Ovplyvnil milióny a zľakli sa ho
Kedy a prečo vznikla prvotná myšlienka pretaviť do tanečného divadla život Charlieho Chaplina? Nápad sa zrodil pred dvoma rokmi a motiváciou bol akýsi nespravodlivý tlak, ktorý sa v súčasnosti deje v politike, v spoločnosti, proti ktorému treba obhajovať ľudské postoje a humanistické ciele, pri...
Kedy a prečo vznikla prvotná myšlienka pretaviť do tanečného divadla život Charlieho Chaplina?
Nápad sa zrodil pred dvoma rokmi a motiváciou bol akýsi nespravodlivý tlak, ktorý sa v súčasnosti deje v politike, v spoločnosti, proti ktorému treba obhajovať ľudské postoje a humanistické ciele, pri ktorom by sa nemalo zabúdať na chudobu. Motiváciou bol aj boj proti silnejúcemu fašizmu, aj u nás na Slovensku. Jednoducho chcem ľuďom priblížiť humánne a ľudské postoje, aby ľudia videli, že história sa opakuje a že tu bola osobnosť, ktorá mala komplikovaný život, ktorú politicky zdehonestovali FBI a médiá. Aj preto som sa rozhodol ukázať príbeh Charlieho Chaplina.
Chaplina ľudia vnímajú predovšetkým ako smiešneho chlapíka s typickou chôdzou, klobúkom a paličkou. Ale Chaplin nebol len komik, ale aj človek s viac ako zaujímavým životným osudom. Kde ste čerpali inšpiráciu pri tvorbe libreta či scenára?
Vychádzal som predovšetkým z jeho kníh, ale aj z dokumentárnych filmov, ktorých som videl veľké množstvo. Hľadal som v nich podstatu jeho života a našiel som veľa vecí, o ktorých som ani nevedel a ktoré boli v známom životopisnom filme len naznačené. Ako jeho chudoba, jeho pobyt v sirotinci, jeho zbláznenie a pobyt na psychiatrii, ktoré prežil ako dieťa. Práve tieto aspekty jeho života sa snažíme rozvinúť. Tým všetkým si prešiel, kým sa dopracoval k tomu, že posunul vývoj filmu a ovplyvnil milióny ľudí. A to viedlo k tomu, že sa ho zľakli. Obvinili ho, že bol komunista, potom, že bol Žid či Róm. A nakoniec ho vyhnali zo Spojených štátov a nikdy sa tam už nemohol vrátiť a aj na preberanie Oscara za celoživotné dielo dostal len trojdňové vízum.
Na predstavení spolupracujete s mímom Jurajom Benčíkom, ktorý sa ako jediný Slovák dokázal presadiť v slávnom Cirque du Soleil…
Pôvodnú koncepciu sme riešili ešte s Borisom Hybnerom, ktorý žiaľ medzitým zomrel. Vtedy som si spomenul na Juraja Benčíka, ktorého poznám z Bratislavy a práve on sa v predstavení podieľa na scénach s groteskami.
Priestor v predstavení dostanú aj detskí herci či tanečníci, s ktorými pripravuje choreografie Marek Šarišský. Ako sa pracovalo počas skúšobného obdobia s deťmi a ako zvládajú určite nie ľahké skúšky?
Videl som jeho tvorbu ako choreografa v Šarišskej Lipe a veľmi sa mi páčila. A keďže je u nás v divadle zamestnaný, tak som ho oslovil na spoluprácu, lebo som rád, keď mladí dostávajú šancu a navyše v domácom prostredí. A deti? Práca s nimi je ťažká, ale myslím si, že to zvládli veľmi dobre.
V každom zo svojich projektov prekvapujete nejakou novinkou, v Máraiovi experimentálnym usporiadaním hľadiska a javiska, v Smrti v Benátkach lávkou a využitím lopty ako podstatnej rekvizity. Na čo sa môžu diváci tešiť v Charlie Chaplinovi?
Scénu tvorí deväť hliníkových stolov. Stôl je v tomto prípade symbolom domova, ktorý Chaplin hľadal celý život, ale zároveň sa v stoloch, s ktorými pracujú tanečníci, ukrýva množstvo ďalších symbolov. Stoly nie sú len rekvizitou. Tanečníci ich prenášajú, tancujú na nich a celé predstavenie je v tomto veľmi kreatívne.
Svjatoslav Dohovič
Štátne divadlo Košice
