Sprostredkovateľský orgán pre Integrovaný regionálny operačný program zverejňuje zoznam najčastejších otázok k vyhlásenej výzve IROP-PO7-SC77-2021-75.

 

1. S kým môžeme konzultovať prípadné nejasnosti ohľadne žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku?

Všeobecná emailová adresa pre otázky vzťahujúce sa k aktuálne vyhlásenej výzve je soiroppo3@culture.gov.sk.

 

2. Ako sa zaregistrujem do ITMS2014+?

Na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok je nutná registrácia do systému ITMS2014+. Registrácia do systému prebieha pomocou elektronického formulára – Žiadosť o aktiváciu konta (ŽoAK). Žiadosť o prístup je schvaľovaná DataCentrom ako subjektom prevádzkujúcim ITMS2014+. Žiadosť o aktiváciu konta.

 

3. Sú amfiteátre oprávnenými kultúrnymi inštitúciami v zmysle tejto výzvy?

Vo výzve v podmienke poskytnutia príspevku č. 1 je v poznámke pod čiarou č. 12 uvedené: “Kultúrne zariadenie je pre účely tejto výzvy účelové zariadenie určené na realizovanie kultúrnej činnosti, kultúrnych aktivít a poskytovanie kultúrnych služieb. Ide o budovy a lokality, ktoré boli účelovo budované najmä ako kultúrne domy, domy kultúry, domy osvety, domy umenia, kultúrne centrá, ktoré majú polyfunkčný alebo aspoň viacúčelový charakter. Osobitnou kategóriou kultúrnych zariadení sú kultúrno-osvetové zariadenia evidované v zoznam kultúrno-osvetových zariadení podľa § 7 zákona č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov.” Amfiteátre nie sú v rámci výzvy oprávnenými kultúrnymi zariadeniami, ani výdavky súvisiace s činnosťou amfiteátra nie sú oprávnené.

 

4. Patria do oprávnených kultúrnych inštitúcií v časti kultúrne zariadenia aj budovy mestských kín?

Budovy mestských kín nie sú oprávneným typom kultúrnej inštitúcie v zmysle výzvy č. IROP-PO7-SC77-2021-75. Vo výzve v podmienke poskytnutia príspevku č. 1 sú presne definované oprávnené typy kultúrnych inštitúcií.

 

5. Môžu sa o finančný príspevok uvedenej výzvy uchádzať aj zriaďovatelia škôl?

Zriaďovatelia škôl nie sú oprávnenými žiadateľmi v zmysle tejto výzvy – viď. podkalpitola výzvy 2.1. Kategória podmienok poskytnutia príspevku: OPRÁVNENOSŤ ŽIADATEĽA.

 

6. Pod pojmom kultúrne zariadenie sa môže chápať aj lokálna televízia?

Lokálna TV nespadá medzi zadefinované kult. zariadenia v zmysle výzvy – viď. podkalpitola výzvy 2.1. Kategória podmienok poskytnutia príspevku: OPRÁVNENOSŤ ŽIADATEĽA.

 

7. Ako obec by sme mali záujem zrekonštruovať dom vo vlastníctve obce, ktorý by slúžil ako „Dom ľudových tradícií“ a teda by v ňom boli vystavené rôzne folklórne predmety a exponáty, ktoré sa v obci zachovali. Je možné v rámci predmetnej výzvy žiadať aj na takýto novovzniknutý projekt?

Nie je možné žiadať NFP v rámci tejto výzvy na novovzniknutú kult. inštitúciu. Výzva je určená už existujúcim kultúrnym inštitúciám – viď. PPP č. 1 výzvy a definícia kultúrneho zariadenia v poznámke pod čiarou č. 12. Kult. inštitúcie musia dokladovať aj svoju návštevnosť za predpísané roky 2018 a 2019.

 

8. Sú oprávnenými výdavkami výdavky slúžiace na zvýšenie energetickej efektívnosti oprávnených budov resp. na zvýšenie ich energetickej účinnosti (napr. výmena zdroja tepla, zateplenie obvodového plasta budovy, zavedenie obnoviteľných zdrojov energie a pod.)?

Všetky výdavky musia byť nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu a projekt musí prispievať k naplneniu špecifického cieľa 7.7 výzvy, ktorým je vytvorenie priaznivého prostredia pre udržanie a zvýšenie miery adaptability kultúrneho a kreatívneho priemyslu postihnutého pandémiou COVID-19. Tento očakávaný cieľ sa dosiahne prostredníctvom:

• zabezpečenia zvýšenia kvality služieb, resp. zavedením nových služieb ako sú napr. on-line predstavení, interakcie s návštevníkmi a pod. s cieľom udržania lojality návštevníkov do budúcnosti a zároveň

• zabezpečením modernizácie, inovatívnosti a  zvýšenia hygienických štandardov kultúrnych inštitúcií s cieľom lepšie reflektovať na prípadné situácie podobné pandémii COVID-19 v budúcnosti, resp. na zmeny, ktoré nastali v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu v dôsledku pandémie.

Výdavky na zvýšenie energetickej efektívnosti budov nie sú v rámci výzvy podporovanými výdavkami.

 

9. Je oprávneným výdavkom v rámci uvedenej výzvy aj nákup knižničného fondu?

Nákup knižničného fondu nie je oprávneným výdavkom.

 

10. Je v rámci výzvy oprávneným výdavkom realizácia prístavby kultúrneho domu?

Exteriérové úpravy nie sú OV, prístavbu budovy nie je možné realizovať – viď príloha č. 5, kapitola 1.6 OVP – špecifikácia OV v zmysle EKRK. Všetky výdavky musia byť nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu a projekt musí prispievať k naplneniu špecifického cieľa 7.7, ktorým je vytvorenie priaznivého prostredia pre udržanie a zvýšenie miery adaptability kultúrneho a kreatívneho priemyslu postihnutého pandémiou COVID-19. Prístavba kultúrneho domu nesúvisí s naplnením tohto špec. cieľa. Tento očakávaný cieľ sa dosiahne prostredníctvom:

• zabezpečenia zvýšenia kvality služieb, resp. zavedením nových služieb ako sú napr. on-line predstavení, interakcie s návštevníkmi a pod. s cieľom udržania lojality návštevníkov do budúcnosti a zároveň

• zabezpečením modernizácie, inovatívnosti a  zvýšenia hygienických štandardov kultúrnych inštitúcií s cieľom lepšie reflektovať na prípadné situácie podobné pandémii COVID-19 v budúcnosti, resp. na zmeny, ktoré nastali v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu v dôsledku pandémie.

 

11. Je potrebné mať ku dňu podania Žiadosti o NFP začaté alebo ukončené verejné obstarávanie?

Ku dňu podania ŽoNFP nie je povinnosť mať začaté alebo ukončené VO. Žiadateľ môže zrealizovať verejné obstarávanie alebo obstarávanie aj pred podaním žiadosti o NFP, resp. počas procesu konania o žiadosti o NFP (s podmienkou splnenia časovej oprávnenosti výdavku – kapitola 1.4 prílohy č. 5 výzvy). Dokumentácia z verejného obstarávania/obstarávania bude predmetom kontroly až po uzatvorení zmluvy o NFP (Príloha 5_Podmienky OV – podkapitola 1.2.2 Verejne obstarávanie). V kapitole 1.4 ČASOVÁ OPRÁVNENOSŤ VÝDAVKU sa píše: „Výdavok musí skutočne vzniknúť a byť uhradený prijímateľom počas obdobia realizácie hlavných aktivít projektu, ktoré stanovil SO v predmetnej výzve, t.j. najskôr od 01. februára 2020 a najneskôr do 31. decembra 2023. Žiadateľ môže ukončiť realizáciu aktivít projektu aj pred predložením ŽoNFP na SO za predpokladu, že realizácia aktivít projektu nezačala skôr ako 1. februára 2020.“

 

12. Čo všetko zahŕňa hlavná aktivita č. 2 ?

Hlavná aktivita č. 2. Zlepšenie úrovne hygienických štandardov kultúrnej inštitúcie –  musí viesť k zlepšeniu hygienických štandardov a k zabezpečeniu materiálno-technického vybavenia slúžiaceho na ochranu zdravia v boji proti COVID-19 v kultúrnej inštitúcii, a to pre návštevníkov, ako aj osôb pôsobiacich v zázemí kultúrnej inštitúcie.

Hygienický štandard by mal prispieť k vytvoreniu vhodných podmienok pre prípady potreby aplikácie protipandemických opatrení. Hlavná aktivita musí obsahovať návrh opatrenia/opatrení, ktoré sú (aj s ohľadom na už existujúce technické vybavenie a/alebo úroveň hygienického zázemia kultúrnej inštitúcie) postačujúce pre zabezpečenie zlepšenia úrovne hygienických štandardov prevádzky kultúrnej inštitúcie v porovnaní s východiskovou situáciou a tak prispievať k vytvoreniu vhodných podmienok pre prípad potreby aplikácie protipandemických opatrení. Navrhované opatrenia musia prispievať k zvýšeniu hygienických štandardov pre návštevníkov kultúrnej inštitúcie a/alebo jej prevádzkového zázemia.

Oprávnené výdavky:

interiérové vybavenie/prístroje/zariadenia, ktoré slúžia na predchádzanie negatívnych dôsledkov vzniknutých vplyvom COVID-19, alebo na identifikovanie potenciálneho rizika (napr. stojany na detekciu teploty, zariadenia na dezinfekciu a filtráciu vzduch, germicídne lampy, ľahko dezinfikovateľné poťahy/sedadlá).

stavebné úpravy smerujúce k zvýšeniu hygienických štandardov v kultúrnej inštitúcii (napr. rekonštrukcia sociálnych zariadení, avšak s ohľadom na prevenciu proti šíreniu nákazy (napr. bezdotykové batérie, splachovače, ľahko dezinfikovateľné povrchy), obstaranie vzduchotechniky s účinnými filtrami, a pod).

 

13. Koľko žiadostí o NFP je žiadateľ oprávnený podať v prípade, ak:

a) kultúrna inštitúcia má viac pobočiek v rámci jednej obce/mesta?

Žiadateľ predkladá za každú obec/mesto/mestskú časť iba jednu ŽoNFP za všetky pobočky  v rámci obce/mesta/mestskej časti v maximálnej výške príspevku 200 000 EUR.

b) kultúrna inštitúcia má v rámci kraja viac pobočiek v rôznych obciach/mestách/okresoch mesta Bratislava/okresoch mesta Košice?

Žiadateľ predkladá ŽoNFP v zmysle odpovede na otázku A. a súčasne samostatne za každé mesto/obec/okres Bratislavy/Košíc, pričom maximálna výška príspevku na každú ŽoNFP je 200 000 EUR.

Príklad. KI má v rámci kraja 6 pobočiek: 1 pobočku v okrese BA1, 2 pobočky v okrese BA5, 1 pobočku v meste X, 2 pobočky v meste Y.

Žiadateľ predloží 1 ŽoNFP za okres BA1, 1 ŽoNFP za okres BA5, 1 ŽoNFP za mesto X, 1 ŽoNFP za mesto Y. Každá ŽoNFP môže byť predložená v maximálnej výške 200 000 EUR.

c) v jednom objekte sídli viac ako jedna kultúrna inštitúcia?

Žiadateľ predkladá ŽoNFP za každú kultúrnu inštitúciu samostatne. Maximálna výška príspevku na každú ŽoNFP je vo výške 200 000 EUR.

 

14. Je kino oprávnená kultúrna inštitúcia?

Kino nie je oprávnená kultúrna inštitúcia. Ak ale súčasťou kultúrneho zariadenia je aj kinosála, je možné výdavky na kinosálu (v zmysle podmienok výzvy) považovať za oprávnené.

 

15. Je v rámci výzvy uvedený nejaký limit na oprávnené výdavky?

V rámci výzvy je určený jediný limit a to že, výška výdavkov na softvér a oceniteľné práva nesmie presiahnuť 50% celkových oprávnených výdavkov. Tento limit je uvedený v časti 2 prílohy č. 5 výzvy „Podmienky oprávnenosti výdavkov“.

 

16. V prílohe č. 2 Príručky pre žiadateľa je v hodnotiacom kritériu 4.1 stanovený limit na stavebné práce max. 20% COV. Je potrebné tento limit v rámci projektu dodržať?

Nie, keďže tento limit nie je uvedený v časti 2 prílohy č. 5 výzvy „Podmienky oprávnenosti výdavkov“, nie je platný.

 

17. Je zabudovanie klimatizácie do kultúrnej inštitúcie oprávneným výdavkom?

Áno.

 

18. Je oprávneným výdavkom inštalácia samoobslužných bezdotykových zariadení na vyzdvihnutie a vrátenie dokumentov v exteriéri knižnice?

Áno, v súlade s cieľmi hlavnej aktivity č. 2 sú výdavky zamerané na inštaláciu samoobslužných bezdotykových zariadení na vyzdvihnutie a vrátenie dokumentov oprávnené v zmysle tejto výzvy.

 

19. Je prípustný výpočet počtu hodín na nehospodársku činnosť v tvare (počet dní v roku x počet hodín v roku) – (počet hodín využívaných na hospodársku činnosť v roku)? V textovej časti „Podiel využívania infraštruktúry kultúrnej inštitúcie na hospodárske účely“ uvádzate, že podiel je možné rátať prostredníctvom časového faktoru, pričom ako príklad uvádzate výpočet vyplývajúci z prevádzkovej doby daného priestoru. Uvedené odôvodňujem nasledovne:

  1. Hodiny, počas ktoré sú priestory nevyužívané (napr. nočné) NIE SÚ hodinami hospodárskej činnosti, ale pritom pri nich prevádzkovateľovi napr. v zimnom období vznikajú náklady (napr. kúrenie). Zdá sa byť preto logické, aby boli tieto hodiny súčasťou výpočtu hodín, v ktorých v objekte nie je vykonávaná hospodárska činnosť.
  2. Pri dlhodobom nájme priestorov sa automaticky ráta do hospodárskeho užívania priestoru celý čas / plocha, v ktorej je nájomca zazmluvnený, nielen jeho prevádzkový čas. Ak by sme mali uplatniť rovnaký princíp na hospodársku činnosť, tak by sme mali rátať do času využívania na hospodársku činnosť len čas prevádzkovej doby subjektu, ktorý má priestorprenajatý.
  3. V prípade viacerých kultúrnych centier by navrhovaný princíp výpočtu znamenal značnú administratívnu záťaž, pretože by museli prejsť všetky kalendárne dni roku 2019 a skúmať, ako mali využité priestory v jednotlivých dňoch, pretože významnou časťou ich práce sú jednorazové aktivity s rôznou dĺžkou konania. 

Výpočet kapacity musí byť realizovaný spravodlivo a tak, aby vytváral verný obraz o skutočnej miere využívania infraštruktúry na hospodárske a nehospodárske účely. Vami navrhovaný výpočet však verný obraz využívania infraštruktúry nevytvára, a preto ho nemožno akceptovať.

Pre zabezpečenie verného obrazu využívania infraštruktúry na hospodárske/nehospodárske účely nemožno na jednej strane navyšovať celkovú kapacitu infraštruktúry o  čas počas ktorého nie sú predmetné priestory prevádzkované vôbec, t.j. nedochádza de facto k žiadnemu ani hospodárskemu ani nehospodárskemu využívaniu infraštruktúry (napr. nočné hodiny kedy sa spravidla nevykonáva vôbec žiadna činnosť, ale je potrebné zachovať tepelnú pohodu v budove) a na druhej strane započítavať len presne vymedzené hodiny, počas ktorých bola infraštruktúra využívaná na hospodárske účely.

Je potrebné poukázať na to, že nie je reálne aby bola infraštruktúra využívaná na 100% celkového potenciálu kapacity, t.j. maximálneho ročného časového fondu (24 hodín denne 365 dní v roku) a teda, že prirodzene existuje značný časový priestor počas ktorého nedochádza k žiadnej prevádzke, hoci vznikajú určité náklady súvisiace „s vlastníctvom a zodpovednosťou za riadnu starostlivosť o predmetnú infraštruktúru“ – napr. vykurovanie.

Maximálny ročný časový fond využívania infraštruktúry (24 x 365) je len teoretickým potenciálom kapacity a v praxi nepredstavuje celkovú reálnu kapacitu infraštruktúry. Z uvedeného dôvodu preto v tých prípadoch, kedy je potrebné zohľadniť aj časový faktor využívania infraštruktúry, je potrebné vychádzať so skutočných prevádzkových hodín infraštruktúry (prípadne aj jej jednotlivých miestností, ak majú odlišnú prevádzkovú dobu) za rok.

V prípade zmiešaného využívania infraštruktúry, ktorá má viacúčelové využitie, resp. dochádza k striedaniu krátkodobých (prípadne jednorazových/nárazových) a dlhodobých (jasných/plánovaných) činností/užívania, je potrebné ku každej takejto ploche a čase jej prevádzky pristupovať individuálne.

Tento princíp/spôsob výpočtu je predstavený aj v rámci príkladu v textovej časti finančnej analýzy.

V prvom kroku je potrebné určiť celkovú ročnú kapacitu infraštruktúry (priestor x prevádzkový čas) sumárne za hospodársku aj nehospodársku činnosť (pritom je možné individuálne posúdiť aj jednotlivé časti/miestnosti infraštruktúry, ich plochu a prípadne aj odlišnú dobu prevádzky). Následne je potrebné vyčleniť z tohto sumáru priestor a čas využívaný na hospodárske účely. Následne sa vykoná podiel kapacity využívanej na hospodárske účely (vypočítanej ako „časopriestor“) k celkovej kapacite infraštruktúry ako celku (vypočítanej opäť ako „časopriestor“ na základe rovnakej logiky ako pri hospodárskej činnosti). Uvedený postup je značne náročný avšak je vereným obrazom využívania infraštruktúry.

Pre úplnosť tiež uvádzame, že v jednoduchých prípadoch, kedy je infraštruktúra prevádzkovaná stabilne (pravidelne opakujúce sa činnosti/užívanie v rovnakých a nemenných prevádzkových dobách na tých istých jasne vymedzených plochách) nie je nevyhnutné zohľadnenie časového faktoru a je postačujúci výpočet prostým podielom plochy využívanej na hospodárske účely k celkovej ploche infraštruktúry (napr. celá infraštruktúra ja využívaná na nehospodárske účely, ale 15% plochy sa každoročne komerčne prenajíma podniku sídliacemu v budove). Tento princíp/spôsob výpočtu je takisto predstavený v rámci príkladu v textovej časti finančnej analýzy.

Je na žiadateľovi, aby zvolil správny spôsob výpočtu v závislosti od špecifík infraštruktúry a jej prevádzky. Vyššie opísané princípy však musia byť dodržané a výpočet by mal vytvárať verný obraz skutočného využívania infraštruktúry na hospodárske/nehospodárske účely.

 

20. Je riešenie bezbariérovosti v projekte povinné, nakoľko žiadateľ doteraz nemá vyriešený bezbarierový prístup do kultúrnej inštitúcie?

Projekt, ktorý je predmetom konania o ŽoNFP, musí spĺňať aj podmienku oprávnenosti z hľadiska súladu s horizontálnymi princípmi.

V zmysle výzvy sú oprávnenými aktivitami len aktivity vykonávané prednostne v interiéri kultúrnych inštitúcií. Všetky výdavky sú oprávnené len v prípade, ak ich využitie je opodstatnené v rámci činnosti príslušnej kultúrnej inštitúcie. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia súladu projektu s horizontálnym princípom Nediskriminácia sú výdavky v exteriéri budovy oprávnené za predpokladu, že smerujú k zabezpečeniu prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom žiadateľ je povinný preukázať, že prístup osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie nie je v súčasnosti zabezpečený, resp. nespĺňa požadované parametre.

Toto zdôvodnenie musí byť súčasťou projektovej dokumentácie stavby, resp. musí byť uvedené v tabuľke 7.2 ŽoNFP.

Ak už žiadateľ má v budove kultúrnej inštitúcie otázku bezbariérovosti vyriešenú, uvedie túto skutočnosť v Formulári ŽoNFP (časť 7 Popis projektu).

Stavebné riešenie nebytovej budovy a inžinierskej stavby v časti určenej na užívanie verejnosťou musí byť realizované v súlade s § 63 a § 64 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z.. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Plnenie tejto PPP sa viaže k obdobiu od predloženia ŽoNFP (kedy žiadateľ deklaruje jej splnenie na základe údajov poskytnutých v ŽoNFP) do momentu finančného ukončenia projektu.

 

21. Ako sa počíta min. 5% spolufinancovanie zo zdrojov prijímateľa?

V zmysle časti 1.4 výzvy sa spolufinancovanie zo zdrojov prijímateľa počíta z celkových oprávnených výdavkov projektu (ďalej len „COV“). Tzn. COV (100 %) =  NFP (max. 95% z COV) + vlastné zdroje prijímateľa (min. 5 % z COV).

Pri výpočte minimálneho spolufinancovania zo zdrojov prijímateľa je však potrebné vypočítať aj výšku NFP na projekt z dôvodu,  či je splnená podmienka poskytnutia príspevku č. 18  výzvy (ďalej len „PPP“). Vo výzve je v tejto PPP určené, že maximálna výška príspevku je 200 000 Eur. Táto suma predstavuje maximálnu výšku NFP, ktorú je možné prijímateľovi poskytnúť na financovanie jedného projektu. 5 % výška spolufinancovania zo zdrojov prijímateľa v tomto prípade predstavuje sumu 10 526,31 Eur, COV predstavujú sumu 210 526,31 Eur (výpočet 5-%-ného spolufinancovania:   200 000 / 95 x 5 = 10 526,31).

Ak je suma NFP vyššia ako 200 000 Eur, je potrebné buď znížiť výšku COV, alebo zvýšiť podiel spolufinancovania zo zdrojov prijímateľa tak, aby výška NFP bola max. 95 % z COV.

Príklad 1: Ak vyjdú žiadateľovi v rozpočte projektu COV vo výške 115 000 Eur, NFP max. 95 % je 109 250 Eur (115 000 x 0,95 = 109 250 Eur),  vlastné spolufinancovanie min. 5 % je 5 750 Eur (115 000 x 0,05 = 5 750 Eur). Táto suma NFP spĺňa PPP č. 18.

Príklad 2: Ak vyjdú žiadateľovi v rozpočte projektu COV vo výške 215 000 Eur, NFP max. 95 % je 204 250 Eur (215 000 x 0,95 = 204 250 Eur),  vlastné spolufinancovanie min. 5 % je 10 750 Eur (215 000 x 0,05 = 10 750 Eur). Táto suma NFP nespĺňa PPP č. 18.

 

22. Ako je najvhodnejšie uviesť  NFP v tabuľke finančnej analýzy, aby sme dostali korektné výsledky? 

V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi financovaním investície ako takej a financovaním prevádzky z pohľadu udržateľnosti.

Financovanie investície:

Príjmy projektu zo zdrojov NFP sa do analýzy osobitne neuvádzajú.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že investícia bude financovaná zo zdrojov NFP (keď bude projekt úspešný, inak sa ani realizovať nebude) a preto, ak žiadateľ neplánuje získať úver na financovanie čo i len časti investície (napr. na povinné spolufinancovanie oprávnených výdavkov + neoprávnených výdavkov, ak ich projekt obsahuje), uvedie na riadku 6 finančnej analýzy “Načerpanie úveru (istina) na financovanie investície” hodnu 0 a finančná analýza automaticky dopočíta, že zdrojmi financovania investície sú vlastné zdroje – riadok č. 5 “Vlastné zdroje žiadateľa na financovanie investície”. Tieto je možné vnímať “ako zdroje NFP + vlastné spolufinancovanie oprávnených/neoprávnených výdavkov”, keď bude projekt schválený.

Pokiaľ projekt negeneruje dostatočné príjmy, tak nastáva situácia, že príjmy z investície nepokryjú investičné výdavky (investícia je stratová). Uvedená skutočnosť nie je sama o sebe diskvalifikačným kritériom a poukazuje práve na potrebu financovania investície projektu (obnovu infraštruktúry) z NFP (inak by projekt realizovateľný nebol). Túto skutočnosť si však nemožno zamieňať priamo s finančnou udržateľnosťou prevádzky (hoci ide o prepojené nádoby).

Financovanie prevádzky a udržateľnosť:

Udržateľnosť sa počíta na základe schopnosti žiadateľa pokryť prevádzkové výdavky (nemusí dôjsť aj k pokrytiu investičných výdavkov projektu) a tým zabezpečiť dlhodobú prevádzku obnovenej infraštruktúry. Samotná udržateľnosť nie je ovplyvnená zdrojmi financovania NFP, lebo tieto sa vzťahujú k financovaniu investície (viď odsek vyššie). Ak prevádzkové príjmy z projektu nie sú postačujúce na krytie bežných prevádzkových výdavkov vzniká potreba, aby žiadateľ zabezpečil dofinancovanie prevádzky z iných ako projektom generovaných príjmov. V tomto prípade je potrebné sa vysporiadať s “dofinancovaním” prevádzkových výdavkov projektu v každom roku finančnej analýzy tak, aby bola finančná udržateľnosť prevádzky “garantovaná”.

V prípade, ak dofinancovanie prevádzky ako takej sa budete realizovať z iných “dotačných zdrojov” napr. od zriaďovateľa, slúži riadok č. 30 finančnej analýzy “Prevádzkové dotácie/dofinancovanie prevádzky”. V rámci tohto riadku uvediete, ako ročné prevádzkové dotácie získate na krytie bežných prevádzkových výdavkov. Pokiaľ ich hodnoty budú dostatočné bude výsledok na riadku č. 31 “Hodnota CASH-FLOW KUMULATÍVNE po zohľadnení prevádzkových dotácií” kladná alebo minimálne nulová (nie záporná) hodnota v každom roku, taktiež bude celková udržateľnosť prevádzky (na riadku č. 36 finančnej analýzy) vyhodnotená pozitívne.

Alternatívne je možné zabezpečiť zdroje dofinancovania prevádzky aj prostredníctvom vyplnenia údajov v tabuľke č. 4 finančnej analýzy “Úver na financovanie prevádzky”, kedy prijatý úver spôsobí nárast cash-flow v jednotlivých rokoch tak, že pokryuje prevádzkové výdavky v každom roku (kvázi prekleňovací úver).

Vyššie uvedené princípy rešpektuje finančná analýza v MS Exceli (vzorce) ako aj inštrukcia k vyplneniu finančnej analýzy uvedená v textovej časti finančnej analýzy.

V tomto kontexte si ešte dovoľujeme upriamiť Vašu pozornosť na skutočnosť, že prevádzkové príjmy a prevádzkové výdavky uvádzané vo finančnej analýze, by mali byť určené tzv. prírastkovou metódou, t.j. malo by ísť o príjmy, ktoré vzniknú v dôsledku realizácie projektu (pôvodné príjmy za poskytované služby sa nezohľadňujú) a zároveň o výdavky, ktoré vzniknú/usporia sa dodatočne v dôsledku realizácie projektu. Vo finančnej analýze by teda nemali byť zohľadňované prevádzkové príjmy a prevádzkové výdavky infraštruktúry ako celku, ale len “projektom vyvolané zmeny na strane prevádzkových príjmov a prevádzkových výdavkov”. Za istých okolností tak projekt ani nemusí vygenerovať dodatočné prevádzkové príjmy (napr. sa v dôsledku obnovy infraštruktúry nezvýšia doterajšie poplatky ani nemožno objektívne očakávať nárast počtu platiacich návštevníkov) ani vygenerovať zmenu v prevádzkových výdavkoch (prevádzkové výdavky budú na tej istej úrovni). V textovej časti finančnej analýzy sú uvedené príklady na bližšie vysvetlenie princípu zohľadnenia tzv. prírastkovej metódy.

 

23. Kde uvádza žiadateľ tzv. Normovanú návštevnosť kultúrnej inštitúcie?

Normovaná návštevnosť KI sa neuvádza nikde v rámci ŽoNFP. SO si overí tento údaj u spracovateľa, ktorým je Národné osvetové centrum.

 

24. Sú oprávnenými výdavkami výdavky slúžiace na vybavenie kuchyne v kultúrnej inštitúcii?

Nie, žiadny výdavok na kuchynské vybavenie KI nemožno považovať za oprávnený v zmysle predmetnej výzvy.

 

25. Ako postupovať pri elektronickom podpisovaní a odosielaní žiadosti o NFP?  

Žiadateľ predkladá formulár ŽoNFP Poskytovateľovi elektronicky, a to:

vrátane príloh prostredníctvom verejnej časti ITMS2014+ a zároveň

bez príloh prostredníctvom elektronickej schránky MK SR podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovaným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou žiadateľa.

Inštruktážne video pre žiadateľov k elektronickému podpisovaniu a odosielaniu žiadostí o NFP priamo v ITMS2014+ (prostredníctvom integrácie ITMS2014+ s Ústredným portálom verejnej správy) si môžete pozrieť TU.

 

26. Ako postupovať pri výpočte kapacity kultúrnej inštitúcie na hospodárske/nehospodárske, resp. kultúrne/iné účely?

Modelový príklad výpočtu kapacity používanej na hospodárske/nehospodárske, resp. kultúrne/iné činnosti

 

 

Last update: 22. November 2021 / Branislav Gál

Share