Veľkonočné koncerty Slovenskej filharmónie

V stredu a vo štvrtok 1. a 2. apríla 2026 o 19.00 zaznejú v Koncertnej sieni SF Veľkonočné koncerty. Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor /zbormajster Adam Sedlický/ – traja sólisti Katarzyna Drelich, soprán, Jana Kurucová, mezzosoprán, Pavol Kubáň, barytón pod taktovkou slovenského dirigenta Maroša Potokára uvedú dramaturgicky silnú programovú zostavu diel, zameranú na duchovnú očistu pri príležitosti jedného z najväčších kresťanských sviatkov Veľkej noci – Tajomstvo Veľkého piatku z opery Parsifal Richarda Wagnera, často uvádzané aj samostatne v koncertnej podobe, ponúka jedinečnú možnosť nahliadnuť do sveta, v ktorom sa hudba stáva priestorom pre vnútorné stíšenie sa, premenu a hlboké duchovné precitnutie. K najpôsobivejším textom kresťanskej tradície patrí Stabat Mater. Stredoveká sekvencia z 13. storočia, začínajúca veršom „Stabat mater dolorosa“ („Stála matka bolestná“), zachytáva jeden z najintenzívnejších obrazov európskej duchovnej kultúry. Máriu, stojacu pod krížom, oplakávajúcu smrť svojho syna. V priebehu stáročí tento text inšpiroval nespočetné množstvo skladateľov. V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie zaznie Stabat Mater pre sóla, zbor a orchester, op. 53 Karola Szymanowského, najvýznamnejšieho poľského skladateľa po Chopinovi, ktorý skomponoval dielo v rokoch 1925/1926 na poľský preklad liturgického textu a venoval ho pamiatke svojej netere, ktorá zomrela v mladom veku. Nasledovať bude meditatívna hudobná modlitba Totus tuus pre miešaný zbor a cappella, op. 60 Henryka Mikołaja Góreckeho, ktorá vznikla pri príležitosti tretej pastoračnej návštevy pápeža Jána Pavla II. v jeho rodnom Poľsku v roku 1987 a jej názov vychádza z osobného motta pápeža „Totus tuus sum, Maria“ („Som celý tvoj, Mária“). Symfonická báseň Smrť a premenenie Richarda Straussa z roku 1889 zachytáva posledné chvíle života a jeho duševné vyslobodenie.