Pripomíname si 230. výročie narodenia Mateja Hrebendu
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 230 rokov od narodenia slovenského národného buditeľa, ľudového spisovateľa a neúnavného šíriteľa knižnej kultúry Mateja Hrebendu (*10. marec 1796, Rimavská Píla – †16. marec 1880, Hačava). Život Mateja Hrebendu je príbehom výnimočnej vytrvalost...
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pripomína 230 rokov od narodenia slovenského národného buditeľa, ľudového spisovateľa a neúnavného šíriteľa knižnej kultúry Mateja Hrebendu (*10. marec 1796, Rimavská Píla – †16. marec 1880, Hačava).
Život Mateja Hrebendu je príbehom výnimočnej vytrvalosti a oddanosti vzdelanosti. Už v detstve začal postupne strácať zrak a v desiatich rokoch nedokázal čítať pri svetle a v pätnástich ani cez deň. Napriek tomu sa naučil čítať i písať a celý svoj život zasvätil knihám a duchovnému povzneseniu slovenského ľudu.
Pôsobil ako mendík – pomocník na ľudových školách a evanjelických farách. Zvonenie, roznášanie listov, spev či pomoc pri organovaní dopĺňal vlastnou literárnou tvorbou. Už od mladosti písal duchovné piesne, modlitby, pohrebné a príležitostné verše. Zbierku duchovných textov nazval „Poklad srdce z Evanjelia Pána Ježiša a z učenia apoštolského vybraný.“ Postupne sa stal známym vinšovníkom a autorom gratulácií adresovaných kňazom, učiteľom, notárom i svojim dobrodincom.
Ako hlásnik v Krokave a Hačave si zabezpečoval živobytie do roku 1829, keď sa pre zhoršujúci zrak musel tejto služby vzdať. Ešte predtým podnikal suplikantské cesty na podporu školy v Hačave a postupne začal rozširovať knihy po celom Slovensku. Prechodil rodný kraj, ďalšie stolice, dolnozemské osady, ale aj Prahu, Viedeň či Pešť.
S batôžkom kníh a palicou v ruke zachraňoval knihy pred zničením a to pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Donášal ich do škôl, spolkov a významným vzdelancom, čím významne prispel k budovaniu knižníc a k rozvoju vzdelanosti. Predaj kníh spájal s osvetovou činnosťou a národným uvedomovaním. Hovorieval: „Knihy nielen kupovať, ale aj čítať…“
Jeho osobný život nebol ľahký, skoro oslepol, žil v chudobe, prežil smrť manželky i ťažké rodinné osudy. Napriek tomu zostal človekom pokorným, vďačným a oddaným službe druhým. V roku 1834 sa natrvalo usadil v Hačave, kde prežil zvyšok života. Keď mu už sily nestačili na ďaleké cesty, stal sa trafikantom a drobným obchodníkom.
Matej Hrebenda zostáva symbolom človeka, ktorý „chodil v temnotách a roznášal svetlo.“ Jeho vonkajšiu slepotu nahradil jasný vnútorný zrak. V knihách videl nástroj duchovného i národného povznesenia.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky si pri výročí narodenia uctieva jeho osobnosť ako významnú súčasť slovenského národného obrodenia a vyzdvihuje jeho celoživotné úsilie o šírenie vzdelanosti, knižnej kultúry a duchovných hodnôt, ktoré zostávajú trvalou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
Posledná aktualizácia: 10. marca 2026 / Komunikácia Protokol
