Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína život a tvorbu významného slovenského básnika a saleziánskeho kňaza Štefana Sandtnera (*30. apríl 1916, Pezinok – †14. august 2006, Bratislava), ktorý sa preslávil nielen poéziou, ale aj aktívnou publicistickou a duchovnou činnosťou.
Štefan Sandtner pochádzal z Limbachu. V rokoch 1929 – 1938 študoval na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne a maturitu zložil na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Teológiu študoval na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme (1939 – 1943) a súčasne študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde redigoval študentský časopis Nezábudky. Vysvätený bol 23. marca 1943 v Bazilike Svätého srdca v Ríme.
Po vysvätení pôsobil v saleziánskych formačných domoch v Hronskom Beňadiku, Trnave, Hodoch pri Galante a v Šaštíne. V rokoch 1943 – 1948 redigoval saleziánsky časopis Mládež a misie. V apríli 1950 boli kláštory zrušené a Štefan Sandtner bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia „za velezradu.“ Väznený bol v Leopoldove, Bratislave, Ilave a Mírove, pričom na slobodu sa dostal amnestiou v roku 1960.
Po rehabilitácii pracoval ako skladový robotník v OSP v Pezinku až do odchodu do invalidného dôchodku v roku 1968. Po roku 1989 žil v bratislavskom saleziánskom domove dona Bosca, kde sa opäť venoval redakčnej práci a spoluredigoval časopis Don Bosco.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína jeho literárny, duchovný a publicistický odkaz, ako aj jeho odhodlanie zachovať kultúrnu a duchovnú tradíciu Slovenska aj napriek nepriazni totalitného režimu.
Posledná aktualizácia: 30. apríla 2026 / Komunikácia Protokol
