Európska únia

Kultúrny rozmer európskej integrácie bol prvýkrát spomenutý v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Kultúrne iniciatívy sa však začali skôr. Napríklad úspešný program zameraný na každoročný výber európskeho hlavného mesta kultúry sa začal už v roku 1985.

V Konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie v článku 167, v odseku 4 sa vyžaduje, aby Spoločenstvo zohľadnilo kultúrne aspekty v každej svojej činnosti, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.

EÚ realizuje programy na podporu určitých odvetví kultúrneho priemyslu – filmová a audiovizuálna produkcia, vydavateľská činnosť, hudba a umelecké remeslá. Únia začleňuje kultúrny rozmer do mnohých ďalších oblastí politiky, akými sú napríklad vzdelávanie (vrátane jazykového), vedecký výskum, podpora nových informačných a komunikačných technológií a sociálny a regionálny rozvoj.

V máji 2018 Európska komisia navrhla prijať novú Európsku stratégiu pre kultúru založenú na troch základných cieľoch: využívaní kultúry a kultúrnej rozmanitosti pre sociálnu súdržnosť a blahobyt prostredníctvom posilňovania príslušných zručností a podpory inovácií v oblasti kultúry; podpore pracovných miest a rastu v odvetviach kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom podpory umenia a kultúry vo vzdelávaní; posilňovaní medzinárodných kultúrnych vzťahov prostredníctvom maximálneho využitia potenciálu kultúry na podporu trvalo udržateľného rozvoja a mieru.

Bližšie informácie je možné nájsť na stránkach: https://ec.europa.eu/culture/

 

Nemecké predsedníctvo v Rade Európskej únie (DE PRES)

(1. júl 2020 - 31. december 2020)

Motto DE  PRES: ,,Spoločne urobme Európu opäť silnou“

Priority DE PRES:

  • Spoločná reakcia EÚ na pandémiu Covid-19:
    • kontinuita krízového riadenia zameraná na zamedzenie šírenia COVID-19,
    • koordinovaná stratégia ukončenia reštrikčných opatrení,
    • oživenie hospodárstva, sociálna súdržnosť, identifikovanie ponaučení, ktoré vyplývajú z krízy COVID-19.  
  • Ukončenie rokovaní o Viacročnom finančnom rámci na r. 2021-2027,
  • pokračovanie v negociáciách o budúcom vzťahu EÚ s Veľkou Britániou,
  • podpora trvalo udržateľného ekologického oživenia Európy v súlade s európskou dohodou o ekologickom obchode,
  • digitálna transformácia,
  • posilnenie hospodárskej základne a sociálneho rozmeru EÚ,
  • nový začiatok migračnej a azylovej politiky EÚ,
  • posilnenie globálnej úlohy EÚ,
  • posilnenie vnútornej bezpečnosti, právneho štátu a demokracie.

Hlavné priority v oblasti kultúry a audiovizuálnej politike

  • Koordinovaná stratégia zameraná na zotavenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu po pandémii COVID-19,
  • ukončenie trialogových rokovaní s EP a Radou o návrhu programu Kreatívna Európa na r. 2021 -2027.

Prijatie záverov Rady

V rámci Rady Európskej únie pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (EYCS), ktorej zasadnutiesa v časti kultúra sa uskutoční 1. decembra 2020

  • prijatie návrhu záverov Rady (odporúčaní) o rodovej rovnosti v oblasti kultúry,
  • prijatie návrhu závery Rady (odporúčaní) o pluralite médií.

Viac informácií o programe DE PRES môžete nájsť na a webovej stránke: https://www.eu2020.de

 

(18-mesačný program Rady, 1. júl 2020 - 31. december 2021)

Tri predsedníctva v Rade EÚ za sebou – tzv. predsednícke Trio, nemecké, portugalské a slovinské zverejnením 18-mesačného programu Rady 9. júna 2020 prevzali zodpovednosť za riadenie práce Rady na konci súčasného inštitucionálneho cyklu. Toto Trio sa zaväzuje zabezpečiť plynulý prechod na ďalší legislatívny cyklus, vynaloží maximálne úsilie na uľahčenie procesov v rámci jeho kompetencií. Tri predsedníctva budú vytvárať úzke a konštruktívne vzťahy s novými inštitucionálnymi aktérmi s cieľom umožniť skorý návrat k normálnemu pracovnému rytmu a legislatívnej činnosti. Na začiatku Tria bude hlavnou prioritou prijatie revidovaného Viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 - 2027 a Programu na obnovu Únie, ako aj riešenie dopadov pandémie COVID-19. 

Trio bude klásť osobitný dôraz na:

  • Zabezpečenie koordinovaného krízového riadenia na úrovni EÚ.
  • Poučenie z krízy COVID-19 a riešenie jej sociálno-ekonomických dôsledkov.
  • Spoločné riešenie dôležitých budúcich výziev.

Medzi hlavné priority Tria zároveň patrí:

  •  Udržiavanie spravodlivej a sociálnej Európy pri súčasnom presadzovaní európskych záujmov a hodnôt po celom svete: podpora sociálnej súdržnosti, právneho štátu, rovnosti, ľudských práv a spoločnej sociálnej zodpovednosti.
  •  Zabezpečenie transparentnej a celoeurópskej digitálnej transformácie, ktorá rešpektuje ľudské práva a chráni občanov pred škodlivými počítačovými aktivitami a dezinformáciami. Dosiahnutie digitálneho pokroku vo vzdelávaní, výskume, financiách a zdraví. Posilnenie a udržanie digitálnej suverenity v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie ako kľúčovej technológie budúcnosti. Aktívne formovanie budúcnosti práce, aj pokiaľ ide o digitalizáciu, a ďalšie kroky na zabezpečenie vykonávania európskeho piliera sociálnych práv.
  • Nájdenie komplexných, trvalých a krízových riešení pre migráciu. Zvýšené úsilie proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a zároveň riešenie základných príčin migrácie a núteného vysídlenia.
  • Ďalšia podpora európskej technologickej a priemyselnej suverenity a odolného a konkurencieschopného jednotného trhu. Zabezpečenie účinného a spravodlivého vykonávania, uplatňovania a presadzovania pravidiel jednotného trhu. Bude to zahŕňať rovnaké podmienky, spravodlivé a efektívne zdaňovanie a zlepšenie boja EÚ proti praniu špinavých peňazí. Podpora otvoreného, ​​ambiciózneho, spravodlivého, udržateľného a na pravidlách založeného obchodu.
  • Posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu v Európe a zabezpečenie stabilného investičného prostredia pre malé a stredné podniky. Identifikácia strategických hodnotových reťazcov, priemyslu a dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu. Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie, ako aj uvedenie finančného sektora do digitálneho veku.
  • Investície do inovatívnych, udržateľných a inteligentných hospodárskych transformácií pokrývajúcich všetky regióny a posilnenie ich konkurencieschopnosti. Vybudovanie klimaticky neutrálnej a ekologickej Európy a dosiahnutie 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov Zelenej dohody EÚ.
  • Propagácia európskych hodnôt na medzinárodnej úrovni spolu s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Pokračovanie procesu rozširovania smerom k západnému Balkánu, uskutočňovanie ambicióznej susedskej politiky smerom na východ a juh a posilnenie spolupráce s Afrikou. Podpora medzinárodných vzťahov a ďalšie skúmanie európskych obranných politík a vzťahov.


Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti (RKS) je expertný koordinačný a konzultačný orgán, ktorý koordinuje rozhodovací proces v záležitostiach Európskej únie (EÚ) na úrovni rezortu. RKS predstavuje prvú úroveň koordinácie rozhodovacieho procesu v záležitostiach EÚ, ktorá vplýva na prípravu pozície Slovenskej republiky vo všetkých etapách rozhodovacieho procesu.

Hlavnou úlohou RKS je zabezpečenie zosúladenej a efektívnej účasti Ministerstva kultúry SR vo vzťahu k rozhodovacím procesom orgánov EÚ v oblasti kultúry a audiovízie a účasti SR na realizácii ďalších aktivít EÚ v rámci kompetencie a pôsobnosti ministerstva. Hlavnou úlohou RKS je aj odborná príprava a schvaľovanie stanovísk SR k návrhom aktov EÚ schvaľovaných v podmienkach Slovenskej republiky.

Úlohy vyplývajúce pre Ministerstvo kultúry SR z členstva SR v EÚ

Hlavná úloha Ministerstva kultúry SR (ďalej len „MK SR“) spočíva v plnení politických priorít v oblasti kultúry a audiovízie v rámci Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (ďalej len „Rada EYCS“), ako aj v oblasti autorského práva v Rade pre konkurencieschopnosť (ďalej len „Rada COMPET“), časť Vnútorný trh a priemysel.  

Rada EYCS je v oblasti kultúry a audiovízie zameraná na zachovanie kultúrneho dedičstva Európy, podporu kultúry a tvorivej činnosti, ako aj na harmonizáciou a uľahčenie pravidiel poskytovania audiovizuálnych a mediálnych služieb. Kľúčovým dokumentom Rady EYCS v predmetnej oblasti je Pracovný plán pre kultúru, ktorým sa podporuje kultúrna spolupráca na úrovni EÚ a vymedzuje sa stratégia a priority v oblasti kultúry na nadchádzajúce roky. Rada EYCS prerokováva a schvaľuje aj program Kreatívna Európa, ktorý je hlavným programom EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym, kreatívnym a audiovizuálnym odvetviam.  Na zasadnutiach Rady EYCS sa spravidla prijíma nelegislatívny dokument v oblasti kultúry Závery Rady EÚ, ktorého znenie navrhuje a vypracováva úradujúca predsednícka krajina Rady EÚ na základe konsenzu všetkých členských štátov EÚ.

Posun jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych procesov EÚ v gescii Rady EYCS prebieha v jej pracovných skupinách a výboroch. Zástupcovia MK SR sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach vo Výbore Rady pre kultúrne záležitosti (ďalej len „výbor CAC“) a v Pracovnej skupine Rady pre oblasť audiovízie (ďalej len „PS AUDIO“). Výbor CAC koordinuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti kultúry, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ. Rokuje o legislatívnych a nelegislatívnych návrhoch, ako sú napríklad: Pracovný plán pre kultúru (viď vyššie),  program Kreatívna Európa, Európske hlavné mestá kultúry, Značka Európske dedičstvo a Europena. PS AUDIO sa zaoberá prácou súvisiacou s audiovizuálnym obsahom v tradičných médiách, ako je televízia alebo kino, ale aj v digitálnych médiách a platformách. Zaoberá sa právnymi predpismi, ako je napríklad smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) a podporuje činnosti v rámci programu Kreatívna Európa zamerané na film a televíziu.

Rada COMPET je zodpovedná za podporu konkurencieschopnosti a rastu v EÚ. V predmetnej formácii Rady spadá do pôsobnosti MK SR účasť na posune jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych aktov v oblasti autorského práva v rámci Stratégie  jednotného digitálneho trhu. V tejto súvislosti sa zástupcovia MK SR pravidelne zúčastňujú zasadnutí v Pracovnej skupine Rady pre duševné vlastníctvo – autorské právo, ktorá zodpovedá za reformy v oblasti autorského práva.

Experti MK SR sa v rámci EÚ podieľajú aj na činnosti skupín otvorenej metódy koordinácie (ďalej len „OMK“), ktoré sú nástrojom na vykonávanie priorít Pracovného plánu pre kultúru. Ide o formu medzivládnej tvorby politiky tzv. mäkkého, teda nevynútiteľného práva EÚ, ktorej výsledkom nie sú záväzné legislatívne opatrenia EÚ a ktorá nevyžaduje od krajín EÚ, aby zaviedli alebo pozmenili svoje právne predpisy. Cieľom zasadnutí skupín OMK je výmena najlepších skúseností a informácií o osvedčených postupoch v konkrétnych oblastiach kultúrnej spolupráce. 

  

Bližšie informácie:

1. Program Kreatívna Európa (2014 – 2020)

Kreatívna Európa je jedným z najdôležitejších programov EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym a kreatívnym odvetviam. Je zameraným na podporu európskej kinematografie a kultúrnych a tvorivých odvetví. Celkový rozpočet programu na sedemročné obdobie je 1,46 miliárd eur. Dôvodom jeho vzniku je nedostatočné využívanie spoločného jednotného trhu v oblasti umenia. Jeho cieľom je:

• podporovať európsku spoluprácu v oblasti kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dedičstva

            • sústreďovať sa na zvýšenie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych odvetví

Program spája doterajšie podporné programy pre kultúrne a audiovizuálne odvetvia – Kultúra, Media, Media Mundus. Program je koordinovaný Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru v Bruseli.

Viac o programe Kreatívna Európa

Činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

Slovenský filmový ústav

 

2. Európske hlavné mestá kultúry

Akcia „Európske hlavné mestá kultúry“ (ďalej len „EHMK“) je jedným z najambicióznejších projektov v oblasti kultúry v Európe, zároveň ide o jednu z najznámejších aktivít Európskej únie. Na podnet vtedajšej ministerky kultúry Helénskej republiky Meliny Mercouriovej sa začala v roku 1985 písať história akcie, keď sa prvým „Európskym mestom kultúry“ stali grécke Atény (do roku 1999 sa používal názov „Európske mesto kultúry“). Na počesť gréckej ministerky kultúry sa dodnes udeľuje víťazom akcie „Európske hlavné mestá kultúry“ peňažná cena Meliny Mercouriovej (v závislosti od výsledkov dosiahnutých víťazným mestom vo fáze prípravy pred rokom hosťovania akcie EHMK). Od roku 2001 sú každoročne zvolené dve mestá za držiteľa titulu EHMK. Počnúc rokom 2021 a následne každý tretí rok budú reálnou skutočnosťou tri mestá, ktoré budú hosťovať titul EHMK: k aktuálnemu stavu sa pripojí ako tretí držiteľ titulu - mesto z kandidátskej krajiny, potenciálnej kandidátskej krajiny alebo krajiny, ktorá je súčasťou Európskeho združenia voľného obchodu a zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Pôvodnou myšlienkou tejto najvýznamnejšej kultúrnej iniciatívy, ktorá v roku 2015 oslávila 30. výročie svojej existencie a zaradila sa tak medzi jednu z najdlhšie prebiehajúcich iniciatív Európskej únie, bolo uznať význam kultúry, bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr a pomôcť zblížiť občanov Európskych spoločenstiev (predchodca súčasnej Európskej únie). Postupne boli ciele projektu rozširované a dopĺňané; ťažiskové ciele, v centre ktorých je silný kultúrny program so silným európskym rozmerom, sú v súčasnosti späté s právnym rámcom akcie EHMK na roky 2020 až 2033 (pozri nižšie).

Z hľadiska histórie je zaujímavé, že v prvej fáze svojej existencie  (1985 – 1996) sa projekt považoval za medzivládnu činnosť a chýbal jeho legislatívny rámec; mestá boli spravidla navrhované z úrovne členských štátov. V druhej fáze (1997 – 2004) sa od roku 1998 zaviedli kritériá výberu a lehoty na predkladanie návrhov; projekt EHMK bol začlenený medzi hlavné kultúrne aktivity Európskej únie. V tretej fáze (2005 – 2019) sa vytvoril prvý legislatívny rámec pre projekt EHMK, ktorý sa stal akčným programom Európskych spoločenstiev s formálnymi kritériami európskeho rozmeru. V tomto období sa vyjasnili a posilnili procesy výberu, monitorovania a hodnotenia.

Ďalší vývoj charakterizuje aktualizovaný právny rámec akcie EHMK na obdobie rokov 2020 – 2033 (pozri nižšie); ciele akcie EHMK sú v tomto zmysle definované nasledovne: chrániť a podporovať rozmanitosť kultúr v Európe a zdôrazňovať ich spoločné črty, ako aj zvyšovať medzi občanmi pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru a posilňovať príspevok kultúry k dlhodobému rozvoju miest v súlade s ich príslušnými stratégiami a prioritami. Zároveň akcia EHMK akcentuje tieto osobitné ciele: rozšíriť rozsah, rozmanitosť a európsky rozmer kultúrnej ponuky v mestách, a to aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce; rozšíriť prístup ku kultúre a účasť na nej; posilniť kapacitu kultúrneho sektora a jeho prepojenia s ostatnými sektormi; zvýšiť medzinárodnú popularitu miest prostredníctvom kultúry.

V zmysle vyššie uvedeného o víťazných mestách – držiteľoch titulu EHMK v duchu podmienok vyplývajúcich z platného právneho rámca akcie EHMK rozhoduje skupina nezávislých odborníkov: desať odborníkov vymenúvajú inštitúcie a orgány Európskej únie a najviac dvoch odborníkov príslušný štát. Výzvu na predkladanie žiadostí miest uchádzajúcich sa o zisk titulu EHMK uverejňuje členský štát Európskej únie – najčastejšie prostredníctvom ministerstva kultúry – najmenej šesť rokov pred rokom titulu; každá žiadosť pritom musí vychádzať z kultúrneho programu so silným európskym rozmerom. Predmetný kultúrny program je úzko prepojený s kategóriami, kritériami a podmienkami uvedenými v čl. 5 platného právneho rámca akcie EHMK na roky 2020 – 2033. O vymenovaní jedného mesta za držiteľa titulu EHMK rozhodne príslušný členský štát Európskej únie, a to na základe odporúčaní uvedených v správe skupiny nezávislých odborníkov o výbere, najneskôr štyri roky pred rokom titulu.

Doterajší vývoj a účinky akcie EHMK ukázali, že byť držiteľom titulu EHMK znamená prínos a pozitívne implikácie z hľadiska: vplyvu na kultúru a imidž mesta, sociálnych a hospodárskych vplyvov.

Potvrdením vyššie uvedeného je akcia EHMK – Košice 2013, kedy sa Košice v rámci Slovenskej republiky stali historicky prvým Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2013. V súťaži celkom deviatich kandidujúcich slovenských miest uspeli so svojím víťazným projektom „Interface“.  Ako hlavný úspech Košíc sa uvádza najmä zameranie na udržateľnosť akcie EHMK s dostatočným časovým priestorom a prostriedkami venovanými budovaniu odkazu EHMK. Rovnako bola pre úspešnosť Košíc dôležitou pozitívna podpora zo všetkých úrovní štátnej správy (celoštátnej, regionálnej a miestnej) a naprieč celým politickým spektrom. Košice boli držiteľom titulu EHMK na rok 2013 spolu s francúzskym mestom Marseille-Provence. Obe Európske hlavné mestá kultúry na rok 2013 boli prvé, ktoré formálne podliehali výberovému konaniu zavedenému v rozhodnutí č. 1622/2006/ES: aj na tomto legislatívnom základe Európskej únie, ktorý zaviedol nový postup, sa v hodnotiacich správach Európskej komisie uvádzajú Košice a Marseille-Provence ako dvaja výhercovia s dvoma veľmi kvalitnými žiadosťami. V prípade Marseille-Provence sa oceňuje ďalší rozvoj európskeho rozmeru v konečnom programe, v prípade Košíc boli akcentované odporúčania v súvislosti s plánovaním odkazu akcie EHMK a potrebou osloviť nové publikum. Skúsenosti hodnotiteľov z akcie EHMK v roku 2013 ukazujú, že akcia EHMK mala pozitívny prínos k rozvoju rozsahu a rozmanitosti kultúrnej ponuky miest, posilneniu sociálneho rozvoja, zvýšeniu medzinárodnej popularity miest a podpore ich hospodárskeho rozvoja (najmä prostredníctvom podpory cestovného ruchu a kreatívnej ekonomiky).

Na rok 2020 sú držiteľmi titulu Európske hlavné mesto kultúry Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko). V roku 2021 budú Európskymi hlavnými mestami kultúry tri mestá: Timişoara (Rumunsko), Elefsina (Grécko) a Novi Sad (Srbsko ako kandidátska krajina). V roku 2022 budú titul EHMK hosťovať: Kaunas (Litva) a Esch (Luxembursko), v roku 2023 Veszprém (Maďarsko), v roku 2024 Tartu (Estónsko), Bad Ischl (Rakúsko) a Bodø (Nórsko, členská krajina EZVO/EHP). O ďalších EHMK zatiaľ nebolo rozhodnuté. V roku 2025 sú titul EHMK oprávnené hosťovať dve krajiny EÚ: Nemecko a Slovinsko.

Slovenská republika usporiada akciu EHMK – Slovenská republika v roku 2026. Postupovať bude v zmysle platného právneho rámca akcie EHMK na roky 2020 až 2033 (pozri nižšie). Spolu so Slovenskou republikou participuje na akcii EHMK na rok 2026 aj Fínsko, t. j. možno reálne očakávať, že okrem jedného slovenského mesta bude Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2026 aj jedno z miest vo Fínsku.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súvislosti Európskym hlavným mestom kultúry v Slovenskej republike v roku 2026 (EHMK – SR 2026) intenzívne komunikuje s Európskou komisiou a tiež s partnermi z fínskeho Ministerstva vzdelávania a kultúry. Zároveň podniká všetky potrebné kroky zamerané na proces prípravy EHMK – SR 2026. V zmysle príslušného právneho rámca Európskej únie Ministerstvo kultúry SR zverejní najneskôr v decembri 2019 výzvu na predkladanie žiadostí jednotlivých miest v Slovenskej republike, ktorá bude v podmienkach Slovenskej republiky trvať desať mesiacov.

Právny rámec akcie Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (pdf, 378 kB)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1545 z 13. septembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 (pdf, 325 kB)

Viac o iniciatíve Európske hlavné mestá kultúry

 

3. Značka európske dedičstvo

Značka Európske dedičstvo je iniciatíva EÚ navrhnutá na podporu nadnárodného európskeho rozmeru kultúrneho majetku, pamiatok, prírodných alebo urbánnych lokalít, hmotného a nehmotného, súčasného a tradičného dedičstva a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri budovaní a zjednocovaní Európy. Jej cieľom je posilnenie podpory spoločnej európskej identity u európskych občanov a podpora pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru. Známka európskeho kultúrneho dedičstva má poskytnúť základ pre vytvorenie dynamickej siete kultúrneho majetku, pamiatok,  prírodných alebo urbánnych lokalít a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v európskych dejinách, ktoré ťažia zo silného európskeho profilu.

Viac o Značke Európske dedičstvo

4. Europeana

Digitálna platforma Europeana spracováva obsah tisícov európskych archívov, knižníc a múzeí, aby umožnila prístup ku kultúrnemu dedičstvu ako zdroju umeleckého zážitku, vzdelávania a výskumu.

Zbierky digitálnej platformy Europeana Collections umožňujú prístup k viac ako 50 miliónom digitalizovaných diel – kníh, hudobných diel a obrazov a ďalších umeleckých diel – pomocou prepracovaných nástrojov na vyhľadávanie a filtrovanie.

Viac o digitálnej platforme Europeana


Posledná aktualizácia: 24.07.2019 / OK
Linky