Opatrenia na realizáciu ochrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky

Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá bola prijatá 28. februára 2001, je prierezovým dokumentom a východiskom pre  ucelený komplex koncepčných, legislatívnych a realizačných opatrení na záchranu jednotlivých zložiek a súčastí nášho historického kultúrneho bohatstva. Po prijatí ustanovení o ochrane historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov v rámci zákona o knižniciach z roku 2000 bola v roku 2001 prijatá novela zákona o múzeách a galériách, ako aj zákon o ochrane pamiatkového fondu. Predpokladá sa prijatie zákona o archívoch a registratúrach, ktorý by mal zároveň ustanoviť špecifiká ochrany archívneho dedičstva Slovenskej republiky.

Legislatívaje dôležitým  nástrojom aj v tejto oblasti, avšak iba ona samotná nestačí. To v čl.3 bod 5 predpokladá aj predmetná Deklarácia, ktorá ukladá vláde SR prijať do jedného roka súbor opatrení na záchranu, využívanie a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Snahou vlády SR je riešiť ochranu kultúrneho dedičstva v celej jeho rozmanitosti na základe komplexnej identifikácie, evidencie a dokumentácie jednotlivých zložiek a súčastí tohto dedičstva. V prvej fáze sa predpokladá účasť nielen jednotlivých rezortov, ale napr. aj verejnoprávnych médií (najmä STV a SRo), Slovenskej akadémie vied, Národnej banky Slovenska a TASR. Vzhľadom na súčasné úlohy a úroveň vybudovania orgánov samosprávnych krajov bude zapojenie orgánov územných samospráv, podobne aj orgánov miestnej štátnej správy (krajských úradov) prebiehať v  intenciách príslušných zákonov na ochranu jednotlivých súčastí kultúrneho  dedičstva (napr. v oblasti ochrany pamiatkového fondu, v oblasti archívov, knižníc, múzeí a galérií a pod.).Účasť ďalších inštitúcií, organizácií a zložiek (napr. súkromných médií) bude riešená a rozširovaná postupne na základe opatrení prijímaných pravidelne pri hodnotení napĺňania cieľov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva v budúcich rokoch.

V tomto zmysle vláda SR uznesením č. 311/2002 z 27.marca 2002 prijala návrh opatrení na realizáciu zámerov predmetnej Deklarácie, ktoré sú súčasťou uvedeného uznesenia. Spolu so správou o súčasnom stave a cieľoch ochrany nášho kultúrneho dedičstva vláda SR predložila  tento dokument poslancom Národnej rady SR. Výbor NR SR pre kultúru a médiá prerokoval opatrenia na realizáciu ochrany kultúrneho dedičstva na rokovaní 14. mája 2002. Vláda SR zároveň predpokladá aj v budúcich rokoch pravidelne predkladať NR SR hodnotiace správy o plnení úloh ochrany kultúrneho dedičstva, a to aspoň raz počas volebného obdobia.

Návrh opatrení na realizáciu ochrany kultúrneho dedičstva

1. Strategické (dlhodobé) opatrenia  (na roky 2003 až 2010)

1.1. Formovať a budovať jednotný informačný systém o všetkých súčastiach a zložkách nášho kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorý bude kompatibilný s príslušnými systémami ochrany európskeho kultúrneho a prírodného dedičstva v rámci Rady Európy a Európskej únie, ako aj svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v rámci príslušného dohovoru UNESCO.

1.2. Trvalo zdokonaľovať a postupne v praxi realizovať systém financovania a ďalších ekonomických stimulov a podporných programov na ochranu kultúrneho dedičstva tak na národnej, ako aj na regionálnej a miestnej (obecnej) úrovni.

1.3. Koncepčne budovať a zdokonaľovať systém školskej a mimoškolskej výchovy a vzdelávania s cieľom zlepšiť celkový vzťah populácie ku kultúrnym hodnotám minulosti. 

2. Strednodobé opatrenia  (na roky 2002 až 2005)

2.1. Dopracovať a ďalej zdokonaľovať systém viaczdrojového financovania jednotlivých oblastí ochrany kultúrneho dedičstva s dôrazom na ochranu pamiatkového fondu a príspevky vlastníkom národných kultúrnych pamiatok, v rámci možností štátneho rozpočtu vytvárať v príspevkových a rozpočtových organizáciách a vo verejnoprávnych inštitúciách (STV, SRo, TASR) podmienky na ochranu archívnych a zbierkových fondov.

2.2. Pripraviť a schváliť koncepcie a programy  jednotlivých oblastí ochrany kultúrneho dedičstva, najmä koncepcie ochrany historických knižničných dokumentov a fondov, ochrany zbierok múzeí a galérií a predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, ochrany pamiatkového fondu, ochrany diel ľudového umenia a ľudovoumeleckých zručností, ochrany diel výtvarných, hudobných a dramatických umení, audiovízie, dizajnu, úžitkového umenia, architektúry, urbanizmu  a i.

2.3. Budovať kompatibilnú sieť informačných a dokumentačných centier jednotlivých oblastí a súčastí kultúrneho dedičstva tak, aby každá oblasť mala na túto činnosť príslušného garanta na základe legislatívnych opatrení s kompetenciami sústreďovať informácie a dokumentáciu aj za verejnoprávne inštitúcie, mimovládny a súkromný sektor.

2.4. Vykonať pasportizáciu historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov v Slovenskej republike a v nadväznosti na ňu zintenzívniť (zabezpečiť) spracovanie fondov a ich evidenciu v elektronickej podobe.

3. Aktuálne krátkodobé opatrenia  (na roky 2002 a 2003)

3.1. Novelizovať alebo novým zákonom nahradiť zákon SNR č.4/1958 Zb.a vypracovať koncepciu  ochrany diel ľudovoumeleckej výroby a ľudovoumeleckých zručností.

3.2. Doriešiť systém evidencie a dokumentácie hnuteľných historických a kultúrnych dokumentov na báze archívneho dedičstva, resp. iným vhodným spôsobom na základe príslušných zákonov, aj vo vzťahu k verejnoprávnym a súkromným inštitúciám. 

3.3 Spracovať v spolupráci príslušných rezortov ucelenú stratégiu využívania,  propagácie a prezentácie kultúrneho a prírodného dedičstva s dôrazom na zahraničie v súlade s koncepciou propagácie a reprezentácie Slovenska v zahraničí a v súlade s koncepciou rozvoja cestovného ruchu v SR.

3.4. Zintenzívniť proces vyhlasovania historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov.

3.5. Riešiť systém povinnej registrácie predmetov muzeálnej hodnoty a galerijnej hodnoty, v prvej etape v štátnych a verejnoprávnych inštitúciách, s cieľom vybudovania jednotnej evidencie a informačného systému predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty.

Správa o realizácii zámerov Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva

1. Súčasný stav kultúrneho dedičstva na Slovensku

Hodnoty kultúrneho dedičstva sú trvalo ohrozované nielen prirodzenými príčinami chátrania a rozkladu,  ale aj zmenami životného štýlu, transformáciou spoločenských a ekonomických podmienok, úpadkom a zánikom tradičných remesiel a techník a uplatňovaním technológií často nezlučiteľných s podstatou a charakterom týchto hodnôt. Napriek rôznym proklamáciám, zakotvením povinnosti každému chrániť kultúrne dedičstvo aj podľa Ústavy Slovenskej republiky, je táto oblasť nášho života a kultúry na nižších úrovniach rebríčka priorít našej spoločnosti. Nepochopenie významu kultúrneho dedičstva pretrvávalo desaťročia počas bývalého režimu, trvá aj dnes v podmienkach transformujúcej sa spoločnosti. Pritom nejde iba o nedocenenie kultúrneho a spoločenského významu dochovaných kultúrnych a historických hodnôt, ale aj o trvalé podcenenie ekonomického významu kultúrneho dedičstva, ktoré v každom vyspelom štáte je nielen zdrojom inšpirácie pre tvorbu nových hodnôt, ale aj zdrojom významných príjmov z rozvoja kultúrnej turistiky. Najmä našou vinou svet ešte neobjavil príťažlivé hodnoty kultúrnych pamiatok, historických miest, ľudovej architektúry a iných staviteľských klenotov zakomponovaných do jedinečnej prírody. Práve kultúrneho dedičstvo vo svojom širokom a pestrom spektre je tou konštantou, ktorá môže garantovať pretrvanie našej identity v rozširujúcom sa spoločenstve národov a regiónov Európy. Aj preto je nesmierne dôležité, aby v prvom rade pretrvali tieto kultúrne hodnoty v celej svojej rozmanitosti a osobitosti.

1.1. Nehmotné (duchovné) kultúrne dedičstvo

Nehmotná podstata duchovného dedičstva zásadným spôsobom ovplyvňuje podmienky a formy jeho identifikácie, evidencie ipraktickej ochrany. V mnohých prípadoch je táto ochrana možná iba prostredníctvom “zastupujúcich” hmotných objektov a pamiatok,  viažucich sa napr. k historickým udalostiam a osobnostiam (rodné domy, pamätné miesta a objekty, pomníky, pamätníky, pamätné tabule), podľa nového zákona o ochrane pamiatkového fondu aj ďalších zložiek duchovného dedičstva (napr. názvoslovia, historických udalostí) v rámci evidencie pamätihodností mesta alebo obce. Prostredníctvo rôznych médií, audiovízie, zvukových nosičov, internetu a pod. je zároveň možné dokumentovanie a zachovanie aj ďalších nehmotných (duchovných) hodnôt na základe vytvárania priaznivých legislatívnych, organizačných a realizačných podmienok. V poslednom období nás k tomu zároveň zaväzujú aj viaceré dokumenty medzinárodných organizácii, predovšetkým odporúčania a vyhlásenia UNESCO.

1.1.1. Slovenský jazyk

Duchovnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a najvýraznejším identifikačným znakom Slovákov je slovenský jazyk vrátane miestnych a sociálnych nárečí. Ústava Slovenskej republiky a  najmä zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov znamenajú výraznú zmenu v zákonnom postavení slovenčiny. Štátnu správu na úseku ochrany a rozvoja slovenského jazyka vykonáva Ministerstvo kultúry SR (ďalej len “ministerstvo kultúry”). Vedeckovýskumné úlohy a problematiku rozvoja slovenského jazyka rieši predovšetkým Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, ktorý realizoval mnohé vedecké projekty v rámci ktorých máme knižne zachytené územné varianty národného jazyka (Atlas slovenského jazyka, 4 zv., 1968 – 1981), zvukovú stránku reči (Atlas slovenských hlások, 1969) alebo slovnú zásobu spisovnej slovenčiny (Slovník slovenského jazyka, 6 zv., 1959 – 1968). Vydanie nového výkladového slovníka slovenského jazyka stredného typu je jednou z najvýznamnejších úloh na najbližšie roky. Dlhodobo sa pripravujú ďalšie tri významné slovníky: 6. zväzok Historického slovníka slovenského jazyka, 2. zväzok Slovníka slovenských nárečí a Etymologický slovník. Teritoriálne dialekty sú zapísané aj vo forme odpovedí používateľov nárečia na otázky dotazníka a zachytené zvukovými nahrávkami súvislých nárečových prejavov.

1.1.2. Ďalšie oblasti duchovného dedičstva

Najproblematickejšou oblasťou duchovného dedičstva je ochrana talentu a zručnosti (fortieľu) tvorcov kultúrnych hodnôt v profesiách a činnostiach, ktorých výsledkom nie je hmotný produkt, ale spravidla zvukové (hudobné), slovné a obrazové dielo. Dnes najmä informácia (obrazová, zvuková) šírená rôznymi formami a médiami na tradičných a súdobých nosičoch má pre budúcnosť nenahraditeľnú hodnotu. Sem treba zaradiť aj obyčaje, ľudovú tradíciu, folklór (tanec, hudbu, pieseň, slovesnosť a i.) a ďalšie formy ľudového umenia, ako aj dokumentovanie technologických postupov a rozličných tradičných a špeciálnych techník. V oblasti ochrany tradičnej a ľudovej kultúry ide zároveň o naplnenie odporúčania UNESCO z roku 1989, ktoré schválila vláda SR uznesením č. 448/2000. Ďalším dôležitým impulzom v tejto oblasti je pripojenie sa k Zoznamu svetového nehmotného dedičstva na základe rezolúcie UNESCO prijatej v roku 1997, do ktorého bolo v roku 2001 zapísaných 19 foriem a javov z devätnástich štátov sveta. Vytvára sa tak možnosť aj v medzinárodnom (svetovom) rozsahu chrániť slovné (ústne) prejavy, hudbu, tanec, hry, obrady, mytológiu, obyčaje alebo tradičné formy komunikácie a šírenia informácií, javy ľudovej kultúry mimoriadnej historickej, umeleckej, etnologickej, sociologickej, antropologickej, prípadne inej hodnoty. Pre zachovanie týchto nehmotných hodnôt sa za optimálne považuje ich ochrana vo forme záznamu na vhodnom nosiči uloženom v sústave archívov, prípadne v knižniciach alebo v zbierkach múzeí a galérií.

1.2. Hmotné kultúrne dedičstvo

1.2.1. Archívne dokumenty

Ochranu archívnych dokumentov zabezpečuje sústava archívov, ktorú tvoria štátne archívy, mestské archívy (Bratislava, Košice) a archívy iných právnických osôb podľa zákona SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov. Ide o najstabilnejšiu oblasť ochrany historických dokumentov s bohatou tradíciou. Ústredným orgánom štátnej správy na úseku archívnictva je Ministerstvo vnútra SR (ďalej len “ministerstvo vnútra”), ktoré podľa citovaného zákona zabezpečuje evidenciu a ochranu archívnych dokumentov, kontroluje ich stav a uloženie v archívoch. V sieti štátnych archívov sú v súčasnosti dva ústredné archívy (Slovenský národný archív, Štátny ústredný banský archív), sedem oblastných archívov a 37 okresných archívov. Významnú úlohu plnia archívy osobitného významu, ktoré so súhlasom ministerstva vnútra zriaďujú a spravujú štátne orgány, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, ako aj verejnoprávne inštitúcie najmä z oblasti informácií, kultúry, školstva a vedy, cirkví a náboženských spoločností.

Archívne kultúrne dedičstvo v archívoch alebo v držbe inštitúcií sa ako celok eviduje klasickým i automatizovaným spôsobom. Len v sústave štátnych archívov je evidovaných viac ako 23 500 archívnych súborov, fondov a zbierok v rozsahu viac ako 166 200 bežných metrov, pričom všetky archívy systematicky preberajú archívne dokumenty.

Činnosť štátnych archívov je zabezpečovaná zo štátneho rozpočtu. V roku 2001 bolo z rozpočtu ministerstva vnútra poskytnutých na činnosť ústredných a oblastných archívov viac ako 68,3 mil. Sk, z rozpočtov krajských úradov na činnosť okresných archívov viac ako 81 mil. Sk (mzdy, odvody, prevádzkové a kapitálové výdavky). Vyšší objem finančných prostriedkov pre oblasť archívnictva by bol určite prínosom najmä na obnovu objektov (napr. pre sídlo oblastného archívu v kaštieli Bytča) a na ochranu a reštaurovanie archívnych dokumentov a fondov. Jediným odborným pracoviskom na konzervovanie, reštaurovanie a reprografiu archívnych dokumentov disponuje zatiaľ iba Slovenský národný archív, ktorý sa v obmedzenom rozsahu zaoberá aj problematikou vedeckého výskumu na úseku archívnych dokumentov s dôrazom na stabilitu a konzerváciu dokumentov na klasických nosičoch.

Významnú úlohu plnia osobitné archívy, ktoré sú so súhlasom ministerstva vnútra vytvorené v rezortoch a ústredných (rezortných) organizáciách (Pamiatkový ústav, Slovenský filmový ústav, Slovenské národné múzeum, Vojenský historický ústav a pod.), ako aj vo verejnoprávnych inštitúciách (Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Slovenská akadémia vied). Ich úlohy priamo vyplývajú z platného zákona, ktorý bude nahradený pripraveným zákonom o archívoch a registratúrach. V rámci osobitného archívu by mala byť zabezpečená aj ochrana archívnych fondov TASR, čo však súvisí s doteraz nedoriešenou formou transformácie tejto inštitúcie.

1.2.2. Historické knižničné fondy a historické knižničné dokumenty

Historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Historický knižničný dokument je samostatný dokument, historický knižničný fond je súbor knižničných dokumentov vyhlásených Ministerstvom kultúry SR podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej (ďalej len “knižničný zákon”). Ich existencia súvisí s činnosťou významných osobností, inštitúcií alebo sa viaže na významné udalosti našich národných dejín. Sú to najmä vzácne rukopisy, slovacikálne dokumenty, staré a vzácne tlače. Počtom dochovaných knižničných dokumentov a fondov patrí Slovensko medzi najbohatšie štáty Európy. Toto bohatstvo sa však na prezentáciu krajiny tak doma, ako aj v zahraničí nevyužíva dostatočne. Súvisí to s finančnými možnosťami správcov alebo vlastníkov týchto dokumentov a fondov.

Uvoľnenie spoločensko-politických pomerov v 60. rokoch 20. storočia umožnilo výrazný posun v  oblasti výskumu dokumentov a súborov knižničných dokumentov. Prejavilo sa to najmä v pokusoch vybudovať profesionálne pracoviská a zmapovať výskyt cenných dokumentov s cieľom komplexnej ochrany tohto dedičstva. Proces vyvrcholil koncom 20. storočia pasportizáciou vzácnych  knižničných  fondov  a  dokumentov, ktorý dotazníkovou formou prebehol v rokoch 1986 a 1987. Uvedené obdobie však neprinieslo očakávaný pozitívny obrat v riešení problematiky. Výsledky pasportizácie sa zachovali, avšak neaktualizovali, neriešili sa najmä otázky ochrany, konzervovania a reštaurovania fondov. Posledné desaťročie 20. storočia bolo poznamenané zmenou spoločenských pomerov. Z hľadiska vlastníctva išlo o obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov a navrátenie vzácnych zbierok a jednotlivín  pôvodným majiteľom. Prehĺbil sa negatívny vývoj a neprofesionálny prístup k záchrane vzácnych dokumentov a fondov, absencia evidencie a spracovania zbierok a jednotlivín na všetkých úrovniach vlastníkov a správcov, neregistrovaný a nedovolený vývoz ap.

V súčasnosti problematiku knižničných fondov a dokumentov rieši knižničný zákon. Odborným garantom pre túto oblasť po stránke metodickej a organizačnej je Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine. Jej najdôležitejšou úlohou je vypracovať program komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov (ďalej len “program”), ktorého obsahom  má byť pasportizácia, analýza stavu, spracovanie, opravy a reštaurovanie, historický a umenovedný výskum (ako súčasť výskumu dejín knižnej kultúry), mikrofilmovanie, digitalizácia, proces sprístupňovania a propagačné aktivity (expozície, publikačná činnosť). Do prijatia knižničného zákona bolo podľa zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti vyhlásených 65 928 zbierok a dokumentov za kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky. V rokoch 2000 a 2001 vyhlásilo ministerstvo kultúry 7 súborov dokumentov (2040 zbierok) za historický knižný fond a 27 jednotlivín za historický knižničný dokument. Existuje však reálny dôvod, že pre chýbajúcu evidenciu  zbierok a jednotlivín v elektronickej forme, sa vyhlasovanie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov predĺži na niekoľko rokov. Táto situácia môže nepriaznivo ovplyvniť aj zaradenie ďalších našich historických fondov do celosvetového programu Pamäť sveta, v ktorom má zatiaľ SR zaradené dva projekty: Iluminované kódexy – antifonáre knižnice Bratislavskej kapituly (uložené v SNA, Archíve mesta Bratislavy a v Mestskom múzeu) a Bašagičovu zbierku islamských rukopisov (v správe Univerzitnej knižnice).

1.2.3. Zbierky múzeí a galérií

Ochranu zbierok múzeí a galérií ako základnej súčasti nášho kultúrneho dedičstva rieši zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení zákona č. 387/2001 Z. z. a zákona č. 416/2001 Z. z. Ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku je ministerstvo kultúry, ktoré je zároveň zriaďovateľom Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie, Múzea SNP a Slovenského technického múzea. Okrem toho sú v rezorte kultúry tri múzeá v rámci Slovenskej národnej knižnice. Zriaďovateľmi špecializovaných múzeí sú aj ďalšie ministerstvá, krajské úrady (od 1. apríla 2002 samosprávne kraje) sú zriaďovateľmi 38 regionálnych múzeí a 17 galérií, mestá (napr. Bratislava) mestských múzeí a galérií, ako aj iné právnické osoby (NBS, Agrokomplex Nitra, Slovenský zväz telesnej kultúry a i.). K 31. 10. 2001 bolo na Slovensku registrovaných 70 múzeí a 22 galérií, z nich 90 % finančne zapojených na štátny rozpočet.

Platná legislatíva pozná predmety múzejnej hodnoty a predmety galerijnej hodnotyako pôvodné hmotné alebo duchovné doklady, ktoré majú schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji prírody alebo spoločnosti a majú trvalý historický, kultúrny, umelecký alebo vedecký význam. Predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty odborne evidované a odborne spravované v múzeu alebo galérii predstavujú múzejné zbierkové predmety alebo galerijné predmety (ďalej len “zbierkové predmety”. Z hľadiska analýzy stavu zbierkových predmetov registrovaných múzeí predstavuje táto kategória 8 044 000  zaevidovaných kusov zbierkových predmetov, z ktorých 7 466 560 kusov bolo aj odborne skatalogizovaných. Stav zbierkových predmetov galérií je 153 430 kusov zbierkových predmetov, z ktorých odborne skatalogizovaných bolo 151 976 kusov.

Poddimenzované financovanie činnosti múzeí a galérií sa prejavilo v redukcii tých aktivít, ktoré si vyžadujú dostatočné zabezpečenie. Do tejto kategórie patrí najmä akvizičnú činnosť týchto inštitúcií. Súčasné právne predpisy stanovujú, že múzeá a galérie môžu použiť na nákup zbierkových predmetov iba kapitálové výdavky, ich účelové prideľovanie je však veľmi zriedkavé. Tým sa znižujú možnosti nadobúdania vzácnych zbierkových predmetov, často neoceniteľnej umeleckej, historickej a vedeckej hodnoty. Rastúca konkurencia na trhu sa vyvíja v neprospech múzeí a galérií. Za všetky tieto skutočnosti svedčí údaj, že za posledné  roky štátne múzeá a galérie mohli vyčleniť z celkových nákladov na činnosť finančné zdroje na získavanie zbierkových predmetov iba vo výške 1,5% až 3%.

Nedostatok finančných prostriedkov je v súčasnosti najvážnejším problémom múzeí a galérií, čo sa prejavuje najmä v nedostatočnom zabezpečovaní fyzickej a technickej ochrany, v konzervovaní a reštaurovaní zbierok. Pritom takmer tretina zbierkových predmetov múzeí a galérií potrebuje konzervačný alebo reštaurátorský zásah. Predpokladaná potreba múzeí iba na reštaurovanie predmetov I. kategórie je 12 mil. Sk a galérií približne 6,5 mil. Sk ročne. Aktuálne nevyhnutné požiadavky na záchranu a reštaurovanie zbierok najvyššej kategórie presahujú hodnotu 50 mil. Sk. Dostatočnú úroveň nedosahuje ani klimatické a technické vybavenie tak depozitných, ako aj výstavných priestorov.

Legislatívny stav po novelizácii zákona č. 115/1998 Z. z. by mal byť z hľadiska ochrany zbierkových predmetov vyhovujúci.Dôležitou legislatívnou úpravou bola novelizácia celého režimu dočasného a trvalého vývozu zbierok, ako aj  predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty do zahraničia. V súlade s colnými predpismi a colnou správou sa podarilo dosiahnuť vzájomné zosúladenie činností a existujúce právne normy sú takmer kompatibilné s európskou legislatívou. Úplná kompatibilita  s právom Európskej únie bude dosiahnutá prijatím osobitného zákona, ktorý  výlučne upraví problematiku vrátenia protiprávne vyvezených kultúrnych predmetov. Tento zákon, ktorým sa bude implementovať smernica Rady 93/7/EEC patrí medzi prioritné legislatívne úlohy vlády SR na rok 2002. 

1.2.4. Pamiatkový fond

Ochrana pamiatkového fondu je najzložitejšou súčasťou kultúrneho dedičstva, čo súvisí jednak s rôznorodosťou vlastníckych vzťahov, najmä však so špecifickými podmienkami ochrany a využitia (hnuteľný fond v interiéroch objektov, rôznorodé najmä architektonické pamiatky, historická zeleň, pamiatkové územia, kultúrna krajina). Zákon o ochrane pamiatkového fondu prijatý v NR SR v závere roka 2001 vytvára nové predpoklady a podmienky ochrany, obnovy, využívania a prezentácie tohto fondu. Zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a nové kompetencie príslušných orgánov tak podľa prijatého zákona, ako aj v rámci reformy verejnej správy (napr. zmeny v pôsobnosti stavebného poriadku) vytvárajú novú situáciu, ktorej vývoj je nateraz nad možnosti tohto materiálu. Je potrebné v najbližšom čase v súlade s novými legislatívnymi podmienkami a kompetenciami príslušných štátnych orgánov a orgánov samosprávy vypracovať a prijať ucelenú koncepciu záchrany, využívania a prezentácie pamiatkového fondu, aby sa vytvorila kontinuita s možnosťami, ktoré poskytuje deklarácia o  ochrane kultúrneho dedičstva a zákon o ochrane pamiatkového fondu.

V súčasnosti je na Slovensku viac ako 12 600 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, viac ako 14 500 hnuteľných kultúrnych pamiatok, 18 mestských pamiatkových rezervácií, 10 rezervácií ľudovej architektúry a 89 pamiatkových zón. Viaceré pamiatky a územia spĺňajú kritériá svetového kultúrneho dedičstva a sú predmetom predbežného výberu na nomináciu podľa dohovoru UNESCO. Štyri významné lokality už sú zaradené do Zoznamu svetového dedičstva, opatrenia na ich ochranu sú súčasťou samostatného uznesenia vlády SR a činnosti medzirezortnej komisie. Podľa údajov o stavebno-technickom stave nehnuteľných kultúrnych pamiatok k 31. 12. 2000 je v dobrom stave 31 %, vo vyhovujúcom stave 37 %, v narušenom stave 19,8 %, dezolátnom stave 5,8 % a 6,4 % je v procese obnovy. Štát priamo financuje záchranu a obnovu tých pamiatok, ktoré sú majetkom štátu v správe príslušných rezortov a ich organizácií, formou príspevkov (cez štátny fond a rozpočty krajských úradov) zároveň prispieva na obnovu (reštaurovanie) cirkevných objektov a predmetov, ako aj iným (najmä súkromných) vlastníkom. V roku 2000 štát vynaložil zo svojich zdrojov na záchranu pamiatkového fondu viac ako 770 mil. Sk, z toho príspevky zo zdrojov ŠFK Pro Slovakia boli v objeme viac ako 20 mil. Sk.

1.2.5. Diela hudby, dramatického umenia, tanca a scénografie

Táto špecifická oblasť kultúrneho dedičstva súvisí najmä s legislatívnymi, finančnými a technickými možnosťami. Je najviac ovplyvňovaná rozvojom modernej techniky, lebo ide v podstate o zhmotnenie nehmotných hodnôt formou špecifických záznamov obrazu a zvuku na rôznych typoch klasických a nových stále sa vyvíjajúcich nosičov. Najmä v oblasti hudby je ochrana tohto druhu kultúrneho dedičstva sťažená množstvom a rôznorodosťou organizácií, v poslednom období najmä pestrým producentským zázemím, vrátane štátnej, verejnoprávnej a privátnej sféry. Garantom ochrany kultúrneho dedičstva v oblasti divadelného umenia, dramatického a tanečného umenia a scénografie je Divadelný ústav, ktorý zabezpečuje všestrannú dokumentáciu  za oblasť  slovenského profesionálneho divadla, oblasť knižničných služieb, akvizičnú činnosť, reštaurovanie, umenovedný a historický výskum, digitalizáciu audio a videofondu, systematické spracovávanie scénografického fondu, prezentačné, vydavateľské a propagačné aktivity. Ide o jediné špecializované pracovisko v oblasti profesionálneho divadla na Slovensku. Tento typ organizácie v oblasti hudby chýba, Hudobné centrum tieto úlohy zatiaľ neplní. Problematiku iba sčasti suplujú múzeá zamerané na túto oblasť (napr. Hudobné múzeum SNM, Literárne a hudobné múzeum ako súčasť ŠVK v Banskej Bystrici), resp. Archív hudobných rukopisov Slovenskej národnej knižnice.

1.2.6. Oblasť filmu a audiovízie

V súčasnosti u nás neexistuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by komplexne upravoval podmienky uchovávania filmových a audiovizuálnych diel a určoval povinnosť ich odovzdania do určeného archívu. Sčasti túto úlohu plní Slovenský filmový ústav v rámci Národného filmového archívu, neriešené je však zachovávanie audiovizuálnych diel, ktorých výrobcami sú rôzni producenti a iné osoby. Povinnosť archivovať audiovizuálne diela má iba Slovenská televízia, nie sú však vytvorené podmienky tohto uchovávania. Legislatívne je nepokrytá sféra tých subjektov, ktoré vysielajú na základe licencie. Podmienky finančného a organizačného zabezpečenia ochrany filmových a audiovizuálnych diel boli počas uplynulých desaťročí podcenené a až v roku 2001 prijalo ministerstvo kultúry návrh komplexného riešenia priestorového a technického zabezpečenia Slovenského filmového ústavu, naďalej však chýbajú dostatočné finančné zdroje tak na akvizičnú činnosť, ako aj na základný historický a archívny výskum.

1.2.7. Diela výtvarného umenia, úžitkového umenia, dizajnu a architektúry

Ochrana tejto časti kultúrneho dedičstva sa zabezpečuje viacerými organizáciami a formami najmä podľa zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení zákona č. 387/2001 Z. z. a zákona č. 416/2001 Z. z. predovšetkým v sieti galérií. Nedostatočnou je evidencia výtvarných diel galerijnej hodnoty mimo siete múzeí a galérií v majetku iných právnických osôb a fyzických osôb, keďže podliehajú registrácii iba na základe dobrovoľného oznámenia. Najhodnotnejšie diela síce možno vyhlásiť aj za hnuteľné národné kultúrne pamiatky podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu, ale strategickým cieľom v tejto oblasti by malo byť vybudovanie účinného informačného systému a podľa možností aj komplexného registra výtvarných diel, diel úžitkového umenia,  dizajnu, architektúry a urbanizmu.

1.2.8. Diela ľudového umenia a ľudovej umeleckej výroby

Súčasný nepriaznivý stav v tejto oblasti ovplyvňuje nevyhovujúca legislatíva, predovšetkým zákon SNR č. 4/1958 Zb. o ľudovoumeleckej výrobe a umeleckých remeslách, ktorý už nezodpovedá terajším podmienkam. Nevyhnutnosť zmien súvisí aj s realizáciou Odporúčania UNESCO na ochranu tradičnej ľudovej kultúry, ktoré v roku 2000 prijala vláda SR uznesením  č. 448/2000. V tejto súvislosti treba doriešiť najmä otázky budúcej existencie a koncepcie zamerania ľudovej umeleckej výroby a s tým súvisiaceho rozvoja nielen samotnej produkcie, ale aj vedecko-výskumného, výchovného, informačného a dokumentačného centra – Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Alternatívne riešenie delimitáciou časti týchto úloh do Etnografického múzea Slovenského národného múzea v Martine skupina expertov neodporúčala, preto treba hľadať aj iné možnosti kontinuity dokumentovania tradičných zručností a budovania vyhovujúceho informačného a dokumentačného centra po nevyhnutnej zmene právnej formy ÚĽUV-u.

2. Úlohy a ciele v ochrane kultúrneho dedičstva

Systémový prístup v príprave legislatívy iniciovaný ministerstvom kultúry v tomto volebnom období vytvára nové možnosti a podmienky úspešne pokračovať v procese ochrany nášho kultúrneho dedičstva. Prijaté zákony a novelizácie zákonov v oblasti knižníc, múzeí a galérií, pamiatkového fondu, najmä však prijatie Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva a návrh nového zákona o archívoch a registratúrach sú síce dôležitým východiskom, nie však hlavnou súčasťou celého procesu ochrany. Rozhodujúce kroky je potrebné urobiť úspešným zavŕšením celého legislatívneho procesu, najmä však vo vytváraní finančných a realizačných podmienok ochrany všetkých zložiek a súčastí kultúrneho dedičstva.

Dôležitá oblasť propagácie a prezentácie je v súčasnosti poznamenaná najmä nedostatkom finančných zdrojov, ako aj chýbajúcou ucelenou koncepciou propagácie a reprezentácie Slovenska v zahraničí, najmä však nejasnosťami v oblasti rozvoja cestovného ruchu s dôrazom na “kultúrny turizmus”. Iba v súlade s doriešením týchto východísk sa môže dôsledne formulovať a rozvíjať propagácia a prezentácia kultúrneho dedičstva. Takéto zámery a ciele je preto nevyhnutné urýchlene koncipovať v  komplexnej stratégii využívania, propagácie a prezentácie kultúrneho dedičstva, ktorú s dôrazom na prezentáciu v zahraničí treba pripraviť a schváliť v najbližšom období. Nemala by v nej chýbať najmä otázka urýchleného vybudovania reprezentatívnych expozícií dejín Slovenska a Slovákov na Bratislavskom hrade, čo úzko súvisí aj  s prístupom Kancelárie  Národnej rady SR k postupu rekonštrukcie a využitia celého areálu tejto významnej národnej kultúrnej pamiatky. Bude preto nesmierne dôležité pokračovať v systémovom prístupe ochrany, využívania a prezentácie nášho kultúrneho dedičstva aj v ďalšom volebnom období v súlade s príslušnými článkami deklarácie NR SR. Ide najmä o tieto úlohy, dlhodobé, strednodobé a aktuálne úlohy:

2.1. V oblasti nehmotného dedičstva

2.1.1. Slovenský jazyk

Vzhľadom na všeobecne nevyhovujúce podmienky predovšetkýmv oblasti jazykovedného výskumu je nevyhnutné zvýšiť podporu štátu pri vydávaní jazykových príručiek, slovníkov, monografií, ako aj pri dopracúvaní terminológie, pri budovaní banky dát, najmä však pri zlepšení materiálno-technického (počítače) a personálneho vybavenia slovakistických pracovísk. Ďalšími dôležitými predpokladmi zlepšenia situácie v tejto oblasti je príprava a prijatie novely zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov (podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2002) a tiež realizácia projektu Národného korpusu slovenského jazyka a projektu elektronizácie jazykovedného výskumu v rokoch 2002 – 2006, ktoré spoločne pripravili MK SR, MŠ SR a SAV. Národný korpus slovenského jazyka by mal byť všeobecne dostupný a najmä prostredníctvom internetu bude slúžiť ako rozsiahla jazykovoinformačná báza.

2.1.2. Ďalšie druhy duchovného dedičstva

Ide spravidla o ochranu zhmotnenej formy tohto druhu dedičstva formou tradičných a novodobých (elektronických, digitálnych) zvukových a obrazových nosičov, čo je obsiahnuté v príslušných častiach tohto materiálu. Nevyhnutné je ďalej rozvíjať v tejto oblasti základný a aplikovaný výskum v príslušných vedeckých pracoviskách SAV (ústavy v oblasti historických a spoločenských vied), na vysokých školách, v odborných rezortných inštitúciách a vo vybraných typoch múzeí a galérií. Základom je však najmä vyhotovovanie príslušnej odbornej dokumentácie a tzv. “sebadokumentácie” v rôznych oblastiach ľudskej činnosti s dôrazom na dokumentáciu tradičných prejavov a historických postupov (technológií) a budovanie príslušných dokumentačných centier a pracovísk. Nedostatkom je dlhoročná absencia tvorby dokumentárnych a najmä spravodajských filmov, v neposlednom rade aj menšie možnosti verejnoprávnych elektronických médií, najmä Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, čo súvisí predovšetkým s ich zlou finančnou situáciou. Súčasnou výhodou oproti minulosti sú väčšie možnosti uplatnenia nových technológií v oblasti uchovávania dokumentov všetkého druhu, čo by najmä v rámci archívov osobitného určenia mali vykonávať predovšetkým verejnoprávne inštitúcie (SRo, STV, TASR), Slovenská akadémia vied, postupne na základe nového archívneho zákona aj ďalšie organizácie a inštitúcie (produkčné firmy, vysielatelia na základe licencie a pod.).

2.2. V oblasti hmotného dedičstva

2.2.1. Archívne dedičstvo

V súčasnosti ministerstvo vnútra predkladá do legislatívneho procesu návrh nového zákona o archívoch a registratúrach, v ktorom je aj definícia archívneho dedičstva Slovenskej republiky ako súčasti nášho kultúrneho dedičstva. V porovnaní s platnou úpravou sa aj okresné archívy majú stať súčasťou organizačnej štruktúry rezortu vnútra. V rámci programového rozpočtovania ministerstvo vnútra navrhlo na rok 2003 program trvalého uchovávania archívneho dedičstva, jeho ochrany a efektívnejšieho prístupu verejnosti k archívnym dokumentom vybudovaním jednotného archívneho informačného systému. Predpokladá sa aj budovanie reštaurátorských kapacít Slovenského národného archívu. Ministerstvo vnútra považuje za potrebné v spolupráci s rezortom kultúry  budovať informačné systémy k jednotlivým častiam kultúrneho dedičstva Slovenska. Osobitnú pozornosť treba venovať najmä osobitným archívom tak, aby príslušné oblasti kultúrneho dedičstva mali svoj špecializovaný archív a producenti dokumentov povinnosť odovzdať do týchto archívov jedno vyhotovenie dokumentu. Špecifiká filmových a audiovizuálnych diel vo väzbe na Národný filmový archív a archív STV bude treba v krátkom čase doriešiť v rámci pripravovaného zákona o audiovizuálnom fonde.

2.2.2. Historické knižničné fondy

V najbližších rokoch plánuje SNK navrhnúť asi 504 000 jednotiek za historické knižničné dokumenty alebo historické knižničné fondy. Základnou podmienkou je zoznam v elektronickej podobe, pritom sa počet dokumentov knižničných fondov, ktoré teoreticky spĺňajú  kritériá knižničného zákona, odhaduje na 3, 9 mil. zväzkov. Okrem knižníc a dokumentov sa predpokladá nárast návrhov na vyhlásenie  po ukončení aktualizácie pasportizácie farských knižníc, ktoré na základe predbežného výskumu vykazujú množstvo vzácnych tlačí, najmä tlačí 16. storočia. Takmer 80 % všetkých zväzkov spĺňajúcich kritériá na vyhlásenie je nevyhnutné ošetriť a konzervovať, potreby reštaurovania bude možné zodpovedne vyjadriť iba spoločne s vlastníkmi jednotlivých zbierok po ukončení procesu pasportizácie.

Vážnym problémom pri vzácnych knižničných dokumentoch (problém sa týka aj archívov) je odstránenie kyslosti drevitého papiera, ktorá ohrozuje jeho životnosť (max. 100 až 200 rokov). Tzv. kyslý papier je hrozbou najmä pre knižničné fondy a dokumenty z 19. a 20. storočia, najstarším už v súčasnosti končí ich životnosť. Na riešenie tohto problému ministerstvo kultúry pripravuje do vlády SR materiál Program záchrany, stabilizácie a konzervácie tradičných nosičov informácií v Slovenskej republike.

Najväčším pracoviskom na reštaurovanie a konzervovanie knižničných dokumentov je Slovenská národná knižnica. Súčasné reštaurátorské kapacity sú úplne  nedostatočné, len minimum pracovísk (vrátane odborných kapacít SNK) môže svojou úrovňou garantovať záchranu vzácnych rukopisov a historických tlačí. Napr. SNK  vykoná 240 reštaurátorských zásahov ročne, z toho 214 pre vlastné potreby a 26 pre ostatné ďalšie inštitúcie. Pre potreby SNK s ohľadom na rozsah fondu by bolo potrebných 500 zásahov ročne, pre potreby ďalších vlastníkova a správcov vzácnych dokumentov a knižničných fondov minimálne dva až trikrát viac. Zásadným  problémom je nedostatok finančných prostriedkov na všetkých úrovniach siete knižníc, ako aj správcov a vlastníkov, čo bráni vytvárať aj zákonom stanovené opatrenia na zabezpečenie vzácnych tlačí a jednotlivín pred poškodením a budovať potrebné konzervátorské a reštaurátorské kapacity. V prvej etape je prioritou aktualizácia, resp. pasportizácia knižničných dokumentov. V ďalších etapách v rámci možností štátneho rozpočtu treba riešiť otázky súvisiace s reštaurovaním, konzervovaním, mikrofilmovaním, digitalizáciou, využívaním, sprístupňovaním a prezentáciou významnej časti nášho kultúrneho dedičstva. Zároveň treba dostatočnejšie riešiť financovanie Slovenského výboru pre medzivládny program UNESCO Pamäť sveta pri MZV SR, ktorý zabezpečuje prenos dokumentov na elektronické nosiče. 

Vážnym problémom je tiež ich sprístupňovanie a prezentácia. Sprístupňovať sa nemajú originály, ale ich obsah prenesený na iný typ nosiča informácií (mikrofilm, faksimile, CD alebo xerox). Ich prenos na mikrografický alebo elektronický nosič je finančne náročný a robí sa na náklady vlastníka alebo správcu. Uvedené dôvody, ako aj nevyhnutnosť poistiť originály v prípade ich vystavovania, ale i nedostatočná aktivita jednotlivých knižníc, resp. vlastníkov alebo správcov, spôsobujú, že sa tieto fondy málo sprístupňujú a prezentujú verejnosti.

2.2.3. Zbierky múzeí a galérií

V súlade s existujúcou legislatívou je možné garantovať systém odbornej správy zbierkových fondov v sieti múzeí a galérií. Otvorenou otázkou, ktorú bude potrebné legislatívne doriešiť je skutočnosť, že ani vlastníci a organizácie (okrem múzeí a galérií)  financovaní prevažne z verejných zdrojov (napr. vedecké pracoviská Slovenskej akadémie vied) doteraz nevykonali žiadne kroky k tomu, aby podľa zákona predmety múzejnej hodnoty  a galerijnej hodnoty riadne zaregistrovali  do Registra predmetov múzejnej hodnoty alebo  galerijnej hodnoty. Táto skutočnosť spôsobuje, že štát nielenže nemá dokladované informácie o fyzickom stave tejto súčasti kultúrneho dedičstva, ale nemáme ani základné evidenčné informácie.  Navyše mnohé rezorty a subjekty neprejavili záujem o zriadenie galérie, či múzea, ani o registráciu príslušných predmetov.

Financovaniu by pomohlo vytvorenie účelového fondu, a to pre celú oblasť kultúrneho dedičstva. Budovanie konzervátorských a reštaurátorských kapacít by bolo výhodné riešiť spoločne pre múzeá a galérie, aby nedochádzalo k duplicitnému vynakladaniu vstupných investícií, ktoré sú na vybudovanie pracovísk potrebné.  Prednostne treba riešiť ochranu zbierok najmä inštalovaním a modernizáciou zabezpečovacej (signalizačnej) techniky. Strategickou úlohou je vybudovanie centrálneho  informačného systému o zbierkach múzeí a galérií, ktorý by bol zároveň kompatibilný so systémom budovaným v rámci  informačnej siete o kultúrnom dedičstve. Dôležitou úlohou by malo byť  zosúladenie pôsobnosti a vzájomnej spolupráce medzi múzeami a galériami s prihliadnutím na nové podmienky po reforme verejnej správy. Osobitnú pozornosť treba v tejto koncepcii venovať problematike múzeí v prírode (skanzenov) vzhľadom na špecifické podmienky ich existencie a rozvoja, a to aj v súlade s koncepciou ochrany pamiatkového fondu.

2.2.4. Pamiatkový fond

Okrem strategického cieľa, ktorým je začlenenie nášho pamiatkového fondu do európskeho kultúrneho dedičstva v rámci budovanej siete pod záštitou Rady Európy (projekt HEREIN – koordinátorom za SR je Pamiatkový ústav), treba najmä riešiť princípy a zdroje financovania záchrany pamiatok a pamiatkových území, ako aj ďalšie dlhodobé a strednodobé úlohy a projekty, napr. zmena prístupu k oceňovaniu historických nehnuteľností, začlenenie historického bytového fondu do koncepcie bytovej politiky SR, využívanie a prezentácia archeologických lokalít, vytvorenie siete pamiatok historických udalostí a osobností na celoslovenskej úrovni a na úrovni regiónov a obcí, budovanie tematických okruhov podľa jednotlivých druhoch pamiatok a pod. Zároveň  treba spracovanie takejto koncepcie a niektoré konkrétne zámery a projekty začleniť do programového vyhlásenia budúcej vlády.

2.2.5. Oblasť hudby, dramatických umení, tanca a scénografie

Legislatíva v tejto oblasti je pred rozhodnutím dôsledne sa podriadiť zákonu o archívoch a registratúrach a jednotlivé dokumenty považovať za archívne dedičstvo, alebo budovať evidenciu a ochranu týchto rôznorodých dokumentov hnuteľného kultúrneho dedičstva podľa špecializovaných zákonov, ktoré bude potrebné s ohľadom na ochranu týchto častí kultúrneho dedičstva prijať alebo novelizovať (napr. zákon o divadelnej činnosti) aj formou múzejných zbierok (zriadenie divadelného múzea), prípadne v rámci knižníc. Tieto zákonné normy by  mali  riešiť aj ochranu tých diel a dokumentov, ktoré vznikajú mimo pôsobnosti príslušných rezortov napr. vo verejnoprávnych elektronických médiách (STV, SRo, TASR), najmä však v súkromných inštitúciách a médiách vysielajúcich na základe licencie. Je preto nevyhnutné komplexne riešiť dobudovanie ochrany zbierok najmä vybudovaním vhodných depozitných priestorov, ako aj inštalovaním štandardnej zabezpečovacej techniky, prípadne pristúpiť k realizácii myšlienky divadelného múzea. Je nevyhnutné vytvoriť systém evidencie a ochrany  zbierkových fondov  v súlade so špecializovanými zákonmi v oblasti knižníc a v oblasti múzeí a galérií, s dôrazom na zbierkotvorné úlohy. Novelizovaný zákon o divadelnej činnosti doplniť o tieto odborné činnosti Divadelného ústavu, čím by bola garantovaná všestranná systematická dokumentácia profesionálneho divadla na Slovensku. Podobné riešenia je nutné hľadať aj v oblasti hudobného dedičstva. Okrem stabilizácie týchto inštitúcií ako organizácii na ochranu archívnych dokumentov a zbierok je nevyhnutné vypracovať jednotný postup na spravovanie a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v daných oblastiach umenia.

2.2.6. Film a audiovízia

Nedostatky v oblasti uchovávania filmových a audiovizuálnych dokumentov ministerstvo kultúry navrhuje riešiť zákonom o audiovizuálnom fonde, podľa ktorého by bol Slovenský filmový ústav organizáciou na zabezpečenie úloh evidencie, dokumentácie, archivácie filmových a audiovizuálnych diel a na plnenie poslania povinného depozitu všetkých audiovizuálnych diel vznikajúcich v slovenských produkčných spoločnostiach, prípadne v koprodukcii. Zároveň je nutné postupne vytvárať v  Slovenskom filmovom ústave finančné, technické a prevádzkové podmienky  na optimálne fungovanie národného filmového archívu, dokumentáciu a knižničné služby. Podľa predstáv STV by televízne diela mala archivovať Slovenská televízia, tá však nemá na to vytvorené dostatočné finančné podmienky. Situáciu bude nutné riešiť v krátkom čase tak na legislatívnej úrovni (návrh zákona o audiovizuálnom fonde), ako aj v oblasti finančného zabezpečenia (rozpočet rezortu kultúry pre SFÚ a rozpočet verejnoprávnej STV). Zlepšeniu týchto funkcií  a rozvoju archívneho výskumu v tejto oblasti by mal pomôcť aj nový zákon a archívoch a registratúrach.

2.2.7. Oblasť výtvarného umenia, úžitkového umenia, dizajnu a architektúry

V prvom rade treba vytvoriť podmienky na jednotnú evidenciu a dokumentáciu diel týchto druhov umení. Riešeniu by pomohlo vybudovanie umelecko-priemyselného múzea (galérie) s cieľom komplexne dokumentovať vývoj dizajnu v SR (teraz v pôsobnosti najmä Slovenskej národnej galérie a Slovenského technického múzea). Tieto úlohy nemôže riešiť Slovenské centrum dizajnu, keďže nie je budované ako výskumné a dokumentačné (múzejné) pracovisko.  Poslaním tohto špecializovaného múzea (galérie) by bolo identifikovať, evidovať, chrániť a prezentovať diela úžitkového umenia, architektúry a dizajnu ako súčasti novodobého kultúrneho dedičstva. Zároveň záujem a zameranie na priemyselný dizajn v strojárenstve a elektrotechnike ako integrálna súčasť novodobých dejín techniky je pre Slovenské technické múzeum v Košiciach legitímny a nie je dôvod sa ho zriekať ani v budúcnosti. Rovnako legitímny vzťah k dizajnu je v pôsobnosti Slovenskej národnej galérie.

2.2.8. Oblasť ľudového umenia a ľudovej umeleckej výroby

Obdobne ako v predchádzajúcich oblastiach treba doriešiť spôsob ochrany diel, predmetov a dokumentov ľudového umenia, ľudovej umeleckej výroby a remesiel zaradením do archívneho dedičstva alebo inou prijateľnou zákonnou formou podľa zákona, ktorým bude nahradený uvedený zákon SNR č. 4/1958 Zb. Predovšetkým však treba v praxi ďalej rozvíjať jednotlivé tradičné remeslá a zručnosti, zabezpečiť ochranu a kontinuitu remeselných postupov a techník, k čomu by mala prispieť ochrana podmienok činnosti ľudových umeleckých výrobcov a koncepčne budované centrá situované po Slovensku, s využitím napríklad atraktívnych možností, ktoré poskytujú múzeá v prírode (skanzeny) a vyhlásené pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.