejších : Bratislavský, Nitriansky, Trenčiansky, Trnavský, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický. V prepočte na počet obyvateľov pripadá na 1000 obyvateľov v SR v r. 2000 3,59 výchovno-vzdelávacích podujatí. V r.1999 to bolo 3,32 podujatí, teda dosiahol sa mierny nárast. Najviac podujatí zaznamenal v roku 2000 Bratislavský kraj (5,69), za ním je poradie nasledovné : Nitriansky (4,7), Trnavský (4,69) a Trenčiansky (4,66). Pod celoslovenským priemerom sú kraje Žilinský (3,36), Banskobystrický (2,71), Prešovský (2,03) a Košický (1,83). Výchovno-vzdelávacie aktivity sa sledovali v štruktúre sledovaných kritérií : výchova k občianskej spoločnosti, estetická výchova, environmentálna výchova, výchova k prosociálnosti a zdravotná výchova. Ďalej sa sledovali aktivity dotýkajúce sa výchovy k tradičným remeslám, zahraničným Slovákom, menšinovým kultúram, klubovým činnostiam zameraným na výchovu ako sú súťaže, logické hry, hobby a pod. Z výchovno-vzdelávacích aktivít v zmysle sledovaného členenia mala najvyššiu početnosť, ale aj účasť verejnosti na takýchto podujatiach, kategória klubových vzdelávacích aktivít. Za ňou nasledovala zdravotná výchova v porovnateľných parametroch. O viac ako polovicu nižší ohlas i početnosť návštevníkov mala výchova estetická, výchova k prosociálnosti a výchova k občianskej spoločnosti. Z hľadiska počtu účastníkov sa k tejto kategórii aktivít ešte radí výchova k tradičným remeslám, ktorá bola úspešná i v cyklických i jednorazových podujatiach.

V roku 2000 bol najaktívnejším krajom v  počte uskutočnených kultúrno-spoločenských podujatí Trenčiansky kraj. Ďalej podľa aktívnosti nasledovali kraje : Trnavský, Bratislavský, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. V počte uskutočnených kultúrno-spoločenských podujatí na 1000 obyvateľov bol v roku 2000 dosiahnutý priemer 5,67 podujatí. (V roku 1999 to bolo iba 4,90 podujatí). Poradie krajov dosiahnuté v počte kultúrno-spoločenských podujatí na 1000 obyvateľov je nasledovné : Trenčiansky (9,79), Trnavský (8,02), Bratislavský (7,14), Nitriansky (6,05). Pod celoslovenským priemerom bolo poradie nasledovné : Žilinský (4,72), Banskobystrický (4,46), Prešovský (3,71) a Košický (3,03)

Bližšie nešpecifikované iné podujatia boli v roku 2000 najviac zaznamenané v Trenčianskom kraji, za ním nasledovali Nitriansky kraj, Trnavský kraj, Bratislavský kraj, Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, Prešovský kraj a Košický kraj. V tejto súvislosti treba poznamenať, že okrem toho, že ide často o podujatia iných subjektov ako kultúrnych a kultúra sa na nich iba spolupodieľa rôznym stupňom participácie, sa síce ukazuje fakt rozsiahlej kooperácie s inými ako kultúrnymi subjektmi, ale tiež sú tieto údaje signálom, že by ich bolo treba bližšie špecifikovať a rozčleniť podľa jednotlivých druhov alebo foriem, aby dávali spoľahlivejší obraz o miestnej kultúre ako celku a jej jednotlivých prejavoch a aktivitách, a to aj vo väzbe na ostatný spoločenský život. Ak porovnávame rok 2000 s rokom 1999 tak najväčší nárast týchto aktivít bol zaznamenaný v  Trenčianskom kraji o 2 075 podujatí

(7 185). V Banskobystrickom kraji bol nárast o 1 420 podujatí (3 306), v Trnavskom nárast o 1 190 podujatí (3 905), v Bratislavskom kraji o 787 podujatí (3 884), v Žilinskom kraji o 301 podujatí (3 156). Znížený počet podujatí zaznamenali dva kraje : Košický o 429 podujatí

(1 861) a Nitriansky o 371 podujatí (4 505). Treba podotknúť, že pri vykazovaní kultúrnych aktivít sa často do kolónky „iné“ zaznamenávajú aj podujatia, o ktorých vykazujúca jednotka nie je dostatočne informovaná a nevie aktivitu jednoznačne začleniť. Žiadalo by sa buď spracovať (NOC a Regionálne osvetové strediská) podrobnú metodiku pre vykazovanie aktivít, alebo intenzívnejšie postupovať pri napĺňaní Registra kultúrnych aktivít, ktorý by túto možnú viacznačnosť odstránil, pretože obsahuje špecifikáciu jednotlivých aktivít v oveľa podrobnejšom a členitejšom vyjadrení s charakteristikami zaznamenaných podujatí.

Kategória tzv. iných podujatí tvorí relatívne vysoký objem aktivít. Tieto hybridné podujatia, ktoré nemajú výlučne kultúrny charakter, ale napr. športový, charitatívny, podujatia dobrovoľných požiarnikov, hnutia žien, špecializované podujatia rôznych nadácií, záujmových združení, spolkov a pod., kultúra tiež vykazuje v nadväznosti na participáciu kultúrnych organizácií, resp. organizácií vykonávajúcich aj kultúrnu činnosť.

(2 689,1 obyvateľov). Pod celoslovenským priemerom sú : Žilinský kraj (3 068,0 obyvateľov), Košický kraj (3 719,3 obyvateľov) a relatívne najnevýhodnejšiu skladbu KOZ vo vzťahu k počtu obyvateľov má Bratislavský kraj (8 944,9 obyvateľov). Bratislava a čiastočne aj Košice ako mestá majú osobité postavenie. Jednak majú iné druhy kultúrnych zariadení, ktoré saturujú kultúrne potreby ich obyvateľov a jednak plnia funkciu spádových miest pre oveľa väčší počet obyvateľov z hľadiska ich každodenných kultúrnych potrieb, vyplývajúcich napr. zo skutočnosti, že sú v týchto mestách zamestnaní, alebo z iných dôvodov tam dennodenne či veľmi často cestujú a využívajú tak ich kultúrnu ponuku. Skutočná kultúrna ponuka na obyvateľa je však v týchto mestách oveľa vyššia, vyšší je aj štandard kultúrnej ponuky, pretože v teritóriu pôsobí veľa špecializovaných profesionálnych kultúrnych telies a inštitúcií.

V okresných dimenziách sú pod slovenským priemerom tieto okresy :

v Bratislavskom kraji : všetky okresy, čo však čiastočne vyplýva zo spádovosti Bratislavy a

jej osobitého postavenia, hoci pri vzdialenejších lokalitách je to už

prinajmenšom diskutabilné,

v Trnavskom kraji : Galanta, Hlohovec, Piešťany, Trnava,

v Trenčianskom kraji : Ilava,

v Nitrianskom kraji : Komárno, Levice, Nové Zámky,

v Žilinskom kraji : Čadca, Martin, Námestovo, Ružomberok, Žilina,

v Banskobystrickom kraji : Banská Bystrica, Brezno, Lučenec, Zvolen (iba veľmi málo pod

celoslovenský priemer),

v Prešovskom kraji : Levoča,, Prešov, Sabinov, Vranov n. Topľou,

v Košickom kraji : Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves.

Najneuspokojivejšia situácia je v Košiciach (24 195,4), v Bratislave (11 786,2), a Michalovciach (10 895,7). Osobitné podmienky Bratislavy a Košíc sú zrejmé najmä pre existenciu iných kultúrnych zariadení, v časti i pre spádové oblasti, ale stav v okrese Michalovce je alarmujúci, čo sa odráža aj pri sledovaní ostatných ukazovateľov kultúrnych produktov, kde Košický kraj je v mnohom na poslednom mieste v celoslovenských štatistikách miestnej kultúry.

Hospodárske ukazovatele boli na miestnu kultúru v roku 2000 v absolútnych číslach nasledovné : náklady na hlavnú činnosť 1 055 761 tis. Sk, kapitálové výdavky predstavovali 54 811 tis. Sk prevádzkové dotácie boli 548 268 tis. Sk, tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb organizácií miestnej kultúry tvorili 301 390 tis. Sk, iné ostatné výnosy boli 72 209 Sk. Nemá veľký efekt porovnávať ich pre naše potreby s rokom 1999, pretože vzhľadom na infláciu nemôžeme hovoriť ani tam, kde sú kladné navýšenia o reálnom zvýšení finančných nákladov na kultúru.

Uvádzame však na porovnanie rozdiely medzi rokmi 1999 a 2000. Náklady na hlavnú činnosť v r. 1999 boli 897 000 tis. Sk, čo vo vzťahu k roku 2000 činí +158 761 tis. Sk. Kapitálové výdavky boli 55 298 tis. Sk, čo znamenalo zníženie o 487 tis. Sk. Prevádzkové dotácie v r.1999 boli 531 161 tis. Sk, čo znamenalo navýšenie o 17 107 tis. Sk. Tržby od obyvateľstva predstavovali 248 827 tis. Sk, teda v roku 2000 sa zvýšili o 52 563 tis. Sk. Iné ostatné výnosy predstavovali sumu 111 021 tis. Sk, čo znamenalo, že v roku 2000 boli ostatné výnosy nižšie o 52 563 tis. Sk. Jednotlivé sumy zrejme netreba ďalej komentovať.

Zaujímavou skutočnosťou je sledovanie tržieb za predaj vlastných výrobkov a poskytovanie kultúrnych služieb. Pritom berieme do úvahy, že cieľom kultúry, ak odhliadneme od kultúrneho priemyslu, nie je tvorba tržieb. V miestnej kultúre v roku 2000, v porovnaní s rokom 1999, došlo k primeranému nárastu týchto tržieb u štátnych i komunálnych kultúrnych zariadení. Rapídny pokles tržieb z vlastnej činnosti nastal u nadácií a občianskych združení (z 15 329 tis. na 6 693 tis. Sk, t.j. o 8 636 tis. Sk menej), tiež u organizácií menšinových kultúr (z 1 036 tis. na 20 tis. Sk), tam sme však zaznamenali ich značný úbytok, ale aj u cirkví (z 1 074 tis. na 18 tis. Sk), kde bol síce pokles počtu organizácií, ale nie úmerný poklesu tržieb, vzhľadom na tržby v predchádzajúcom kalendárnom roku. Z uvedeného vyplýva, že organizácie tretieho sektora a kultúrne cirkevné organizácie prešli zmenou filozofie činnosti, svojho poslania vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ale i ekonomických praktík, uplatňovaných v hospodárení týchto organizácií.

Regionálne osvetové strediská, ako štátne organizácie metodického charakteru a regionálneho významu, majú istým spôsobom osobité postavenie medzi zariadeniami kultúrno-osvetového charakteru. V roku 2000 pôsobilo na Slovensku 36 ROS. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížil ich počet o 1 ROS (v Nitrianskom kraji). Zásadným spôsobom bol znížený počet zamestnancov ROS o 45,8 osôb (zo 423,6 na 377,7). Znamená to, že okrem zrušenia jednej organizácie boli uvoľnení aj zamestnanci z ďalších ROS. Poklesol aj objem odborných pracovníkov o 26,2 osôb (z 282,1 na 255,9). Zníženie počtu odborných pracovníkov o takmer polovicu, navyše pri likvidácii 1 organizácie znamená, že pokračuje trend predchádzajúcich rokov, kedy sa znižuje viac v oblasti odborných služieb ako administratívno-obslužných činností. Žiaľ, už je situácia, kedy nie je kde znižovať, ak má byť odborná inštitúcia funkčná. Treba si uvedomiť, že jednotlivé ROS majú svoje spádové obce a mestá, ktorým by mali venovať pozornosť najmä vo vzťahu k ich metodickému poslaniu, ale aj v nadväznosti na zber údajov a dát pre potreby štatistiky a napĺňanie Registra kultúry. Jednotlivé ROS však majú veľmi neproporčné podmienky z hľadiska svojej spádovosti. Najviac miest a obcí metodicky zabezpečuje Šarišské osvetové stredisko (134). K tým väčším patria napr.: Zemplínske osvetové stredisko (123), Vihorlatské osvetové stredisko (118), Trenčianske osvetové stredisko (114), Košické osvetové stredisko (110), Podduklianske osvetové stredisko (109), Ponitrianske osvetové stredisko (104). S najmenšou spádovosťou sú : Myjavské osvetové stredisko (17), Galantské osvetové stredisko (35), Kysucké osvetové stredisko (37), Podunajské osvetové stredisko (41), Ľubovnianske osvetové stredisko (43).

Zo zorného uhla spádovosti, v zmysle metodickej pôsobnosti a zberu informácií, je trochu iný pohľad aj na počet zamestnancov, osobitne odborných, v jednotlivých ROS. Nie je možné pozerať na jednotlivé ROS ako na principiálne príbuzné a teda porovnateľné inštitúcie z hľadiska ich veľkosti a obsadenia odbornými pracovníkmi. V súčasnosti pripadá na 1 odborného pracovníka ROS v priemere 11,29 obcí a miest, čo je samozrejme hypotetický prepočet, pretože metodika je postavená na špecializácii, takže vlastne každého odborného pracovníka sa dotýka v rámci odbornosti oveľa väčší, ak nie kompletný počet obcí a miest v spádových oblastiach. V krajoch v  súčasnosti je relatívna vyváženosť odborných zamestnancov vzhľadom na poslanie príslušných ROS v kraji. V pôsobnosti ROS už to však neplatí. Za odborne poddimenzované, vzhľadom na celoslovenský priemer – nie na potreby ROS a miestnej kultúry (pretože tam vidíme situáciu oveľa horšiu), považujeme odborné obsadenie Novohradského osvetového strediska – pracovisko Veľký Krtíš (3 odborní pracovníci na 72 miest a obcí), Požitavského osvetového strediska v Nových Zámkoch (3 odborní pracovníci na 62 miest a obcí), Tekovskú hvezdáreň v Leviciach (3 odborní pracovníci na 86 miest a obcí), Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote (7 odborných pracovníkov na 147 miest a obcí), Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku (7 odborných pracovníkov na 109 miest a obcí), Podtatranské osvetové stredisko v Poprade (5 odborných pracovníkov na 98 miest a obcí) a Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom (8 odborných pracovníkov na 118 miest a obcí). Vzhľadom na ich úlohy a poslanie by bolo žiaduce, buď prerozdeliť úlohy, alebo preobsadiť pracovisko, alebo v optimálnych podmienkach, ktoré však neexistujú, posilniť tieto pracoviská o odborných pracovníkov.

V roku 2000 pôsobilo na Slovensku 3 054 kolektívov dospelých, čo znamená zvýšenie voči roku 1999 o 37 (zo 3 017 na 3 054). Avšak v počte členov nastal pokles. Zo 44 833 osôb na 42 840, čo je o 1993 osôb menej. To znamená, že sa upúšťa od väčších telies a širších kolektívov a prechádza sa, zrejme z ekonomických, najmä prevádzkových, dôvodov na komornejšie formy kolektívov a ich produkcie. Tie sú mobilnejšie, ekonomicky v dnešnej dobe efektívnejšie, tak pre samotných aktérov kultúry, ako aj potenciálnych odberateľov a užívateľov ich kultúrnych produktov. Detské a mládežnícke kolektívy poklesli o 162 kolektívov (z 2 799 na 2 637), čo znamená o 1 410 detí a mládeže. Zníženie počtov bolo v Prešovskom kraji o 126 kolektívov, Trnave o 40 kolektívov, Žiline o 24 kolektívov, Košiciach o 22 kolektívov, Trenčíne o 15 kolektívov, Nitre o 15 kolektívov. Nárast počtu detských a mládežníckych kolektívov bol zaznamenaný iba v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji. Pokles v Prešovskom kraji je alarmujúci, je treba sa osobitne venovať tejto skutočnosti a najmä treba pripraviť také programy a opatrenia, aby sa tento trend zastavil a naopak nadväzovať na tradície ZUČ na východe Slovenska. Tam boli vždy najsilnejšie z celej republiky. ZUČ tu mala najviac priaznivcov i aktívnych frekventantov týchto aktivít. V Prešovskom kraji v počte členov bol zaznamenaný pokles o 1 226 detí a mládeže. V celoslovenskom poklese to znamená, že na ostatné kraje (5) z celoslovenského úbytku počtu detí a mládeže zúčastňujúcich sa aktivít ZUČ, pripadá iba 184 detí a mládeže.

Z hľadiska jednotlivých druhov záujmovej umeleckej činnosti sú v roku 2000, v porovnaní s rokom 1999, u kolektívov zhruba rovnaké preferencie. Najvyššie priečky záujmu zaznamenal : zborový spev (v r.2000 – 454 súborov, v roku 1999 – 51l súborov), folklórne skupiny (v r.2000 – 448, v r.1999 – 406), populárna hudba (v r.2000 – 308, v r.1999 – 323), dychová hudba (v r.2000 – 280, v r.1999 – 267), folklórne súbory (v r.2000 – 270, v r.1999 – 323) a tradičné divadlo (v r.2000 – 210, v r.1999 – 258). Viac ako 100 kolektívov dosiahla ešte v roku 2000 rocková hudba (117) a komorná a symfonická hudba (123). V roku 1999 to boli kolektívy zaoberajúce sa ľudovou hudbou (193). V najobsadzovanejšej kategórii kolektívov ZUČ sa v roku 2000 dostal vyššie záujem o populárnu hudbu, pred folklórne súbory i dychovú hudbu. V sledovanom roku bol hudobný žáner výrazne posilnený. Prejavilo sa to v zvýšení záujmu o citované druhy hudby. Z uvedeného celkového poklesu kolektívov ZUČ sa samozrejme, tento trend nevyhol ani najžiadanejším, skôr naopak.

V roku 2000 sme zaznamenali tiež pokles počtu kolektívov v oblasti záujmu o umeleckú fotografiu (zo 78 na 28), výtvarníctvo (zo 73 na 38) i v oblasti záujmu o tradičné remeslo (z 50 na 21). Naopak, zvýšený záujem oproti roku 1999, zaznamenali kolektívy zaoberajúce sa umeleckým prednesom (z 34 na 43) a tancom ako žánrom (v kategóriách scénického, moderného a spoločenského resp. iného druhu tanca) zo 76 na 79 kolektívov. V záujmovej umeleckej činnosti v roku 2000 v aktivite jednotlivcov sa taktiež zaznamenal úbytok a to dosť zásadný. Zatiaľ čo v r.1999 sa evidovalo 13 362 jednotlivcov participujúcich na ZUČ, v r. 2000 to bolo iba 5 745 jednotlivcov (úbytok bol 7 615 osôb, teda viac ako polovicu, čo je alarmujúci štatistický výsledok). I keď treba povedať, že žiaľ štatistické vyhodnotenia v tejto oblasti sú verifikované podpisom zodpovedných osôb, zrejme v metodike vypĺňania formulárov sú ešte veľké rezervy. Pre budúcnosť bude treba v tejto oblasti ešte vykonať veľa drobnej mravčej a skutočne osvetovej práce. Napriek tomu, takýto rapídny úbytok je jednoznačným a nespochybniteľným faktorom, ktorý treba nielen akceptovať a chápať ako určitý trend, ale zaujať k nemu stanovisko a najmä prijať opatrenia na jeho zastavenie a perspektívne zvrátenie tohto stavu. Zatiaľ čo v roku 1999 bol počet aktivistov ZUČ na Slovensku 20,1 aktivistov na 1000 obyvateľov, v roku 2000 nám klesol tento koeficient na 18,061.

Nakoľko sme už spomenuli, že kritická situácia v stave ZUČ je v Prešovskom kraji, pokúsime sa aspoň načrtnúť najvýraznejšie rozdiely a zmeny vo vzťahu k predchádzajúcemu obdobiu. Najväčšie rozdiely medzi rokmi 1999 a 2000 sa zaznamenali v kolektívoch v kategórii dospelých a zborovom speve, folklórnych skupinách a súboroch, teda z hľadiska veľkosti - v najsilnejšie personálne obsadených telesách. V jednotlivcoch bol pokles v roku 2000 oproti roku 1999 z 9 048 jednotlivcov na 2 633 jednotlivcov participujúcich na záujmovej umeleckej činnosti, to znamená pokles o 6 415 jednotlivcov. Je to obrovské číslo a naozaj treba preveriť jeho dosah, dôsledky, ale najmä dôvody, ktorých je viac, aby sa mohol nájsť spôsob odstránenia tohto prepadu, alebo ho aspoň minimalizovať z hľadiska budúceho vývoja.

Nielen ZUČ, ale kultúrne aktivity ako celok, hoci iba nepriamo, zmysluplným využívaním voľného času detí, mládeže, ale i dospelej populácie, ovplyvňujú aj stav protispoločenskej činnosti. Považujeme za dôležité aj sledovanie týchto ukazovateľov a ich vzájomnej súvislosti. Celkový počet zistených trestných činov na Slovensku v r.2000 sa znížil o 5 263 oproti roku 1999 (z 92 691 na 87 428), zatiaľ čo počet podujatí miestnej kultúry sa zvýšil o 12 505 podujatí. Hoci sa nedá tvrdiť, že kultúra, resp. miestna kultúra výrazne ovplyvňuje stav kriminality na Slovensku, jednoznačne zvyšovanie kultúrnosti je jedným z vážnych spoločenských faktorov. Z pohľadu členenia krajov na Slovensku je jednoznačné, že nakoľko sa v Trenčianskom kraji výrazne zvýšil podiel uskutočnených kultúrnych aktivít v porovnaní s rokom 1999, výraznejšie sa znížil aj počet trestných činov. Podobne to bolo, hoci s menším rozdielom aj v Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom kraji. Pre objektívnosť treba povedať, že v Košickom kraji poklesol počet uskutočnených kultúrnych aktivít (o 675) ale poklesla aj trestnosť (o 1700). Vo vzťahu k ZUČ sa pomery vzájomných väzieb medzi počtami aktivistov ZUČ a trestnou činnosťou zásadne medzi rokmi 2000 a 1999 nezmenili. Väčší rozdiel v proporčnosti pozitívneho charakteru bol v roku 2000 v Nitrianskom kraji, kde vzrástol celkový počet aktivistov ZUČ a znížila sa kriminalita. V Bratislavskom kraji je situácia opačná, znížil sa počet kultúrnych aktivít a zvýšila sa kriminalita.

Bilancia miestnej kultúry v roku 2000 je uzavretá. Má svoje pozitíva aj negatíva. Nesplnené očakávania, ale i pozitívne smerovania a nastúpené trendy. Je na nás všetkých, osobitne však na riadiacich orgánoch, aby sme vedeli do budúcna využiť to pozitívne a nájsť spôsoby a nástroje pre potlačenie alebo zastavenie toho negatívneho, čo sa v našej miestnej kultúre v roku 2000 vyskytovalo. Tiež, aby sme boli do budúcna schopní saturovať primerané kultúrne potreby našich občanov a naplniť ich očakávania od kultúry, najmä v oblasti sebarealizácie, či už aktívnej alebo pasívnej.

Spracovala: Lucia Vítková, Národné osvetové centrum