Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici
NKP Rotunda sv. Juraja, nachádzajúca sa v extraviláne obce Nitrianska Blatnica na úpätí vrchu Marhát (470 m. n. m.), je jediným zachovalým stojacim svedkom dávneho osídlenia, ktoré existovalo v lokalite pod rotundou. Tvorili ho dva po sebe existujúce opevnené veľkomožské veľkomoravské dvorce datov...
NKP Rotunda sv. Juraja, nachádzajúca sa v extraviláne obce Nitrianska Blatnica na úpätí vrchu Marhát (470 m. n. m.), je jediným zachovalým stojacim svedkom dávneho osídlenia, ktoré existovalo v lokalite pod rotundou. Tvorili ho dva po sebe existujúce opevnené veľkomožské veľkomoravské dvorce datované od začiatku 9. do 10. storočia. Osada sa pravdepodobne nazývala Hoste alebo Bella Hoste. Osídlenie v priebehu 13. storočia postupne zaniklo, obyvatelia sa presťahovali do južnejších častí Nitrianska. Jedným z možných vysvetlení zániku osady môže byť vyčerpanie zdrojov železnej rudy, ktorá sa tu dlhšie obdobie ťažila a spracovávala.
V modernej slovenskej historiografii bola Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici do roku 1973 v Súpise pamiatok na Slovensku a v Štátnom zozname pamiatok Západoslovenského kraja evidovaná ako renesančná kaplnka. Zdrojom tejto informácie bola kanonická vizitácia z roku 1730, v ktorej je uvedené, že kaplnku dala postaviť v rokoch 1530 – 1541 Mária Thurzová, vdova po Jurajovi Thurzovi, na pamiatku svojho manžela, ktorý zahynul v boji s Turkami.
Prvý základný pamiatkový výskum v roku 1973 však zistil, že sa jedná o staršiu stavbu. V roku 1974 sa pri inštalácii uzemnenia bleskozvodu našli kostrové pozostatky a tak sa v bezprostrednom okolí rotundy i priamo v jej interiéri začal druhý – archeologický výskum. Výsledky výskumov datovali vznik rotundy do 1. polovice 11. storočia, zároveň predpokladali, že rotunda mohla byť postavená na základoch staršej veľkomoravskej stavby.
Po ukončení týchto výskumných prác došlo v priebehu nasledujúcich rokov (do roku 1985) k rôznym neodborným úpravám na rotunde. Najradikálnejším zásahom bolo odstránenie dovtedy pomerne zachovaných historických omietok na fasáde takmer v celom rozsahu a ich nahradenie novou nevhodnou vápenno-cementovou omietkou.
K celospoločenskému oživeniu záujmu o rotundu došlo koncom 90-tych rokov 20. storočia. V roku 2001 bolo založené Občianske združenie Rotunda Jurko, ktoré sa spolu s Obecným úradom v Nitrianskej Blatnici stalo hlavným organizátorom revitalizácie a prinavrátenia pôvodných pamiatkových hodnôt Rotundy sv. Juraja.
V roku 2008 získal Obecný úrad v Nitrianskej Blatnici z grantového systému ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom finančné prostriedky na realizáciu komplexného reštaurátorského výskumu interiérov rotundy a na základe jeho výsledkov na vypracovanie návrhu na ich reštaurovanie. Reštaurátorský výskum priniesol ďalšie nové dôležité zistenia. Prehĺbil poznanie stavebno-historického vývoja objektu, poodhalil a spresnil chronológiu jednotlivých omietkových vrstiev a čiastočne definoval aj rozsah a kvalitu ich zachovania. Významným prínosom boli tiež výsledky pridružených výskumov – archívneho a dendrochronologického. Ich zistenia spresnili najmä datovanie barokovej úpravy a zmien v interiéri, prístavbu barokovej veže a pustovne datovali do obdobia okolo roku 1777. Archívny výskum zároveň priniesol zistenie, že v starších písomných zdrojoch uvádzaná staviteľka rotundy Mária Thurzová v udávanom 16. storočí neexistovala.
Reštaurátorské práce v interiéri sa začali v roku 2010 pod vedením akad. maliara Jozefa Doricu. Počas postupného opatrného odkrývania najstaršej hmoty rotundy došlo k zásadným objavom, ktoré posunuli jej vznik do predrománskeho obdobia. V juhozápadnej časti steny lode bolo objavené pôvodné predrománske okno, ktoré sa zachovalo v pomerne dobrom stave aj s pôvodnými omietkami vo vnútri otvoru. (Bolo zamurované pri oprave rotundy v rokoch 1530 – 1541.) V severovýchodnej prízemnej časti steny lode bol objavený maľovaný konsekračný kríž. Nachádza sa na 2. omietkovej vrstve, pochádzajúcej z najstaršieho obdobia rotundy. Má tvar latinského kríža so širokými ramenami.
Spomenuté nálezy, ako aj rozmery rotundy, ktoré sú identické so zachovanými základmi rotundy v blízkom veľkomoravskom hradisku v Ducovom – Kostelci a dvojapsidovou rotundou z lokality Mikulčice – Valy oprávňujú zaradiť vznik rotundy do obdobia Veľkej Moravy. Toto obdobie potvrdili aj prvé výsledky meraní vzoriek najstaršej malty, omietok a organických prímesí uhlíkovou metódou 14C vo výskumnom centre na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky UK v Bratislave.
referát styku s médiami MK SR
