Pripomíname si 30. výročie úmrtia Svetozára Stračinu

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína život a dielo Svetozára Stračinu (*3. december 1940, Turčiansky Svätý Martin – +26. február 1996, Bratislava), jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov druhej polovice 20. storočia, ktorého tvorba zásadným spôsobom ovplyvnila oblasť scénickej hudby, filmu a folklóru.

Svetozár Stračina vyrastal v Banskej Bystrici v početnej rodine, ktorá formovala jeho zmysel pre toleranciu, samostatnosť a ľudské hodnoty. Hudbe sa venoval od útleho detstva. Už ako štvorročný hrával na harmonike, neskôr študoval klavír. V pätnástich rokoch odišiel do Bratislavy, kde absolvoval Štátne konzervatórium, študoval hru na akordeón a kompozíciu a aktívne sa zapojil do umeleckého života nastupujúcej generácie orientovanej na moderné tvorivé prúdy.

Popri štúdiu sa venoval scénickej hudbe pre divadlo, pantomímu, rozhlas, televíziu i film. Významným medzníkom v jeho tvorbe sa stala spolupráca s umeleckým súborom Lúčnica, kde pôsobil najprv ako korepetítor a neskôr ako hlavný skladateľ. Jeho životné dielo je úzko späté aj so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom (SĽUK). Pre obe telesá vytvoril viac ako 130 skladieb, ktoré sa stali trvalou súčasťou ich repertoáru.

Svetozár Stračina sa celý život intenzívne venoval folklóru a to nielen ako skladateľ, ale aj ako výskumník. V teréne zhromažďoval autentické nahrávky ľudovej hudby, z ktorých si vytvoril rozsiahly archív. Je autorom hudby k približne 160 filmom a televíznym inscenáciám a jeho kompozície pre rozhlas, najmä cyklus Music for Tape, získali významné medzinárodné ocenenia.

Významná je aj jeho spolupráca s folklórnymi festivalmi a gramofónové nahrávky piesní a hudby z regiónov Oravy, Liptova, Podpoľania, Kysúc či Terchovej. V posledných rokoch života sa aktívne zapájal do organizačného a odborného diania. Od roku 1990 bol predsedom Spolku hudobného folklóru.

Svetozár Stračina bol osobnosťou výnimočnej pracovitosti, citlivosti a umeleckej integrity. Zomrel 26. februára 1996 nad partitúrou programu Haravary pre SĽUK, ktorého premiéry sa už nedožil.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyzdvihuje jeho hudobný odkaz, ktorý dodnes formuje slovenskú kultúrnu identitu a patrí k trvalým hodnotám nášho kultúrneho dedičstva.