Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

 Zápis z otváracieho podujatia Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008
Medzinárodnej konferencie Rozmanitosť spája – Medzikultúrny dialóg 2008 

                                                              31.3.2008

                                         Program medzinárodnej konferencie
 
                                  Rozmanitosť spája - Medzikultúrny dialóg 2008
 
Dvorana
Ministerstvo kultúry  SR
Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava
Slovenská republika
 
Cieľom konferencie je zviditeľniť myšlienky a ciele Roku medzikultúrneho dialógu na Slovensku. Má ambíciu otvoriť tému implementácie dialógu medzi kultúrami do príslušných národných politík, predovšetkým v oblasti kultúry a ochrany kultúrnej diverzity, vzdelávania a mládeže, dobrovoľníctva, občianskej spoločnosti a demokratického správy vecí verejných. Konferencia je určená predovšetkým zainteresovaným aktérom z oblasti štátnej správy, akademických a medzinárodných inštitúcií, ale predovšetkým mimovládnym organizáciám. 
 
Pondelok 31. marec 2008
 
8.30 – 9.00      Registrácia
 
9.00 – 9.10      Otvorenie konferencie - privítanie
 
Marek MAĎARIČ, minister kultúry SR
Andrea  ELSCHEKOVÁ-MATISOVÁ, vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR
Maja LOVRENČIČ SVETEK, veľvyslankyňa Slovinskej republiky na Slovensku
 
9.10 - 10.20    Panel 1: Význam Európskeho roka medzikultúrneho dialógu v Európe
 
Dušan ČAPLOVIČ, podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
 
Ján FIGEĽ, člen Európskej komisie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež
 
Helena DRNOVŠEK ZORKO, veľvyslankyňa, vedúca Sekcie medzinárodných vzťahov v kultúre, Ministerstvo zahraničných vecí Slovinskej republiky 
 
Gabriella BATTAINI-DRAGONI, generálna riaditeľka pre vzdelávanie, kultúru, dedičstvo, mládež a šport, Rada Európy
 
Diskusia
Moderátor:    L. Helbichová, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR
 
10.20 -10. 30  Prestávka na kávu
 
10.30 – 12.00 Panel 2: Dialóg medzi kultúrami - aktéri a stratégie

Úvod: Jack Martin HÄNDLER, Európsky ambasádor pre Rok medzikultúrneho dialógu
 
Vladimír ŠUCHA, riaditeľ, Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru, Európska komisia
 
Adela KVASNIČKOVÁ, expertka, vysokoškolský pedagóg, Katedra sociológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského
 
Zora JAUROVÁ, expertka, Kultúrny kontaktný bod, Divadelný ústav
 
Gottfried WAGNER, riaditeľ, Európska nadácia pre kultúru
 
Pavol DEMEŠ, riaditeľ, the German Marshall Fund of the United States
 
Jozef ŠVOŇAVSKÝ, zástupca Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu
 
Diskusia
Moderátor:  L. Pawliková, riaditeľka odboru multilaterálnej spolupráce, MK SR
                       
12.00 – 13.00  Obed – bufet, Dvorana
Počas obeda bude paralelne premietaný DVD záznam Združenia FEMAN z festivalu  podporeného Zastúpením EK na Slovensku, V4 a SEI o medzikultúrnom dialógu národov a menšín žijúcich v Európe.
 
13.00- 14.30  Panel 3: Medzikultúrny dialóg na Slovensku – projekty a skúsenosti
Úvod: Juraj KUKURA, národný ambasádor pre Rok medzikultúrneho dialógu
 
Anton HYKISCH, národný ambasádor pre Rok medzikultúrneho dialógu

Eduard BURAŠ, riaditeľ, Združenie FEMAN/Slovensko-európska kultúrna spoločnosť – prezentácia aktivít, cieľov a poslania
 
Michaela CHALUPOVÁ, Peter BARTA, Národný trust Slovenska - „1001 projektov pre medzikultúrny dialóg“ - prezentácia Nadácie Anny Lindh pre dialóg medzi kultúrami – poslanie a aktivity
 
Daniela KUHNOVÁ, sekcia menšinových a regionálnych kultúr MK SR,
Jarmila STRELKOVÁ, Národné osvetové centrum - „Iniciatívy Ministerstva kultúry SR na podporu medzikultúrneho dialógu“
 
Nataša SLAVÍKOVÁ, generálna riaditeľka sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR,  "Médiá ako prostriedok kultúrnej rozmanitosti"
 
John GINMAN, Goldsmiths University of London „Identifikácia kritických miest: snaha o kultúrnu výmenu a práca s ňou“ (v spolupráci s Divadelnou fakultou VŠMU)
 
Marika GRETHE-GULIČOVÁ, Medzinárodná organizácia pre migráciu IOM – „Migranti a možnosti interkultúrneho dialógu v SR“
 
Diskusia, Moderátor: zástupca sekcie medzinárodnej spolupráce, MK SR

Konferenciu slávnostne otvoril minister kultúry Marek MAĎARIČ.
Príspevok ministra:
„Vážený pán podpredseda vlády,
vážený pán komisár,
vážená pani Battaini-Dragoni,
Vaše excelencie,
dámy a páni.

Dovolím si privítať Vás citátom Denisa de Rougemont, švajčiarskeho filozofa a kritika, píšuceho po francúzsky. „Kultúra si vyžaduje paradoxnú zhodu: rozmanitosť musí byť princípom jednoty, poznanie rozdielov je nevyhnutné nie na rozdeľovanie, ale na ešte väčšie obohacovanie kultúry. Európa je kultúrou, alebo nie je ničím.“
Tento citát je zároveň mottom významného dokumentu, ktorý v minulom roku publikovala Európska komisia pod názvom „Európska stratégia pre kultúru v globalizujúcom sa svete, a ktorý sa stal podnetom pre nový pohľad na úlohu kultúry v Európe. Európa predstavuje v súčasnosti čoraz širšiu škálu prejavov kultúrnej, sociálnej a jazykovej rozmanitosti. Spoločné európske kultúrne dedičstvo a schopnosť rešpektovať kultúrne špecifiká okolitých krajín zároveň poskytuje zjednotenej Európe unikátnu príležitosť využiť ich ako nástroje na budovanie povedomia Európskeho občianstva, ako aj zvyšovanie významu Európy ako svetového hráča.
Myšlienka medzikultúrneho dialógu sa odvíja od uznania rozdielov a mnohorakosti sveta, v ktorom žijeme. Rozdiely v názoroch, prístupoch a hodnotách neexistujú iba v rámci každej jednotlivej kultúry, ale aj medzi kultúrami.
Dialóg sa snaží pristúpiť k týmto mnohorakým s túžbou pochopiť a učiť sa od tých, ktorí svet vnímajú inak ako my sami. Efektívny „dialóg“ je preto obohacujúcou a otvorenou interakciou, ktorá podporuje rešpektujúcu výmenu myšlienok a objavovanie odlišných myšlienkových procesov, spoznávajúcich a a snažiacich sa o pochopenie sveta. Táto interakcia zvýrazňuje príležitosti pre rozširovanie a prehlbovanie sebapoznania a svetonázoru. Ako samotný proces, medzikultúrny dialóg podnecuje k identifikácii hraníc, ktorými sa definujú jednotlivci a vyzýva ich k prekračovaniu týchto hraníc, či dokonca k ich spochybňovanie.
Európska únia podporuje dialóg medzi kultúrami už niekoľko rokov a to ako v rámci EÚ, tak aj mimo nej, s tretími krajinami. V podmienkach Slovenskej republiky sa taktiež už dlhodobo najmä na úrovni mimovládnych organizácií realizujú mnohé aktivity, ktoré korešpondujú s myšlienkami a cieľmi Roku medzikultúrneho dialógu 2008 (ERMD). Dosiaľ však absentovala stratégia na národnej úrovni, ktorá by navrhla možnosti implementácie medzikultúrneho dialógu aj po roku 2008. Ministerstvo kultúry SR sa ako Národný koordinačný orgán pre program Európsky rok medzikultúrneho dialógu rozhodlo zorganizovať medzinárodnú konferenciu, ktorá by bola vyvrcholením série iných podujatí a aktivít, ktoré sa na Slovensku konajú v rámci ERMD 2008.
Privítal som možnosť zorganizovať otváraciu udalosť pre Rok medzikultúrneho dialógu, ktorá by zviditeľnila jeho myšlienky a ciele na Slovensku. Považujem ju za prvý impulz na vyvolanie verejnej diskusie o tejto mimoriadne dôležitej problematike
Cieľom medzinárodnej konferencie „Rozmanitosť spája je zviditeľniť myšlienky a ciele Roku medzikultúrneho dialógu na Slovensku. Má ambíciu otvoriť tému implementácie koncepcie dialógu medzi kultúrami do príslušných národných politík, predovšetkým v oblasti kultúry a ochrany kultúrnej diverzity, vzdelávania a mládeže, dobrovoľnej práce s cieľovou skupinou mládež, občianskej spoločnosti a demokratickej správy vecí verejných. Konferencia je určená predovšetkým zainteresovaným aktérom z oblasti štátnej správy, akademických a medzinárodných inštitúcií, ale predovšetkým mimovládnym organizáciám. 
So zámerom priblížiť účastníkom koncept a implementáciu medzikultúrneho dialógu na Európskej úrovni, na Slovensku, ako aj prezentovať aktuálne prístupy a projekty je rozdelená do troch panelov:
1. Význam Európskeho roka medzikultúrneho dialógu v Európe;
2. Dialóg medzi kultúrami - aktéri a stratégie;
3. Medzikultúrny dialóg na Slovensku – projekty a skúsenosti;

 Výstupom by malo byť sformulovanie záverov, ktoré by mali formu odporúčania, akým spôsobom by sa mohli myšlienky dialógu medzi kultúrami implementovať v podmienkach Slovenskej republiky. V nadväznosti na toto podujatie by mohla nasledovať séria iných aktivít a podujatí, organizovaných vládnymi i mimovládnymi subjektmi s cieľom vyvolať verejnú diskusiu o tejto problematike a napomôcť tak iniciovať príslušné opatrenia, ktoré by začala realizovať vláda Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ctení hostia, verím, že účasť na našej konferencii bude pre Vás obohatením a prínosom.“

Príspevok Andrey ELSCHEKOVEJ-MATISOVEJ, vedúcej Zastúpenia Európskej komisie v SR

„Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážený pán komisár, excelencie, dámy a páni,
dovoľte, aby som Vás v mene Zastúpenia Európskej komisie srdečne privítala na konferencii Rozmanitosť spája, ktorá sa koná v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu.
Je paradoxné, že téma vzájomného dialógu rôznych kutúr, ktorá stála pri zrode európskej integrácie, doteraz nepatrila medzi priority verejnosti. Denno-denne sme konfrontovaní so záplavou informácii najmä o tom, koľko miliárd dostaneme z fondov, či o koľko desatín percenta sa zvýšila inflácia. Predmet našej dnešnej diskusie – medzikultúrny dialóg popri tom možno vyzerá ako niečo vzdialené, niečo príliš intelektuálne, skrátka niečo, čo sa reálneho života priamo netýka.
A pritom je to úplne naopak – málokto z občanov naozaj vie, ako fungujú fondy a málokto potrebuje denno-denné správy o inflácii. Naproti tomu je konfrontácia s odlišnými ľuďmi, skupinami a kultúrami čoraz intenzívnejšou súčasťou našej každodennej skúsenosti.
Schopnosť viesť naozajstný dialóg, teda vnímať kontakt s odlišnosťou ako výzvu a nie ako hrozbu, je dôležitým faktorom úspechu Európskej únie v budúcnosti. Sme svedkami pokračujúceho rozširovania počtu členských štátov a zároveň prehlbovania integrácie. Globalizácia a technický pokrok rušia hranice a skracujú vzdialenosti. To, čo v minulosti trvalo roky, je dnes otázkou sekúnd a to, čo bolo ďaleko, je dnes na dosah ruky. Ak má byť EÚ v budúcnosti schopná zjednotiť sa v tejto rastúcej rozmanitosti, ak chceme podporiť našu spoločnú európsku identitu, musíme pochopiť, že nevyhnutne potrebujeme dialóg o našich spoločných hodnotách.
Aj preto prichádza EÚ s iniciatívou Európskeho roka medzikultúrneho dialógu. Cieľom je pomocou stoviek aktivít na európskej, štátnej a regionálnej úrovni poskytnúť občanom Únie návod a inšpiráciu, aby konfrontácia s inými kultúrami prerástla v dialóg a aby sa obavy premenili na záujem.
Uvedomujeme si, že jedna európska iniciatíva a v rámci nej jedna konferencia nemôžu zázračne zmeniť myslenie ľudí. Môžeme však túto tému nahlas otvoriť a odštartovať tak procesy, ktoré možno raz k  zmene povedú.
Dámy a páni,
Chcela by som v mene Zastúpenia Európskej komisie poďakovať cteným panelistom, že prijali naše pozvanie a chcela by som Vám všetkým zaželať, aby ste si s nášho dnešného stretnutia odniesli množstvo zaujímavých informácii, kontaktov a podnetov.

Príspevok Maja LOVRENČIČ SVETEK, veľvyslankyňa Slovinskej republiky na Slovensku
P. Svetek sa v krátkom príspevku poďakovala za možnosť vystúpiť na konferencii. Zdôraznila, že medzikultúrny dialóg je jednou z priorít slovinského predsedníctva. Uvedomujú si jeho význam a budú sa snažiť zvýšiť jeho dôležitosť. Aj keď bude táto snaha zložitým procesom, ona sama dúfa v dobrý výsledok.

Panel 1: Význam Európskeho roka medzikultúrneho dialógu v Európe

Príspevok Dušana ČAPLOVIČA, podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

„Vážený pán minister, vážený pán komisár a zástupcovia Európskej komisie, Rady Európy, Excelencie, vážené dámy, vážení páni,
  je mi cťou zúčastniť sa konferencie, ktorá je otváracím podujatím Európskeho roka mezdikultúrneho dialógu 2008 a ktorej ambíciou je otvoriť výsostne aktuálnu tému kultúrnej rôznorodosti v súčasnej Európe.
Európsky rok medzikultúrneho dialógu 2008 je ďalšia zo série iniciatív Európskej únie na ceste k spoločnosti založenej na kultúrnej rozmanitosti ako jednej zo svojich základných hodnôt. Európskym rokom 2008 únia pohotovo reaguje na jednu z najdiskutovanejších, ale zároveň najzložitejších tém dneška. Multikulturalizmus a interkulturalizmus je predmetom akademického skúmania, ale aj vášnivých politických diskusií; a to nielen na úrovni Európskej únie, ale čoraz viac v jednotlivých členských štátoch, Slovensko nevynímajúc. Tento zvýšený záujem je spôsobený celkom novou situáciou v oblasti európskej kultúrnej diverzity – pristúpením nových členských krajín, ale predovšetkým príchodom nových národností a kultúr do európskeho priestoru v rámci procesu globálnej migrácie. Nesmieme zabúdať, tak ako uvádza havajské príslovie, že napriek tomu, že každý jeden sme iný, ale nadovšetko sme ľudia. Ľudský rozmer musí byť v našich vzťahoch určujúci, tolerancia a pozorné počúvanie toho druhého musí mať významné postavenie v interľudských, internárodných vzťahoch.
 
Vážené dámy, vážení páni,
niet pochýb o tom, že koncept multikultúrnej spoločnosti nesmie byť zredukovaný na predstavu pasívneho spolužitia kultúr v ľubovoľnom čase a priestore; spolužitia, v ktorom je vzájomné kultúrne prenikanie náhodným, akoby len sprievodným procesom. Takto chápaný multikulturalizmus je vopred odsúdený na neúspech. Na druhej strane, multikultúrna spoločnosť nesmie znamenať koexistenciu, ktorej jednota je udržiavaná iba – pre jednotlivca – častokrát abstraktnými pojmami ako sú „občianstvo“, „štátnosť“, „spoločný trh“, či donedávna „beztriedna spoločnosť“, a podobne. Totiž rešpekt a skutočné uznanie rozmanitosti nie je možné zabezpečiť iba riadením zhora, zo strany štátu.
Koncept medzikultúrneho dialógu prekračuje obmedzenosť takýchto predstáv a pojmom „kultúrne heterogénna spoločnosť“ či „vzájomné kultúrne obohacovanie sa“ dáva celkom nový význam. Dialóg je stretnutím rovnocenných partnerov, ich vzájomným rešpektovaním sa, uznaním základných východísk tvoriacich rámec rozhovoru, ale v neposlednom rade tiež ich spoločným záujmom dospieť v rozhovore k novému obsahu. Podobné platí aj v prípade medzikultúrneho dialógu. Zmysluplný medzikultúrny dialóg predpokladá rovnoprávnosť a vzájomný rešpekt národov a kultúr, ich konsenzus v základných princípoch fungovania spoločnosti, a napokon aj ich úprimnú snahu participovať na spoločných cieľoch a úlohách do budúcnosti. V tomto zmysle musí byť európsky medzikultúrny dialóg bytostne aktívny proces. Jeho cieľom musí byť predísť asymetrii v postavení národov a kultúr, ale tiež zabezpečiť, aby sa všetky jednotlivé národy a menšiny mohli aktívne podieľať na projekte spoločnej Európy.
Vážení prítomní,
v Európe sa okrem autochtónnych menšín  -  národností v jednotlivých štátoch, teda aj v Európskej únii, formujú tzv. migračné menšiny. Jedným zo základných problémov spojených s uskutočňovaním multikultúrneho dialógu je často negatívne vnímanie nových kultúr zo strany majoritného obyvateľstva. To môže byť spôsobené inštinktívnym strachom z nového a cudzieho; nejedenkrát sú však za ním podstatne prozaickejšie dôvody, napríklad obava zo straty pracovných príležitostí prílevom lacnej pracovnej sily. V oboch prípadoch sú spoločným menovateľom nevedomosť, predpojatosť a predsudky. Príkladom, napr. otvorením pracovných trhov, sú nové štáty EÚ, ktoré vstúpili po 1. máji 2004, do tohto európskeho spoločenstva, a ktoré sa otvorili po 1. januári 2007 pre ďalšie nové štáty Rumunsko a Bulharsko. Možno sa čoskoro dočkáme podobného kroku u ďalších štátov EÚ, ktoré sa nechcú otvoriť občanom z tzv. nových štátov. Z tohto pohľadu sa ako kľúčová javí otvorená celospoločenská diskusia o výhodách, ale aj nevýhodách multikultúrnej spoločnosti; diskusia, ktorej cieľom bude vyzdvihnúť pozitíva kultúrnej diverzity (napr. vzájomné kultúrne obohacovanie, zvýšenie vnútornej dynamiky a teda kvality spoločnosti), ale zároveň aj hľadania ciest, ako predísť potenciálne negatívnym javom, ktoré ju sprevádzajú (napr. vyhnutie sa zlému sociálnemu postaveniu imigrantov).
Tým sa však zároveň dostávame k ďalšej dôležitej otázke. V súvislosti s multikulturalizmom sa totiž zvykne hovoriť predovšetkým o právach tej ktorej menšiny. Niet pochýb o tom, že rovnosť v právach vo vzťahu k multikultúrnemu dialógu je conditio sine qua non; na druhej strane jednota v rozmanitosti musí byť založená aj na uvedomení si svojich povinností a prevzatí zodpovednosti nielen za seba ako príslušníka menšiny, ale tiež za seba ako člena širšieho spoločenstva – štátu, Európy, sveta. Práva a povinnosti – zodpovednosť – sa vzťahujú na všetkých rovnako, bez ohľadu na ich príslušnosť k národnosti, rase, či inej z menšín.
Vážené dámy, vážení páni, Excelencie,
  miera uplatňovania princípov medzikultúrneho dialógu je dôležitým indikátorom charakteru spoločnosti, jej demokracie a trvalo udržateľného rozvoja. Medzikultúrny dialóg nesmie byť považovaný za veľkorysé akceptovanie menšinových kultúr zo strany väčšinovej spoločnosti. Medzikultúrny dialóg je nevyhnutnou podmienkou uskutočňujúcej a budúcej európskej integrácie, ale tiež podmienkou dobrých vzťahoch Európskej únie s ostatným svetom.
 Verím, že Európsky rok medzikultúrneho dialógu 2008 výrazne zviditeľní problematiku multikultúrnosti v slovenskej a európskej spoločnosti. Európsky rok 2008 tak môže nadviazať na témy čiastočne exponované v minulom roku – Európskom roku rovnosti príležitostí pre všetkých – a ďalej ich rozvíjať.
Na záver mi preto dovoľte úprimne sa poďakovať nielen organizátorom za prípravu tejto konferencie, ale tiež všetkým, ktorí sa každodenne priamo alebo nepriamo podieľajú na tom, aby sa Slovenská republika stala plnohodnotným členom Európskeho spoločenstva nielen ekonomicky, ale aj v tak dôležitej oblasti, akou je medzikultúrny dialóg. Jeden zo zakladateľov Európskej únie, ktorej 50. výročie sme si pripomenuli minulý rok, Jean Monnet, keď sumarizoval a hodnotil ku koncu svojho života svoje skutky povedal: ak by som mal znovu pristúpiť k integrácii štátov Európy, začal by som od kultúry. Vedel, že by to bola oveľa náročnejšia a dlhšia cesta integrácie, ale stála by to za to!
Ďakujem za pozornosť a prajem Vám všetkým príjemne a užitočne strávený deň.“

Ján FIGEĽ, člen Európskej komisie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež

„Vážený pán vicepremiér a pán minister,
ctení hostia,
milé dámy a vážení páni!

Keď som dostal pozvánku na túto konferenciu, mal som predovšetkým dva dôvody k radosti. Prvým  bolo, že sa jedná o udalosť, ktorá prispeje k Európskemu roku medzikultúrneho dialógu a druhým, že sa konferencia koná na Slovensku. Musím sa priznať, že som vždy šťastný, keď sa vraciam na Slovensko – sami viete, že niet pre človeka lepšieho miesta ako je domov.
Je však dôležité, aby sme pocity spolupatričnosti rozširovali i mimo miestnych a národných komunít. Je dôležité,  aby sme k pocitom tradičnej národnej spolupatričnosti a oddanosti pridali nový význam spolupatričnosti k Európe. Som presvedčený, že toto je náš ďalší krok v procese integrácie. Pokiaľ chceme skutočne budovať Európu občanov, musíme sa naučiť stať sa európskymi občanmi.
Dnešná udalosť je ďalším prejavom záujmu o Európsky rok. Živý politický dialóg inštitúcií, ktoré reprezentujeme, je predzvesťou pre širší dialóg, ktorý chceme viac rozprúdiť v Európe. Zabezpečenie optimálneho prostredia pre dialóg medzi rôznymi kultúrami je základom úspechu mnohých politických oblastí, napríklad sociálnej integrácie, zamestnanosti a zahraničných vzťahov.
V oblastiach patriacich do mojej zodpovednosti je medzikultúrny dialóg jedným z pilierov Európskeho kultúrnehoj agendy, ktorú sme vyhlásili v máji minulého roku. Medzikultúrny dialóg je cieľom Kultúrneho programu a je zároveň prioritou v iných oblastiach – predovšetkým vo vzdelávaní.
Potreba lepšie poznať jeden druhého
Podpora medzikultúrneho dialógu je jedným z kľúčových cieľov súčasnej Európy. Nie je však novým cieľom. I z historického hľadiska bol európsky integračný proces v poslednom polstoročí rozsiahlym procesom medzikultúrneho dialógu. Táto skutočnosť je ale často prehliadaná.
Sme hrdí na spoločné inštitúcie, jednotný trh a spoločnú menu. Ale čo so schopnosťou predovšetkým mladších generácií prekonávať kultúrne rozdiely v rámci Únie, v ktorej už nezostali takmer žiadne vnútorné hranice ako bariéry? Prisťahovalectvo z krajín mimo Únie obracia často náš pohľad na nás samých, na našu identitu, kultúru a vzťahy.
Významná časť obyvateľstva EÚ s[ ľudia, ktorí sa narodili pred menej ako 50 rokmi. Narodili sa už do sveta, kde prebiehal proces európskej integrácie. Toto sa týka taktiež Slovenska a ostatných krajín, ktoré sa stali členmi Únie v posledných vlnách rozšírenia.
Dovoľte mi, aby som sa s Vami podelil o svoju osobnú skúsenosť. V ostatných rokoch som pracoval ako hlavný vyjednávač pre pristúpenie Slovenska k EÚ, potom ako predstaviteľ SR v Konvente o budúcnosti Európy a momentálne ako európsky komisár. Počas týchto rokov som bol svedkom toho, ako sa Slovensko postupne stávalo členom jednotnej Európy. Podobne ako v iných novších členským štátoch, vyhliadka členstva so sebou priniesla nárast priamych zahraničných investícií a európskej finančnej pomoci a politickú podporu demokratizačného procesu po desaťročiach komunistickej vlády.
Tieto očakávania a realita boli a stále sú aj pochopiteľné, aj legitímne. Nesmieme ale zabudnúť, že integrácia znamená dvojsmernú cestu. Teraz, keď už sme členmi európskej rodiny, naši európski spoluobčania od nás očakávajú tiež náš príspevok.
A som presvedčený, že sme ich nesklamali. Priniesli sme nové kultúrne perspektívy, svoju identitu, ľudský potenciál pre rozvoj Únie ako celku.
***
Ešte pred rokom 1989 moja generácia hľadela na Európu a Západ ako na nádej lepšej budúcnosti, ktorá s pribúdajúcimi rokmi silnela a stávala sa stále reálnejšou. Všetci sme túžili po politických a ekonomických zmenách. Zároveň sme túžili i po novom kultúrnom spojení s Európanmi za železnou oponou. A vedeli sme, že táto špecifická forma dialógu by nebola ťažká, pretože železná opona rozdelila Európu na dve polovice umelo.
Je treba lepšie spoznať jeden druhého. Toto je aj jedným z cieľov Európskeho roku 2008. Pokiaľ chceme podporovať skutočný význam spolupatričnosti k Európe, musíme poznať tradície, hodnoty a túžby našich európskych spoluobčanov.
Nikdy nebolo ľahšie cestovať po Európe či už za odpočinkom, za štúdiami alebo kvôli hľadaniu práce, ako dnes. Pred rokom 2004 sa niektorí ľudia obávali, že vnútorná mobilita v rámci EU bude predstavovať obrovský problém.
Samozrejme, občas sa vyskytli zložité situácie, ale skúsenosti z posledných rokov ukázali, že tieto obavy boli nadsadené. Vždy, keď občan členského štátu cestuje alebo sa presťahuje do inej časti EU, vnímam to nielen ako výzvu, ale zároveň ako príležitosť naučiť sa veľa nového o druhých a od druhých.
Eurobarometer z decembra 2007
Milé dámy a vážení páni,
čas na serióznu prácu na medzikultúrnom dialógu v Európe dozrel nielen z dôvodu historického rozšírenia v roku 2004. Čas dozrel preto, že občania Európy sú viac pripravení na túto náročnú výzvu.
Dovoľte, aby som uviedol niektoré výsledky prieskumu, ktorý bol uskutočnený koncom minulého roka. V rámci prieskumu Eurobarometra, ktorý sme vykonali kvôli príprave Európskeho roku, bola napríklad otázka, či sa ľudia v priebehu posledného týždňa stretli s minimálne jednou osobou odlišného vierovyznania, odlišnej etnickej príslušnosti alebo národnosti. 65% z nich odpovedalo, že áno. To dokazuje, že multikultúrne spoločenstvá sú reálnou súčasťou života dnešnej Európy. Na Slovensku kladne odpovedalo 62% opýtaných, teda prakticky zhodný počet ako priemer v celej EÚ.
Čo si ľudia myslia o ich medzikultúrnych kontaktoch? Takmer tri štvrtiny opýtaných sa vyjadrili, že ľudia pochádzajúci z odlišných pomerov (etnických, náboženských alebo národných) obohatili kultúrny život ich domácej krajiny. Čo sa týka Slovákov, kladne odpovedalo 67%, čiže mierne pod priemerom.
Čo je osobitne dôležité, dve tretiny občanov EU uviedlo, že práve mladé generácie by mali uchovávať svoje rodinné a kultúrne tradície. Dovolím si pripomenúť, že to zahŕňa aj zachovávanie tradícií rodín národnostných menšín.
Tieto závery sú akýmsi "štatistickým" vyjadrením motta "jednota v rozmanitosti". Debata o medzikultúrnom dialógu sa odohráva akoby v priestore dvoch "silových" polí; na jednej strane otvorenosť voči iným a na druhej strane uchovávanie tradičných hodnôt národných a mimonárodných spoločenstiev. Pohybovať sa v tomto silovo poli je náročný akt vyžadujúci dobrú rovnováhu,  najmä keď sa posúvame od požiadavky princípu ku konkrétnym politickým rozhodnutiam.
Pojem "medzikultúrneho dialógu" je nejasný, pokiaľ nie je dostatočne definovaný. Keď boli v rámci prieskumu ľudia požiadaní, aby spontánne definovali tento pojem, 36% z opýtaných nevedelo uviesť žiadnu bližšiu definíciu. V protiklade k uvedenému mi dovoľte uviesť príklad. Som si istý, že pojem medzikultúrneho dialógu tu na Slovensku je pozvaním rozvíjať komunikáciu medzi Slovákmi a Maďarmi, Rómami a ďalšími spoluobčanmi patriacimi k inej kultúre či etniku.
Migrácia
Milé dámy a vážení páni,
Vnútorná mobilita len čiastočne vysvetľuje rastúcu rôznosť v rámci Európy, ďalší dôležitým faktorom je migrácia. Mnohé krajiny a mestá v Európe sa stali domovom rozsiahlych spoločenstiev, ktoré pochádzajú z krajín ležiacich za hranicami EÚ. Toto je dôsledkom koloniálnej minulosti niektorých krajín EÚ a taktiež rozdielov životnej úrovne a bohatstva medzi severom a juhom sveta – jednej z veľkých výziev našich čias.
Nikto nepopiera, že migrácia je pre domáce spoločenstvá skutočnou výzvou, napríklad na poskytnutie vzdelania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Ale práve dialóg nám umožňuje efektívne a priamo sa konfrontovať s týmito výzvami. Spravovanie rastúcej kultúrnej rôznosti spôsobenej migrujúcimi komunitami je centrálnou témou diskusií v mnohých častiach Únie.
Existujú i ideoví a politickí vodcovia, ktorí sa snažia túto diskusiu využiť na získanie politického kapitálu. Mám na mysli tých, ktorí chcú uzavrieť hranice, ktorí z neznámeho vytvárajú démona a všeobecne využívajú prisťahovalcov ako obetných baránkov, ktorí sú príčinou problémov a frustrácií ich vlastných voličov.
Zástupcovia týchto názorov sú v mnohých častiach Únie – dobre ich poznáme. Našťastie, ako som uviedol predtým, verejná mienka je múdrejšia. Ale intolerancia je často podporovaná, žiaľ, aj v médiách, čím tu vzniká skutočné nebezpečenstvo. Som presvedčený, že ak dokážeme vytvoriť primerané prostredie pre medzikultúrny dialóg, zoberiem týmto ľuďom vietor z plachiet. Už toto by bolo skvelým výsledkom.
Podmienky pre pravý medzikultúrny dialóg
Netolerancia a podnecovanie strachu často vzniká z nedostatku informácií, pretože je jednoducho ľudské báť sa toho, čo nepoznáme. Preto si myslím, že prvým krokom akéhokoľvek medzikultúrneho dialógu by mala byť podpora vedomostí o rôznych kultúrach a podporovanie záujmu o ľudí, ktorí sa od nás odlišujú.
Vytváranie dobrých podmienok pre pravý medzikultúrny dialóg vyžaduje viac ako obyčajnú toleranciu. V najhorších prípadoch by postoj púhej ľahostajnosti ("rob si, čo chceš, nezaujímaš ma") vytvoril oddelené spoločenstvá, getá, napr. také časti mesta, kde i polícia vstupuje s obavami. V praxi vytváranie primeranej atmosféry pre dialóg zahŕňa aj to, aby žiaden z jeho účastníkov do neho nevstupoval z pozície dominancie.
Toto znamená prekonať tradičnú logiku väčšiny a menšiny. Som presvedčený, že aj keď je väčšinový princíp stále múdrym a realizovateľným nástrojom nášho života v demokracii, mali by sme stále lepšie vedieť hľadať aj spôsoby, ako rešpektovať primerané práva a záujmy menšín. EÚ poskytuje silnú a efektívnu garanciu občianskych práv, v Únii sme si všetci rovní, pokiaľ ide o ochranu a zachovávanie ľudských práv. Ale je zaujímavé si uvedomiť, že zjednotenú Európu môžeme opísať ako úniu menšín aspoň z dvoch dôvodov:
 1. Dokonca aj etnicky najpočetnejšia komunita (napríklad Nemci) je stále len menšinovou časťou celkovej populácie, a
 2. ochrana práv a záujmov malých krajín je vštepená do právnych základov EÚuž od roku 1957.
Slovensko a  dialóg kultúr 
Milé dámy a vážení páni,
som rád, že projekt, ktorý bol Slovenskom navrhnutý pre rok medzikultúrneho dialógu, je otvorený všetkým sektorom spoločnosti. Je dobré, že sa doň môžu zapojiť mestá a obce po celej krajine a že sa zahŕňa aj aktivity na základnej, občianskej úrovni.
Naša krajina je geografickou a historickou križovatkou. Sme v ideálnej pozícii, aby sme vytvorili priestor na vzájomný dialóg medzi nami a našimi susedmi v regióne. Nastal čas, aby sme sa zbavili tráum z minulosti, ktoré stále zaťažujú našu verejnú diskusiu.
Ako hlavných aktérov medzikultúrneho dialógu by Slovensko malo zmobilizovať všetky svoje sily - od umenia a kultúry po médiá, od občianskej spoločnosti po náboženské spoločenstvá. Spoločne tak môžeme vytvoriť dialóg, ktorý bude pokračovať a prinášať ovocie i po roku 2008. Dialóg, ktorý v našej spoločnosti podporí silnejší a citlivejší zmysel pre solidaritu a zodpovednosť.
Ešte je veľa práce, ktorá musíme vykonať ohľadne všetkých podstatných aspektov medzikultúrneho dialógu. V prvom rade je to aspekt dialógu, ktorý je pilierom jednoty akéhokoľvek spoločenstva – rodinného, lokálneho, národného a európskeho.
Potom  kultúrny aspekt, pretože kultúra stelesňuje hodnoty, ktoré v spoločnosti (polis) uchovávame a rešpektujeme. Denné praktizovanie princípov, ktoré podporujú náš spoločenský život, obnovuje a rozvíja i naše dedičstvo. A takto sa vlastne kruh uzatvára.
A napokon, predpona medzi-  slova medzikultúrny je pozvaním zaujímať sa o spoločenský a kultúrny život, znamená viac ako obyčajné pasívne porovnávanie pravidiel a zmlúv, znamená stať sa aktívnym a zodpovedným občanom.

Záver
Kultúra reprezentuje všetko to, čím humanizujeme svet okolo nás. Bude 21. storočie ľudskejším? Mnohí hneď odpovedajú: „To závisí od politiky! Je to v rukách politikov!“
Dovoľte mi – aj ako politikovi – oponovať tomuto zjednodušenému videniu. Podľa mňa to hlavne závisí od kultúry v širokom slova zmysle. Politika je totiž funkciou kultúry, politika  vyrastá z kultúry. A v jadre kultúry je to, čomu ľudia veria, čo ich spája a charakterizuje v čase a v priestore vzťahov medziľudských i medzinárodných. Preto na kultúre veľmi záleží.
Nech je Európsky rok medzikultúrneho dialógu promóciou významu kultúry pre pozdvihnutie dôstojnosti života každého človeka na Slovensku, v Európe i vo svete!

Ďakujem.“

Helena DRNOVŠEK ZORKO, veľvyslankyňa, vedúca Sekcie medzinárodných vzťahov v kultúre, Ministerstvo zahraničných vecí Slovinskej republiky

P. Zorko zdôraznila dôležitosť medzikultúrneho dialógu v Európe. Spomenula úspešnú konferenciu, ktorá sa na túto tému konala v Ljubljane ako otváracia udalosť Roka v Slovinsku.

Označila vojnu v Juhoslávií za najsmutnejšiu vojnu v histórií Balkánu.

Podľa nej, je na medzikultúrnom dialógu najdôležitejšie hovoriť a počúvať jeden druhého a kritizovala používanie pojmu „iní“, keďže aj my sme pre odlišné kultúry iní.

Na záver poďakovala Európskej komisii za Rok medzikultúrneho dialógu.

Gabriella BATTAINI-DRAGONI, generálna riaditeľka pre vzdelávanie, kultúru, dedičstvo, mládež a šport, Rada Európy:

P. Battaini-Dragoni na úvod zagratulovala SR k predsedníctvu v Rade Európy.

Položila si otázky čo je medzikultúrny dialóg a ako vytvoriť multikultúrnu spoločnosť. Zároveň uviedla, že všetko každá činnosť Rady Európy je priamo alebo nepriamo spojená so snahou o kultúrnu diverzitu. Právna ochrana ľuských práv vo svete je nedostatočná, potrebujeme novú politickú kultúru. Medzikultúrny dialóg hrá v tomto centrálnu úlohu. Vymenovala existujúce konvencie Rady Európy a zdôraznila dôležitosť Bielej knihy o medzikultúrnom dialógu. Spomenula budúce aktivity Rady Európy v tejto oblasti.

Na záver skonštatovala, že propagácia medzikultúrneho dialógu ostane na vysokom mieste v rebríčku priorít Rady Európy.
 

Jack Martin HÄNDLER, Európsky ambasádor pre Rok medzikultúrneho dialógu

P. Händler, ako dirigent európskeho orchestra v Luxemburgu, zdôraznil dôležitosť medzikultúrneho dialógu. Hovoril tiež o Bratislave ako o multikultúrnom meste, ktoré by sa malo poučiť zo svojej histórie a bojovať proti rasizmu. Na záver vyzdvihol dôležitosť cesty k spoločnej Európe kvôli spoločnému kultúrnemu bohatstvu a ako príklad uviedol svoj európsky orchester.

Vladimír ŠUCHA, riaditeľ, Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru, Európska komisia

Európske výzvy: Kultúra a medzikultúrny dialóg

Hlavné dlhodobé globálne výzvy

 Starnutie populácie = medzigeneračný problém, nedostatok pracovných síl
 Migrácia = medzikultúrne porozumenie a spolužitie
 Deficit kreativity = inovačné zaostávanie, nízka konkurencieschopnosť

 Legitimita Európskeho projektu = posun od integrácie štátov k integrácii občanov
 Otázky riadenia EU a globálnej spoločnosti
 Klimatické zmeny

Hlavné axiómy

 Integrácia–spolužitie–spolupráca-dialóg
 Kreativita-inovácie-prosperita

Zmena základnej paradigmy

 Dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie duality ľudskej bytosti založenej na dynamickej harmónii prírodného a duchovného
 Reálny život a lineárna analytická racionalita
 Reálny život potrebuje a provokuje kreativitu

Čo môže urobiť kultúra?

Hlavný cieľ - Odkrytie kreatívneho potenciálu každého občana ako kľúč k našej budúcnosti

Spoločnosť budúcnosti

Kreatívnosť založená na sociálnych interakciách

Čo môže urobiť Európska komisia (EK)?

EK ponúka:
 Novú politickú agendu pre kultúru
 Skutočné partnerstvo
 Cielené akcie

Európska agenda pre kultúru z roku 2007 

Politická abmícia a jej ciele
 Kultúrna diverzita a medzikultúrny dialóg
 Kultúra ako katalyzátor kreativity
 Kultúra ako významný prvok zahraničnej politiky EU

Medzikultúrny dialóg

Európska rozmanitosť

 Európska rozmanitosť ako historický fakt
 Rýchly rast diverzity v posledných dekádach
 Vnútorná mobilita
 Mnohokultúrnosť a multietnicita

Diverzita v EU

Hlavný cieľ roka 2008

 Potreba posunu od multikultúrnej spoločnosti k interkultúrnej spoločnosti
 Medzikultúrne interakcie a tolerancia

Správny manažment diverzity

Správne manažovaná rôznosť je stimulom:

 Sociálnu inklúziu a bezpečnosť

 Ekonomický rast:
 Rôznosť a prijímanie rôznosti - kľúčový prvok high-tech výkonov/indikátorov
 Katalyzátor kreativity/ľudský kapitál/kreatívna trieda
 Spokojnosť pracujúcich
 Zvýšená atraktivita regiónov = kultúrny turizmus

Základné témy roku 2008

Medzikultúrny dialóg a
 Kultúra a umenie
 Vzdelávanie
 Migrácia a integrácia
 Mnohojazyčnosť
 Medzináboženský dialóg
 Dialóg na pracovisku
 Médiá

Adela KVASNIČKOVÁ, expertka, vysokoškolský pedagóg, Katedra sociológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského
 
P. Kvasničková zhrnula odborné kongresy a semináre, ktoré sa venovali téme medzikultúrneho dialógu a charakterizovala vývin multikulturalizmu a posun multikulturalizmu k interkulturalizmu. Podľa nej, plní medzikultúrny dialóg tú istú funkciu ako kontrola zbrojenia a slúži najmä na predchádzanie konfliktom. Seriózna debata a literatúra na túto tému však chýba.

Zora JAUROVÁ, expertka, Kultúrny kontaktný bod, Divadelný ústav

„Medzikultúrny dialóg (ICD) v strednej a východnej Európe sa nepochybne stáva významnou európskou kultúrnou agendou (dôsledok politických udalostí a rozvoja „veľkej“ Európy), ALE existujúci diskurz vychádza prevažne zo západoeurópskej perspektívy a je založený na post-koloniálnej situácii v západnej Európe a teda sústredený na pôvodne emigrantské komunity a následne vznikajúcu kultúrne diverzifikovanú situáciu. ICD má však v post-komunistickej a post- Rakúsko-Uhorskej strednej a východnej Európe veľmi odlišnú tvár. Jeho znakmi sú najmä
- homogénna spoločnosť (rasovo aj etnicky)
- existencia národných (nie etnických) minorít, ktorá vyplýva zo špecifickej koexistencie rôznych národností v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku
- dlhoročná kultúrna izolácia za železnou oponou
- špecifickosť rómskej menšiny (jedinečné etnikum bez štátu, či územia)
- iné typy kultúrnej diverzifikácie (socio-ekonomická v zmysle prístupu ku kultúre a možnosti artikulácie kultúrnych potrieb; priepasť medzi „štátnym“ a „nezávislým“ kultúrnym sektorom

Z toho vyplýva nutnosť rozšíriť európsku diskusiu o ICD, do ktorje treba zahrnúť stredoeurópsku a post-komunistickú skúsenosť - to znamená pre Slovensko potrebu reflexie tejto problematiky

ICD a medzinárodná kultúrna spolupráca

Dlhodobá politická izolovanosť Slovenska mala za následok aj kultúrnu izolovanosť, ktorá spolu so zložitým procesom formovania kultúrnej identity po roku 1993 a nedostatočnými reformami kultúrneho sektora spôsobili pretrvávajúcu poddimenzovanosť medzinárodnej kultúrnej spolupráce:
- nedostatok jazykových zručností kultúrnych operátorov
- odťažitosť od aktuálnych kultúrnych a umeleckých trendov
- nedostatok manažérskych zručností v kultúrnom sektore
- chýbajúca sebadôvera
- nedostatočné rámce kultúrnej politiky
- slabý, či neexistujúci medzinárodný networking

Podpora medzinárodnej kultúrnej spolupráce na všetkých úrovniach kultúrneho sektora je jednou z najdôležitejších politík medzikultúrneho dialógu pre slovenský kultúrny sektor. Prináša nové umelecké a kultúrne impulzy, znalosť iných prostredí a kultúr, ale aj progresívnych politík, ktoré sa potom môžu presadiť aj doma. Prináša tiež zdravé sebavedomie a realistický pohľad na domáce prostredie.“

Gottfried WAGNER, riaditeľ, Európska nadácia pre kultúru

P. Wagner zhodnotil situáciu v Európe a najmä v Amsterdame - v meste, v ktorom pracuje ako zložitú. Iniciatívy vládnych medzinárodných organizácií v medzikultúrnom dialógu sú dôležité, ale „vonku“ býva často odlišná realita, preto sa Európska nadácia rozhodla podporovať mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú v teréne.

Ako potenciálne konfliktné kritériá uviedol vysoký podiel migrantov, kultúrne rozpory medzi západom a východom a americkú politiku.

Občiansku platformu v oblasti medzikultúrneho dialógu tvorí približne 250 organizácií. P. Wagner navrhol vytvoriť dokument, ktorý by definoval medzikultúrny dialóg zdola. Ďalej považuje za nevyhnutné, aby mali organizácie v riadiacich orgánoch rôzne kultúrne skupiny a aby v nich mali aj zastúpenie, čo sa týka každodennej práce. Navrhol tiež vytvorenie programu, v ktorom by sa adresovali problémy v medzikultúrnom dialógu. K týmto cieľom chce Európska nadácia pre kultúru prispieť aj vytvorením dokumetu o medzikultúrnom dialógu v spolupráci s 220 organizáciami do konca roka 2008.
 

Pavol DEMEŠ, riaditeľ, the German Marshall Fund of the United States

P Demeš poďakoval MK SR za organizáciu konferencie. Budova MK SR bola podľa neho svedkom mnohých dôležitých udalostí, kde ľudia z kultúry hrali kľúčovú rolu.

Položil otázku ako implementovať medzikultúrny dialóg o ktorom hovoríme do politík a ako využiť ľudí z kultúrneho prostredia na europeizáciu a interkulturalizmus. V EÚ je podľa neho stále množstvo problémov, ktoré treba riešiť a o ktorých vie najviac občianska spoločnosť. Úloha dialógu narastá aj v súvislosti s možným rozširovaním EÚ. 

Navrhol aby občianske organizácie každoročne vypracovali analýzu, v ktorej by sa vytvorili kritériá medzikultúrneho dialógu. V otázke rozvojovej pomoci kritizoval absenciu kultúrnych ustanovení. SR podľa neho chýba vypracovanie post-integračnej stratégie pre kultúru.  
 

Jozef ŠVOŇAVSKÝ, zástupca Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu

„Dobrý deň,

Volám sa Jozef Švoňavský, som herec a člen grémia SKKD, v mene ktorej teraz chcem povedať pár slov. Na úvod by som rád povedal, že SKKD v súčasnosti zastupuje osemnásť umeleckých profesijných združení, je členom ECCD a IFCCD, ktorá vznikla v septembri minulého roka v Seville v Španielsku. Svetová Federácia CCD (ktorú založilo 38 štátov) vznikla, podobne ako ostatné koalície v súvislosti s Konvenciou UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych vyjadrení, ktorá bola prijatá Generálnou konferenciou UNESCO v roku 2005 a vstúpila do platnosti v marci roku 2007. A práve v súvislosti s touto Konvenciou chcem hovoriť aj o dnešnej téme, o medzikultúrnom dialógu.

Keďže ku Konvencii o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych vyjadrení pristúpila aj EU, ako ekonomicko-hospodárske spoločenstvo štátov v nej združených, Konvencia získala aj pevné miesto v právnom poriadku Spoločenstva. A to či už primárne, aktom vstúpenia, alebo sekundárne – už prijatými Direktívami, Odporúčaniami, či Rozhodnutiami EC v tejto oblasti, ktoré sú v rámci komunitárneho práva členské štáty povinné implementovať do svojich národných legislatív. Čiže, aj keď sú práva a povinnosti členských strán v Konvencii definované pomerne voľne a sú viac otázkou „chcenia, ako donútenia“, nie je to celkom tak, pretože potvrdzuje suverénne právo štátov budovať svoju vlastnú kultúrnu politiku a v prípade členských štátov EU aj v rámci komunitárneho práva EU. K polovici marca ratifikovalo, alebo pristúpilo ku Konvencii o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov 80 štátov sveta + regionálne ekonomicko-hospodárske spoločenstvo – Európska Únia. EÚ si už pri rokovaniach o texte Konvencie vydobyla zvláštne postavenie, keď pri pripomienkach v pléne hovorilo – vtedy Luxemburgské predsedníctvo – za všetkých 25 členských štátov EU. Na to, aby Konvencia začala žiť svoj vlastný – efektívny život a plniť ciele, ktoré si predsavzala, či už vytvorením medzinárodného fondu pre kultúrnu diverzitu, ktorý by efektívne mohol podporovať výmenu kultúrnych tovarov a služieb, a tiež aj podporovať kultúru menej rozvinutých štátov a medzikultúrny dialóg je potrebné, aby konvenciu ratifikovalo čo najviac štátov, ktoré sú združené v UNESCO. Preto by som chcel v mene SKKD aj IF CCD poprosiť všetkých prítomných, aby v rámci svojich možností využili všetky prostriedky na to, aby podporovali pristúpenie, či ratifikáciu Konvencie štátmi, ktoré tak ešte neurobili.

Podľa článku 3 Konvencie z roku 2005 (ako sa tiež zvykne nazývať) sa „Konvencia uplatňuje vo vzťahu k politikám a prostriedkom, ktoré členské strany prijmú na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov.“ Termínom „kultúrne prejavy“ sa rozumejú tie prejavy, „ktoré sú výsledkom tvorivosti jednotlivcov, skupín a spoločností a ktoré majú kultúrny obsah.“ Tieto prejavy priamo súvisia s produkciou, rozširovaním a distribúciou kultúrnych tovarov, služieb a aktivít. Práve pre neustálu produkciu kultúrnych aktivít, tovarov a služieb sa rôzne kultúry prispôsobili zmenám vo svojom externom aj vnútornom prostredí a usilujú sa o svoje zachovanie. A naopak, kultúry, ktoré nedostatočne produkujú, rozširujú a distribuujú kultúrne aktivity, tovary a služby, ktoré vyjadrujú ich vlastnú identitu, riskujú svoje odumieranie, či prípadný zánik. Túto myšlienku by som chcel zvlášť podčiarknuť, pretože si myslím, že aj na našom 5 miliónovom Slovensku sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí si myslia, že tí, ktorí kultúru tvoria, ju tvoria len pre svoje vlastné potešenie, poprípade preto, že sa nevedia živiť nejakou inou, „poctivou“ prácou a svoju odmenu si za túto prácu – za tvorbu – snáď ani nezaslúžia, zvlášť, keď pochádza zo štátnych zdrojov. Vychádzam aj z toho, že v štátnom rozpočte SR bolo minulý rok vyčlenených na kultúru (vrátane cirkví) okolo 0,5% z HDP, čím sa v podpore kultúry ocitáme na chvoste členských štátov EU. Znepokojujúce je aj to, že od vzniku samostatného Slovenska má podpora kultúry klesajúcu tendenciu (1992 – 0,9% HDP, 2007 – 0,5% HDP) Pritom, podľa výskumu, ktorý si dala urobiť Európska Komisia v roku 2006, sa v európskej dvadsaťpäťke vracia z oblasti kultúry do štátneho rozpočtu priemerne 2,5%. Na Slovensku nám chýba systematická podpora umeleckej tvorby. Preto je otázna aj udržateľnosť kvality kultúrnych tovarov a služieb. Na štátnej úrovni postrádame zmeny systému financovania kultúry, napríklad z čistého zisku z lotérií, ako je to vo viacerých krajinách EU. Jeden príklad na porovnanie: Vo Fínsku, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, je každoročne na tvorivom štipendiu asi 2500 umelcov, pričom dĺžka štipendia je 1 až 5 rokov a jeho výška okolo 1200 EUR mesačne. Na Slovensku štipendiá udeľujú umelecké fondy z 2% odvodov, na ktoré sa umelci podľa zákona skladajú zo svojich honorárov, pričom ich dĺžka málokedy presahuje 3 mesiace a ich výška je 125 až 160 EUR mesačne. (4000 – 5000.- Skk) Zo spomenutého vyplýva, že kultúrne politiky a prijímané opatrenia hrajú pri ochrane a podpore kultúrnych prejavov kľúčovú úlohu a zasluhujú si oveľa väčšiu pozornosť zo strany miestnych autorít.

Zaujímavé je tiež porovnanie ekonomicky rozvinutých a rozvíjajúcich sa krajín. Zdá sa, že rozvinuté štáty to chápu a veľká väčšina z nich má precízne vypracované stratégie štátnej kultúrnej politiky a venuje sa jej problémom a potrebám s plnou vážnosťou. Rozvojové krajiny tiež majú kultúrne politiky, či prostriedky na ochranu a podporu kultúry, ale tie sú menej prepracované, resp. mnoho opatrení nie je prijímaných, či implementovaných páve pre nedostatočné vnútorné zdroje. Jedným z možných zdrojov pomoci pre tieto krajiny by mohol byť práve Medzinárodný fond pre kultúrnu diverzitu, zriadený v zmysle článku 18 Konvencie. Z Konvencie tiež vyplýva, že skutočná rozmanitosť kultúrnych prejavov, či rozmanitosť sama nie je možná, ak zúčastnené strany nebudú mať dostatok finančných zdrojov vnútri svojich hraníc vytvoriť prostredie, ktoré povzbudzuje jednotlivcov tvoriť, produkovať, rozširovať a distribuovať svoje vlastné kultúrne prejavy, alebo mať k nim prístup. V rámci Konvencie z roku 2005 je Medzinárodný fond definovaný podobne, ako v Konvencii z roku 2003 (O ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva) a Konvencie z roku 1972 (O ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva). Rozdiel je v tom, že príspevky členských strán do fondu Konvencie o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych vyjadrení sú dobrovoľné, zatiaľ čo v prípade predošlých Konvencií sú povinné a pevne stanovené percentom príspevku do UNESCO. To by mohlo spôsobiť určité problémy pri napĺňaní úlohy fondu. Ale týmto problémom sa už zaoberá medzivládny výbor, ktorý prvýkrát zasadol koncom minulého roka v Ottave v Kanade.

V súvislosti s tým, že pre zmysluplný medzikultúrny dialóg, výmenu a rozširovanie kultúrnych tovarov a služieb je potrebné zdravé a stimulujúce domáce prostredie, by som ešte rád spomenul článok 13 Konvencie, ktorý hovorí: o Začlenení kultúry do trvalého rozvoja

13. Zmluvné strany sa usilujú o začlenenie kultúry do svojich rozvojových politík na všetkých úrovniach s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky na trvalý rozvoj a v rámci toho podporovať aj aspekty súvisiace s ochranou a podporou rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Na túto tému si dovolím pár poznámok zo štúdie profesora Throsbyho z Austrálie  o implementácii tohto článku do národných kultúrnych politík.
„V roku 1998 na Medzinárodnej konferencii o kultúrnych politikách pre rozvoj v Štokholme sa 150 vládnych zástupcov dohodlo na tom, že kultúrna politika je jedným z kľúčových komponentov stratégie rozvoja a že kultúrnu dimenziu je nutné presunúť z okraja rozvojového zmýšľania do jeho centra. Súhlasili s tým, že vlády by mali považovať kultúru a kultúrnu politiku za kľúčovú súčasť vnútorného trvalo-udržateľného rozvoja. Napriek jednoznačnému súhlasu s touto myšlienkou proces jej implementácie vo väčšine krajín stagnuje. Hoci myšlienky ekonomickej udržateľnosti a udržateľnosti životného prostredia zahrnuli do rozvojových politík v mnohých štátoch, záujem zahrnúť do nich aj kultúru je zriedkavý. Ako v rozvinutých, tak aj v rozvojových krajinách sa v kontexte trvalo-udržateľného rozvoja prehliadajú väzby medzi ekonomickým a kultúrnym rozvojom. A práve v tejto súvislosti bol do Konvencie z roku 2005 zaradený článok 13, ktorý hovorí o tvorbe kultúrnej politiky na národnej úrovni a vnášaním kultúrnej dimenzie do ekonomických cieľov prispieva k vytváraniu trvalo-udržateľného rozvoja.“ 

Iste sú to múdre slová a takto povedané to znie celkom zmysluplne, ale keby sme začali diskutovať o tom, aké sú to vlastne väzby medzi kultúrou a ekonomickými cieľmi v rámci trvalého rozvoja a akým spôsobom sa majú tieto vzťahy premietnuť do národných politík narazili by sme na množstvo problémov, ktoré prekonať vôbec nie je ľahké. A práve pre rozdielnosť ekonomického rozvoja v rôznych štátoch, v čase globalizácie, či diktátu všadeprítomnej ruky trhu je veľmi ťažké stanoviť nejaký univerzálny recept, ako na to. Ale aj keď si jednotlivé štáty (podľa úrovne svojej legislatívy a rozvoja) budú sami určovať aké prostriedky na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov použijú a prijmú, nemôžu sa vyvíjať osamote, v izolovanom prostredí. A v tomto zmysle hrá nezastupiteľnú úlohu medzikultúrny dialóg, aby krajiny koordinovali svoj postup pri budovaní svojich kultúrnych politík.

Na začlenenie kultúry do trvalo udržateľného rozvoja a vlastne aj na zintenzívnenie a rozvoj medzikultúrneho dialógu ponúka prof. Throsby pár základných téz, v rámci ktorých by mali štáty postupovať:

 Žiadna politika, alebo opatrenia sami o sebe neprinesú trvalý kultúrny rozvoj, skôr  je potrebný balík politických opatrení, ktoré sú rozdielne v závislosti na rôzne potreby jednotlivých krajín.
 Z tohto dôvodu formulácia kultúrnej politiky nie je len zodpovednosťou jednotlivých ministerstiev, ale vyžaduje spoluprácu zástupcov ďalších vlád a agentúr, zaoberajúcich sa ekonomickým, sociálnym a kultúrnym rozvojom.
 Uznanie ekonomického potenciálu kultúrneho priemyslu prináša praktickú cestu, ako vniesť kultúru do širšieho programu ekonomického rozvoja. Zároveň však musí byť uznaná schopnosť takejto politiky prinášať kultúrny, ako aj ekonomický prospech, čo predpokladá jasné uznanie rozdielov medzi ekonomickou a kultúrnou hodnotou a prínosu kultúry do ekonomiky.
 V súlade s tým, ako nevyhnutný predpoklad každej trvalo-udržateľnej rozvojovej politiky, musí byť venovaná pozornosť potrebám tvorivých umelcov a umeleckým organizáciám a jasný postoj vo vzťahu k zachovaniu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.
 Náležitá pozornosť by mala byť venovaná dlhodobým investíciám do infraštruktúry, čo zahrňuje: fyzickú infraštruktúru – podporu kultúrnej produkcie, distribúcie a odbytu, inštitucionálnu infraštruktúru – podporovať verejné kultúrne organizácie a agentúry, právnu a regulačnú infraštruktúru – efektívny režim autorského práva a finančnú infraštruktúru – pripraviť vhodné prostredie na príspevky finančných služieb.
 Keďže skutočný proces trvalého kultúrneho rozvoja presahuje hranice spoločností, z dlhodobého hľadiska je veľmi dôležité vybudovanie lokálnych štruktúr a aby rozhodnutia a alokácia zdrojov pre kultúru bola čo najskôr pridelená miestnym úrovniam.

Iste so mnou budete súhlasiť, ak poviem že tieto tézy sú aj základom politiky úspešného a zmysluplného medzikultúrneho dialógu. A takisto, že v tejto oblasti máme na Slovensku ešte čo doháňať. Slovenská (a nielen umelecká) verejnosť je v súčasnosti značne roztrieštená, spolitizovaná a SKKD chýba na túto tému vecná a odborná diskusia. Kultúrna politika štátu, jej stratégia, či medzikultúrny dialóg nesmú závisieť od toho, ktorá politická strana je pri moci. Potrebuje jasnú, systematickú líniu, ktorá – už aj vzhľadom na zodpovednosť, ktorú SR na seba prevzala vstupom do EU, či ratifikáciou Konvencií UNESCO  - zabezpečí trvalý rozvoj kultúry či už na národnej, alebo medzinárodnej úrovni.

Skutočný medzikultúrny dialóg je podmienený porovnateľnosťou podmienok existencie a rozvoja jednotlivých kultúr, vstupujúcich do tohto dialógu. Preto je pre SKKD toto stretnutie prioritne dôležité z hľadiska možností vzájomne sa inšpirovať o spôsoboch efektívneho zabezpečenia podmienok pre rozvoj kultúrnych prejavov, a to jednak vo vnútri jednotlivých štátov, ako aj v možnostiach uplatnenia sa týchto prejavov na medzinárodnom poli.

Ďakujem za pozornosť“

Juraj KUKURA, národný ambasádor pre Rok medzikultúrneho dialógu

P. Kukura v krátkom príspevku zdôraznil najmä dôležitosť MD pre mládež. Podrobne informoval o založení Detskej univerzity za účelom vychovania slovenskej „elity“ a o jej akciách.

Anton HYKISCH, národný ambasádor pre Rok medzikultúrneho dialógu

„Medzikultúrny dialóg a slovenská literatúra

Som spisovateľ, človek závislý od slov. Pre európske literatúry má medzikultúrny dialóg osobitný význam. Ako prekonať rečovú bariéru? Preklad a vydanie knihy sa zdá jediným mostom medzi národnými literatúrami? Ako však postaviť tento most?
Literatúra malého národa napísaná v menej známom jazyku je vážnym hendikepom v porovnaní s tzv. veľkými literatúrami v angličtine, francúzštine, ruštine, nemčine či španielčine. Alebo v arabčine, alebo v hindí... Myslím si, že integrovaná Európa môže vyriešiť tento obrovský problém.
Medzikultúrny dialóg má dva rozmery. Prvým je dialóg medzi kultúrami vnútri Európy. To je európsky rozmer.
Druhý je dialóg medzi európskou kultúrou a inými kultúrami a  civilizáciami. To je medzikontinentálny, globálny rozmer dialógu.
Chcel by som vás oboznámiť so skúsenosťou z tejto oblasti.
Na konci januára 2008 som sa zúčastnil na skvelom projekte medzikultúrneho dialógu smerom k mediteránskemu či arabskému svetu. Bol som členom päťčlennej skupiny spisovateľov z menej známych európskych literatúr: lotyšskej, slovenskej, slovinskej, škótskej a velšskej literatúry. Zacestovali sme do Egyptskej arabskej republiky, navštívili sme medzinárodný knižný veľtrh v Káhire a slávnu Alexandrijskú knižnicu. Stretnutie s arabskou literatúrou umožnil program literárnej výmeny Literatúra prekračuje hranice  so sídlom v centre Mercator pri univerzite vo Walese, Spojené kráľovstvo. Projekty Literatúra prekračuje hranice podporuje európsky program Kultúra 2000. Vytvorila sa neformálna sieť európskych literárnych centier (vrátane Literárneho informačného centra v Bratislave), ktorá propaguje literatúru v zahraničí, účasť na knižných veľtrhoch a spolupracuje s nezávislými vydavateľmi pri prekladoch malých literatúr.
Priznávam sa, mal som skvelý pocit pri prezentácii súčasnej európskej literatúry na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Káhire, kde sa sústreďujú knihy z rozsiahleho regiónu arabskej reči a kultúry. Bolo úžasné, že Európa rozprávala svoj príbeh hlasom a slovom z Lotyšska, Slovenska, Slovinska, Škótska a Walesu. Samozrejme v angličtine, so simultánnym arabským prekladom.   
Egyptské publikum prijalo toto posolstvo s otvoreným srdcom. Za slovenskú stranu môžem povedať, že sa pripravuje vydanie dvoch antológií súčasných poviedok, jedna v arabčine, druhá v slovenčine. Tak sa v nasledovných rokoch  medzikultúrny dialóg prejaví v kníhkupectvách Káhiry a Bratislavy. A tieto nové knihy  sú mostom medzi Európou a arabským svetom, ktorý pomohli budovať aj slovenskí spisovatelia. Je to krásne, však?
Predstavitelia európskej literatúry prinieslo svoje knižné dary do novopostavenej slávnej Alexandrijskej knižnice – Bibliotheca Alexandrina. Dojal ma gala večer európskych spisovateľov, ktorý uviedol známy egyptský prozaik Ibrahim Abdel Meguid. Alexandria je prastaré mesto, kultúrne centrum antického sveta. Založil ju Alexandre Veľký a pripomína veľkú knihu ľudskej civilizácie. Tu sú na seba poukladané stránky histórie, od čias faraónov, helenizmus, Rímsku ríšu, kresťanstvo, islam, znovuobjavenie Egypta Európanmi, až po dnešných egyptských autorov – aký je to krásny symbol rastu civilizácie ľudstva!  A my, z ďalekého Slovenska sme priniesli svoje posolstvo porozumenia stelesnené do kníh slovenských spisovateľov. To je ozajstná ľudská dimenzia medzikultúrneho dialógu.
Bariéru jazykov a predsudkov možno a treba prekonať. Áno, sme odetí do nášho národného a jazykového rúcha. Ale v tomto rúchu sa skrýva niečo spoločné, žena či muž, človek so spoločnými emóciami, láskou a nenávisťou, s túžbou po mieri, harmónii a šťastí.
Myslím si, že stojí zato, zapojiť sa do tohto medzikultúrneho dialógu. Želám vám v tejto práci veľa šťastia!“

Eduard BURAŠ, riaditeľ, Združenie FEMAN/Slovensko-európska kultúrna spoločnosť – prezentácia aktivít, cieľov a poslania

P. Buraš mal pripravenú prezentáciu o  Európskom dome - Spišskej Kapitule. Hovoril všeobecne o spišskom regióne a jeho dôležitosti. Európsky dom bol založený v r. 2005 v Spišskej kapitule a jeho priestory sú vhodné na prezentácie, semináre, konferencie a iné. Združenie FEMAN tu už zorganizovalo viacero projektov. Vyzdvihol najmä projekt Európske medzikultúrne stretnutie mládeže, ktoré sa uskutoční 13. – 16. mája 2008.

Michaela CHALUPOVÁ, Národný trust Slovenska, prezentácia Nadácie Anny Lindh pre dialóg medzi kultúrami – poslanie a aktivity:
 
Euro-stredomorské partnerstvo – Euromed
Toto rozsiahle partnerstvo medzi Európskou Úniou a jej susedmi na južnom pobreží Stredozemného mora bolo deklarované na Barcelonskej konferencii v roku 1995.

Barcelonská deklarácia stanovuje tri ciele:

1. politický a bezpečnostný dialóg s cieľom dosiahnutia mieru a stability v regióne

2. ekonomické a finančné partnerstvo a postupný prechod k slobodnému trhu v regióne

3. Zblíženie ľudí prostredníctvom sociálnych, kultúrnych a humánnych partnerstiev, ktoré podnecujú porozumenie medzi kultúrami a vzájomnú výmenu medzi občianskymi spoločnosťami.

Ako hlavná inštitúcia presadzujúca dosiahnutie tohto tretieho cieľa bola v roku 2004 založená Nadácia Anna Lindh. Nesie meno tragicky zosnulej švédskej ministerky zahraničných vecí, ktorá ako prvá vyslovila myšlienku založenia Euro-stredomorskej nadácie, už v roku 2002 vo Valencii.
Nadácia bola založená v roku 2004 v Dubline a slávnostná inaugurácia sa uskutočnila v roku 2005 v Egypte v Alexandrii.
V tomto egyptskom prístavnom meste má Nadácia aj svoje sídlo -v meste, ktoré bolo založené Alexandrom Veľkým a kde sa nachádzala najväčšia knižnica antiky. Alexandria sa počas histórie stala miestom stretu kultúr a náboženstiev a multikultúrnym mestom je dodnes. Voľba tohto sídla symbolizuje vôľu partnerov presadzovať dialóg a spoluprácu na báze princípu solidarity a rovnocennosti.
Nadácia Anna Lindh pre dialóg medzi kultúrami, iniciovaná Európskou Komisiou, je prvou inštitúciou, ktorú založilo a spolufinancuje všetkých 35 (dnes už 37) krajín Euro-stredomorského Partnerstva: 27 štátov Európskej Únie a Maroko, Alžírsko, Tunisko, Egypt, Izrael, Palestínske Územia, Jordánsko, Libanon, Sýria a Turecko.
Hlavným cieľom Nadácie je zblíženie ľudí, organizácií a občianskych spoločností z oboch brehov Stredozemného mora.

Nadácia je financovaná jednak z finančných zdrojov EK a jednak z príspevkov členských krajín Barcelonského procesu – 37 krajín.
Zvláštnosťou organizácie je, že je to jednak medzivládna organizácie, pretože riadiacou radou je tzv. Board of Governors, ktorú tvoria zástupcovia vládnych inštitúcií jednotlivých krajín a zároveň je nadácia aj občianskou organizáciou, nakoľko spája najmä mnohé občianske - treťosektorové organizácie.

Činnosť nadácie je postavená na troch základných pilieroch.
1. Budovanie medzinárodnej siete (dnes je členom viac ako 1500 organizácií)
2. Organizovanie vlastných „ALF projektov“
3. Financovanie projektov členov siete

I. pilier
Nadácia teda koná ako sieť 37 Národných sietí založených partnermi Euro-stredomorského dialógu.
Národné siete sú platformy, ktoré spájajú tých aktérov občianskej spoločnosti v regióne, ktorí sa angažujú alebo sa chcú angažovať v záujme dialógu medzi kultúrami. Sú to organizácie a združenia najrôznejšieho druhu – mimovládne organizácie, štátne organizácie, univerzity a pod. Členovia národných sietí sa môžu zapájať do prípravy a realizácie Euro-stredomorských projektov ale zároveň si členovia národných sietí môžu vymieňať poznatky a skúsenosti aj navzájom v rámci národnej siete.
Nadácia kladie dôraz na diverzitu siete preto, aby zvyšovala potenciál vzniku čo najväčšieho množstva rôznorodých projektov, ktoré však spája jediný dôležitý spoločný moment: dialóg medzi kultúrami.
Koordinátorom Národnej siete je v každej krajine Koordinátor siete (Head of Network). Koordinátor siete je organizáciou, ktorá sa o túto úlohu uchádzala a jej prihláška bola akceptovaná vládou danej krajiny. Na Slovensku plní úlohu koordinátora siete organizácia Národný Trust n.o. (www.nt.sk).
Ak by sme chceli porovnávať činnosť jednotlivých národných sietí zistíme, že siete z krajín Západnej Európy sa doposiaľ vyznačujú vyššou aktivitou. Príčiny tohto javu sú v dejinách a medzinárodných vzťahoch týchto krajín, neskorším vstupom krajín z Východnej Európy do partnerstva EUROMED ale napríklad aj menší počet migrantov v týchto krajinách.

II. pilier

Na podporu aktivít svojich členov vytvorila Nadácia svoj grantový systém. Zvláštnosťou tejto schémy je, že hoci pochádza z Európskej Komisie, Nadácia ju pretvára vždy podľa aktuálneho stavu rozvoja Siete a podľa toho, čo si tento dynamický, stále sa meniaci útvar práve vyžaduje.
Projekt financovaný grantom ALF musí uskutočňovať dialóg medzi kultúrami Európy a Stredomoria. Dôraz sa kladie na rovnosť v partnerstve (equal partnership). Projekty môžu prebiehať len v 37 krajinách EUROMED a rovnako môžu byť financované len náklady občanov EUROMED.

Témami projektov môžu byť 1.Umenie 2.Demokracia 3.Životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj 4. Rodová problematika 5.Kultúrne dedičstvo 6.Ľudské práva 7.Medzinárodné vzťahy 8.Médiá 9.Náboženstvo 10.Výskum 11.Mládež a vzdelávanie 12.Iné

Peter BARTA, Národný trust Slovenska - „1001 projektov pre medzikultúrny dialóg“

Kampaň 1001 Actions for Dialogue - príspevok Nadácie Anna Lindh k Roku dialógu medzi kultúrami 2008 - je reťazec viacerich stoviek podujatí, ktoré sa dejú v 37 krajinách súčasne. Organizujú ich členovia národných sietí ALF, ale i organizácie, ktoré nie sú členom siete. Spoločným cieľom týchto projektov – nazývaných „Actions for Dialogue“, čiže „Akcie pre dialóg“ - je dialóg medzi kultúrami a zvýšenie jeho povedomia v celom Euro-stredomorskom regióne. Kampaň však zároveň prezentuje aktivitu členov siete ALF i samotnú Nadáciu. Sieťový charakter kampane vytvára synergie medzi členmi siete a organizáciami mimo siete. Tým jednak zvyšuje senzibilitu občianskych združení na tematiku dialógu medzi kultúrami, zároveň však aj vytvára nové kontakty medzi nimi a tým a  potenciál ďaľšej kooperácie.

Kampaň začala v októbri minulého roka mobilizáciou občianskej aktivity Euro-stredomoria – vytvorila sa tzv. mikro-grantová schéma, v rámci ktorej sa organizácie mohli uchádzať o grant od 500 do 2500 EUR. Táto relatívne malá čiastka a jednoduché podmienky podávania žiadosti umožnili uskutočnenie veľkého množstva menších, ale o to dynamickejších a spontánnejších projektov. Projekty, ktoré sa už nezmestili do finančného rámca, ale svojim obsahom spĺňajú základný princíp dialógu medzi kultúrami, dostali tzv. „label“ kampane, čiže možnosť uskutočniť projekt s logom „ jedna z 1001 Akcií“. Všetky projekty – financované alebo „labelované“ – dostanú miesto v Kalendári kampane, ktorý bude distribuovaný vo všetkých 37 krajinách Euro-stredomorského partnerstva. Projekty sa koncentrujú najmä na mesiac máj, kampaň vyvrcholí 22. mája – na tzv. „Dialogue Night“. Táto noc bude najslávnostnejším momentom Kampane, akýmsi „galavečerom“ 37 krajín.

Slováci sa v Kampani aktivizovali do veľmi veľkej miery – a to aj v „Euro-stredomorskom“ porovnaní. Dostali sme 28 projektových návrhov, z toho 9 projektov dostalo grant a ďaľších 17 label kapane. Tým sme vysoko nad priemerom spadajúcim na jednu krajinu.

Ako vyzerajú konkrétne akcie? Uvedieme tu len pár príkladov. Dialogue Night Národného Trustu pod menom „Living, Saying, Sharing?“ bude stretnutím arabských a slovenských študentov z Mlynskej Doliny. Projekt „Negotiations in the Neighbourhood“ Nadácie Milana Šimečku umožní Slovákom, Maďarom, Židom, Kórejcom, Katolíkom a iným sa pozhovárať o problémoch, ktoré sa týkajú nás všetkých. Stane sa tak na garden party v „civilnej zóne“ na Panenskej ulici v Bratislave. OZ Vresk Factory zas organizuje Arabský filmový festival v Bratislave, a spolu s partnerom zo Sýrie vzápätí aj Slovenský filmový festival v Damašku.
Na všetky Akcie Vás srdečne pozývame! Informácie nájdete na www.1001actions.org a na www.euromedalex.org.

Daniela KUHNOVÁ, sekcia menšinových a regionálnych kultúr MK SR

„Iniciatívy MK SR na podporu medzikultúrneho dialógu

Vážené dámy, vážení páni, môj príspevok má za úlohu predstaviť niektoré aktivity MK SR zamerané na rozvoj medzikultúrneho dialógu a podporu multikultúrnej dimenzie slovenskej spoločnosti, ktoré sú späté s problematikou rovnosti kultúr a ich  rozmanitosti a tiež s problematikou prijatia „inakosti“, ale aj s podporou tolerancie a eliminácie všetkých foriem násilia.

K problematike medzikultúrneho dialógu

Sme presvedčení, že dialóg medzi kultúrami je základnou podmienkou ďalšieho rozvoja akejkoľvek kultúry. Znamená vzájomné rešpektovanie rozmanitosti a zároveň rovnosti vedľa seba existujúcich a vzájomne sa obohacujúcich kultúr. Zmyslom celej iniciatívy je viesť ľudí k tomu, aby si uvedomili rozdiely v identitách rôznych kultúr a uznali ich ako užitočné, inšpirujúce a nevyhnutné. Medzikultúrny dialóg je poznávanie „inakosti“ kultúr, je rozhovor, zbližovanie, pochopenie a rešpektovanie rozdielov v odlišných systémoch kultúrnych hodnôt.

Medzikultúrny dialóg, jeho multikulturálnu dimenziu je potrebné a dobré vnímať aj v širších súvislostiach, a teda aj v kontexte rovnosti šancí pre všetky marginalizované skupiny bojujúce o svoje prežitie v rámci každej väčšinovej spoločnosti. V tomto zmysle nejde len o národnostné menšiny, respektíve o zachovávanie, podporu, rozvoj jazykových a kultúrnych práv národnostných menšín, ale aj o podporu práv ohrozených skupín spoločnosti ako sú migranti, marginalizované rómske komunity (ďalej len MRK), ale aj zdravotne postihnutí, zraniteľné skupiny detí a mládeže, nezamestnaní, bezdomovci, ľudia ohrození chudobou, sexuálne menšiny, ženy a k nim sa viažuca rodová problematika, starší ľudia a pod. Takéto uvedomenie problematiky dáva šancu rozvíjaniu tolerancie a rozširovaniu ľudských práv. O medzikultúrnom dialógu možno uvažovať tiež v súvislosti s globalizáciou, migračnými vlnami, náboženskou odlišnosťou, hrozbou terorizmu, ale aj v súvislosti s ekonomickou konkurencieschopnosťou, kultúrnou identitou a sociálnou kohéziou Spoločenstva.

Grantový systém MK SR ako nástroj podpory medzikultúrneho dialógu

MK SR venuje veľkú pozornosť tvorbe, ochrane, rozvoju a šíreniu kultúry národnostných menšín. V roku 2008  v rámci grantového programu Kultúra národnostných menšín vyčlenilo zo svojej rozpočtovej kapitoly finančné prostriedky v objeme 100 mil. Sk, ktoré boli odbornými grantovými komisiami prerozdelené na rozvoj kultúry a vzájomnú výmenu kultúrnych hodnôt bulharskej, českej, chorvátskej, maďarskej, moravskej, nemeckej, poľskej, rómskej, rusínskej, ruskej, ukrajinskej, židovskej národnostnej menšiny. Podpora medzikultúrneho dialógu ako dialógu odlišných kultúr  v slovenských podmienkach však znamená venovať zvýšenú pozornosť najmä problematike marginalizovaných rómskych komunít a migrantom, respektíve otázke nových menšín.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz prezentovať ďalšie aktivity, ktoré MK SR realizovalo k danej  problematike. Od roku 2004 existuje na MK SR odbor pre rozvoj kultúrnych potrieb znevýhodnených skupín obyvateľstva. Jeho poslaním je prostredníctvom podporných kultúrnych mechanizmov napomáhať integrácii marginalizovaných skupín do spoločnosti, Súčasťou iniciatívy pre tvorbu legitímnych nástrojov na podporu a rozvoj kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva bola v roku 2005 príprava Návrhu Stratégie rozvoja kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva do roku 2007. Základným zmyslom dokumentu bolo zadefinovať kultúrne potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva, vrátane MRK a migrantov,  a nájsť efektívne nástroje ich podpory.

Už v roku 2005 sa MK SR podarilo vytvoriť samostatný grantový program Kultúra znevýhodnených skupín obyvateľstva, ktorý vychádza v ústrety všetkým znevýhodneným skupinám obyvateľstva – občanom so zdravotne postihnutím, starším ľudom, znevýhodneným skupinám detí a mládeže, vrátane detí žijúcich v MRK, migrantov, integrácie cudzincov, ako aj rozvoju multikulturalizmu a tiež prevencii všetkých foriem násilia. Odborná komisia v roku 2005 prerozdelila 3 mil. Sk. V roku 2007 a 2008 prerozdelila už dvojnásobný objem finančných prostriedkov vo výške  6 000 000 Sk. Existenciu tohto grantového nástroja považujeme za priamy príspevok k rozvoju medzikultúrneho dialógu a multikultúrnej dimenzie slovenskej spoločnosti.

MK SR prispelo k podpore kultúry v marginalizovaných rómskych komunitách aj v rámci grantového programu Kultúra národnostných menšín. Išlo o kultúrne aktivity ako sú tvorivé umelecké dielne a letné tábory, do ktorých sa zapojili hlavne komunitné centrá. V roku  2007 išlo o také typy aktivít a podujatí, ktoré boli zamerané na zvýšenie efektivity a intenzity kultúrnych aktivít,  na rozvoj rómskej talentovanej mládeže, na podporu umeleckých táborov a tvorivých divadelných, speváckych a tanečných dielní. V roku 2007 sa podporili aktivity vo výške 1 560 000 Sk.

Ďalšie aktivity MK SR na podporu  medzikultúrneho dialógu a multikulturalizmu

K pochopeniu takých tém ako sú medzikultúrny dialóg, multikulturalizmus, kultúrny pluralizmus, kultúrna diverzita, vzťah starých a nových menšín, kultúrna integrácia migrantov vytvorilo  MK SR už v roku 2005 pracovnú skupinu k zadefinovaniu zmyslu multikulturalizmu v slovenských podmienkach. Jedným z výstupov pracovnej skupiny bol návrh zorganizovať medzinárodnú konferenciu o multikulturalizme, ktorá by posunula mapovanie problematiky. Konferencia Multikulturalizmus na Slovensku bola  podporená z grantového systému MK SR sumou 200 000 Sk. Realizátorom podujatia bola  Nadácia Milana Šimečku. Zo záverov konferencie vyplynula potreba iniciovať verejnú a odbornú diskusiu o východiskách multikulturalizmu v stredoeurópskom regióne a forme a perspektívach multikultúrnej slovenskej spoločnosti, podporiť spoluprácu a vzájomnú podporu menšinových skupín a organizácií, ich verejnú prezentáciu a tiež vytvárať podklady ku  komplexnej stratégie pre SR.

Modelové projekty Rómska misia a Kočovné divadlo
V roku 2007 iniciovalo MK SR realizáciu modelových projektov Rómska misia a Kočovné divadlo. V pozadí celej iniciatívy bolo vytvoriť priestor pre prácu s deťmi a mládežou v MRK, podporovať ich kultúrny a duchovný rast a prístup k tým typom hodnôt, ktoré sú potrebné pre úspešný proces sociálnej kohézie. Oba modelové projekty sa stali súčasťou úloh z Rozpracovania Programového vyhlásenia vlády SR v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR na roky 2006 – 2010.

Rozhodnutie podporovať tento typ kultúrno-duchovných aktivít vzišlo tiež zo záverov expertnej pracovnej skupiny, ktorá mapovala pre MK SR situáciu v MRK z hľadiska kultúry. Experti dospeli k názoru, že rozvoj kultúrnych a duchovných potrieb je takmer na nule a že je treba vykonávať v MRK špecifické typy aktivít na spôsob misijnej práce. Misijná práca má nesmierny význam hlavne pre realizáciu budúcich štátnych sociálnych programov, pretože vytvára efektívny a praktický predpoklad budúcej úspešnej spolupráce v MRK. Podstata úspechu misionárov medzi Rómami podľa expertov nesúvisí ani tak s typom konfesie ako s maximálnym záujmom a starostlivosťou, ktorú misionári Rómom venujú. A práve táto skutočnosť je rozhodujúca pre širšie zapojenie cirkví, náboženských spoločností, škôl, kde sa študuje misijná práca.

Modelový projekt Rómska misia sa realizoval pod názvom Dobrota a láska pre Rómov (kultúrna, duchovná a ľudová misia pre najchudobnejších rómskych obyvateľov obce Lomnička, termín – jún až december 2007 – projekt bol podporený z grantového systému MK SR sumou 300 000 Sk). Realizátorom projektu bola obec Lomnička. Podpora bola určená na činnosť a finančné pokrytie kultúrnych aktivít rehoľných sestier z Kongregácie školských sestier sv. Františka v Lomničke. V rámci misionárskej činnosti v priebehu roka uskutočnili misionárky množstvo rozmanitých kultúrnych aktivít: založili detský spevácky zbor , pripravili divadelné predstavenie – muzikál Zefirín o prvom blahoslavenom Rómovi, zorganizovali rozmanité umelecké dielne - odborný seminár v maľovaní na sklo a v aranžovaní kvetov, umeleckú dielňu na výrobu darčekov k Vianociam a kultúrny program na vianočnú akadémiu. Zorganizovali viacero pútí, ktoré umožnili rómskym deťom dostať sa mimo osady (Levoča, Gaboltov, Vadovice, Osvienčín, Mariazell). Misionárska činnosť v Lomničke sa zameriavala aj na pomoc pre sociálne najslabšie rodiny pri úprave a estetizácii bývania, pripravili burzy ošatenia pre najchudobnejších. Misionárky vypomáhali tiež  vo vzdelávacích inštitúciách, materskej škole a základnej škole v Lomničke.
Ďaľšou iniciatívou smerujúcou priamo do MRK bol projekt Kočovné divadlo. Projekt Kočovné divadlo je určený na realizáciu dramatických predstavení a hudobných tvorivých aktivít pre deti a mládež žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách. Prvý projekt sa realizoval pod názvom Rómska struna na potulkách (hudobné aktivity pre rómske osady na východnom Slovensku), bol realizovaný Kultúrno-výchovným občianskym združením Láčho drom z Kokavy nad Rimavicou a podporený sumou 200 000 Sk. Počas letných mesiacov navštívili hudobníci (Sendreiovci) osem marginalizovaných rómskych komunít (Vydrník, Smižany, Spišský Štvrtok, Rudňany Žehra, Letanovce, Stráne pod Tatrami, Levoča) a uskutočnili koncerty priamo v rómskych osadách i v rámci obcí tak, aby sa na koncertoch stretli aj Rómovia aj nerómovia. Súčasťou koncertov boli aj spevácke dielne ako spoločná aktivita, kde sa účastníci koncertov učili spievať rómske piesne. Druhý podobný projekt sa uskutočnil pod názvom Divadlo Romathan na kolesách (kultúrna misia šírenia rómskej kultúry deťom a dospelým v marginalizovaných rómskych osadách a mestských častiach, termín - máj až december 2007) a bol podporený sumou 250 000 Sk. Išlo celkom o 80 podujatí v 25 lokalitách.
Úspešná realizácia oboch modelových projektov smeruje k otázkam ich ďalšej podpory, ich systémovému rozšíreniu a trvalej udržateľnosti. V ďalšej fáze bude nevyhnutná užšia spolupráca MK SR so splnomocnenkyňou vlády SR pre rómske komunity, cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako aj mimovládnymi organizáciami zameranými na rozvoj kultúry marginalizovaných skupín obyvateľstva.

Obidva modelové projekty Rómska misia i Kočovné divadlo boli navrhnuté tiež do zásobníka projektov Národného strategického referenčného rámca SR 2007 - 2013 - v rámci horizontálnej priority - marginalizované rómske komunity - bod 3.1.5 - zvyšovanie vzdelanostnej úrovne.

Vážené dámy a páni, myslíme si, že medzikultúrny dialóg a výchova k multikulturalizmu sú neodmysliteľnou zárukou tolerantnej a kohéznej spoločnosti bez konfliktov a napätia a sú nevyhnutné aj pre proces sociálnej inklúzie. Preto bude MK SR pokračovať v začatých iniciatívach a využívať mnohorozmerný potenciál kultúry a umenia na podporu rešpektovania rozmanitosti,  rozvoja tolerancie, vzájomnom zbližovaní a dialógu odlišných kultúrnych systémov, a tým aj pri  zmierňovaní napätia vznikajúceho v našom svete zo stretu našich inakostí.“

Jarmila STRELKOVÁ, Národné osvetové centrum - „Iniciatívy Ministerstva kultúry SR na podporu medzikultúrneho dialógu“

„Animácia euroobčianstva v miestnej kultúre

Európsky rok&nbs