1. Domov
  2. Aktuality
  3. Pripomíname si 50 rokov od úmrtia Juraja Váha
Archív

Pripomíname si 50 rokov od úmrtia Juraja Váha

Odbor komunikácie
Juraj Váh

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 50. výročie úmrtia významného slovenského dramatika, prozaika a autora rozhlasových hier Juraja Váha, vlastným menom Henricha Herzoga (*29. august 1925, Žilina – †3. október 1976, Žilina).

Juraj Váh po maturite na gymnáziu v Žiline študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, štúdium však nedokončil. Svoje profesionálne pôsobenie spojil najmä s divadlom a rozhlasom. Pracoval ako dramaturg v divadlách v Bratislave, Martine a Trnave, v rokoch 1951 – 1958 pôsobil ako dramaturg Armádneho divadla v Martine a neskôr spolupracoval s Novou scénou v Bratislave, Krajovým divadlom v Trnave a Divadlom SNP v Martine. V rokoch 1974 – 1976 pracoval v Československom rozhlase v Banskej Bystrici.

Literárne začal publikovať v periodikách Nový rod, Pravda, Film a divadlo, Slovenské divadlo či Kultúrny život. Jeho dramatická tvorba zahŕňala hry rôznych žánrov – od drám a komédií až po satirické a baladické hry. Medzi jeho diela patria Ticho, Poslední a prví, Zaťažkávajúca skúška, Bohovia Amsterdamu, V tmavých horách pramene, Rajnoha, Výstrel nik nepočul, Predmestie s lipami, Kára, Lakrímia, mať naša či Romanca pre flautu.

Významné miesto v jeho tvorbe mala rozhlasová dramatika. Je autorom viacerých rozhlasových hier, medzi ktoré patria Básnik slobody, Dom kresťanov, Calais sa nevzdáva, Jánošík, Štefanská koruna, Mŕtvemu pole, smrti les, Ľudia a granáty, Ametyst či Vodovod.

Juraj Váh sa venoval aj próze. Vydal dvojnovely Niekoľko ľudí a Urážka majestátu, detektívny román Osudný návrat a ďalšie prozaické diela. Posmrtne vyšli román Sklené oko a Lili Marlen a kniha noviel Ja, docent Faustík. Venoval sa tiež prekladom súčasnej dramatickej tvorby a dramatizáciám diel svetových autorov.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pri príležitosti 50. výročia úmrtia Juraja Váha pripomína jeho významný prínos k slovenskej dramatickej, prozaickej a rozhlasovej tvorbe. Jeho rozsiahle literárne dielo predstavuje významnú súčasť histórie slovenského divadla a rozhlasovej kultúry a zostáva súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva.

Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová 7. októbra 2026 navštívila Kalváriu v Topoľčanoch. Cieľom...

— Archív

Ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová 6. októbra 2026 v Národnej rade Slovensk...

— Archív