Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si dnes pripomína 120. výročie narodenia Rudolfa Dilonga
Pri príležitosti 120. výročia narodenia významného slovenského básnika Rudolfa Dilonga (1. august 1905 – 7. apríl 1986) si Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uctieva pamiatku jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry 20. storočia. Rudolf Dilong počas svojho života významne pri...
Pri príležitosti 120. výročia narodenia významného slovenského básnika Rudolfa Dilonga (1. august 1905 – 7. apríl 1986) si Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uctieva pamiatku jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry 20. storočia.
Rudolf Dilong počas svojho života významne prispel k rozvoju modernej slovenskej poézie i literárnej publicistiky. Bol básnikom, prekladateľom a redaktorom. Jeho tvorba obohatila slovenskú literatúru o originálne básnické diela, charakteristické silným citovým výrazom, obraznosťou a duchovným rozmerom. Jeho poézia často reflektovala prírodu, vieru, ľudskú existenciu a národnú identitu. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladateľskej činnosti a redigovaniu literárnych časopisov.
Medzi jeho významné diela z 30. rokov patria zbierky Budúci ľudia (1931), Slávne na holiach (1932) a Dýchajte, lazy! (1933). Neskôr publikoval aj zbierky s avantgardnými prvkami ako Mesto s ružou (1939), Somnambul (1941) či Konvália (1941). Dramatické obdobie druhej svetovej vojny zachytil v zbierkach Vojna (1942) a Plač (1943).
Po roku 1945 odišiel do exilu – najprv do Argentíny, neskôr do Spojených štátov amerických. Pôsobil ako katolícky kňaz a zároveň zostal literárne činný. V exile vydal viac než 60 básnických zbierok, venoval sa pastorácii medzi Slovákmi a Chorvátmi a istý čas vyučoval aj v chorvátskej škole v Buenos Aires. Hoci boli jeho diela na Slovensku zakázané, šírili sa v samizdatovej podobe a ovplyvnili mladú generáciu autorov.
Z exilového obdobia pochádzajú zbierky Diaľky bez domova, Balady, Za svetlom, Na vrchu nádeje, Dotyk s večnosťou, Pod krížom, Švih, ako aj trilógia Za krásu otčiny. Vydal aj duchovne ladené texty ako Pokora vína, Chodníky, Poď, nasleduj ma, aforistickú zbierku Stlmené slovíčko a autobiografické dielo Cesty vyhnanca. Venoval sa aj próze a dráme, napríklad v románe Človek s láskou (1944) a hre Valin (1940).
Rudolf Dilong zostáva významnou osobnosťou slovenského literárneho dedičstva. Ministerstvo kultúry SR pri tejto príležitosti vzdáva úctu jeho pamiatke a tvorbe, ktorá aj po desaťročiach oslovuje svojou hĺbkou, obraznosťou a duchovným presahom.
