Vo veku 95 rokov zomrela herečka Mária Kráľovičová
Vo veku 95 rokov zomrela v pondelok 5. decembra v neskorých večerných hodinách Mária Kráľovičová. O úmrtí herečky informovala agentúra TASR s odvolaním sa na tlačovú tajomníčku Slovenského národného divadla Izabelu Pažítkovú. Mária Kráľovičová stvárnila desiatky významných postáv v klasickej i v súč...
Vo veku 95 rokov zomrela v pondelok 5. decembra v neskorých večerných hodinách Mária Kráľovičová. O úmrtí herečky informovala agentúra TASR s odvolaním sa na tlačovú tajomníčku Slovenského národného divadla Izabelu Pažítkovú.
Mária Kráľovičová stvárnila desiatky významných postáv v klasickej i v súčasnej slovenskej a svetovej dráme. Na doskách Slovenského národného divadla účinkovala nepretržite až 74 rokov.
Narodila sa 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Keď mala 15 rokov odišla za prácou do Bratislavy. Po skončení druhej svetovej vojny sa prihlásila na konkurz, v ktorom hľadali hercov a herečky do slovenských divadiel. Konkurz sa konal v historickej budove SND, kde Mária Kráľovičová svojím hereckým nadaním očarila jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga Andreja Bagara.
Hereckú kariéru začala v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.
V rokoch 1947 – 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Od 1. januára 1948 sa stala členkou SND, kde pôsobila nepretržite 74 rokov až do 1. januára 2022.
Na javisku bola kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Bolo Oféliou, Júliou, svätou Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marylin Monroe. Osudnou sa jej stala Sládkovičova Marína.
Mária Kráľovičová bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 ju režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá odštartovala sériu legendárnych televíznych pondelkov. Televízia priniesla Márii Kráľovičovej množstvo ďalších hereckých príležitostí. Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).
Na striebornom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950), neskôr si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006).
V roku 2002 jej prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a o desať rokov neskôr dostala Medailu prezidenta SR. V rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy.
Česť jej pamiatke.
