Kodifikačné príručky

Slovenský spisovný jazyk je jedna z foriem národného jazyka. Pokladá sa za najdôležitejšiu, reprezentatívnu a hierarchicky najvyššiu formu národného jazyka, pretože je to spoločný celonárodný jazyk používaný vo verejnom styku na celom území Slovenskej republiky a aj v medzinárodnom styku.

Kodifikovaním spisovného jazyka sa zaručuje jeho celospoločensky jednotná podoba (kodifikovaná podoba štátneho jazyka), ktorá je v istých oblastiach používania (jednotlivé oblasti verejného styku) záväzná.

Pod pojmom kodifikácia (reglementácia, predpis, zjednocovanie) rozumieme súbor pravidiel, ktoré sú obsiahnuté v kodifikačných príručkách. Záväznosť kodifikácie vyhlasuje orgán ústrednej štátnej správy, u nás je to Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy na úseku starostlivosti o štátny jazyk. V aktualizovanom dokumente (pdf, 19 kB) , ktorý bol  prijatý 13. júna 2014, sú zahrnuté posledné vydania základných kodifikačných príručiek slovenského jazyka.

V opatrení ministerstva kultúry sú uvedené štyri základné kodifikačné príručky, ktoré sa opierajú o vedeckovýskumnú prácu jednotlivých odborných slovakistických pracovísk. Tieto príručky sú obsahovo diferencované a platia pre jednotlivé oblasti používania spisovnej slovenčiny: Pravidlá slovenskej výslovnosti a Pravidlá slovenského pravopisu pre oblasť správnej výslovnosti a správneho zapisovania zvukovej reči (pravopis), Krátky slovník slovenského jazyka pre oblasť slovnej zásoby a Morfológia slovenského jazyka pre oblasť tvaroslovia (skloňovanie a časovanie).

Na tejto stránke nájdete dve najpoužívanejšie kodifikačné príručky slovenského spisovného jazyka: Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. Pravidlá slovenského pravopisu popri sústavnom opise slovenskej pravopisnej sústavy obsahujú aj prehľad skloňovania a časovania, prehľad pravidiel o rytmickom krátení a výnimiek z neho, ako aj pravopisný slovník so základnými gramatickými údajmi.

Dôležité upozornenie:

Pri vyhľadávaní konkrétnych výrazov sa pri niektorých slovách zobrazí aj ich charakteristika uvedená v ďalších jazykových príručkách, napríklad v Slovníku slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968, v Historickom slovníku slovenského jazyka alebo v Slovníku cudzích slov. Tieto publikácie nie sú kodifikačnými príručkami, preto pri overovaní jazykovej správnosti sa treba opierať o súčasné normatívne príručky – Pravidlá slovenského pravopisu z roku 2013 a Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2003.

Pravidlá slovenského pravopisu uvádzajú v slovníkovej časti len spisovné slová. Krátky slovník slovenského jazyka zachytáva jadro slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny a popri tom aj časť nespisovnej slovnej zásoby, ktorú primerane hodnotí. Nespisovné jazykové prostriedky sú uvedené obyčajným typom písma (t. j. nie tučným typom) a na ich farebné odlíšenie sa používa fialová farba. Nespisovnosť sa pri nich vyjadruje týmito kvalifikátormi:

• nár. (= nárečové)
• slang. (= slangové)
• subšt. (= subštandardné)

Niektoré nespisovné výrazy nie sú označené týmito kvalifikátormi, ale sa za nimi (po čiarke) používa skratka správ. (=správne), za ktorou nasleduje spisovný ekvivalent tohto výrazu.

Prístup ku kodifikačným príručkám:

• Krátky slovník slovenského jazyka
• Pravidlá slovenského pravopisu

Aktualizované 25.6.2014 / sekcia umenia a štátneho jazyka