Pripomíname si 100. výročie úmrtia Júliusa Botta
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 100. výročie úmrtia Júliusa Botta (*24. júl 1848, Rozložná – †29. september 1926, Revúca), významného slovenského historika, literárneho vedca, advokáta a národného dejateľa.
Július Botto študoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči a Spišskej Novej Vsi. Teológiu ukončil v Prešove v roku 1869 a následne absolvoval aj právnické štúdiá. Celý svoj profesijný život bol spätý s Revúcou – pôsobil ako profesor gymnázia, neskôr ako advokát, po obnovení gymnázia v roku 1919 sa stal jeho profesorom a správcom a od roku 1922 pôsobil ako verejný notár.
Významnú časť jeho života predstavovala historická a literárnovedná práca. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska a Slovákov. Jeho najvýznamnejším dielom je dvojzväzková práca Slováci – vývin ich národného povedomia, ktorá vyšla v rokoch 1906 a 1910. Venoval sa aj dejinám Matice slovenskej a v roku 1923 vydal Dejiny Matice slovenskej.
Július Botto sa venoval aj životopisnej tvorbe. Spracoval monografie viacerých významných osobností slovenského kultúrneho a národného života, medzi nimi Michala Miloslava Hodžu, Jonáša Záborského, Jána Francisciho, Štefana Marka Daxnera a Samuela Tomášika.
Jeho dielo Krátka história Slovákov, vydané v roku 1914, prinieslo stručný pohľad na slovenské dejiny. Botto sa svojou odbornou prácou zaradil medzi významných slovenských historikov svojej doby a jeho práce zostávajú svedectvom o úsilí slovenských vzdelancov o poznanie a interpretáciu vlastných dejín.
Július Botto zomrel 29. septembra 1926 v Revúcej vo veku 78 rokov. Jeho celoživotné pôsobenie bolo späté najmä s históriou Slovenska, literatúrou, vzdelávaním a kultúrnym životom.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si s úctou pripomína osobnosť Júliusa Botta a oceňuje jeho celoživotný prínos pre slovenskú historiografiu, literárnu vedu, vzdelávanie a kultúrny život.
