Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína významnú slovenskú spisovateľku, poetku a autorku literatúry pre deti a mládež Ľudmilu Podjavorinskú (*26. apríl 1872, Bzince pod Javorinou – †2. marec 1951, Nové Mesto nad Váhom).
Ľudmila Podjavorinská patrí k významným predstaviteľkám slovenskej literatúry pre deti i dospelých. V slovenskej poézii stojí medzi generáciou Hviezdoslavovou a Kraskovou. Je autorkou lyrických zbierok ako Z vesny života (1895) či Piesne samoty (1942) a balád, napr. Balady (1930) a Balady a povesti (1946).
V próze čerpala inšpiráciu z dedinského prostredia, písala drobné črty, humoresky, poviedky so sociálnou a ženskou tematikou (Ondráš, Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Postupne). Podstatnú časť jej literárnej tvorby tvoria diela pre deti a mládež a to od veršovaných zbierok (Kytka veršov pre slovenské dietky, 1921 alebo Veršíky pre maličkých, 1930) po príbehy so zvieracími hrdinami (Zajko-Bojko, 1930; Škovránok, 1939; Čin-Čin, 1943). Významné sú aj jej rozprávky, napr. Čarovné skielka (1931) a novela Baránok Boží (1932).
Ľudmila Podjavorinská sa venovala aj prekladateľskej a publicistickej práci a jej tvorba inšpirovala rozhlasové, televízne a scénické spracovania. Jej dielo významne prispelo k rozvoju slovenskej literatúry, obzvlášť detskej literatúry a formovalo slovenské kultúrne dedičstvo 20. storočia.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pri tejto príležitosti oceňuje prínos Ľudmily Podjavorinskej k slovenskej literatúre a kultúre a pripomína jej významnú úlohu v duchovnom a umeleckom dedičstve Slovenska.
Posledná aktualizácia: 3. marca 2026 / Komunikácia Protokol
