Pripomíname si 180. výročie narodenia Rehora Urama – Podtatranského
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína významnú osobnosť slovenského literárneho a kultúrneho života 19. a začiatku 20. storočia, spisovateľa, pedagóga, editora a literárneho historika Rehora Urama-Podtatranského, občianskym menom Gregor Uram (*12. marec 1846, Liptovský Mikuláš – +8....
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína významnú osobnosť slovenského literárneho a kultúrneho života 19. a začiatku 20. storočia, spisovateľa, pedagóga, editora a literárneho historika Rehora Urama-Podtatranského, občianskym menom Gregor Uram (*12. marec 1846, Liptovský Mikuláš – +8. september 1924, Košice).
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici (1859 – 1867), krátko aj na lekárskej fakulte vo Viedni (1868), štúdium však nedokončil. V roku 1872 zložil skúšky na učiteľskej prípravke v Kláštore pod Znievom. Od roku 1867 pôsobil ako učiteľ v Liptovskom Mikuláši, kde sa aktívne zapájal do národného a kultúrneho života. V roku 1912 odišiel do penzie a od roku 1920 žil v Košiciach.
Rozsiahlu publikačnú činnosť rozvinul najmä v Národných novinách, kde uverejňoval poéziu, prózu, články, recenzie i preklady. Svojimi veršami a prózou prispieval aj do časopisov Včielka, Priateľ dietok, Noviny malých a Zornička. Používal viaceré pseudonymy ako Mura, Podtatranský, Stráňan, Žalostín, Drahotín, Národovec či Wážsky.
Je autorom bohatej tvorby pre deti a mládež, napríklad zbierok Zlaté perličky pre dobré detičky (1882), Pekné kvietky pre pilné dietky (1910), Milému dieťaťu a Pre domov (1924) či Na výslní (1925). V próze sa venoval aj historickým a romantizujúcim témam. Napísal román V zajatí (1893), „obrázok“ Srbský junák (1893), Rozprávky (1899) a Poviestky (1908). Jeho dramatickú tvorbu reprezentuje hra Striga (1907).
Významná je aj jeho editorská a dokumentárna činnosť. Zostavil trojzväzkové Pohräbné verše (1879, 1883, 1906; prvé dve časti s K. Salvom) a vydal pamäti Rozpomienky a črty (1922). Literárnohistorickú hodnotu majú jeho príspevky v Slovenské pohľady pod názvom Zemianski veršovníci slovenskí (1894 – 1896) a publikácia Kronika slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Sv. Mikuláši od roku 1837 – 1908 (1909). Súborné vydanie jeho tvorby vyšlo pod názvom Zobrané práce Rehora Urama-Podtatranského (1922).
Rehor Uram-Podtatranský patrí k výrazným predstaviteľom slovenskej literatúry a kultúrneho života svojej doby. Svojou pedagogickou, publikačnou i editorskou činnosťou prispel k rozvoju národného povedomia, vzdelanosti a ochotníckeho divadelníctva.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína jeho prínos k rozvoju literatúry, vzdelávania a národnej identity.
Posledná aktualizácia: 12. marca 2026 / Komunikácia Protokol
