Pripomíname si 180. výročie narodenia Františka Richarda Osvalda
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 180. výročie narodenia Františka Richarda Osvalda, významnú slovenskú osobnosť. František Richard Osvald (*3. október 1845, Hodruša-Hámre – +14. apríl 1926, Trnava) bol slovenský kultúrny pracovník, vydavateľ, redaktor, publicista, politik a cir...
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 180. výročie narodenia Františka Richarda Osvalda, významnú slovenskú osobnosť.
František Richard Osvald (*3. október 1845, Hodruša-Hámre – +14. apríl 1926, Trnava) bol slovenský kultúrny pracovník, vydavateľ, redaktor, publicista, politik a cirkevný hodnostár. Pochádzal z baníckej rodiny. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, v trnavskom seminári a teológiu v Ostrihome. Za kňaza ho vysvätili 25. júla 1869. Ako kaplán pôsobil v Starom Tekove, Drégelypalánku, vo Vrábľoch a v Majcichove. V roku 1880 sa stal administrátorom a neskôr aj farárom v Teplej (Podhorie). Od roku 1916 do konca života pôsobil v cirkevných funkciách v Trnave. Bol kanonik (1917), generálny vikár (1919) a správca slovenskej časti Ostrihomskej arcidiecézy. Za jeho prácu pre cirkev ho pápež Benedikt XV. ocenil najvyšším kňazským vyznamenaním – apoštolský protonotár (1921).
Literárne tvoril už od študentských rokov. Najprv písal príležitostné verše, neskôr sa venoval literárnohistorickej, literárnokritickej publicistike, dejinám a popularizácii kazateľskej literatúry. Vydával a redigoval časopis Kazateľňa (1881-1908), ktorý pozdvihoval kazateľskú úroveň slovenských kňazov. Týmto sa v uhorských kňazských seminároch nedostalo náležitej teoretickej (najmä jazykovej) prípravy. Kázne z tohto časopisu naučili nejedného duchovného po slovensky kázať aj písať. V textoch dbal na dôsledné dodržiavanie noriem spisovnej slovenčiny. Ako filológ sa zaujímal o historickú gramatiku, lexikológiu a slovenské nárečia. K storočnici Slovenského učeného tovarišstva zostavil a vydal tri zväzky almanachu Tovaryšstvo (1893, 1895, 1900). Chcel nimi aktivizovať katolíckych kňazov pre službu v záujme slovenského národa a preskúmať zhodnotenie dedičstva slovenského národného obrodenia. Almanach publikoval literárnovedné, národopisné, archeologické, historické, jazykovedné, pedagogické, prírodovedné i technické štúdie. Okolo Kazateľne, Literárnych listov a Tovaryšstva sa vytvorilo voľné združenie autorov z radov duchovenstva – Osvaldova družina (J. Kohuth, T. Milkin, I. Žiak-Somolický, A. Truchlý-Sytniansky, M. Chrástek, J. Buday, S. Mišík a ďalší). Vytvoril viaceré náboženské učebnice, príručky a mravoučné knihy. Prekladal náboženskú literatúru z nemčiny a maďarčiny.
Významná bola jeho edičná činnosť. Bol vydavateľom pôvodných a prekladových literárnych prác slovenských autorov. Vydal viac ako sto pôvodných, preložených a zostavených kníh. Bol spoluzakladateľom Spolku sv. Vojtecha (1870) neskôr sa stal jeho správcom, predsedom aj čestným predsedom. Zredigoval text prekladu Svätého písma do slovenčiny a postaral sa o štylistickú a terminologickú jednotu diela, ktoré vyšlo v prvej polovici nášho storočia. V rokoch 1919-1926 bol predsedom Matice slovenskej aj Muzeálnej slovenskej spoločnosti. V záujme národa a spoločnosti sa angažoval aj politicky ako senátor Národného zhromaždenia za Slovenskú ľudovú stranu (1920-1921). Prínos jeho osobnosti spočíval v kultúrno-organizačnej práci (sústredení významných predstaviteľov katolíckeho duchovenstva svojich čias), vo vydavateľskej činnosti, v tvorbe náboženskej literatúry a v písaní pôvodných prác.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky pri príležitosti 180. výročia jeho narodenia oceňuje prínos pre našu kultúru a spoločnosť.
