Európska únia

Kultúrny rozmer európskej integrácie bol prvýkrát spomenutý v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Kultúrne iniciatívy sa však začali skôr. Napríklad úspešný program zameraný na každoročný výber európskeho hlavného mesta kultúry sa začal už v roku 1985.

V Konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie v článku 167, v odseku 4 sa vyžaduje, aby Spoločenstvo zohľadnilo kultúrne aspekty v každej svojej činnosti, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.

EÚ realizuje programy na podporu určitých odvetví kultúrneho priemyslu – filmová a audiovizuálna produkcia, vydavateľská činnosť, hudba a umelecké remeslá. Únia začleňuje kultúrny rozmer do mnohých ďalších oblastí politiky, akými sú napríklad vzdelávanie (vrátane jazykového), vedecký výskum, podpora nových informačných a komunikačných technológií a sociálny a regionálny rozvoj.

V máji 2018 Európska komisia navrhla prijať novú Európsku stratégiu pre kultúru založenú na troch základných cieľoch: využívaní kultúry a kultúrnej rozmanitosti pre sociálnu súdržnosť a blahobyt prostredníctvom posilňovania príslušných zručností a podpory inovácií v oblasti kultúry; podpore pracovných miest a rastu v odvetviach kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom podpory umenia a kultúry vo vzdelávaní; posilňovaní medzinárodných kultúrnych vzťahov prostredníctvom maximálneho využitia potenciálu kultúry na podporu trvalo udržateľného rozvoja a mieru.

Bližšie informácie je možné nájsť na stránkach: https://ec.europa.eu/culture/

Fínske predsedníctvo v Rade Európskej únie (FI PRES)
(1. júl 2019 – 31. december 2019)

Stránka FI PRES: https://eu2019.fi/en/frontpage

Motto FI PRES: Udržateľná Európa - udržateľná budúcnosť

FI PRES bude prvým predsedníctvom v Rade EÚ, ktoré do práce Rady začlení nové
priority Strategického programu na roky 2019 – 2024.
(Strategický program na roky 2019 - 2024 k dispozícii tu: https://www.consilium.europa.eu/en/eu-strategic-agenda-2019-2024/)

Hlavné priority FI PRES:
• posilnenie spoločných hodnôt a zásad právneho štátu
• konkurencieschopnejšia a sociálne inkluzívnejšia EÚ
• posilnenie postavenia EÚ ako globálneho lídra v boji proti zmene klímy
• komplexná ochrana bezpečnosti občanov

Priority FI PRES (všeobecne z hľadiska tém):
- Viacročný finančný rámec
- Vláda práva, resp. Právny štát
- Migrácia
- Hospodárska a menová únia
- Brexit

Priority FI PRES v oblasti kultúry a audiovízie
- Integrácia kultúry do stratégie udržateľného rozvoja a podpora
synergie medzi kultúrou, demokraciou a vzdelávaním
- Posilnenie konkurencieschopnosti európskej audiovizuálnej oblasti
v rámci agendy konkurencieschopnosti EÚ

Hlavné priority FI PRES v oblasti kultúry a audiovízie
- začať rokovania medzi EK, Radou a EP (trialóg) o návrhu programu Kreatívna Európa
- podporovať synergiu a súdržnosť v politikách medzi Strategickou agendou
a Programom FI PRES, najmä pokiaľ ide o:
a) kultúru a udržateľný rozvoj (na úrovni EÚ a OSN), demokraciu a vzdelávanie (v záujme využiť
kritické a kreatívne myslenie a ľudský kapitál)
b) konkurencieschopnosť audiovizuálnej oblasti a udržateľnosti
- prispieť k aktívnej implementácii Pracovného programu Rady pre kultúru prostredníctvom
sprostredkovania diskusií orientovaných na budúcnosť

Bližšie rozpracované priority FI PRES v oblasti kultúry a audiovízie
- v oblasti kultúry bude ťažisko sústredené na budovanie inkluzívnych a súdržných spoločností
- inkluzívnosť a súdržnosť posilňujú demokraciu
- „Vzdelávanie a kultúra sú kľúčom k budovaniu inkluzívnych a súdržných spoločností a podporujú
našu konkurencieschopnosť."
- závery Európskej rady, 14. december 2017
- v oblasti audiovízie bude ťažisko orientované na podporu konkurencieschopnosti a
inovačnej kapacity európskej audiovizuálnej oblasti a kultúrnych odvetví
- oblasť audiovízie a kultúrne a kreatívne odvetvia posilňujú udržateľnú konkurencieschopnosť
Európskej únie

Plán práce v Rade EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (Rada EYCS, časť Kultúra a audiovízia) počas FI PRES – stav k 1. 7. 2019
- zasadnutie Rady EYCS (formát ministrov) – 21. – 22. novembra 2019
- časť Kultúra a audiovízia na programe 21. novembra 2019
- návrh agendy:
a) dokument Rady o kultúre a udržateľnom rozvoji
b) politická diskusia
- predbežné termíny zasadnutí formátov Rady EYCS počas FI PRES:
a) výbor Rady EYCS pre kultúrne záležitosti (CAC): 3. 9., 26. 9., 8. 10., 21. 10., 5. 11. 2019
b) pracovná skupina Rady EYCS pre audiovíziu (PS AUDIO): 18. 9., 1. 10., 24. 10. 2019
c) spoločné zasadnutie CAC a PS AUDIO: 4. 7., 10. 12. 2019
- odborné konferencie počas FI PRES (Helsinki, Fínsko):
a) 9. – 10. júl 2019 (Kreatívne transformácie – Kultúra pre demokratickú a udržateľnú Európu + Konferencia
o budúcnosti Európy, o kultúre a kreativite ako integrálnych prvkoch demokracie, udržateľného rozvoja,
hodnôt a ľudského kapitálu)
b) 10. – 11. september 2019 (Vytváranie, inovácie a podpora – konkurencieschopnosť európskej audiovizuálnej oblasti)
c) 10. júl 2019 (Kultúra ako podpora európskeho projektu v rámci Strategického programu na roky 2019 – 2024, úroveň generálnych riaditeľov pre kultúru)
- viaceré odborné podujatia FI PRES organizované na okraj hlavných podujatí

Pokračovanie v strategickej agende EÚ
(18-mesačný program Rady, 1. január 2019 - 30. jún 2020)


Tri predsedníctva v Rade EÚ za sebou – tzv. predsednícke Trio, rumunské, fínske a chorvátske, prevzali zodpovednosť za riadenie práce Rady na konci súčasného inštitucionálneho cyklu. Toto Trio sa zaväzuje zabezpečiť plynulý prechod na ďalší legislatívny cyklus, vynaloží maximálne úsilie na uľahčenie procesov v rámci jeho kompetencií. Tri predsedníctva budú vytvárať úzke a konštruktívne vzťahy s novými inštitucionálnymi aktérmi s cieľom umožniť skorý návrat k normálnemu pracovnému rytmu a legislatívnej činnosti.
Na začiatku Tria bude hlavnou prioritou dokončenie zostávajúcich úloh súčasnej Strategickej agendy a najmä tých úloh, ktoré sú zahrnuté v spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 - 2019. Po začatí nového inštitucionálneho cyklu budú tri predsedníctva organizovať prácu v Rade podľa priorít nasledujúcej Strategickej agendy (Strategická agenda na r. 2019 – 2024 má byť v súlade s tzv. Rímskou deklaráciou /25.3.2017/ prijatá na Európskej rade v Bruseli v dňoch 20.  – 21. júna 2019, pozn.) a v zmysle výsledkov neformálneho samitu Európskej rady, ktorá sa uskutoční v rumunskom Sibiu (má sa konať 9. mája 2019 a má ísť o prvú schôdzku lídrov EÚ po odchode UK z EÚ a zároveň o poslednú schôdzku lídrov EÚ pred voľbami do Európskeho parlamentu, pozn.).

Trio bude klásť osobitný dôraz na:
-    presadzovanie spoločných hodnôt EÚ (rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám),
-    podpora dôvery u občanov a spoločností v európsky projekt,
-    posilnenie konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a podpora investícií,
-    posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, jej základných hodnôt a spoločných cieľov pre rozvoj Únie ako celku.

Trio zdôrazňuje potrebu posilniť a udržať multilaterálny systém a tiež venovať pozornosť podpore Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj v rámci EÚ i mimo nej. Bude tiež usilovať o posilnenie jednoty a konsenzu na európskej úrovni prostredníctvom podpory spoločných a inkluzívnych iniciatív prospešných pre všetky členské štáty EÚ.
Trio vyjadruje odhodlanosť priblížiť EÚ čo najviac k jej občanom, konať pri tom transparentne a v zmysle zásad efektívnej správy a účinnej regulácie so zameraním na politiky v prospech občanov. Rovnako dôjde k zlepšeniu informovanosti o činnosti EÚ a zvýšeniu povedomia o politikách EÚ orientovaných na občanov, najmä medzi mladými ľuďmi.
Rozpočet Európskej únie, stanovený Viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2021 – 2027, je základným nástrojom na dosiahnutie našich spoločných cieľov a splnenie prijatých záväzkov. Všetky legislatívne návrhy vzťahujúce sa k VFR 2021 – 2027 budú v popredí mimoriadnej pozornosti a úsilia predsedníckeho Tria.


II. Únia pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti

EÚ sa nachádza v poradí šiestom roku ekonomickej obnovy, ktorú dosahuje každý členský štát. Toto vytvára príležitosť na konsolidáciu reformy jednotného trhu so zámerom ďalšieho posilňovania rastu a konkurencieschopnosti. Predsednícke Trio sa zaväzuje pokračovať ďalej vo výsledkoch dosiahnutých v tzv. Agende lídrov z decembra 2018. EÚ potrebuje silnú priemyselnú politiku a Trio bude pokračovať v diskusiách o dlhodobých strategických cieľoch EÚ v tejto oblasti. Dobré fungovanie jednotného trhu je základom úspechu európskeho priemyslu.
Podpora podnikateľského prostredia a vytvárania nových pracovných miest ostáva kľúčovou pri pomoci podnikateľskej obci, ak má Európa prekvitať, vrátane malých a stredných podnikov, ktoré generujú zamestnanosť a rast.
Oblasť investícií taktiež zaujíma popredné miesto, medzi inými dominuje implementácia Investičného plánu pre Európu a zvýšenie úrovne investícií.
Tri predsedníctva budú tiež pokračovať v prehlbovaní Hospodárskej a menovej únie.


III. Únia, ktorá splnomocňuje a ochraňuje všetkých svojich občanov
Európski občania očakávajú od EÚ viac než ekonomické výhody. Vzdelávanie, vrátane celoživotného vzdelávania, kultúry, športu a politík týkajúcich sa mladých sú dôležité nielen z hľadiska konkurencieschopnosti, ale tiež z hľadiska inkluzívnosti a súdržnosti našich spoločností. Krajiny predsedníckeho Tria budú pokračovať v implementácii politík zameraných na posilnenie sociálnej dimenzie, riešenie nedostatočných a nesúrodých zručností a podpore sociálnej ochrany občanov. Dnešný pracovný trh charakterizujú rýchle technologické zmeny. Ak si má Európa udržať vysokú konkurencieschopnosť a produktivitu, európski občania potrebujú správny súbor zručností vyžadovaných na novom globálnom pracovnom mieste. Tento predstavuje investície do ľudí a vzdelávania s dôrazom na predvídanie budúcich zručností spojených s digitalizáciou, kybernetickou bezpečnosťou, mediálnou gramotnosťou, robotizáciou a umelou inteligenciou. Trio bude tiež venovať pozornosť posilneniu mobility, inkluzívnosti a excelentnosti a súčasnej podpore európskych hodnôt. Treba prijať ďalšie rozhodnutia a tieto implementovať v budúcich rámcoch spolupráce v oblasti vzdelávania, mládeže, kultúry a športu.

IV. Smerom k Energetickej únii s progresívnou klimatickou politikou
EÚ je globálny líder v oblasti boja proti klimatickým zmenám a politík týkajúcich sa životného prostredia. Osobitne si EÚ potrebuje udržať vodcovský trend pri dosahovaní cieľov tzv. Parížskej dohody s osobitným ohľadom na zmiernenie klimatických zmien a na ich adaptáciu, vrátane otázky financovania klímy. V tomto ohľade sa vyníma definovanie nízkouhlíkového hospodárstva. Potrebný je pokrok v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, najmä v odvetviach, kde zaostáva tzv. dekarbonizácia a pri implementovaní opatrení smerom k energetickej efektívnosti a súčasnom zabezpečovaní bezpečnej a dostupnej udržateľnej energie pre občanov Európy. Modernizáciu hospodárstva a zosúladenie politík v klimatickej oblasti treba vnímať ako ekonomickú príležitosť na vytváranie nových pracovných miest a vytvárania rastu.

Tri predsedníctva majú úmysel finalizovať rokovania o tzv. Clean Energy balíčku, ako aj o návrhoch v oblasti balíčkov mobility (vrátane iniciatív týkajúcich sa klímy). Učinia tak prostredníctvom budovania rámca Energetickej únie s dôrazom na integrovanie tzv. Energetickej únie do národných politík členských štátov EÚ a implementáciu integrovaných klimatických a energetických plánov.

Boj EÚ v oblasti klimatických zmien bude vedený aj na medzinárodnom poli v súlade s tzv. Parížskou dohodou.

V. Únia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
V rámci tejto oblasti sa bude vynímať komplexný prístup k migrácii zameraný na efektívnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ.  Zámerom je predísť opakovaniu udalostí podobných z r. 2015, kedy dochádzalo k nekontrolovaným tokom a ďalej zastaviť nelegálnu migráciu (irregular migration) na existujúcich a nových objavujúcich sa trasách. Potrebná je práca na viacerých úrovniach: posilnená kontrola vonkajších hraníc EÚ, pravdivé partnerstvo s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, posilnenie návratovej politiky a dôraznejšie prešetrenie rámca legálnej migrácie vrátane politiky presídľovania. Tri predsedníctva sa budú osobitne a dôkladne venovať migračným trasám v oblasti stredného, západného a východného Stredomoria a budú dôkladne sledovať aj nové možné migračné trasy. Prioritami ostáva spolupráca s partnermi v Afrike, regiónom západného Balkánu a Tureckom. Pokiaľ ide o interné hľadiská, všetky tri predsedníctva sa zaväzujú usilovať o finalizáciu reformy spoločného európskeho azylového systému vrátane nájdenia konsenzu o tzv. Dublinskom nariadení. Pri posilnení vnútornej bezpečnosti EÚ bude ťažiskom policajná a súdna spolupráca, boj proti organizovanému zločinu vrátane obchodovania s drogami a ľuďmi, posilnený boj proti terorizmu, najmä proti radikalizácii a extrémizmu, aj v digitálnom prostredí – oblasť kybernetickej bezpečnosti a pod. Schengen ostáva v popredí prioritného záujmu a tri predsedníctva vyjadrujú zámer zabezpečiť jeho náležitú funkčnosť a uchovať a posilniť oblasť Schengenu ako jedného z najvýznamnejších výdobytkov EÚ.

VI. Únia ako silný globálny hráč
V popredí pozornosti všetkých troch predsedníctiev Tria bude spolupráca s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Európskej komisie v záujme napredovania v oblasti priorít dohodnutých v zmysle Globálnej stratégie EÚ zabezpečujúc konzistentnosť vonkajších politík EÚ, ako aj posilnenie medzi vonkajšími politikami EÚ. Snahou bude, aby Únia na roky 2021-2027 bola vybavená aj prostredníctvom finančných a právnych nástrojov pri súčasnej snahe o vyššiu mieru konvergencie medzi členskými štátmi EÚ v duchu spoločných záujmov a vzájomnej politickej solidarity. Prioritnými oblasťami budú: oblasť rozširovania, prehlbovanie spolupráce v rámci SZBP, prehlbovanie politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych vzťahov s krajinami Únie susediacimi na východ a  juh od nej, jednotné vystupovanie vo vzťahu k Rusku, spolupracujúce rámce smerujúce k zabezpečeniu bezpečnosti na hraniciach EÚ, spolupráca s OSN (vrátane rôznych aspektov dotýkajúcich sa napĺňania vnútorných a vonkajších politík EÚ, ale aj WTO), užšie bilaterálne vzťahy EÚ s Afrikou, Latinskou Amerikou, Karibikom, Áziou a Arabským svetom vrátane aktualizovania formátu spolupráce v rámci ACP. Pripravujú sa nové stratégie pre Indiu a strednú Áziu a tiež výraznejšia implementácia stratégie EÚ voči Číne. Dôjde k veľmi úzkemu partnerstvu so Spojeným kráľovstvom po jeho odchode z EÚ. Napredovať sa bude aj v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ popri paralelnom posilňovaní vzťahov EÚ a NATO, vynímať sa bude formát PESCO, proces CARD či pokrok v rámci EDF alebo v civilných misiách a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Únia potrebuje byť dobre pripravená, aby mohla posilniť svoju úlohu v oblasti prechádzania konfliktom, sprostredkovacej misii a budovaní mieru. Na to budú potrebné aj multilaterálne riešenia ako odpoveď na spoločné problémy, zároveň však Únia posilní svoju schopnosť a záujmy pri autonómnom vystupovaní v prípadoch, kde to bude potrebné. Súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami Únie má zámer prispieť k vybudovaniu Únie, ktorá chráni.
 

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti (RKS) je expertný koordinačný a konzultačný orgán, ktorý koordinuje rozhodovací proces v záležitostiach Európskej únie (EÚ) na úrovni rezortu. RKS predstavuje prvú úroveň koordinácie rozhodovacieho procesu v záležitostiach EÚ, ktorá vplýva na prípravu pozície Slovenskej republiky vo všetkých etapách rozhodovacieho procesu.

Hlavnou úlohou RKS je zabezpečenie zosúladenej a efektívnej účasti Ministerstva kultúry SR vo vzťahu k rozhodovacím procesom orgánov EÚ v oblasti kultúry a audiovízie a účasti SR na realizácii ďalších aktivít EÚ v rámci kompetencie a pôsobnosti ministerstva. Hlavnou úlohou RKS je aj odborná príprava a schvaľovanie stanovísk SR k návrhom aktov EÚ schvaľovaných v podmienkach Slovenskej republiky.

Úlohy vyplývajúce pre Ministerstvo kultúry SR z členstva SR v EÚ

Hlavná úloha Ministerstva kultúry SR (ďalej len „MK SR“) spočíva v plnení politických priorít v oblasti kultúry a audiovízie v rámci Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (ďalej len „Rada EYCS“), ako aj v oblasti autorského práva v Rade pre konkurencieschopnosť (ďalej len „Rada COMPET“), časť Vnútorný trh a priemysel.  

Rada EYCS je v oblasti kultúry a audiovízie zameraná na zachovanie kultúrneho dedičstva Európy, podporu kultúry a tvorivej činnosti, ako aj na harmonizáciou a uľahčenie pravidiel poskytovania audiovizuálnych a mediálnych služieb. Kľúčovým dokumentom Rady EYCS v predmetnej oblasti je Pracovný plán pre kultúru, ktorým sa podporuje kultúrna spolupráca na úrovni EÚ a vymedzuje sa stratégia a priority v oblasti kultúry na nadchádzajúce roky. Rada EYCS prerokováva a schvaľuje aj program Kreatívna Európa, ktorý je hlavným programom EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym, kreatívnym a audiovizuálnym odvetviam.  Na zasadnutiach Rady EYCS sa spravidla prijíma nelegislatívny dokument v oblasti kultúry Závery Rady EÚ, ktorého znenie navrhuje a vypracováva úradujúca predsednícka krajina Rady EÚ na základe konsenzu všetkých členských štátov EÚ.

Posun jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych procesov EÚ v gescii Rady EYCS prebieha v jej pracovných skupinách a výboroch. Zástupcovia MK SR sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach vo Výbore Rady pre kultúrne záležitosti (ďalej len „výbor CAC“) a v Pracovnej skupine Rady pre oblasť audiovízie (ďalej len „PS AUDIO“). Výbor CAC koordinuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti kultúry, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ. Rokuje o legislatívnych a nelegislatívnych návrhoch, ako sú napríklad: Pracovný plán pre kultúru (viď vyššie),  program Kreatívna Európa, Európske hlavné mestá kultúry, Značka Európske dedičstvo a Europena. PS AUDIO sa zaoberá prácou súvisiacou s audiovizuálnym obsahom v tradičných médiách, ako je televízia alebo kino, ale aj v digitálnych médiách a platformách. Zaoberá sa právnymi predpismi, ako je napríklad smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) a podporuje činnosti v rámci programu Kreatívna Európa zamerané na film a televíziu.

Rada COMPET je zodpovedná za podporu konkurencieschopnosti a rastu v EÚ. V predmetnej formácii Rady spadá do pôsobnosti MK SR účasť na posune jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych aktov v oblasti autorského práva v rámci Stratégie  jednotného digitálneho trhu. V tejto súvislosti sa zástupcovia MK SR pravidelne zúčastňujú zasadnutí v Pracovnej skupine Rady pre duševné vlastníctvo – autorské právo, ktorá zodpovedá za reformy v oblasti autorského práva.

Experti MK SR sa v rámci EÚ podieľajú aj na činnosti skupín otvorenej metódy koordinácie (ďalej len „OMK“), ktoré sú nástrojom na vykonávanie priorít Pracovného plánu pre kultúru. Ide o formu medzivládnej tvorby politiky tzv. mäkkého, teda nevynútiteľného práva EÚ, ktorej výsledkom nie sú záväzné legislatívne opatrenia EÚ a ktorá nevyžaduje od krajín EÚ, aby zaviedli alebo pozmenili svoje právne predpisy. Cieľom zasadnutí skupín OMK je výmena najlepších skúseností a informácií o osvedčených postupoch v konkrétnych oblastiach kultúrnej spolupráce. 

  

Bližšie informácie:

1. Program Kreatívna Európa (2014 – 2020)

Kreatívna Európa je jedným z najdôležitejších programov EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym a kreatívnym odvetviam. Je zameraným na podporu európskej kinematografie a kultúrnych a tvorivých odvetví. Celkový rozpočet programu na sedemročné obdobie je 1,46 miliárd eur. Dôvodom jeho vzniku je nedostatočné využívanie spoločného jednotného trhu v oblasti umenia. Jeho cieľom je:

• podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dedičstva

            • sústreďovať sa na zvýšenie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych odvetví

Program spája doterajšie podporné programy pre kultúrne a audiovizuálne odvetvia – Kultúra, Media, Media Mundus. Program je koordinovaný Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru v Bruseli.

Viac o programe Kreatívna Európa

Činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

Slovenský filmový ústav

 

2. Európske hlavné mestá kultúry

Akcia „Európske hlavné mestá kultúry“ (ďalej len „EHMK“) je jedným z najambicióznejších projektov v oblasti kultúry v Európe, zároveň ide o jednu z najznámejších aktivít Európskej únie. Na podnet vtedajšej ministerky kultúry Helénskej republiky Meliny Mercouriovej sa začala v roku 1985 písať história akcie, keď sa prvým „Európskym mestom kultúry“ stali grécke Atény (do roku 1999 sa používal názov „Európske mesto kultúry“). Na počesť gréckej ministerky kultúry sa dodnes udeľuje víťazom akcie „Európske hlavné mestá kultúry“ peňažná cena Meliny Mercouriovej (v závislosti od výsledkov dosiahnutých víťazným mestom vo fáze prípravy pred rokom hosťovania akcie EHMK). Od roku 2001 sú každoročne zvolené dve mestá za držiteľa titulu EHMK. Počnúc rokom 2021 a následne každý tretí rok budú reálnou skutočnosťou tri mestá, ktoré budú hosťovať titul EHMK: k aktuálnemu stavu sa pripojí ako tretí držiteľ titulu - mesto z kandidátskej krajiny, potenciálnej kandidátskej krajiny alebo krajiny, ktorá je súčasťou Európskeho združenia voľného obchodu a zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Pôvodnou myšlienkou tejto najvýznamnejšej kultúrnej iniciatívy, ktorá v roku 2015 oslávila 30. výročie svojej existencie a zaradila sa tak medzi jednu z najdlhšie prebiehajúcich iniciatív Európskej únie, bolo uznať význam kultúry, bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr a pomôcť zblížiť občanov Európskych spoločenstiev (predchodca súčasnej Európskej únie). Postupne boli ciele projektu rozširované a dopĺňané; ťažiskové ciele, v centre ktorých je silný kultúrny program so silným európskym rozmerom, sú v súčasnosti späté s právnym rámcom akcie EHMK na roky 2020 až 2033 (pozri nižšie).

Z hľadiska histórie je zaujímavé, že v prvej fáze svojej existencie  (1985 – 1996) sa projekt považoval za medzivládnu činnosť a chýbal jeho legislatívny rámec; mestá boli spravidla navrhované z úrovne členských štátov. V druhej fáze (1997 – 2004) sa od roku 1998 zaviedli kritériá výberu a lehoty na predkladanie návrhov; projekt EHMK bol začlenený medzi hlavné kultúrne aktivity Európskej únie. V tretej fáze (2005 – 2019) sa vytvoril prvý legislatívny rámec pre projekt EHMK, ktorý sa stal akčným programom Európskych spoločenstiev s formálnymi kritériami európskeho rozmeru. V tomto období sa vyjasnili a posilnili procesy výberu, monitorovania a hodnotenia.

Ďalší vývoj charakterizuje aktualizovaný právny rámec akcie EHMK na obdobie rokov 2020 – 2033 (pozri nižšie); ciele akcie EHMK sú v tomto zmysle definované nasledovne: chrániť a podporovať rozmanitosť kultúr v Európe a zdôrazňovať ich spoločné črty, ako aj zvyšovať medzi občanmi pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru a posilňovať príspevok kultúry k dlhodobému rozvoju miest v súlade s ich príslušnými stratégiami a prioritami. Zároveň akcia EHMK akcentuje tieto osobitné ciele: rozšíriť rozsah, rozmanitosť a európsky rozmer kultúrnej ponuky v mestách, a to aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce; rozšíriť prístup ku kultúre a účasť na nej; posilniť kapacitu kultúrneho sektora a jeho prepojenia s ostatnými sektormi; zvýšiť medzinárodnú popularitu miest prostredníctvom kultúry.

V zmysle vyššie uvedeného o víťazných mestách – držiteľoch titulu EHMK v duchu podmienok vyplývajúcich z platného právneho rámca akcie EHMK rozhoduje skupina nezávislých odborníkov: desať odborníkov vymenúvajú inštitúcie a orgány Európskej únie a najviac dvoch odborníkov príslušný štát. Výzvu na predkladanie žiadostí miest uchádzajúcich sa o zisk titulu EHMK uverejňuje členský štát Európskej únie – najčastejšie prostredníctvom ministerstva kultúry – najmenej šesť rokov pred rokom titulu; každá žiadosť pritom musí vychádzať z kultúrneho programu so silným európskym rozmerom. Predmetný kultúrny program je úzko prepojený s kategóriami, kritériami a podmienkami uvedenými v čl. 5 platného právneho rámca akcie EHMK na roky 2020 – 2033. O vymenovaní jedného mesta za držiteľa titulu EHMK rozhodne príslušný členský štát Európskej únie, a to na základe odporúčaní uvedených v správe skupiny nezávislých odborníkov o výbere, najneskôr štyri roky pred rokom titulu.

Doterajší vývoj a účinky akcie EHMK ukázali, že byť držiteľom titulu EHMK znamená prínos a pozitívne implikácie z hľadiska: vplyvu na kultúru a imidž mesta, sociálnych a hospodárskych vplyvov.

Potvrdením vyššie uvedeného je akcia EHMK – Košice 2013, kedy sa Košice v rámci Slovenskej republiky stali historicky prvým Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2013. V súťaži celkom deviatich kandidujúcich slovenských miest uspeli so svojím víťazným projektom „Interface“.  Ako hlavný úspech Košíc sa uvádza najmä zameranie na udržateľnosť akcie EHMK s dostatočným časovým priestorom a prostriedkami venovanými budovaniu odkazu EHMK. Rovnako bola pre úspešnosť Košíc dôležitou pozitívna podpora zo všetkých úrovní štátnej správy (celoštátnej, regionálnej a miestnej) a naprieč celým politickým spektrom. Košice boli držiteľom titulu EHMK na rok 2013 spolu s francúzskym mestom Marseille-Provence. Obe Európske hlavné mestá kultúry na rok 2013 boli prvé, ktoré formálne podliehali výberovému konaniu zavedenému v rozhodnutí č. 1622/2006/ES: aj na tomto legislatívnom základe Európskej únie, ktorý zaviedol nový postup, sa v hodnotiacich správach Európskej komisie uvádzajú Košice a Marseille-Provence ako dvaja výhercovia s dvoma veľmi kvalitnými žiadosťami. V prípade Marseille-Provence sa oceňuje ďalší rozvoj európskeho rozmeru v konečnom programe, v prípade Košíc boli akcentované odporúčania v súvislosti s plánovaním odkazu akcie EHMK a potrebou osloviť nové publikum. Skúsenosti hodnotiteľov z akcie EHMK v roku 2013 ukazujú, že akcia EHMK mala pozitívny prínos k rozvoju rozsahu a rozmanitosti kultúrnej ponuky miest, posilneniu sociálneho rozvoja, zvýšeniu medzinárodnej popularity miest a podpore ich hospodárskeho rozvoja (najmä prostredníctvom podpory cestovného ruchu a kreatívnej ekonomiky).

Na rok 2019 sú Európskymi hlavnými mestami kultúry Plovdiv (Bulharsko) a Matera (Taliansko). V rámci ďalších rokov budú držiteľmi titulu EHMK nasledovné mestá: v roku 2020 Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko), v roku 2021 Timisoara (Rumunsko), Elefsina (Grécko) a Novi Sad (Srbsko ako kandidátska krajina), v roku 2022 Kaunas (Litva) a Esch (Luxembursko), v roku 2023 Veszprém (Maďarsko), v roku 2024 Tartu (Estónsko, v režime odporúčania skupinou nezávislých odborníkov), Bad Ischl (Rakúsko, v režime odporúčania skupinou nezávislých odborníkov) a Bodø (Nórsko, členská krajina EZVO/EHP, v režime odporúčania skupinou nezávislých odborníkov). O ďalších EHMK zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Slovenská republika usporiada akciu EHMK – Slovenská republika v roku 2026. Postupovať bude v zmysle platného právneho rámca akcie EHMK na roky 2020 až 2033 (pozri nižšie). Spolu so Slovenskou republikou participuje na akcii EHMK na rok 2026 aj Fínsko, t. j. možno reálne očakávať, že okrem jedného slovenského mesta bude Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2026 aj jedno z miest vo Fínsku.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súvislosti Európskym hlavným mestom kultúry v Slovenskej republike v roku 2026 (EHMK – SR 2026) intenzívne komunikuje s Európskou komisiou a tiež s partnermi z fínskeho Ministerstva vzdelávania a kultúry. Zároveň podniká všetky potrebné kroky zamerané na proces prípravy EHMK – SR 2026. V zmysle príslušného právneho rámca Európskej únie Ministerstvo kultúry SR zverejní najneskôr v decembri 2019 výzvu na predkladanie žiadostí jednotlivých miest v Slovenskej republike, ktorá bude v podmienkach Slovenskej republiky trvať desať mesiacov.

Právny rámec akcie Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (pdf, 378 kB)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1545 z 13. septembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 (pdf, 325 kB)

Viac o iniciatíve Európske hlavné mestá kultúry

 

3. Značka európske dedičstvo

Značka Európske dedičstvo je iniciatíva EÚ navrhnutá na podporu nadnárodného európskeho rozmeru kultúrneho majetku, pamiatok, prírodných alebo urbánnych lokalít, hmotného a nehmotného, súčasného a tradičného dedičstva a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri budovaní a zjednocovaní Európy. Jej cieľom je posilnenie podpory spoločnej európskej identity u európskych občanov a podpora pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru. Známka európskeho kultúrneho dedičstva má poskytnúť základ pre vytvorenie dynamickej siete kultúrneho majetku, pamiatok,  prírodných alebo urbánnych lokalít a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v európskych dejinách, ktoré ťažia zo silného európskeho profilu.

Viac o Značke Európske dedičstvo

4. Europeana

Digitálna platforma Europeana spracováva obsah tisícov európskych archívov, knižníc a múzeí, aby umožnila prístup ku kultúrnemu dedičstvu ako zdroju umeleckého zážitku, vzdelávania a výskumu.

Zbierky digitálnej platformy Europeana Collections umožňujú prístup k viac ako 50 miliónom digitalizovaných diel – kníh, hudobných diel a obrazov a ďalších umeleckých diel – pomocou prepracovaných nástrojov na vyhľadávanie a filtrovanie.

Viac o digitálnej platforme Europeana


Posledná aktualizácia: 24.07.2019 / OK
Linky