Pripomíname si 140. výročie narodenia Petra Kompiša ml.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína osobnosť Petra Kompiša (*21. máj 1886, Martin – +12. júl 1945, Praha), spisovateľa, publicistu, dramatika a literárneho vedca, ktorý sa významne podieľal na formovaní slovenskej literatúry a kultúrneho života v prvej polovici 20. storočia.
Peter Kompiš študoval na gymnáziách v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v Místku. Svoje prvé pracovné skúsenosti získal v Prahe a v Lipsku v oblasti kníhkupectva a vydavateľstva. Neskôr pôsobil ako samostatný kníhkupec v Martine, kde zároveň vydával a redigoval odborné periodikum Kupecké, priemyselné a hospodárske noviny.
Počas prvej svetovej vojny bol jej účastníkom, po návrate pracoval v bankovníctve a následne sa venoval novinárskej činnosti. Pôsobil ako redaktor Slovenského týždenníka v Budapešti a neskôr ako vedúci redaktor slovenskej rubriky novín Venkov v Prahe. Od roku 1932 sa venoval slobodnému povolaniu ako spisovateľ a novinár.
Jeho literárna tvorba bola mimoriadne rozmanitá. Písal poéziu, prózu, drámu, publicistiku aj literárnovedné práce. Básnickú tvorbu zhrnul v zbierkach Zlaté lístia (1925) a Stroskotanec sférických letov (1927). Je autorom románov Bankrot (1922) a Osloboditeľ (1927), ako aj viacerých zbierok poviedok a humoresiek.
Venoval sa aj tvorbe pre deti a mládež a dobrodružnej literatúre, napríklad v dielach Lovec jaguárov (1926) či Bludná púť veľkého čarodeja (1929). V dramatickej tvorbe spracúval folklórne a orientálne motívy, napríklad v hrách Popelvár (1923) a Pamodaj šťastia, lavička (1936).
V oblasti publicistiky a literárnej vedy sa zaoberal dejinami a kultúrnymi otázkami. Spolu s Elenou Petrovskou je spoluautorom práce Slovenské povstanie r. 1848 – 49 (1924) a autorom štúdie Slovenská spisba umelecká vo svetle ideí (1931).
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si s úctou pripomína jeho rozsiahle dielo a oceňuje jeho prínos pre slovenskú literatúru, žurnalistiku a kultúrne myslenie.
