Bartókov Koncert pre orchester pod taktovkou „la maestry“
Špičková dirigentka Oksana Lyniv sa so slovenským orchestrom predstaví prvýkrát: So Štátnou filharmóniou Košice (ŠFK) pretlmočí Čajkovského romantický jazyk v slávnom Koncerte pre klavír č. 1 b mol. Precíznu kombináciu archaizmu a modernej energie sľubuje Bartókov Koncert pre orchester a pod taktovk...
Špičková dirigentka Oksana Lyniv sa so slovenským orchestrom predstaví prvýkrát: So Štátnou filharmóniou Košice (ŠFK) pretlmočí Čajkovského romantický jazyk v slávnom Koncerte pre klavír č. 1 b mol. Precíznu kombináciu archaizmu a modernej energie sľubuje Bartókov Koncert pre orchester a pod taktovkou Lyniv zaznie aj Modlitba za Ukrajinu od Silvestrova. Večer 30. apríla od 19:00 patrí v Dome umenia podujatiu ČAJKOVSKÉHO KLAVÍRNY KONCERT. Na klavíri bude hrať Valère Burnon.
Keď sa Oksana Lyniv rozhodla študovať dirigovanie, často počúvala, že sa ako žena na veľké pódiá nikdy nedostane. Nepriaznivú prognózu prelamovala ďalšími a ďalšími debutmi a postami – pôsobila ako asistentka Kirilla Petrenka v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, ako šéfdirigentka opery a filharmónie v Grazi, v roku 2024 debutovala v Metropolitnej opere, roku 2021 sa zapísala ako prvá dirigentka v histórii Bayreuthského festivalu. Aktuálne je prvou hudobnou riaditeľkou Teatro Comunale di Bologna. Bez pochýb: „la maestra“, s ktorou sa môžu návštevníci stretnúť v ŠFK 30. apríla už o 18:00 na diskusii O koncerte pred koncertom v Malej sále Domu umenia.
Sólo pre košických filharmonikov
Žena s mimoriadnym umeleckým životopisom bude v Košiciach dirigovať Koncert pre orchester Bélu Bartóka. „Jeho hudobný jazyk mi je veľmi blízky – od dirigenta vyžaduje rytmickú presnosť, veľkú predstavivosť a hlboké emocionálne nasadenie,“ vraví Oksana Lyniv. Už názov diela prezrádza hlavnú črtu. „Bartók jedinečným spôsobom pristupuje k orchestru ako k súboru sólistov, čo robí skladbu mimoriadne atraktívnou pre hudobníkov aj dirigenta. Napriek virtuozite a brilantným efektom spočíva skutočná sila v autentickej symfonickej forme a hlbokej výrazovej vrstve. Je ukrytá pod folklórnymi prvkami, tanečnými rytmami a archaizujúcimi tóninovými štruktúrami,“ objasňuje dirigentka.
Koncert Bartók napísal v roku 1943 počas exilu v Spojených štátoch, kde sa spočiatku boril s osamelosťou, finančnými problémami a zdravotným stavom. Paradoxne, v mizérii sa mu podarilo vytvoriť dielo plné vitality, humoru a energie. Objednávka pre Bostonský orchester mu priniesla umelecký a finančný impulz aj okamžitý úspech u publika i kritikov. Melodika a rytmus skladby sú zakorenené v stredoeurópskej a balkánskej folklórnej tradícii. Kombinácia moderného a archaického dostala Koncert pre orchester medzi kľúčové diela 20. storočia.
Esencia romantizmu? Čajkovského „klavírny“ b mol
Vo štvrtok zaznie v ŠFK aj Čajkovského Koncert pre klavír č. 1 b mol. Prvá časť skladby je jednou z najikonickejších úsekov v dejinách klavírnej literatúry. Monumentálny úvod s mohutnými akordmi klavíra ponúka kardinálnu vzorku Čajkovského hudobného jazyka, romantizmu a pátosu. Za klavír sa posadí Valère Burnon, víťaz prestížnych medzinárodných súťaží. Interpret spolupracoval s Kráľovským komorným orchestrom Valónska, so Sinfonia Varsovia či s orchestrami v Bruseli, Liège, Antverpách alebo Miláne.
Na programe večera je aj Prayer for Ukraine (Modlitba za Ukrajinu) ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova. Dielo vzniklo v roku 2014 ako reakcia na dianie v krajine, keď sa Ukrajinci postavili proti ruskej anexii Krymu. Silvestrov pracoval s hymnami, elégiami či modlitbami. Výsledkom je univerzálne posolstvo mieru a nádeje pre ľudstvo.
Koncert z abonentného cyklu A s názvom ČAJKOVSKÉHO KLAVÍRNY KONCERT sa uskutoční vo štvrtok 30. apríla 2026 o 19:00 v Dome umenia. Na stretnutie O koncerte pred koncertom v Malej sále Domu umenia sa dostanete o 18:00 s platnou vstupenkou na koncert. Cena vstupného je 18/14/12 €, v lóži 22 €. Vstupenky na podujatia ŠFK sú v predaji aj so zľavami 30 percent vo vstupenkovej pokladni Domu umenia od pondelka do štvrtka (10:00 – 12:00, 14:00 – 17:00) a hodinu pred podujatím, ako aj online na webe www.sfk.sk.
Dirigentka Oksana Lyniv: Každý významný debut pomáha otvárať cestu ďalším generáciám žien
„Brava, maestra!“ Ozýva sa v koncertných sálach častejšie a častejšie, hoci dirigentské remeslo je stále silnou doménou mužov. Štátna filharmónia Košice (ŠFK) bude hrať vo štvrtok 30. apríla 2026 pod taktovkou dirigentky absolútnej svetovej špičky. Program Silvestrov – Čajkovskij – Bartók povedie prvá žena na poste hudobnej riaditeľky v histórii divadla Teatro Comunale di Bologna. V roku 2026 sa vráti piatykrát po sebe na Bayreuth Festival, slovenský orchester diriguje prvýkrát: Oksana LYNIV.
Dramaturgicky sa špeciálne tešíme na fascinujúci Bartókov Koncert pre orchester. Ako ho vnímate z Vášho pohľadu – čo je na ňom pre Vás charakteristické a fascinujúce?
Bartók patrí medzi mojich najobľúbenejších skladateľov. Jeho hudobný jazyk mi je veľmi blízky – od dirigenta vyžaduje rytmickú presnosť, veľkú predstavivosť a hlboké emocionálne nasadenie. V ranom období bol Béla Bartók zanieteným patriotom svojej vlasti, Maďarska. Zároveň bol priekopníkom a odborníkom v oblasti zberu a výskumu ľudovej hudby. Jeho práca s týmto materiálom zásadne formovala jeho vlastný kompozičný štýl. Vďaka rozsiahlemu výskumu si však uvedomil aj hlboké prepojenia a vzájomné vplyvy medzi rôznymi kultúrami. Napríklad v jeho zbierkach nájdeme množstvo ukrajinských ľudových piesní – v rokoch 1888 až 1899 žil vo Vynohradive, kde začal komponovať a kde sa uskutočnili aj jeho prvé verejné vystúpenia ako klaviristu.
Na sklonku života Bartók tragicky stratil svoju vlasť v niekoľkých zmysloch: najprv bol nútený ju opustiť z politických dôvodov; potom sa už nedokázal stotožniť s politickým smerovaním Maďarska; a napokon v exile v Spojených štátoch s rozčarovaním zistil, že o jeho výskum a rozsiahle zbierky maďarskej i inej ľudovej hudby je len malý záujem. Koncert pre orchester vznikol v roku 1943 počas jeho amerického exilu, pričom definitívnu revíziu dokončil v roku 1945. Možno ho chápať ako istý druh rozlúčky so svetom – dielo chorého a rozčarovaného umelca, ktorý stratil vlasť aj mnohé humanistické ideály a ktorý sa možno naposledy obzerá za svojím životom prostredníctvom zvuku a hudby.
Jedna z určujúcich čŕt Koncertu pre orchester je naznačená už v samotnom názve: jednotlivé nástrojové skupiny postupne preberajú sólistické úlohy. Hoci sa táto myšlienka objavuje aj u skladateľov ako Hindemith či Kodály, Bartók jedinečným spôsobom pristupuje k celému orchestru ako k súboru sólistov, čo robí skladbu mimoriadne atraktívnou pre hudobníkov aj dirigenta. Napriek virtuozite a brilantným efektom spočíva skutočná sila diela v jeho autentickej symfonickej forme a hlbokej výrazovej vrstve, ukrytej pod folklórnymi prvkami, tanečnými rytmami a využitím archaizujúcich tóninových štruktúr.
Na programe máme aj ukrajinského a ruského skladateľa. Ide o kombináciu na základe dramaturgických a hudobných parametrov alebo aj o spoločenský odkaz?
Uvedenie Klavírneho koncertu č. 1 bolo želaním ŠFK. Rada by som pripomenula, že Piotr Iľjič Čajkovskij, rovnako ako celé jeho dielo, je úzko spätý s Ukrajinou. Počas života ju často navštevoval – Brailiv, Nyzy, Kyjev či sídlo jeho sestry v Kamjanke. Inšpiráciu čerpal z prírody, miestnych tradícií i ľudovej hudby. Viac než štyridsať jeho diel vzniklo práve na Ukrajine a mnohé z nich obsahujú citácie ukrajinských ľudových piesní.
Platí to aj pre jeho prvý klavírny koncert. Jeho brat a prvý životopisec Modest Čajkovskij uvádza, že hlavná téma prvej časti bola inšpirovaná „spevom lirnykov – maloruských slepých žobrákov, zaznamenaným na trhu v Kamjanke“, zatiaľ čo finále vychádza z inej ukrajinskej ľudovej melódie, jarnej piesne „Vyjdi, vyjdi, Ivanku“. Na rozdiel od prvej časti tu skladateľ túto tému výrazne neprepracúva, ale zachováva jej pôvodný tanečný charakter.
Je zaujímavé, že počas svojho života bol Čajkovskij v Rusku ostro kritizovaný za to, že nie je „dostatočne ruský“ a že jeho hudba nie je dosť národná. Súviselo to aj s tým, že bol silne ovplyvnený svojimi cestami po Európe a širšími medzinárodnými umeleckými tradíciami.
Štvrtkový koncert sa začne Vašou „volenkou“ – Silvestrovovou Modlitbou za Ukrajinu…
Valentin Silvestrov je pre mňa jedným z najvýznamnejších žijúcich ukrajinských skladateľov s výrazným medzinárodným renomé. Vo všeobecnosti je pre mňa udržiavanie kontaktu s mojou krajinou a uvádzanie hudby ukrajinských skladateľov zásadné. Vidím v tom určitú paralelu so svetonázorom Bélu Bartóka. Nejde o politické gesto, ale o hlboký pocit zakorenenia – korene, ktoré nás ako ľudí spájajú, zároveň sa prelínajú s inými kultúrami a dávajú vzniknúť niečomu skutočne hodnotnému.
Mnoho sa diskutuje o líderstve v ženskom rode – čelia ženy vo vedúcich pozíciách iným alebo väčším výzvam než muži? A naopak, môžu sa stať vlastnosti tradične spájané so ženskosťou zdrojom sily v riadení? Ako vnímate tieto otázniky v dirigentskej špičke?
Moderná profesia dirigenta sa sformovala až v 19. storočí, v čase, keď boli spoločenské úlohy žien prísne obmedzené a do veľkej miery závislé od mužov. Stačí si prečítať dobové tlačové články – spôsob, akým boli ženy hodnotené ako profesionálne hudobníčky, je z dnešného pohľadu šokujúci a dnes už nepredstaviteľný. Našťastie sa táto situácia postupne mení spolu so spoločenským vývojom. Hudobný svet sa čoraz viac usiluje o rovnaké hodnotenie umelcov a tento posun je jednoznačne pozitívny.
Keď som začínala študovať, len málo žien si trúflo vstúpiť do tejto profesie. Úspešné ženské vzory takmer neexistovali. Dokonca aj u mňa v rodine sa na moje rozhodnutie pozerali skepticky. Často som počúvala, že sa nikdy nedostanem na pódium a nanajvýš budem dirigovať kostolný zbor. Keď som si však kládla otázku, či by som sa mohla vydať inou cestou, cítila som, že bez tohto povolania by môj život stratil zmysel. Hlavnou motiváciou nebolo búranie rodových stereotypov, ale úprimná vášeň pre túto profesiu. Najdôležitejšia pre mňa bola kvalita interpretácie a skutočná oddanosť hudbe i skladateľovmu zámeru.
Dnes sa situácia v hudobnom svete výrazne zmenila. Takmer každý orchester pozýva každú sezónu viacero dirigentiek a stáva sa to prirodzenou a vítanou praxou. Silným príkladom pozitívnej zmeny a aktívnej podpory dirigentiek je medzinárodná súťaž La Maestra pre dirigentky, ktorú v roku 2019 založili Philharmonie de Paris a Paris Mozart Orchestra. Mala som česť byť predsedníčkou poroty tohto ročníka. Súťaž ponúka štedré ocenenia, prestížne umelecké príležitosti a prostredníctvom svojej akadémie aj komplexné vzdelávanie, mentoring a dlhodobú podporu kariéry. Postupne začíname vídať ženy na čele špičkových orchestrov. Napriek tomu však celý systém klasickej hudby zostáva do veľkej miery patriarchálny. Viac než 90 percent najprestížnejších vedúcich pozícií – hudobných riaditeľov a šéfdirigentov po celom svete – stále zastávajú muži.
Pre mňa je vystupovanie na najvýznamnejších svetových pódiách predovšetkým veľkou zodpovednosťou, pretože každý významný debut pomáha otvárať cestu ďalším generáciám žien. Zároveň často myslím na ženy minulosti, ktoré bojovali o svoje miesto v umeleckom svete, o právo na povolanie a uznanie. V tomto zmysle cítim, že my, súčasní umelci, musíme tvoriť nielen v mene budúcnosti, ale aj v mene minulosti – obnovovať pamäť na tie, ktorým nikdy nebola daná plná možnosť umeleckého vyjadrenia.
