KOMENTÁR
k ročnému výkazu o štátnej pamiatkovej starostlivosti
za rok 2000
Naše kultúrne dedičstvo je vo svojej mnohorakosti nenahraditeľným bohatstvom ako neoceniteľné svedectvo našej minulosti a súčasť kultúrnej identity, zdroj inšpirácie a tvorivosti pre dnešné i budúce generácie. Cieľom ochrany kultúrneho dedičstva je zachovať zdedené kultúrne hodnoty pre ďalšie generácie v autentickej podobe. Významnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva sú kultúrne pamiatky, národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny chránené podľa zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Podľa citovaného zákona štát chráni ako kultúrne pamiatky veci nehnuteľné a hnuteľné a ich súbory, ktoré sú významnými dokladmi historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších dôb až po súčasnosť, ako prejavy tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti pre ich historické, umelecké, vedecké a technické hodnoty, alebo pre ich priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam. Sú to jednotlivé hnuteľné predmety a ich súbory, nehnuteľné objekty, stavby, súbory stavieb, pozemky, historické záhrady a parky, archeologické lokality a podobne. Kultúrne pamiatky, ktoré tvoria najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Zákon sa však nevzťahuje na archívne dokumenty, historické knižničné dokumenty, historické knižničné fondy a na veci s kultúrnou hodnotou uložené alebo prenesené do múzeí a galérií. Ochranu a starostlivosť o tieto upravujú osobitné predpisy.
Územia hodnotných historických sídiel sa podľa uvedeného zákona chránia ako pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Pamiatky a územia s univerzálnymi kultúrnymi hodnotami svetového významu sa zapisujú do Zoznamu svetového dedičstva (o zápise rozhoduje Výbor svetového dedičstva UNESCO na základe návrhov členských štátov).
Z hľadiska majetkovoprávnych vzťahov môžu byť kultúrne pamiatky vo všetkých formách vlastníctva. Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný na vlastný náklad starať sa o jej zachovanie, pričom mu môže okresný úrad a Štátny fond kultúry Pro Slovakia poskytnúť príspevok na náklady spojené so zachovaním alebo obnovou kultúrnej pamiatky. Všetky odborné činnosti na úseku štátnej pamiatkovej starostlivosti vykonáva a koordinuje Pamiatkový ústav ako ústredná odborná organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR.
Štatistický výkaz obsahuje základné údaje o štátnej pamiatkovej starostlivosti za rok 2000.
Prvé tri oddiely štatistického výkazu obsahujú údaje o Pamiatkovom ústave, ktorý svoju činnosť vykonáva prostredníctvom odborno-riadiaceho a dokumentačného centra v Bratislave, regionálnych stredísk v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove, Košiciach a ich vysunutých pracovísk a oblastných reštaurátorských ateliérov v Bratislave, Banskej Bystrici a v Levoči. V prvom oddiele sú údaje o regionálnych strediskách a vysunutých pracoviskách Pamiatkového ústavu (počet pracovísk a zamestnancov, náklady na činnosť), v druhom oddiele sú údaje o jeho oblastných reštaurátorských ateliéroch (počet pracovísk a zamestnancov, počet realizovaných reštaurátorských akcií, náklady na činnosť a výnosy z reštaurovania). V treťom oddiele sú uvedené sledované údaje za celý Pamiatkový ústav (odborno-riadiace a dokumentačné centrum v Bratislave, regionálne strediská a ich vysunuté pracoviská a oblastné reštaurátorské ateliéry).
Ďalšie dva oddiely štatistického výkazu obsahujú údaje o pamiatkovo chránenom fonde. Pamiatkový fond tvoria nehnuteľné a hnuteľné veci a ich súbory s kultúrno-historickou hodnotou zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR a pamiatkové územia, ktoré vykazujú významné kultúrne hodnoty, vyhlásené za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Na základe vývoja poznania je pamiatkový fond priebežne dopĺňaný, narastá. V štvrtom oddiele sú uvedené údaje o počte kultúrnych pamiatok podľa ich evidencie v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Kultúrne pamiatky sú nehnuteľné a hnuteľné veci, prípadne ich súbory. Základnou evidenčnou jednotkou je teda kultúrna pamiatka, ktorá pozostáva z jedného alebo viacerých nehnuteľných pamiatkových objektov alebo hnuteľných pamiatkových predmetov. Najvýznamnejšie kultúrne pamiatky a ich súbory sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. V piatom oddieli sú uvedené údaje o počte pamiatkových zón, pamiatkových rezervácií a lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva.
Šiesty oddiel štatistického výkazu obsahuje údaje o finančných prostriedkoch vynaložených zo štátnych prostriedkov na obnovu kultúrnych pamiatok. Tieto údaje sa doposiaľ štatisticky nesledovali, zisťovali sa teda prvýkrát v roku 2000. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o výkaz o štátnej pamiatkovej starostlivosti, nezisťujú sa údaje vynaložené na obnovu kultúrnych pamiatok z iných ako štátnych prostriedkov. Pokiaľ je kultúrna pamiatku majetkom štátu, má povinnosť starať sa o ňu jej správca, z čoho vyplýva i skutočnosť, že viac ako 90 % finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov vynaložených na obnovu kultúrnych pamiatok bolo použitých na pamiatky, ktoré sú majetkom štátu. Podpora ostatných vlastníkov pri obnove pamiatok zo štátnych prostriedkov je nedostatočná, a vzhľadom na finančnú náročnosť špecifických prác len symbolická. Kľúčovým problémom je neplnenie úlohy vyčleňovania potrebných finančných prostriedkov v rozpočtoch okresných úradov na príspevky na obnovu kultúrnych pamiatok, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, ako i nedostatočné možnosti Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia.
Spracovala: Mária Medvecká,
sekcia kultúrneho dedičstva MK SR