Európska únia

Kultúrny rozmer európskej integrácie bol prvýkrát spomenutý v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Kultúrne iniciatívy sa však začali skôr. Napríklad úspešný program zameraný na každoročný výber európskeho hlavného mesta kultúry sa začal už v roku 1985.

V Konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie v článku 167, v odseku 4 sa vyžaduje, aby Spoločenstvo zohľadnilo kultúrne aspekty v každej svojej činnosti, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.

EÚ realizuje programy na podporu určitých odvetví kultúrneho priemyslu – filmová a audiovizuálna produkcia, vydavateľská činnosť, hudba a umelecké remeslá. Únia začleňuje kultúrny rozmer do mnohých ďalších oblastí politiky, akými sú napríklad vzdelávanie (vrátane jazykového), vedecký výskum, podpora nových informačných a komunikačných technológií a sociálny a regionálny rozvoj.

V máji 2018 Európska komisia navrhla prijať novú Európsku stratégiu pre kultúru založenú na troch základných cieľoch: využívaní kultúry a kultúrnej rozmanitosti pre sociálnu súdržnosť a blahobyt prostredníctvom posilňovania príslušných zručností a podpory inovácií v oblasti kultúry; podpore pracovných miest a rastu v odvetviach kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom podpory umenia a kultúry vo vzdelávaní; posilňovaní medzinárodných kultúrnych vzťahov prostredníctvom maximálneho využitia potenciálu kultúry na podporu trvalo udržateľného rozvoja a mieru.

Bližšie informácie je možné nájsť na stránkach: https://ec.europa.eu/culture/

 

Rumunské predsedníctvo v Rade Európskej únie (RO PRES)
(1. január - 30. jún 2019)
•    orientované na občana
•    ambiciózne a realistické
•    zamerané na budúcnosť

MOTTO A PRIORITY
-    hlavným mottom RO PRES je: "Súdržnosť - spoločná európska hodnota"
-    prioritami RO PRES sú:
I. Európa konvergencie
II. Bezpečnejšia Európa                              
III. Európa ako silnejší globálny aktér
IV. Európa spoločných hodnôt


I. Európa konvergencie
-    Konkurencieschopnosť, rozdiely v oblasti rozvoja, zamestnanosť a sociálne práva
-    Inovácia a digitalizácia
-    Vzájomná previazanosť, klimatické otázky a trvalá udržateľnosť

II. Bezpečnejšia Európa
-    Vnútorná bezpečnosť a boj proti zločinu a terorizmu
-    Účinné riadenie ochrany vonkajších hraníc
-    Dobre fungujúci priestor Schengenu
-    Digitálna bezpečnosť

III. Európa ako silnejší globálny hráč
-    Rozširovanie na západnom Balkáne
-    Obranné schopnosti EÚ (PESCO, EDF, CARD)
-    Súdržnosť a účinnosť opatrení EÚ v štátoch tzv. Východného susedstva
-    Multilateralizmus

IV. Európa spoločných hodnôt
-    Demokracia, sloboda, ľudské práva a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti
-    Solidarita, rovnosť príležitostí, rodová rovnosť a sociálna spravodlivosť
-    Boj proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, neznášanlivosti a populizmu

Bližšie rozpracovanie priorít RO PRES

I. Európa konvergencie  
Nové príležitosti pre kultúrne a kreatívne odvetvia v Európe
-    Zlepšiť prístup k financiám pre kultúrne a kreatívne odvetvia (usmernenia na prijatie budúcich krokov, prijatie vyhlásenia na neformálnej schôdzke ministrov kultúry EÚ -16. 4. 2019, Budapešť)
Podporovať šírenie hudby v digitálnom veku (konferencia, určiť príklady osvedčených postupov na podporu mobility umelcov a šírenia miestneho repertoáru v Európe i mimo nej)
Zlepšiť cezhraničný pohyb európskych kinematografických diel so zameraním na koprodukcie (závery Rady – a) zabezpečiť rovnaké podmienky a podporiť spoluprácu, b) celovečerné filmy, televízne koprodukcie)
Kreatívnosť v centre pozornosti
Program Kreatívna Európa (zabezpečiť pokrok v rokovaniach)
Mladé kreatívne generácie (závery Rady – a) podporovať tvorivé zručnosti, b) podporovať mladých podnikateľov)


IV. Európa spoločných hodnôt
Budovanie dôvery - pokračovanie v boji proti dezinformáciám šíreným online prostredníctvom mediálnej gramotnosti a kvalitnej žurnalistiky (podujatie v rámci Týždňa mediálnej gramotnosti 2019, ministerská rozprava na Rade EYCS, 22.-23. mája 2019)
Uchovávanie dedičstva EÚ – zveľaďovanie a udržiavanie (pokračovanie v aktivitách Európskeho roku kultúrneho dedičstva /EYCH/, Princípy kvality v príspevkoch týkajúcich sa kultúrneho dedičstva)
Kultúra vo vonkajších vzťahoch (pokračovať v práci na strategickom prístupe pre kultúru vo vonkajších vzťahoch, diskutovať o konkrétnych aktivitách a projektoch)


Pokračovanie v strategickej agende EÚ
(18-mesačný program Rady, 1. január 2019 - 30. jún 2020)


Tri predsedníctva v Rade EÚ za sebou – tzv. predsednícke Trio, rumunské, fínske a chorvátske, prevzali zodpovednosť za riadenie práce Rady na konci súčasného inštitucionálneho cyklu. Toto Trio sa zaväzuje zabezpečiť plynulý prechod na ďalší legislatívny cyklus, vynaloží maximálne úsilie na uľahčenie procesov v rámci jeho kompetencií. Tri predsedníctva budú vytvárať úzke a konštruktívne vzťahy s novými inštitucionálnymi aktérmi s cieľom umožniť skorý návrat k normálnemu pracovnému rytmu a legislatívnej činnosti.
Na začiatku Tria bude hlavnou prioritou dokončenie zostávajúcich úloh súčasnej Strategickej agendy a najmä tých úloh, ktoré sú zahrnuté v spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 - 2019. Po začatí nového inštitucionálneho cyklu budú tri predsedníctva organizovať prácu v Rade podľa priorít nasledujúcej Strategickej agendy (Strategická agenda na r. 2019 – 2024 má byť v súlade s tzv. Rímskou deklaráciou /25.3.2017/ prijatá na Európskej rade v Bruseli v dňoch 20.  – 21. júna 2019, pozn.) a v zmysle výsledkov neformálneho samitu Európskej rady, ktorá sa uskutoční v rumunskom Sibiu (má sa konať 9. mája 2019 a má ísť o prvú schôdzku lídrov EÚ po odchode UK z EÚ a zároveň o poslednú schôdzku lídrov EÚ pred voľbami do Európskeho parlamentu, pozn.).

Trio bude klásť osobitný dôraz na:
-    presadzovanie spoločných hodnôt EÚ (rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, vrátane práv osôb patriacich k menšinám),
-    podpora dôvery u občanov a spoločností v európsky projekt,
-    posilnenie konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a podpora investícií,
-    posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, jej základných hodnôt a spoločných cieľov pre rozvoj Únie ako celku.

Trio zdôrazňuje potrebu posilniť a udržať multilaterálny systém a tiež venovať pozornosť podpore Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj v rámci EÚ i mimo nej. Bude tiež usilovať o posilnenie jednoty a konsenzu na európskej úrovni prostredníctvom podpory spoločných a inkluzívnych iniciatív prospešných pre všetky členské štáty EÚ.
Trio vyjadruje odhodlanosť priblížiť EÚ čo najviac k jej občanom, konať pri tom transparentne a v zmysle zásad efektívnej správy a účinnej regulácie so zameraním na politiky v prospech občanov. Rovnako dôjde k zlepšeniu informovanosti o činnosti EÚ a zvýšeniu povedomia o politikách EÚ orientovaných na občanov, najmä medzi mladými ľuďmi.
Rozpočet Európskej únie, stanovený Viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2021 – 2027, je základným nástrojom na dosiahnutie našich spoločných cieľov a splnenie prijatých záväzkov. Všetky legislatívne návrhy vzťahujúce sa k VFR 2021 – 2027 budú v popredí mimoriadnej pozornosti a úsilia predsedníckeho Tria.


II. Únia pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti

EÚ sa nachádza v poradí šiestom roku ekonomickej obnovy, ktorú dosahuje každý členský štát. Toto vytvára príležitosť na konsolidáciu reformy jednotného trhu so zámerom ďalšieho posilňovania rastu a konkurencieschopnosti. Predsednícke Trio sa zaväzuje pokračovať ďalej vo výsledkoch dosiahnutých v tzv. Agende lídrov z decembra 2018. EÚ potrebuje silnú priemyselnú politiku a Trio bude pokračovať v diskusiách o dlhodobých strategických cieľoch EÚ v tejto oblasti. Dobré fungovanie jednotného trhu je základom úspechu európskeho priemyslu.
Podpora podnikateľského prostredia a vytvárania nových pracovných miest ostáva kľúčovou pri pomoci podnikateľskej obci, ak má Európa prekvitať, vrátane malých a stredných podnikov, ktoré generujú zamestnanosť a rast.
Oblasť investícií taktiež zaujíma popredné miesto, medzi inými dominuje implementácia Investičného plánu pre Európu a zvýšenie úrovne investícií.
Tri predsedníctva budú tiež pokračovať v prehlbovaní Hospodárskej a menovej únie.


III. Únia, ktorá splnomocňuje a ochraňuje všetkých svojich občanov
Európski občania očakávajú od EÚ viac než ekonomické výhody. Vzdelávanie, vrátane celoživotného vzdelávania, kultúry, športu a politík týkajúcich sa mladých sú dôležité nielen z hľadiska konkurencieschopnosti, ale tiež z hľadiska inkluzívnosti a súdržnosti našich spoločností. Krajiny predsedníckeho Tria budú pokračovať v implementácii politík zameraných na posilnenie sociálnej dimenzie, riešenie nedostatočných a nesúrodých zručností a podpore sociálnej ochrany občanov. Dnešný pracovný trh charakterizujú rýchle technologické zmeny. Ak si má Európa udržať vysokú konkurencieschopnosť a produktivitu, európski občania potrebujú správny súbor zručností vyžadovaných na novom globálnom pracovnom mieste. Tento predstavuje investície do ľudí a vzdelávania s dôrazom na predvídanie budúcich zručností spojených s digitalizáciou, kybernetickou bezpečnosťou, mediálnou gramotnosťou, robotizáciou a umelou inteligenciou. Trio bude tiež venovať pozornosť posilneniu mobility, inkluzívnosti a excelentnosti a súčasnej podpore európskych hodnôt. Treba prijať ďalšie rozhodnutia a tieto implementovať v budúcich rámcoch spolupráce v oblasti vzdelávania, mládeže, kultúry a športu.

IV. Smerom k Energetickej únii s progresívnou klimatickou politikou
EÚ je globálny líder v oblasti boja proti klimatickým zmenám a politík týkajúcich sa životného prostredia. Osobitne si EÚ potrebuje udržať vodcovský trend pri dosahovaní cieľov tzv. Parížskej dohody s osobitným ohľadom na zmiernenie klimatických zmien a na ich adaptáciu, vrátane otázky financovania klímy. V tomto ohľade sa vyníma definovanie nízkouhlíkového hospodárstva. Potrebný je pokrok v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, najmä v odvetviach, kde zaostáva tzv. dekarbonizácia a pri implementovaní opatrení smerom k energetickej efektívnosti a súčasnom zabezpečovaní bezpečnej a dostupnej udržateľnej energie pre občanov Európy. Modernizáciu hospodárstva a zosúladenie politík v klimatickej oblasti treba vnímať ako ekonomickú príležitosť na vytváranie nových pracovných miest a vytvárania rastu.

Tri predsedníctva majú úmysel finalizovať rokovania o tzv. Clean Energy balíčku, ako aj o návrhoch v oblasti balíčkov mobility (vrátane iniciatív týkajúcich sa klímy). Učinia tak prostredníctvom budovania rámca Energetickej únie s dôrazom na integrovanie tzv. Energetickej únie do národných politík členských štátov EÚ a implementáciu integrovaných klimatických a energetických plánov.

Boj EÚ v oblasti klimatických zmien bude vedený aj na medzinárodnom poli v súlade s tzv. Parížskou dohodou.

V. Únia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
V rámci tejto oblasti sa bude vynímať komplexný prístup k migrácii zameraný na efektívnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ.  Zámerom je predísť opakovaniu udalostí podobných z r. 2015, kedy dochádzalo k nekontrolovaným tokom a ďalej zastaviť nelegálnu migráciu (irregular migration) na existujúcich a nových objavujúcich sa trasách. Potrebná je práca na viacerých úrovniach: posilnená kontrola vonkajších hraníc EÚ, pravdivé partnerstvo s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, posilnenie návratovej politiky a dôraznejšie prešetrenie rámca legálnej migrácie vrátane politiky presídľovania. Tri predsedníctva sa budú osobitne a dôkladne venovať migračným trasám v oblasti stredného, západného a východného Stredomoria a budú dôkladne sledovať aj nové možné migračné trasy. Prioritami ostáva spolupráca s partnermi v Afrike, regiónom západného Balkánu a Tureckom. Pokiaľ ide o interné hľadiská, všetky tri predsedníctva sa zaväzujú usilovať o finalizáciu reformy spoločného európskeho azylového systému vrátane nájdenia konsenzu o tzv. Dublinskom nariadení. Pri posilnení vnútornej bezpečnosti EÚ bude ťažiskom policajná a súdna spolupráca, boj proti organizovanému zločinu vrátane obchodovania s drogami a ľuďmi, posilnený boj proti terorizmu, najmä proti radikalizácii a extrémizmu, aj v digitálnom prostredí – oblasť kybernetickej bezpečnosti a pod. Schengen ostáva v popredí prioritného záujmu a tri predsedníctva vyjadrujú zámer zabezpečiť jeho náležitú funkčnosť a uchovať a posilniť oblasť Schengenu ako jedného z najvýznamnejších výdobytkov EÚ.

VI. Únia ako silný globálny hráč
V popredí pozornosti všetkých troch predsedníctiev Tria bude spolupráca s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Európskej komisie v záujme napredovania v oblasti priorít dohodnutých v zmysle Globálnej stratégie EÚ zabezpečujúc konzistentnosť vonkajších politík EÚ, ako aj posilnenie medzi vonkajšími politikami EÚ. Snahou bude, aby Únia na roky 2021-2027 bola vybavená aj prostredníctvom finančných a právnych nástrojov pri súčasnej snahe o vyššiu mieru konvergencie medzi členskými štátmi EÚ v duchu spoločných záujmov a vzájomnej politickej solidarity. Prioritnými oblasťami budú: oblasť rozširovania, prehlbovanie spolupráce v rámci SZBP, prehlbovanie politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych vzťahov s krajinami Únie susediacimi na východ a  juh od nej, jednotné vystupovanie vo vzťahu k Rusku, spolupracujúce rámce smerujúce k zabezpečeniu bezpečnosti na hraniciach EÚ, spolupráca s OSN (vrátane rôznych aspektov dotýkajúcich sa napĺňania vnútorných a vonkajších politík EÚ, ale aj WTO), užšie bilaterálne vzťahy EÚ s Afrikou, Latinskou Amerikou, Karibikom, Áziou a Arabským svetom vrátane aktualizovania formátu spolupráce v rámci ACP. Pripravujú sa nové stratégie pre Indiu a strednú Áziu a tiež výraznejšia implementácia stratégie EÚ voči Číne. Dôjde k veľmi úzkemu partnerstvu so Spojeným kráľovstvom po jeho odchode z EÚ. Napredovať sa bude aj v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ popri paralelnom posilňovaní vzťahov EÚ a NATO, vynímať sa bude formát PESCO, proces CARD či pokrok v rámci EDF alebo v civilných misiách a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Únia potrebuje byť dobre pripravená, aby mohla posilniť svoju úlohu v oblasti prechádzania konfliktom, sprostredkovacej misii a budovaní mieru. Na to budú potrebné aj multilaterálne riešenia ako odpoveď na spoločné problémy, zároveň však Únia posilní svoju schopnosť a záujmy pri autonómnom vystupovaní v prípadoch, kde to bude potrebné. Súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami Únie má zámer prispieť k vybudovaniu Únie, ktorá chráni.

 

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti (RKS) je expertný koordinačný a konzultačný orgán, ktorý koordinuje rozhodovací proces v záležitostiach Európskej únie (EÚ) na úrovni rezortu. RKS predstavuje prvú úroveň koordinácie rozhodovacieho procesu v záležitostiach EÚ, ktorá vplýva na prípravu pozície Slovenskej republiky vo všetkých etapách rozhodovacieho procesu.

Hlavnou úlohou RKS je zabezpečenie zosúladenej a efektívnej účasti Ministerstva kultúry SR vo vzťahu k rozhodovacím procesom orgánov EÚ v oblasti kultúry a audiovízie a účasti SR na realizácii ďalších aktivít EÚ v rámci kompetencie a pôsobnosti ministerstva. Hlavnou úlohou RKS je aj odborná príprava a schvaľovanie stanovísk SR k návrhom aktov EÚ schvaľovaných v podmienkach Slovenskej republiky.

Úlohy vyplývajúce pre Ministerstvo kultúry SR z členstva SR v EÚ

Hlavná úloha Ministerstva kultúry SR (ďalej len „MK SR“) spočíva v plnení politických priorít v oblasti kultúry a audiovízie v rámci Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (ďalej len „Rada EYCS“), ako aj v oblasti autorského práva v Rade pre konkurencieschopnosť (ďalej len „Rada COMPET“), časť Vnútorný trh a priemysel.  

Rada EYCS je v oblasti kultúry a audiovízie zameraná na zachovanie kultúrneho dedičstva Európy, podporu kultúry a tvorivej činnosti, ako aj na harmonizáciou a uľahčenie pravidiel poskytovania audiovizuálnych a mediálnych služieb. Kľúčovým dokumentom Rady EYCS v predmetnej oblasti je Pracovný plán pre kultúru, ktorým sa podporuje kultúrna spolupráca na úrovni EÚ a vymedzuje sa stratégia a priority v oblasti kultúry na nadchádzajúce roky. Rada EYCS prerokováva a schvaľuje aj program Kreatívna Európa, ktorý je hlavným programom EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym, kreatívnym a audiovizuálnym odvetviam.  Na zasadnutiach Rady EYCS sa spravidla prijíma nelegislatívny dokument v oblasti kultúry Závery Rady EÚ, ktorého znenie navrhuje a vypracováva úradujúca predsednícka krajina Rady EÚ na základe konsenzu všetkých členských štátov EÚ.

Posun jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych procesov EÚ v gescii Rady EYCS prebieha v jej pracovných skupinách a výboroch. Zástupcovia MK SR sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach voVýbore Rady pre kultúrne záležitosti (ďalej len „výbor CAC“) a v Pracovnej skupine Rady pre oblasť audiovízie (ďalej len „PS AUDIO“). Výbor CAC koordinuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti kultúry, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ. Rokuje o legislatívnych a nelegislatívnych návrhoch, ako sú napríklad: pracovný plán pre kultúru ,  program Kreatívna Európa, Európske hlavné mestá kultúry, Značka Európske dedičstvo a Europeana. PS AUDIO sa zaoberá prácou súvisiacou s audiovizuálnym obsahom v tradičných médiách, ako je televízia alebo kino, ale aj v digitálnych médiách a platformách. Zaoberá sa právnymi predpismi, ako je napríklad smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) a podporuje činnosti v rámci programu Kreatívna Európa zamerané  na film a televíziu.

Rada COMPET je zodpovedná za podporu konkurencieschopnosti a rastu v EÚ. V predmetnej formácii Rady spadá do pôsobnosti MK SR účasť na posune jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych aktov v oblasti autorského práva v rámci Stratégie  jednotného digitálneho trhu. V tejto súvislosti sa zástupcovia MK SR pravidelne zúčastňujú zasadnutí v Pracovnej skupine Rady pre duševné vlastníctvo – autorské právo, ktorá zodpovedá za reformy v oblasti autorského práva.

Experti MK SR sa v rámci EÚ podieľajú aj na činnosti skupín "otvorenej metódy koordinácie" (ďalej len „OMK“), ktoré sú nástrojom na vykonávanie priorít Pracovného plánu pre kultúru. Ide o formu medzivládnej tvorby politiky tzv. mäkkého, teda nevynútiteľného práva EÚ, ktorej výsledkom nie sú záväzné legislatívne opatrenia EÚ a ktorá nevyžaduje od krajín EÚ, aby zaviedli alebo pozmenili svoje právne predpisy. Cieľom zasadnutí skupín OMK je výmena najlepších skúseností a informácií o osvedčených postupoch v konkrétnych oblastiach kultúrnej spolupráce. 

  

Bližšie informácie:

1. Program Kreatívna Európa (2014 – 2020)

Kreatívna Európa je jedným z najdôležitejších programov EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym a kreatívnym odvetviam. Je zameraným na podporu európskej kinematografie a kultúrnych a tvorivých odvetví. Celkový rozpočet programu na sedemročné obdobie je 1,46 miliárd eur. Dôvodom jeho vzniku je nedostatočné využívanie spoločného jednotného trhu v oblasti umenia. Jeho cieľom je:

• podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dedičstva

            • sústreďovať sa na zvýšenie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych odvetví

Program spája doterajšie podporné programy pre kultúrne a audiovizuálne odvetvia – Kultúra, Media, Media Mundus. Program je koordinovaný Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru v Bruseli.

Viac o programe Kreatívna Európa

Činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

Slovenský filmový ústav

 

2. Európske hlavné mestá kultúry

Iniciatíva s názvom Európske hlavné mestá kultúry sa stala jedným z najambicióznejších projektov v Európe v oblasti kultúry.  Európske hlavné mesto kultúry na podnet gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouri udeľuje Európska únia mestám členských štátov od roku 1985. Pôvodne sa mestá uchádzali o titul Európske mesto kultúry, od roku 2004 sa titul premenoval na Európske hlavné mesto kultúry. Po transparentnej súťaži založenej na konkurencii, riadenej národnými orgánmi a vyhodnotenej skupinou nezávislých odborníkov rozhoduje o udelení tohto prestížneho titulu Európska komisia.

Od roku 2009 sú za Európske hlavné mesto kultúry zvolené každý rok dve mestá (jedno z pôvodných krajín EÚ a jedno z nových členských štátov). Cieľom je posilniť európske kultúrne povedomie a zvýrazniť zásadu, že kultúra je súčasťou života. Prvým EHMK sa v roku 1985 stali Atény (Grécko). Hlavnými mestami Európy v roku 2018 sú Valetta (Malta) a Leeuwarden (Holandsko). Po Košiciach v roku 2013 by sa týmto titulom malo ďalšie slovenské mesto pýšiť v roku 2026.

Viac o iniciatíve Európske hlavné mestá kultúry

3. Značka európske dedičstvo

Značka Európske dedičstvo je iniciatíva EÚ navrhnutá na podporu nadnárodného európskeho rozmeru kultúrneho majetku, pamiatok, prírodných alebo urbánnych lokalít, hmotného a nehmotného, súčasného a tradičného dedičstva a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri budovaní a zjednocovaní Európy. Jej cieľom je posilnenie podpory spoločnej európskej identity u európskych občanov a podpora pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru. Známka európskeho kultúrneho dedičstva má poskytnúť základ pre vytvorenie dynamickej siete kultúrneho majetku, pamiatok,  prírodných alebo urbánnych lokalít a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v európskych dejinách, ktoré ťažia zo silného európskeho profilu.

Viac o Značke Európske dedičstvo

4. Europeana

Digitálna platforma Europeana spracováva obsah tisícov európskych archívov, knižníc a múzeí, aby umožnila prístup ku kultúrnemu dedičstvu ako zdroju umeleckého zážitku, vzdelávania a výskumu.

Zbierky digitálnej platformy Europeana Collections umožňujú prístup k viac ako 50 miliónom digitalizovaných diel – kníh, hudobných diel a obrazov a ďalších umeleckých diel – pomocou prepracovaných nástrojov na vyhľadávanie a filtrovanie.

Viac o digitálnej platforme Europeana

Oficiálna webová stránka RO PRES

Posledná aktualizácia: 04.02.2019 / OI
Linky