Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky                                                               
Bratislava 2.2. 2007

Zápis z Informačného dňa k projektu
Európske hlavné mesto kultúry 2013 - Slovensko
(ECOC - European Capital of Culture)

Program Informačného dňa:
1. Úvod
2. Vladimír Šucha, riaditeľ direktoriátu Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru
3. Jacqueline Pacaud, pracovníčka Európskej komisie
4. Otázky a odpovede 1
5. Obed
6. Martin Kováč, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)
7. Manfred Gaulhofer, bývalý riaditeľ Európskeho hlavného mesta kultúry 2003 Graz
8. Otázky a odpovede 2
9. Márton Méhes, umelecký riaditeľ Európskeho hlavného mesta kultúry 2010 Pécs
10. Otázky a odpovede 3
11. Záver

K bodu 1:
Úvod
Úvodné slovo predniesol hovorca ministerstva kultúry SR Jozef Bednár. Privítal všetkých účastníkov Informačného dňa, predstavil hostí podujatia a odovzdal slovo ministrovi kultúry SR Marekovi Maďaričovi.
Minister zdôraznil význam projektu ECOC pre Slovensko. Poukázal na príležitosti a benefity, ktoré z tohto projektu pre mesto a región vyplynú, ako aj možnosť zviditeľniť Slovensko a jeho kvality. Podčiarkol, že projekt je príležitosťou, aby jedno zo slovenských miest alebo regiónov demonštrovalo na širšej európskej úrovni svoju atraktivitu, kultúrne a historické hodnoty a preukázalo schopnosť vyrovnať sa ostatným európskym mestám. Taktiež sa tento projekt spája s možnosťou dobudovať infraštruktúru mesta, obnoviť historické pamiatky, zmeniť celkový imidž mesta a prilákať slovenských i zahraničných turistov.           
Minister vyjadril názor, že už samotné zapojenie sa do účasti v širšej súťaži môže byť pre mesto devízou. Predstavitelia miest, ktoré nakoniec nezískajú titul Európske hlavné mesto kultúry, sa môžu inšpirovať návrhmi a nápadmi v projekte a pracovať na ich realizácii.
Na záver minister poďakoval hosťom Informačného dňa, zástupcom miest, ktorí o projekt prejavili záujem a prišli sa informovať, ako aj organizátorom tohto podujatia.

K bodu 2:
Príspevok Vladimíra Šuchu, riaditeľa direktoriátu Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru na tému Európske hlavné mestá kultúry a ich úloha v kultúrnej politike EÚ.
V. Šucha sa v prvej časti zameral na kultúrno - politický a ekonomický kontext projektu. Konštatoval, že v posledných troch rokoch si európske inštitúcie a vlády jednotlivých členských štátov EÚ intenzívnejšie uvedomujú dôležitosť kultúry pre spoločnosť. Súhlasil s ministrom kultúry SR, že projekt ECOC sa netýka iba jedného mesta, ale celého regiónu a celého Slovenska.
V ďalšej časti sa V. Šucha vyjadril k narastajúcemu fenoménu mestského života. V súčasnosti viac ako 50 % obyvateľov EÚ žije v mestách a tie začínajú zohrávať stále dôležitejšiu úlohu pre krajiny i Európu. Poukázal na to, že projekt ECOC je investícia s dlhodobým ekonomickým dopadom, dopadom na sociálnu inklúziu a aj na zintenzívňovanie pocitu spolupatričnosti občanov európskych štátov.
Titul ECOC sa udeľuje od roku 1984. V roku 2004 bola vypracovaná tzv. Palmerova správa pre zmenu a vylepšenie projektu ECOC s komplexným zohľadnením problematiky.
V minulosti mestá zapojené do projektu ECOC sledovali ciele ako napr. zvýšenie atraktivity mesta a regiónu, podpora cestovného ruchu, oživenie kultúrneho diania v meste, posilnenie kultúrnej infraštruktúry, včlenenie kultúrneho aspektu do procesov urbanizácie a spolupráce miest. Až 80 % účastníkov projektu ECOC považovalo celkový proces a získanie titulu za veľmi pozitívny vzhľadom na kultúrne premeny a rozvoj mesta či regiónu.
Dôležitý pre projekt je aj faktor kreatívneho partnerstva a to medzi kreatívnou zložkou a vzdelávaním, biznisom a lokálnymi predstaviteľmi miest, regiónov a štátov. Projekt ECOC je príležitosť na vytvorenie takýchto partnerstiev, ktoré majú dlhodobý vplyv na rozvoj mesta.
V. Šucha svoje názory oprel o konkrétny príklad vplyvu projektu na mestá Graz a Bilbao. Taktiež predstavil základy nových podmienok pre mestá zúčastnené v projekte ECOC. Hlavnými kritériami sú európska dimenzia, účasť lokálneho, regionálneho, celoeurópskeho obyvateľstva a dlhodobá udržateľnosť aktivít a efektov.
Prínos nového systému rozhodovania spočíva v lepšom štrukturovaní projektu,  monitorovaní procesu prípravy po definitívnom schválení daného projektu, transparentnejšom výbere a súťaži na úrovni krajiny.
Európska komisia na zjednodušenie a uľahčenie projektu pripravila sprievodcu pri príprave projektov, prihlasovací formulár a novú internetovú stránku s údajmi.

K bodu 3:
Príspevok Jacqueline Pacaud, pracovníčky Európskej komisie, zodpovednej za koordináciu projektu Európske hlavné mesto kultúry ECOC
J. Pacaud poukázala na dôležitosť informovanosti ohľadom celého projektu ECOC pre mestá a regióny a potrebu dlhodobého a konštruktívneho plánovania. V prípade Slovenska je to obdobie šiestich rokov a jedným z najdôležitejších aspektov je naplánovanie možností získania finančných prostriedkov z rôznych zdrojov.
J. Pacaud ďalej vysvetlila postup príprav na projekt a rozdelila ho do dvoch základných častí: zameranie sa na aspekt európskej dimenzie a na aspekt miest a občanov.
Európsku dimenziu je potrebné do projektu zapracovať pomocou témy, ktorá bude mestom zahrnutá do programu. Musí byť európska a zohľadňovať úlohu mesta v Európe. Európske a domáce témy by mali byť vyvážené. Projekt by mal obsahovať komponenty nielen jedného konkrétneho štátu, prihláseného do súťaže, ale spolupráca musí fungovať na európskej úrovni. Z tohto dôvodu je vhodné pri vytváraní tém a programov podporovať účasť domácich aj zahraničných aktérov. J. Pacaud podotkla, že najúspešnejšími mestami uchádzajúcimi sa o titul ECOC boli tie, ktoré okrem občanov zapájali do programu aj cudzincov a turistov.
 Aspekt miest a občanov sa spája s možnosťou zatraktívniť mesto nielen pre domácich, ale práve pre zahraničných návštevníkov krajiny.
Cieľom projektu ECOC nie je jeho jednoročné fungovanie, mal by mať dlhodobé uplatnenie v meste či regióne.
Medzinárodná komisia, vyberajúca vhodných kandidátov na titul ECOC, má 13 nezávislých členov, ktorí sú oboznámení s európskymi štandardami a podmienkami.
J. Pacaud vysvetlila proces výberu jedného zo slovenských miest pre titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Ponuku miest prihlásených do súťaže je nutné predložiť do jesene roku 2007. Komisia sa následne dohodne na zozname predbežne vybraných miest. Tie budú mať 9 mesiacov na detailnejšie rozpracovanie svojho návrhu. Na jeseň 2008 komisia vyberie víťazné mesto. V roku 2010 a 2012 vykoná komisia monitorovanie, ktoré poukáže na vývoj pri uskutočňovaní projektu a komisia bude môcť mestu včas poradiť alebo ho usmerniť.
J. Pacaud prítomným názorne predviedla postup pri predkladaní návrhu a vypĺňaní formulára.
Na záver J. Pacaud zdôraznila, že kľúč k úspechu pri výbere mesta sa nedá jednoznačne a v skratke definovať. Uviedla však v bodoch najdôležitejšie aspekty, ktoré by mali mestá zohľadňovať, ak sa chcú stať Európskym hlavným mestom kultúry pre rok 2013:
1. navrhnúť jasné ciele, koncepcie, systémy,
2. navrhnúť atraktívny program,
3. myslieť na dlhodobú funkčnosť projektu,
4. dbať na efektívnu spoluprácu a partnerstvá, spolupracovať aj na medzinárodnej úrovni,
5. verejne sa angažovať (aj z politického hľadiska),
6. od začiatku hľadať sponzorov,
7. dbať na kvalitný výber a nezávislosť umeleckých riaditeľov,
8. nepodceňovať komunikáciu,
9. kontaktovať bývalé Európske hlavné mestá kultúry,
10. oboznámiť sa s faktami zo Sprievodcu určeného mestám uchádzajúcim sa o titul ECOC,
11. navštíviť internetovú stránku ECOC,
12. v prípade potreby osloviť priamo Jacqueline Pacaud telefonicky alebo elektronickou poštou.

K bodu 4:
Otázky a odpovede 1
1. otázka:
Je možné kumulovať viaceré finančné zdroje? Aj cenu Meliny Mercouri, aj napr. spolufinancovanie niektorého z projektov, ktoré sa uskutočnia do roku 2013 alebo priamo v roku 2013 s programom Kultúra 2013?
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Áno, takáto diverzifikácia je potrebná a vítaná. Sú tu verejné finančné zdroje: mesto, región, vláda, európske zdroje: projekty Kultúra 2007, Citizenship, štrukturálne fondy. Možná je však aj kombinácia so vzdelávacími aktivitami a projektmi Program pre celoživotné vzdelávanie, Mládež v akcii atď.

2. otázka:
Kto tvorí komisiu, ktorá rozhoduje o titule ECOC?
Odpoveď - Jacqueline Pacaud:
Komisia je zložená z trinástich členov. Slovenská republika vyberie 6 členov a sedem členov vyberú európske inštitúcie: Európska komisia dvoch, Rada Európy dvoch, Európsky parlament dvoch a Výbor regiónov jedného člena.
Všetci členovia musia byť nezávislí experti so skúsenosťami v kultúrnej oblasti, výhodou sú samozrejme aj predchádzajúce skúsenosti s projektom ECOC.

3. otázka:
(Marek Kolarčík, mesto Košice):
Kedy, v akom časovom horizonte budú vybraní členovia komisie?
Ktorý model je úspešnejší pri výbere, kandidatúra mesta alebo širšieho regiónu?
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Keďže výzva na podávanie projektov bola oficiálne zverejnená 26. 1. 2007, komisia musí zasadnúť do deviatich mesiacov od tohto dátumu a dovtedy musia byť aj zvolení jednotliví členovia komisie.
Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý zo spomínaných modelov je lepší. Je to individuálne.
Odpoveď - Manfred Gaulhofer:
Je to hlavne otázka záujmu a témy, s ktorou chce mesto alebo región pracovať. Dobrý a zaujímavý projekt môže urobiť aj mesto aj región.
Odpoveď - Jacqueline Pacaud:
Súhlasila s M. Gaulhoferom. Závisí to od mesta, regiónu, kontextu a celkovo od projektu. Niekedy je lepšie projekt realizovať vo väčšej mierke, implementovať ho na celý región. Úspešnosť projektu však nie je otázkou veľkosti mesta.

4. otázka
(p. Kaščáková, mesto Trenčín):
Koľko projektov bolo do súťaže  prihlásených v prípade Rumunska a prečo zvíťazilo práve mesto Sibiu?
Koľko miest sa priemerne prihlási za každú krajinu?
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Vzhľadom k tomu, že na jeseň minulého roka sa menili kritériá výberu, nie je veľmi vhodné porovnávať sa s bývalými mestami s titulom ECOC.
Odpoveď  -  Jacqueline Pacaud:
Sibiu je považované za mesto štátu tretieho sveta, ale malo dobrý program, založený hlavne na multikulturálnej diverzite, vzhľadom na ich veľkú komunitu luxemburgských imigrantov.
Počas procesu realizácie projektu musela komisia upozorňovať Sibiu na viacero nedostatkov a požadovať zlepšenia. Tie mesto uskutočnilo a zaslúžilo si titul ECOC.

5. otázka:
Predpokladá sa, že projekt bude obsahovať partnerstvá. Je podmienkou predloženia projektu vydeklarovanie týchto partnerstiev zmluvami?
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Určite je pre komisiu dôležité, či sa nejaké partnerstvo alebo samotné podpísanie zmluvy uskutoční. Treba presvedčiť komisiu, že rozpočet a partnerstvá sú reálne, nie iba virtuálne a k tomu je najvhodnejšia zmluva alebo list s potvrdením či prísľubom. Vo fáze predvýberu sa však na to ešte dôraz nekladie.
Odpoveď - Ladislav Šimko (riaditeľ odboru štrukturálnych fondov sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR):
Pre druhú etapu výberu, ktorá sa uskutoční na jeseň 2008, je dôležitá reálnosť finančného plánu projektu a reálnosť spolufinancovania z rôznych zdrojov.

6. otázka
(p. Grežo, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko):
Existujú štatistiky, aké boli priemerné náklady pre mestá počas prípravnej fázy - pred záverečným rozhodnutím komisie?
Odpoveď - Manfred Gaulhofer:
Je to rôzne a nejednoznačné. Sú mestá, ktoré neinvestovali veľa peňazí do prípravnej fázy, ale mali kvalitne navrhnutý projekt a dokázali zoskupiť dostatok zainteresovaných ľudí. Iné mestá investovali značné finančné prostriedky a najali odborníkov na spracovanie všetkých dokumentov, na prípravu kvalitného programu, na výber fundovaných ľudí do projektu, atď.
Odpoveď - Jacqueline Pacaud:
Viackrát sa spomínala zmena kritérií a vzhľadom na tieto nové podmienky J. Pacaud odporučila kontaktovať bývalé Európske hlavné mestá kultúry a problematiku prekonzultovať priamo s nimi.
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Touto zmenou vznikne už od začiatku väčší tlak na kvalitnú prípravu projektu. Pravdepodobne bude nevyhnutné investovať v počiatočných fázach do projektu väčšie množstvo financií, ako tomu bolo doteraz.

7. otázka
(Martin Mojžiš, Košický samosprávny kraj):
V roku 2013 budú 2 európske hlavné mestá kultúry, jedno zo Slovenska, druhé z Francúzska. Zohľadňuje komisia komplementaritu týchto miest? Je výhoda, ak spája mestá nejaké partnerstvo alebo ak pri implementácii projektu dochádza k ich spolupráci
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Je to jednoznačná výhoda. Vznik takýchto synergií bol od začiatku jeden z cieľov celého projektu. Jedno z miest je zo „starej" členskej krajiny EÚ a druhé z „novej", čo posilňuje kultúrnu spoluprácu a kultúrne prepojenie.
Odpoveď - Linda Helbichová (odbor štrukturálnych fondov sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR):
Slovenské a francúzske ministerstvo kultúry v súvislosti s týmto projektom navzájom už spolupracujú, kontakty jednotlivých miest sú k dispozícii.
Názvy víťazných miest predvýberu budú známe až koncom roka 2008, preto treba začať budovať partnerstvá bez ohľadu na to, ktoré mestá to budú.

8. otázka
(Slávka Civaňová, Nitra):
Pripravuje ministerstvo preklad Palmerovej správy alebo jej skrátené spracovanie?
Bola spomínaná nezávislosť umeleckého riaditeľa a nezávislosť organizácií. Je tendencia vzniku nových organizácií pre projekt ECOC alebo mesto poverí už existujúcu organizáciu?
Aké majú tieto organizácie formy, štruktúry a ako participujú na príprave projektu?
Odpoveď - Linda Helbichová :
Vzhľadom na obsiahlosť Palmerovej správy MK SR zatiaľ neplánuje jej preklad. Originál je v anglickom jazyku, je dostupný priamo na MK SR a v elektronickej podobe na internete.
Odpoveď - Vladimír Šucha:
Nezávislosť by sa mala prejaviť v tom, že ani výsledok volieb, ktoré sa uskutočnia v období 2007 - 2013 neovplyvní projekt ECOC.
Mesto si musí zvoliť typ organizácie a jej výber je dôležitý po manažérskej a finančnej stránke. Čím je organizácia skúsenejšia, tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku kvalitného projektu.
Odpoveď - Jacqueline Pacaud:
Pri spolupráci na projekte ECOC najčastejšie dochádza ku vzniku nových organizácií.
J. Pacaud taktiež upozornila, že nezávislosť, najmä politická, sa týka umeleckého riaditeľa, nie samotnej organizácie. V takejto organizácii sa totiž ľudia politicky angažovaní poväčšine vyskytujú.

9. otázka
(p. Marko, Banská Štiavnica):
Aké bude spolufinancovanie projektov štátom prípadne samosprávnymi krajmi?Odpoveď - Ladislav Šimko:
V prvom rade treba vytvoriť projekt finančne realizovateľný. Až po predložení projektov a po etape predvýberu je možné uvažovať o podmienkach spolufinancovania.

10. otázka:
Už sa spomínala otázka nezávislosti umeleckých riaditeľov a organizácií. Je ministerstvo schopné zaručiť svoju nezávislosť a transparentnosť?
Odpoveď - Ladislav Šimko:
Vzhľadom na veľký prezentačný význam tohto projektu a jeho dosah pre Slovensko, L. Šimko vyjadril názor, že na jeho úspešnosti záleží každému, bez ohľadu na politickú príslušnosť.

Na záver tejto časti, venovanej otázkam a odpovediam, L. Helbichová dodala, že MK SR je otvorené spolupráci a komunikácii s jednotlivými mestami a tá je možná telefonicky ako aj elektronickou poštou.

V. Šucha taktiež vyzval ku komunikácii s jeho osobou ohľadom konzultácií, alebo sprostredkovania kontaktov.

K bodu 6:
Príspevok Martina Kováča z organizácie Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)
Prezentácia M. Kováča predstavila projekt ECOC v kontexte územného regionálneho rozvoja.
V prvej časti sa M. Kováč zaoberal problematikou Európskeho hlavného mesta kultúry o 6 rokov, so zameraním sa na súčasné a prichádzajúce trendy, inovácie a vízie rozvoja kultúry.
Spomenul otázku strategického plánovania a vzájomného prepojenia územných strategických plánovacích procesov.
V časti „Rámce kultúrnej politiky" M. Kováč rozobral zabezpečenie kultúry na území obce verejným sektorom, strategické nástroje a dokumenty v oblasti kultúry, vzťah nákladov a výdavkov vo vzťahu k úžitkom z podpory kultúry a spomenul niektoré vnútorné rezervy v oblasti kultúry.
V poslednej časti prezentácie sa venoval inovatívnym finančným nástrojom, príprave rozpočtu a finančným možnostiam pre mestá a Slovensko k projektu ECOC.

K bodu 7:
Príspevok Manfreda Gaulhofera, bývalého riaditeľa Európskeho hlavného mesta kultúry Graz 2003
Graz bolo jedným z najúspešnejších Európskych hlavných miest kultúry po programovej, ako aj po finančnej stránke. M. Gaulhofer sa chcel so Slovenskom podeliť o svoje skúsenosti.
Na začiatku svojej prezentácie M. Gaulhofer zdôraznil význam a veľkosť projektu, ktorý pomôže prezentovať našu krajinu a mesto ako kultúrne zaujímavé miesto. 
Mesto Graz bolo v roku 1998 navrhnuté na titul Európske hlavné mesto kultúry (ECOC) 2003. V roku 1999 vznikla spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá mala riadiť chod celého projektu ECOC. Predstavovala kľúčový faktor úspechu mesta v súťaži, bola nezávislá a spolupracovala s mestom Graz. Pripraviť finančný plán pre tak rozsiahly projekt akým ECOC bezpochyby je, bolo náročnou ekonomickou úlohou. Spoločnosť preto najala profesionálov zo sféry súkromného podnikania. Keďže v záujme mesta bolo vývoj projektu kontrolovať, na prácu spoločnosti dohliadala dozorná rada. Mesto v spolupráci so spoločnosťou vytvorilo štvorročný finančný plán a každé 3 mesiace oboznamovalo dozornú radu s postupmi a progresom projektu za účelom kontroly a možnosti včasného upozornenia na nedostatky. Mesto navrhlo do funkcie umeleckého riaditeľa prominentnú osobu, jedného z riaditeľov spoločnosti rakúskej televízie, ktorý sa dlho pohyboval v kultúrnej oblasti. Umelecký riaditeľ  prizval k asistencii pri tvorbe programu desiatich ľudí z rôznych kultúrnych odvetví, akými sú hudba, vizuálne umenie, dizajn, atď.
Mesto Graz vytvorilo projekt zameraný na občana a mesto, s cieľom ukázať ľuďom krásu a dôležitosť kultúry a tiež jej prepojenie s každodenným životom. Vzniklo veľa projektov zameraných na verejne prístupné umenie, s ktorým mohli ľudia prísť do kontaktu priamo na ulici. Okrem toho boli vytvorené projekty ako varenie medzinárodných jedál v parku, expozícia spomienkových predmetov obyvateľov mesta Graz, náboženská konferencia, prvý svetový pohár vo futbale bezdomovcov atď.
Graz využil príležitosť projektu ECOC aj na rozvoj kultúrnej infraštruktúry. Vybudované bolo napr. Centrum moderného umenia, Dom literatúry, Detské múzeum, Centrum popovej kultúry, Sklenený ostrov na rieke Mur, koncertná sála a iné.
Podľa M. Gaulhofera je dôležitá interná aj externá komunikácia. Obyvatelia mesta by mali byť intenzívne informovaní o projekte, je potrebné ľudí nadchnúť pre spoluprácu a myslieť aj na to, čím môže mesto zaujať návštevníkov a turistov.
Mesto Graz sa rozhodlo pre veľkú reklamnú kampaň. Vytvorilo obchodnú značku, súčasťou ktorej bolo špecifické logo Graz 2003 ECOC a prezentovalo ho niekoľko rokov počas najrôznejších podujatí. V kampaniach dokazovalo, že je zaujímavým a dynamickým mestom a je hodné titulu Európske hlavné mesto kultúry.
Mestá menšie ako hlavné mestá nemusia ostatné európske krajiny podľa názvu poznať, preto je nutná ich intenzívna propagácia. Vďaka tej sa ostatní dozvedia o hodnotách a kvalitách slovenských miest. Je to značná investícia financií a nápadov, ktorá má ale veľký efekt.
M. Gaulhofer prezentoval ukážky reklamnej kampane v podobe obrázkového materiálu.
Na záver objasnil ekonomické aspekty a výsledky, týkajúce sa projektu ECOC v meste Graz. Finančný plán pre projekt ECOC mesta Graz bol 61,9 mil. eur. Mesto, región a štát mali  financovať projekt rovnakou sumou 18,2 mil. eur. Keďže každý rok pripadne titul ECOC dvom mestám z dvoch štátov, ale rakúsky Graz sa uchádzal o titul ECOC 2003 sám, očakával od Európskej komisie 1 mil. eur. Ďalší príjem (1,3 mil. eur) predstavoval predaj lístkov a výrobkov spojených s projektom ECOC. Plán sponzorského príspevku bol 3,6 mil. eur a finančné prostriedky vo výške 1,4 mi. eur mali priniesť ostatné príjmy. Projekt sa ale musel realizovať s nižším rozpočtom - 59 mil. eur. Štát znížil financovanie projektu na 14,6 mil. eur. Európska komisia nefinancovala projekt mestu Graz jedným miliónom eur, ale polovičnou sumou  tak, ako tomu bolo u predchádzajúcich Európskych hlavných miest kultúry. Taktiež sponzorské finančné prostriedky nakoniec nedosiahli požadovanú výšku. Naopak, ostatné príjmy a príjem z predaja lístkov a výrobkov spojených s projektom ECOC, boli v porovnaní s predpokladanou sumou vyššie.
Na margo otázky sponzorstva M. Gaulhofer upozornil zástupcov miest na fakt, že sponzor nedotuje mesto a projekt. Sponzor poskytuje financie na realizáciu projektu a očakáva dobrú propagáciu.
V roku 2003 navštívilo Graz 2,5 mil. návštevníkov, čo je 10-krát viac ako počet obyvateľov. Mesto malo príjem 120 mil. eur z aktivít priamo a 140 mil. eur z aktivít a podujatí nepriamo spojených s programom. Fiškálny efekt bol 36 mil. eur.
O meste Graz ako o Európskom hlavnom meste kultúry vyšlo približne 12 000 novinových článkov v domácej a zahraničnej tlači, reportáže vysielalo viac ako 1000 televíznych staníc z 37 krajín a internetovú stránku ECOC Graz 2003 navštívilo okolo 23 mil. ľudí.      
M. Gaulhofer poďakoval za pozornosť a vyzval zúčastnených k prípadným otázkam.

K bodu 8:
Otázky a odpovede 2
1. otázka
(p. Filip, Košický samosprávny kraj):
Keďže  p. Gaulhofer spomínal, že Graz sa pri tvorbe programu zameral viac na občana a mesto ako na aspekt európskej dimenzie, ako by prilákal napríklad Španiela alebo Fína do mesta Graz?
Odpoveď - Manfred Gaulhofer:
Vďaka atraktívnemu programu, ktorý mesto Graz vytvorilo, nebol problém prilákať ľudí z akéhokoľvek štátu. Turistov nezaujíma, na aký aspekt kládlo mesto dôraz. Turisti pôjdu za tým, čo je pre nich lákavé a zaujímavé.

2. otázka
(p. Blaškovičová, Košický samosprávny kraj):
Keby Graz nemal od začiatku realizácie projektu garantovaný titul Európskeho hlavného mesta kultúry a musel sa o tento titul uchádzať v súťaži s ďalšími mestami, dostal by rovnakú dôveru od mesta a regiónu na zriadenie vlastnej neziskovej organizácie a celkové finančné prostriedky? Išli by partneri  do takéhoto rizika?
Čo by p. Gaulhofer poradil slovenským mestám ohľadom tejto problematiky
Odpoveď - Manfred Gaulhofer:
Mesto musí mať naozaj záujem o titul. Ak sa mu bude zdať riziko príliš vysoké, je tu vždy možnosť sa do projektu jednoducho nezapojiť.
Mesto, región a štát musia od začiatku poznať finančný rozsah projektu a zaviazať sa k zaručenému finančnému príspevku.
M. Gaulhofer by určite každému mestu odporučil na návrh a celkovú implementáciu projektu najať vysokokvalifikovaných profesionálov z marketingovej a kultúrnej oblasti.

3. otázka
(Trenčiansky samosprávny kraj):
P. Gaulhofer v závere svojej prezentácie spomínal ekonomický dopad projektu ECOC na mesto Graz. Zostalo mestu niečo trvalého a dlhodobého charakteru, napríklad z oblasti nehnuteľností? Zachovali sa nejaké pracovné miesta?Zostala návštevnosť mesta Graz zvýšená aj po roku 2003?
Majú tieto efekty dlhodobý charakter a sledujú sa?
Odpoveď - Manfred Gaulhofer:
Určite došlo k dlhodobému zlepšeniu cestovného ruchu a k zvýšeniu prílevu turistov, v porovnaní s obdobím pred realizáciou projektu ECOC. Dopad bol pozitívnejší, ako mesto očakávalo, práve vďaka turizmu. Presné čísla aspektov cestovného ruchu v jednotlivých Európskych hlavných mestách kultúry nielen počas roku platnosti ich titulu, ale aj z dlhodobého hľadiska, upresňuje Palmerova správa.
Podľa M. Gaulhofera je dôležitá aj samotná existencia Centra moderného umenia,  Detského múzea, Domu  literatúry a i., ktoré by bez účasti na projekte ECOC v meste Graz nevznikli.

Na záver tejto časti otázok a odpovedí sa V. Šucha vrátil k spresneniu kritéria európskej dimenzie v projekte. Zdôraznil, že nielen počet európskych kultúr zapojených do programu môže znamenať európsku dimenziu, hodnotu, ale treba dbať na to, aby sa kvalita lokálnej kultúry dostala na európsku úroveň a bola zaujímavá a sprístupnená rôznym európskym kultúram.

K bodu 9:
Príspevok Mártona Méhesa, umeleckého riaditeľa Európskeho hlavného mesta kultúry Pécs 2010
Pécs je mesto so zaujímavým geografickým umiestnením. Leží blízko hraníc s Chorvátskom a Srbskom, preto je hlavným mottom pre projekt „Mesto bez hraníc". Vytvorilo kultúrnu bránu pre Balkánske štáty a štáty nepatriace do EÚ.
Pécs je multikultúrne mesto. V minulosti podmienilo vývoj kultúrnych vrstiev tureckého, nemeckého a chorvátskeho pôvodu. V súčasnosti  je dôležitým centrom nemeckej, chorvátskej a rumunskej kultúry.
Medzinárodný región mesta Pécs, Južná kultúrna zóna, má potenciál vyvinúť sa na intenzívne spolupracujúcu kultúrnu sieť miest. Je to územie od talianského mesta Terst cez slovinský Maribor, srbský Nový Sad a Suboticu až po rumunský Temešvár a Arad.
Pécs sa pri príprave návrhu projektu zameral na štyri základné body, ktorými boli originalita, dlhodobé využitie a udržateľnosť projektu, ekonomický vývoj mesta a celonárodná a celoeurópska popularita.
Rozpočet financovania programu mesta Pécs je 40 mil. eur. Podiel jednotlivých finančných zdrojov je rozdelený medzi vládu (40%), mesto (33%) a sponzorstvo (27%).
Pre úspešnú realizáciu financovania projektu plánuje Pécs najať profesionálnu firmu s medzinárodnými skúsenosťami.
M. Méhes sa vyjadril aj k otázke umeleckého riaditeľa. Ten by podľa neho nemal mať ambície rozhodovať o programe, jeho štruktúre, či architektúre. Mal by byť skôr manažér.
M. Méhes vidí v projekte ECOC jedinečnú príležitosť k obnoveniu starého neflexibilného systému kultúrnej infraštruktúry v meste. Pécs pracuje na  implementácii projektov ako kultúrna štvrť Zsolnay, koncertná a kongresová hala, regionálna knižnica, centrum pre vzdelávanie, revitalizácia verejných priestorov, atď.

K bodu 10:
Otázky a odpovede 3

1. otázka (Košický samosprávny kraj):
Z akých zdrojov má štátna správa splácať úver, spojený s financovaním projektu ECOC?
Odpoveď - Márton Méhes:
Riešiť túto problematiku musí každé jedno mesto individuálne. Dlhodobý efekt a dlhodobá udržateľnosť projektu zaručia mestu dlhodobý príjem.
Odpoveď - Ladislav Šimko:
Financovanie projektu má byť viaczdrojové. Centrálna úroveň vytvára rámec pre viaczdrojové financovanie - centrálne a miestne verejné zdroje a súkromné zdroje. Pri príprave programovacieho obdobia boli vytvorené podmienky v rámci Regionálneho operačného programu, pre podporu projektu ECOC Slovensko 2013.
ECOC je významný projekt s dlhodobými efektmi pre mesto a región a riešenie otázky spolufinancovania je v kompetencii tvorcu projektu a mesta.

K bodu 11:
Záver
M. Gaulhofer vyjadril názor, že je prirodzená počiatočná obava a neistota miest ohľadom financovania projektu. Počas celého projektu je však zaistená transparentnosť.  Ak sa mestu počas prípravy projektu bude zdať, že dokončenie projektu nezvládne a preto nie je správne uchádzať sa o titul, môže včas projekt zastaviť. Víťazom sa môže stať iba mesto, ktoré má o tento titul vážny záujem a prispôsobí tomu aj kvalitu a intenzitu svojej práce na projekte.
M. Gaulhofer odporučil Slovensku pokračovať v podujatiach, akým bol Informačný deň k projektu Európske hlavné mesto kultúry ECOC - Slovensko 2013.
L. Šimko pripomenul, že aj pre mestá, ktoré neuspejú v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry, bude využitá invencia a intelektuálny kapitál cennou a zužitkovateľnou skúsenosťou.

Na záver L. Šimko poďakoval prítomným za účasť na Informačnom dni.