V rámci Programu štátnych štatistických zisťovaní schváleného na rok 2000 bolo Ministerstvo kultúry SR orgánom vykonávajúcim štatistické zisťovanie za knižnice.

Pre spracovanie koncepčných a metodických materiálov je potrebná nielen rozsiahla znalosť knižníc v regiónoch, kontakty s knižničnými pracovníkmi, ale i možnosť využívať spracované štatistické údaje získané na základe ročných výkazov o činnosti knižníc.

Knižničnú štatistiku, ktorá je súčasťou štátnej štatistiky Slovenskej republiky realizovala a zabezpečovala formou Ročných výkazov o činnosti knižníc KULT /MK SR/ 10-01 Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ročný výkaz o knižnici KULT (MK SR) 10-01 vyplnili verejné a vedecké knižnice a sumáre Ročných výkazov boli spracované za tieto knižnice:

• verejné knižnice spolu

• krajské štátne knižnice

• regionálne štátne knižnice

• mestské knižnice

• obecné knižnice s profesionálnymi pracovníkmi

• obecné knižnice s neprofesionálnymi pracovníkmi

• verejné knižnice Bratislavského kraja

• verejné knižnice Banskobystrického kraja

• verejné knižnice Nitrianskeho kraja

• verejné knižnice Košického kraja

• verejné knižnice Trnavského kraja

• verejné knižnice Trenčianskeho kraja

• verejné knižnice Prešovského kraja

• verejné knižnice Žilinského kraja

• vedecké knižnice spolu

• Slovenskú národnú knižnicu

• Univerzitnú knižnicu v Bratislave

• Slovenskú knižnicu pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči

Sieť verejných knižníc v roku 2000 tvorilo celkom 2 657 knižníc s 259 pobočkami, z ktorého počtu bolo 5 krajských štátnych knižníc, 31 regionálnych štátnych knižníc, 100 mestských knižníc, 303 knižníc s profesionálnymi zamestnancami a 2 218 knižníc s neprofesionálnymi knihovníkmi .

V rámci porovnávania vykázaných štatistických údajov s rokom 1999 pri všetkých najdôležitejších ukazovateľoch činnosti knižníc sa javí pokles indexov.

Verejné knižnice vykázali celkom 19 090 171 knižničných jednotiek (ďalej len „kn.j.“) - index 99/00 (ďalej len „index“) - 99,30. Na 1 obyvateľa pripadá 3,53 zväzkov, na 1 používateľa 27,38 zväzkov.

Prírastky kúpou činili 188 180 kn.j., s indexom 87,15 je to pokles o 27 737 kn.j. Prírastky inou formou činili 159 467 kn.j., s indexom 126,83 je to nárast o 33 743 kn.j. Z počtu prírastkov kn.j. inou formou sú zastúpené povinné výtlačky v počte 12 342 kn.j. – 7,73%.

Na nákup knižničných jednotiek sa vynaložilo celkom 34 322 618,- Sk – index 96,28. Na 1 obyvateľa v nákupe kn.j. sa dosiahlo 6,35 Sk, na 1 používateľa 49,24 Sk. Sledoval sa aj nákup knižničných jednotiek z príspevku od zriaďovateľa, ktorý z celkovej čiastky finančných prostriedkov vynaložených na nákup knižničných fondov činil 26 848 470,- Sk – 78,22 %.

V nákupe knižničných fondov sa medzi jednotlivými krajmi SR javia značné rozdiely. Kým napr. v Bratislavskom kraji pripadá na nákup kn.j. na 1 obyvateľa 9,67 Sk, v Košickom kraji je to iba čiastka 3,63 Sk.

I v porovnávaní nákupu knižničných fondov v Sk v prepočte na 1 obyvateľa v jednotlivých krajských štátnych knižniciach je evidentný rozdiel medzi jednotlivými knižnicami. Napr. v KŠK vo Zvolene pripadá na 1 obyvateľa v nákupe 27,26 Sk, v KŠK Nitra je to čiastka iba 2,94 Sk.

Krajské štátne knižnice vynaložili na nákup knižničných jednotiek celkom 4 223 330,- Sk, na 1 obyvateľa v nákupe sa dosiahlo 12,14 Sk.

Rozdiely sú aj v regionálnych štátnych knižniciach, najvyššiu finančnú čiastku na 1 obyvateľa v nákupe dosiahli regionálne štátne knižnice v Žilinskom kraji – 15,07 Sk, najnižšiu 3,71 Sk dosiahli regionálne štátne knižnice v Košickom kraji.

Regionálne štátne knižnice vynaložili na nákup knižničných fondov celkom 8 810 839,- Sk, na 1 obyvateľa v nákupe sa dosiahlo 6,96 Sk.

Percentuálne zastúpenie knižničného fondu v jednotlivých typoch knižníc:

Percentuálne zloženie knižničného fondu podľa tematických skupín:

S indexom 98,41 je zaznamenaný i pokles počtu výpožičiek vykázaných vo verejných knižniciach Slovenskej republiky. Celkom sa dosiahlo 25 017 852 výpožičiek, na l obyvateľa pripadá 4,63 výpožičiek, na 1 používateľa 35,89 výpožičiek.

Z celkového počtu výpožičiek činili prezenčné výpožičky 5 115 751 – 20,44 %.

Percentuálne zastúpenie výpožičiek v jednotlivých typoch knižníc:

- odborná literatúra pre dospelých 20,85 %

V počte výpožičiek na 1 obyvateľa najvyšší počet 5,31 dosiahli knižnice v Žilinskom kraji, najnižší počet 3,77 knižnice v Košickom kraji.

Krajské štátne knižnice v SR dosiahli celkom 2 989 087 výpožičiek – index 97,23, počet výpožičiek na 1 obyvateľa činí 8,58, na 1 používateľa 41,49.

V regionálnych štátnych knižniciach sa dosiahlo na 1 obyvateľa 7,36 výpožičiek, celkom bolo vykázaných 9 310 076 výpožičiek – index 100,28.

V celoslovenskom merítku poklesol aj počet používateľov – index 96,00. Celkom sa dosiahlo 697 006 používateľov, čo činí 12,90 % používateľov z počtu obyvateľov. Z celkového počtu používateľov % detí do 15 rokov činí 43,79 %. S indexom 97,11 klesol aj počet návštevníkov, celkom zaznamenali verejné knižnice 7 172 297 návštevníkov.

Pokles počtu používateľov zaznamenali aj krajské štátne knižnice – index 94,17. S počtom registrovaných používateľov 72 032 dosiahli 20,71 % používateľov z počtu obyvateľov.

Regionálne štátne knižnice dosiahli celkom 211 913 používateľov – index 96,21, % používateľov z počtu obyvateľov činí 16,77.

V štatisticky vykazovanom období realizovali verejné knižnice celkom 22 334 kultúrnych a vzdelávacích podujatí – index 99,30.Najvyšší počet podujatí 3 951 sa uskutočnil v Nitrianskom kraji – 3 951, najnižší počet v Bratislavskom kraji – 1 393.

V rámci edičnej činnosti bolo spracovaných a vydaných 284 titulov, spracovalo sa 1 750 bibliografických materiálov a rešerší.

V porovnaní s rokom 1999 opäť klesol počet metodických návštev, celkom sa vykonalo 2 676 metodických návštev – index 97,91.

V oblasti automatizácie vykázali verejné knižnice 102 serverov, 668 počítačových staníc, z toho 113 prístupných používateľom.

Počet zamestnancov knižníc v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížil o 100, celkom vykázali knižnice 1 800,94 zamestnancov /prepočítaný stav/. Zamestnanci s odborným knihovníckym vzdelaním sa vykazujú v počte 1 025.

Z celkových neinvestičných nákladov boli mzdové prostriedky vykázané vo výške 161 680 739,- Sk – index 102,72. Pre porovnávanie a získanie presných údajov o priemerných mzdách pracovníkov knižníc uvádzame stavy pracovníkov a mzdové prostriedky podľa jednotlivých typov knižníc, nakoľko sumár mzdových prostriedkov je za všetky verejné knižnice v SR, vrátane knižníc s neprofesionálnymi pracovníkmi, kde nie v každom prípade boli vykazované presné finančné relácie.

Krajské štátne knižnice – počet pracovníkov (prepočítaný stav) - 199,85, mzdové prostriedky –19 178 039,- Sk.

Regionálne štátne knižnice – počet pracovníkov (prepočítaný stav) - 692,74, mzdové prostriedky – 67 300 880,- Sk.

Mestské knižnice – počet pracovníkov (prepočítaný stav) - 540,40,

Obecné knižnice s profesionálnymi zamestnancami – počet pracovníkov (prepočítaný stav) - 186,63, mzdové prostriedky – 13 169 836,- Sk.

Obecné knižnice s neprofesionálnymi knihovníkmi – počet pracovníkov (prepočítaný stav) - 181,32, mzdové prostriedky – 10 368 426,- Sk.

Rozdiel vo vykázanom počte knižníc (obecné knižnice s neprofesionálnymi pracovníkmi) je v Košickom kraji, kde za rok 1999 bol nesprávne vykázaný počet obecných knižníc s neprofesionálnymi pracovníkmi: 1999 – 348; 2000 – 320.

Ročné výkazy o činnosti knižníc KULT (MK SR) 10-01 vyplnilo 12 vedeckých knižníc. Na rozdiel od verejných knižníc, vedecké knižnice vykazujú index nárastu pri knižničnom fonde – 101,69, prírastkoch knižničných jednotiek kúpou – 102,91; finančných prostriedkoch na nákup knižničných fondov – 120,60; návštevníkoch knižnice – 105,27. Pokles bol zaznamenaný pri dosiahnutom počte výpožičiek – 89,26 a používateľoch – 91,57.

Štatistický ukazovateľ – Prevádzkové dotácie – transfery na činnosť od zriaďovateľa (137 081 356,- Sk) nevykázali 3 knižnice (SNK Martina, SLK Bratislava, SpoK Nitra), nákup knižničného fondu z transferu na činnosť od zriaďovateľa (20 407 026,- Sk) nevykázali 3 knižnice (SNK Martin, SLK Bratislava, SPgK Bratislava).

Slovenská národná knižnica v Martine pri vykazovaní knižničného fondu uviedla poznámku: počet knižničných jednotiek nemusí zodpovedať skutočnému stavu podľa evidenčných dokladov knižnice.

Vedecké knižnice v roku 2000 vykázali celkom 601 vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí, čo je oproti roku 1999 pokles o 371 podujatí, index – 61,83.

Poskytnuté registrované bibliografické a faktografické informácie boli vykázané v počte 112 857 (index 64,45), počet vypracovaných rešerší a bibliografií bol v počte 27 221 (index 108,7).

Pokles nastal aj v počte vydaných titulov: - 24 titulov.

Nárast nastal v počte serverov(35 serverov, index 106,06), v počte počítačových staníc (742, index 117,21) a v počte počítačových staníc prístupných používateľom (164, index 123,3).

Doplnila: Monika Lopušanová, sekcia kultúrneho dedičstva MK SR