Informácia o právnej subjektivite cirkví

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach cirkví a náboženských spoločností vykonáva v zákonom vymedzenom rozsahu štátnu správu na úseku cirkví a náboženských spoločností.
Zákon číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov ustanovuje, že orgán, ktorý registruje na území Slovenskej republiky cirkvi a náboženské spoločnosti, je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vedie evidenciu všetkých právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, ak nepodliehajú inej evidencii alebo registrácii. Evidenciu vedie na základe Opatrenia Ministerstva kultúry SR číslo MK-33/2001-1 zo dňa 10. januára 2001 v súlade s § 19 ods. 1 zákona číslo 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov
Na písomnú žiadosť môže cirkevný odbor vystaviť úradný výpis zo zoznamu právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a/alebo náboženských spoločností, alebo potvrdenie o evidencii určitej právnickej osoby v tomto zozname, alebo doklad o tom, že v ňom určitý zápis nie je. Súčasťou tohto zoznamu právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a/alebo náboženských spoločností, nie sú však mená konkrétnych osôb, ktoré predstavujú ich štatutárny orgán.
Cirkvi a náboženské spoločnosti sú podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. právnickými osobami. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá.
Každá cirkev a náboženská spoločnosť na území Slovenskej republiky, ktorá vyvíja svoju činnosť v zmysle cit. zákona č. 308/1991 Zb. a je uvedená v prílohe tohto zákona, ako i registrovaná (novovytvorená) cirkev alebo náboženská spoločnosť v zmysle cit. zákona, má svoj základný dokument (ústavu, štatút, stanovy, poriadok a pod.), ktorý obsahuje údaje uvedené v ust. § 13 zák. č. 308/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia cirkev a náboženská spoločnosť sama určí útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene konať.
K 1. januáru 2008 je na území Slovenskej republiky registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností. V ďalšom texte uvádzame údaje o útvaroch, ktoré majú právnu subjektivitu.

Apoštolská cirkev na Slovensku

Podľa ust. § 2 Ústavy Apoštolskej cirkvi na Slovensku „cirkevné útvary sú právne subjekty s odvodenou subjektivitou, vymedzenou touto ústavou“. Podľa ust. § 6 ods. 1 cirkevné útvary s právnou subjektivitou sú: cirkev, oblasť, zbor, iné útvary. /Ústava Apoštolskej cirkvi na Slovensku schválená celocirkevnou konferenciou ACS 18. 11. 2000 v Martine a zaregistrovaná MK SR 17. 5. 2001, § 6 ods. 1 a bližšie § 12 a § 15 ods. 2 písm. n)/

Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike

V zmysle Ústavy Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike majú v rámci Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike právnu subjektivitu všetky volené orgány, t.j. Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike, miestne duchovné rady, regionálne rady, ako aj miestne spoločenstvá, v ktorých ešte nebola zvolená miestna duchovná rada, ktorým to ale umožní Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike. V ich mene sú oprávnení konať všetci členovia týchto orgánov, ak konajú v súlade s rozhodnutím daného orgánu zaznamenaným v zápisnici daného orgánu. Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike môže podľa potreby zriaďovať pomocné organizácie, výbory, inštitúty, zariadenia, nadácie, neziskové organizácie a príslušné účelové zariadenia, ktoré majú právnu subjektivitu, pokiaľ tak určuje ich mandát stanovený Národnou duchovnou radou bahájov v Slovenskej republike. /Ústava Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike z 28. januára 2007 zaregistrovaná MK SR 4. mája 2007/

Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike

Podľa Ústavy Bratskej jednoty baptistov v Slovenskej republike právnu subjektivitu má cirkev ako celok reprezentovaná Radou, jednotlivé cirkevné zbory a účelové zariadenia.
BJB pre zabezpečenie svojich potrieb a cieľov zriaďuje účelové zariadenia. Slúžia na vzdelávanie a výchovu členov zborov BJB, zabezpečenie misijnej a sociálnej činnosti, rozvíjanie kresťanského spoločenstva, rekreáciu a pod., edičnú činnosť. Ich zriadenie, štatút a hospodárenie schvaľuje Konferencia delegátov zborov. /Ústava Bratskej jednoty baptistov v Slovenskej republike z 27. 10. 1995, § 7 a bližšie Organizačný poriadok BJB v SR, časť D/

Cirkev adventistov siedmeho dňa, Slovenské združenie

Právnu subjektivitu podľa časti III. ústavy cirkvi má cirkev ako celok reprezentovaná Ústrednou radou, jednotlivé združenia a zbory. Slovenské združenie s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky zastupuje predseda, tajomník a hospodár. Zastupovať miestny zbor je oprávnený kazateľ, starší zboru alebo vedúci zboru. Orgány zriaďujú, vytvárajú a zakladajú pomocné inštitúcie cirkvi.
Orgány cirkvi zriaďujú, vytvárajú a zakladajú pomocné organizácie, zariadenia, nadácie, neziskové organizácie a podobné inštitúcie. Takúto „inštitúciu cirkvi“ ako právnickú osobu môže zriadiť a zrušiť výbor združenia po predchádzajúcom súhlase výboru únie. /Ústava cirkvi adventistov siedmeho dňa zo 6.5.2007 zaregistrovaná MKSR 11.6.2007/

Cirkev bratská v Slovenskej republike

Podľa Ústavy cirkvi bratskej právnu subjektivitu má Cirkev bratská v Slovenskej republike ako celok zastúpená Radou, jednotlivé cirkevné zbory Cirkvi bratskej, ktoré sú oprávnené samostatne nadobúdať práva a preberať záväzky, a to vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, a účelové zariadenia Cirkvi bratskej, pokiaľ to určuje jeho štatút. Za Cirkev bratskú v Slovenskej republike sú ako štatutárni zástupcovia oprávnení konať predseda, podpredseda a tajomník Rady Cirkvi bratskej v Slovenskej republike. Za zbor Cirkvi bratskej sú ako štatutárni zástupcovia zboru oprávnení konať správca zboru, podpredseda  staršovstva a hospodár.
Na plnenie úloh v jednotlivých oblastiach činnosti môže Rada Cirkvi bratskej i jednotlivé zbory Cirkvi bratskej podľa potreby zriaďovať príslušné účelové zariadenia, ktoré majú právnu subjektivitu, ak tak určuje ich štatút. /Ústava cirkvi bratskej z 26. 5. 2001, čl. 1 ods. 6, čl. 4 ods. 3/ Cirkev bratská môže zriaďovať účelové zariadenia, napr. zdravotné, sociálne, vydavateľské, vzdelávacie, ktorým môže udeliť samostatnú právnu subjektivitu. Spravujú sa svojimi štatútmi. /čl. 36/

Cirkev československá husitská na Slovensku

Podľa ustanovenia článku 5 ods. 2 Zřízení CČSH, cirkev poskytuje právnu subjektivitu všetkým svojim diecézam a náboženským obciam. Diecéza CČSH je spravovaná diecéznou radou, volenou diecéznym zhromaždením. Jej štatutárnymi zástupcami sú biskup, podpredseda diecéznej rady a finančný spravodaj diecéznej rady. Náboženská obec CČSH je spravovaná radou starších volenou zhromaždením obce. Jej štatutárnymi zástupcami sú predseda rady starších, farár a ekonóm /resp. tajomník/ rady starších. /Ústava Církve československé husitské z 19. 10. 2002/

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike

V zmysle Štatútu Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike nemá cirkev ďalšie organizačné zložky s právnou subjektivitou. Jej štatutárnym orgánom je riaditeľ. /Štatút Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike z 26. septembra 2006, čl. VI a X/

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

Cirkev sa podľa Ústavy Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, čl. 14 člení na dištrikty, senioráty a cirkevné zbory, ktoré môžu zriaďovať a rušiť účelové zariadenia. Cirkev a jej organizačné jednotky majú právnu subjektivitu.
Evanjelická cirkev na zabezpečenie svojho poslania na územnom princípe zriaďuje organizačné jednotky, charitatívne spoločnosti, cirkevné školy, združenia veriacich a vychováva pre ne potrebných odborných pracovníkov. /Ústava Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku z 22. 6. 1993, čl. 2 ods. 2/
Zborový konvent zriaďuje a zrušuje účelové zariadenia cirkevného zboru. /čl. 17 ods. 2 písm. c)/
Seniorálne presbyterstvo zriaďuje a riadi cirkevné školy a vykonáva dozor nad výučbou náboženstva v základných a stredných školách. /čl. 22 ods. 3 písm. f)/
Dištriktuálny konvent zriaďuje a zrušuje dištriktuálne účelové zariadenia. /čl. 25 ods. 2 písm. d)/
Dištriktuálne presbyterstvo zriaďuje a riadi cirkevné stredné školy. /čl. 26 ods. 2 písm. i)/
Synoda zriaďuje a zrušuje celocirkevné účelové zariadenia. /čl. 30 ods. 1 písm. e)/

Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť

Právnu subjektivitu má Rada Slovenskej oblasti Evanjelickej cirkvi metodistickej a farnosti Evanjelickej cirkvi metodistickej.
Zriaďuje a stará sa o účelové zariadenia. /Cirkevný poriadok Evanjelickej cirkvi metodistickej z 19. 12. 1992, § 114 ods. 4 písm. g)/Centrálna konferencia má ... podporovať evanjelizačné, výchovné, misijné a sociálne snahy a zariadenia. /§ 107 ods. 3/

Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike

Právnu subjektivitu na Slovensku má arcibiskupstvo v Prešove, eparchie v Košiciach a v Bratislave a jednotlivé gréckokatolícke farnosti. Iné útvary podľa potreby ustanovuje biskup.
Kódex kánonov východných cirkví (Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium) z r. 1990, platný od 1. októbra 1991, schválený pápežom Jánom Pavlom II. v kánone 155 § 1 uvádza, že na čele metropolitnej Cirkvi vlastného obradu stojí metropolita so stanoveným sídlom menovaný pápežom, v kánone 190 sa uvádza, že eparchiálny biskup vystupuje vo všetkých právnych veciach ako predstaviteľ eparchie (diecézy, biskupstva) a v kánone 191 § 2, že výkonnú moc vykonáva eparchiálny biskup sám alebo prostredníctvom generálneho vikára. Z kánonu 245 CCEO vyplýva, že generálny vikár (protosynkel) riadnou zástupnou mocou udelenou všeobecným právom, teda nie splnomocnením, napomáha eparchiálnemu biskupovi v celom rozsahu správy eparchie.

Kresťanské zbory na Slovensku

V zmysle Vnútorného poriadku kresťanských zborov na Slovensku je každý kresťanský zbor samostatný a samosprávny. Zbor je právnym subjektom, pred úradmi zastupovaný poverenými staršími zboru (obvykle dvoma). /Biblické poznanie a vnútorný poriadok kresťanských zborov na Slovensku z 25. 1. 1992, ods. 4 písm. a)/
Právne poverenie k diakonskej službe (obsahuje sociálnu prácu v širokom zmysle) dáva príslušný kresťanský zbor prípadne medzizborová rada. /ods. 8 písm. d)/ Na túto prácu predpokladajú vytvoriť potrebné účelové zariadenia kresťanských zborov (napr. nakladateľstvo, domovy pre dôchodcov a pod.). /ods. 16. písm. c) a tiež ods. 18. písm. b)/

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike

Útvarmi spoločnosti sú jednotlivé zbory, ktoré však nie sú samostatnými právnymi subjektmi. Štatutárnym zástupcom spoločnosti je výbor spoločnosti (aspoň dvaja členovia výboru). /Základné zásady činnosti (štatút) Náboženskej spoločnosti Jehovových svedkov v Slovenskej republike zo 4. 2. 1993/

Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike

Vo svojej činnosti sa riadi Stanovami Novoapoštolskej cirkvi v Slovenskej republike z 3. 4. 2003. Právnu subjektivitu má Správa cirkvi v Bratislave, v mene cirkvi je oprávnený konať  cirkevný prezident alebo ním poverená osoba. /Stanovy, čl. 1 ods. 6/ 

Pravoslávna cirkev na Slovensku

Ústava Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku vymedzuje v ustanoveniach článku 27, že právnickými osobami sú Pravoslávna cirkev na Slovensku, eparchie (biskupstvá), cirkevné obce, monastiere, cirkevné dobročinné zariadenia, cirkevné školy, pravoslávna akadémia a iné cirkevné zariadenia a združenia. Pravoslávnu cirkev na Slovensku zastupuje a v jej mene koná arcibiskup prešovský. Eparchiu zastupuje eparchiálny biskup, pomocný biskup – vikár alebo správca eparchie v medziach svojej právomoci. Pravoslávnu cirkevnú obec zastupuje a v jej mene koná duchovný správca, monastier zastupuje predstavený monastiera, cirkevné dobročinné zariadenia a iné subjekty ich ustanovený riaditeľ.
Metropolitná rada, eparchiálna rada i cirkevná obec s požehnaním biskupa môže zriaďovať cirkevné školy, sociálne a charitatívne ústavy, účelové zariadenia a iné cirkevné organizácie. /Ústava Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku zo 16. 10. 1999, čl. 13 ods. 6, čl. 15 ods. 12 a čl. 16 ods. 6/
Právnickou osobou je ... monastier, cirkevné dobročinné zariadenie, cirkevná škola, cirkevné bratstvo, pravoslávna akadémia, iné výchovné zariadenia, iné cirkevné združenia. /čl. 27 ods. 1/
Miestne oddelené stredisko veriacich je modlitbové, duchovné a organizačné spoločenstvo veriacich, účelovo viazané na plnenie osobitých úloh v živote cirkevnej obce. Miestne oddelené strediská veriacich tvoria: Kňazský seminár PBF, detské domovy, sociálne ústavy, cirkevné školy, charitatívne zariadenia a iné. /čl. 1 ods. 7 a čl. 1 Vykonávacích predpisov k Ústave/
Monastier ako náboženská a kultúrna ustanovizeň s osobitnou kánonickou organizáciou. /Ústava čl. 1 ods. 8, čl. 10 a Vykonávacie predpisy čl. 9/

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

Ústava Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku ustanovuje v § 8, že cirkevné zbory, senioráty a generálna cirkev sú samostatnými telesami a právnickými osobami.
Samostatnými cirkevnými telesami a právnickými osobami sú aj také cirkvou zriadené inštitúcie a ústavy, ktoré zriaďuje cirkev pre vlastnú službu a ktorých činnosť usmerňuje samostatný štatút. /Ústava Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku zo 14. 12. 2002, § 8, ods. 2/
Cirkev ... môže vydržiavať charitatívne ústavy... môže zriaďovať alebo udržiavať cirkevné školy, doškoľovacie ústavy a konferenčné strediská, zariadenia slúžiace na rekreáciu duchovných a svetských cirkevných funkcionárov; s cieľom  podpory cirkevnej práce môže zriadiť rôzne spolky a nadácie. /§ 16, ods. 3/

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike

Základnou právnou normou Rímskokatolíckej cirkvi je Kódex kánonického práva (CIC) z roku 1983, kde sa v kánone 373 uvádza: „Iba najvyššia cirkevná vrchnosť má právo zriaďovať partikulárne cirkvi; ak sú zákonne zriadené, samým právom majú právnu subjektivitu“. V kánone 368 sa okrem iného píše: „Partikulárne cirkvi, v ktorých a z ktorých jestvuje jedna a jediná katolícka cirkev, sú predovšetkým diecézy“.
V zmysle Kódexu kánonického práva z roku 1983, prípisu Konferencie biskupov Slovenska z 12. marca 2002 a konštitúcie Slovachiae Sacrorum Antistites zo dňa 14. februára 2008 právnu subjektivitu majú: Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza
Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza
Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica
Rímskokatolícka cirkev Arcibiskupstvo Košice

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Rožňava
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie,
za ktoré je oprávnený konať diecézny biskup resp. arcibiskup a osoby ním poverené.
Postavenie diecézy Katolíckej cirkvi v SR má aj Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Vo svojej činnosti sa riadi všeobecnými normami Apoštolskej konštitúcie Spirituali militum curae, štatútmi vydanými Apoštolskou Stolicou a všeobecnými cirkevnými zákonmi, v zmysle ktorých právnu subjektivitu majú aj všetky vojenské, policajné a väzenské farnosti, ktoré tento Ordinariát zriadi. Štatutárnym orgánom je ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a jeho generálny vikár.
Farnosti sú zastúpené farárom alebo správcom farnosti. Farnosť môže pozostávať z viacerých častí (obcí) čiže filiálok, tie však nemajú samostatnú právnu subjektivitu. Zoznam jednotlivých farností a mená farárov, resp. správcov, ktorí konajú v mene farnosti ako štatutárny orgán, sa nachádzajú v archíve príslušnej diecézy, resp. arcidiecézy, do ktorej patria.
Konferencia biskupov Slovenska so sídlom v Bratislave, ul. Kapitulská 11. Zastupuje ju predseda KBS.
Právnu subjektivitu ďalej majú jednotlivé semináre zastúpené rektorom, Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku zastúpená predsedom, rehole a kongregácie zastúpené príslušným predstaveným a ostatné subjekty, ktorým ju udelila kompetentná cirkevná vrchnosť.

Starokatolícka cirkev na Slovensku

Jej štatutárnym zástupcom je biskup. V zmysle Synodálneho poriadku a poriadku cirkevných obcí Starokatolíckej cirkvi na Slovensku z roku 1995 sa cirkev člení na cirkevné obce a filiálne obce.

Ústredný zväz Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike

V zmysle jeho Stanov právnu subjektivitu má Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, v mene ktorého koná a navonok vystupuje predseda, podpredseda a riaditeľ kancelárie, jednotlivé židovské náboženské obce v SR, v mene ktorých koná a navonok vystupuje ich predseda a židovské náboženské komunity, v mene ktorých koná a vystupuje dôverník menovaný a odvolávaný ústredným zväzom.
Hlavný rabín je najvyšším náboženským predstaviteľom židovských náboženských obcí, zastupuje ÚZ ŽNO vo veciach náboženských a duchovných. ÚZ ŽNO má právo zriadiť rôzne nadácie a občianske združenia. /Stanovy ÚZ ŽNO z 5. 4. 1998/

Linky