Opustil nás Prof. Oskár Elschek
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prijalo s hlbokým zármutkom správu o úmrtí Prof. Oskára Elscheka (*16. jún 1931, Bratislava – +10. január 2026, Bratislava), jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej muzikológie. Prof. Oskár Elschek absolvoval štúdium hudobnej vedy a estetiky na Filozo...
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky prijalo s hlbokým zármutkom správu o úmrtí Prof. Oskára Elscheka (*16. jún 1931, Bratislava – +10. január 2026, Bratislava), jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej muzikológie.
Prof. Oskár Elschek absolvoval štúdium hudobnej vedy a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1954. Väčšinu svojho profesionálneho života (1954 – 2005) pôsobil v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, kde bol dlhoročným vedúcim etnomuzikologického oddelenia a v rokoch 1990 – 1997 aj jeho riaditeľom.
Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na výskum slovenskej ľudovej hudby, systematickú hudobnú vedu, etnomuzikológiu a hudobnú organológiu. Viedol viaceré významné výskumné projekty doma i v zahraničí. Mimoriadny význam malo jeho pôsobenie pri projekte Fujara, ktorý vyvrcholil zápisom fujary do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO v roku 2005. Následne bola fujara v roku 2011 zapísaná aj do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Popri vedeckej práci sa intenzívne venoval pedagogickej činnosti. Prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde v rokoch 1989 – 1997 viedol Katedru hudobnej vedy, ako aj na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Prednáškové pobyty absolvoval v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku.
Prof. Elschek bol zakladateľom a editorom viacerých významných odborných časopisov a zborníkov, editorom Dejín slovenskej hudby a autorom či spoluautorom kľúčových publikácií o slovenskej ľudovej hudbe a hudobných nástrojoch. Podieľal sa na tvorbe prestížnych svetových hudobných encyklopédií (MGG, Grove, Garland) a bol medzinárodne uznávaným expertom v oblasti etnoorganológie.
Pôsobil aj v medzinárodných odborných štruktúrach, vrátane funkcie viceprezidenta Medzinárodnej rady pre tradičnú hudbu pri UNESCO (1980 – 1997). Dlhodobo spolupracoval s Národným osvetovým centrom, ktoré vydalo viacero jeho odborných publikácií.
Za svoje celoživotné dielo získal viaceré významné ocenenia, medzi nimi Herderovu cenu, Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, Cenu ministra kultúry SR a Cenu Andreja Kmeťa za mimoriadny celoživotný prínos k rozvoju slovenskej muzikológie.
Česť jeho pamiatke.
