Kultúrny rozmer európskej integrácie bol prvýkrát spomenutý v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Kultúrne iniciatívy sa však začali skôr. Napríklad úspešný program zameraný na každoročný výber európskeho hlavného mesta kultúry sa začal už v roku 1985. V Konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie v článku 167, v odseku 4 sa vyžaduje, aby Spoločenstvo zohľadnilo kultúrne aspekty v každej svojej činnosti, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr. EÚ realizuje programy na podporu určitých odvetví kultúrneho priemyslu – filmová a audiovizuálna produkcia, vydavateľská činnosť, hudba a umelecké remeslá. Únia začleňuje kultúrny rozmer do mnohých ďalších oblastí politiky, akými sú napríklad vzdelávanie (vrátane jazykového), vedecký výskum, podpora nových informačných a komunikačných technológií a sociálny a regionálny rozvoj. V máji 2018 Európska komisia navrhla prijať novú Európsku stratégiu pre kultúru založenú na troch základných cieľoch: využívaní kultúry a kultúrnej rozmanitosti pre sociálnu súdržnosť a blahobyt prostredníctvom posilňovania príslušných zručností a podpory inovácií v oblasti kultúry; podpore pracovných miest a rastu v odvetviach kultúry a tvorivej činnosti prostredníctvom podpory umenia a kultúry vo vzdelávaní; posilňovaní medzinárodných kultúrnych vzťahov prostredníctvom maximálneho využitia potenciálu kultúry na podporu trvalo udržateľného rozvoja a mieru.

Bližšie informácie je možné nájsť na stránkach: https://ec.europa.eu/culture/

 

Španielske predsedníctvo v Rade Európskej únie (ES PRES) 

Bližšie informácie nájdete TU.

(1. júl 2023 – 31. december 2023)

Motto ES PRES: „Európa, viac nablízku“

Štyri hlavné priority ES PRES:

  1. reindustrializácia EÚ a zabezpečenie jej otvorenej strategickej autonómie
  2. pokrok v zelenej transformácii a environmentálnej adaptácii
  3. podpora väčšej sociálnej a hospodárskej spravodlivosti
  4. posilnenie európskej jednoty

Reindustrializácia EÚ a zabezpečenie jej otvorenej strategickej autonómie

Medzinárodná otvorenosť za posledných sedem desaťročí bola pre EÚ väčšinou prospešná a umožnila jej dosiahnuť úrovne hospodárskeho rastu a sociálneho blahobytu, ktoré by boli za protekcionizmu nedosiahnuteľné. Táto otvorenosť však umožnila aj offshoring priemyselných odvetví v strategických odvetviach, čím sa EÚ stala nadmerne závislou od tretích krajín v oblastiach, ako je energetika, zdravotníctvo, digitálne technológie a potraviny. Geopolitické, technologické a environmentálne zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú, nám poskytujú príležitosť zvrátiť tento trend a prilákať nové spoločnosti a pracovné miesta na európsku pôdu a znížiť našu zahraničnú zraniteľnosť.

Na dosiahnutie tohto cieľa bude španielske predsedníctvo pracovať na dvoch frontoch. Na jednej strane bude podporovať tie dokumenty, ktoré podporujú rozvoj strategických priemyselných odvetví a technológií v Európe, rozširovanie a diverzifikáciu jej obchodných vzťahov a posilňovanie dodávateľských reťazcov, pričom osobitnú pozornosť bude venovať Latinskej Amerike a samitu EÚ-CELAC. Na druhej strane navrhne výhľadovú komplexnú stratégiu na zabezpečenie hospodárskej bezpečnosti a globálneho vedúceho postavenia EÚ do roku 2030, ktorá zabezpečí kontinuitu a hĺbku práce európskych inštitúcií a plánu, ktorý schválilo 27 členských štátov vo Versailles.

Pokrok v zelenej transformácii a environmentálnej adaptácii

Pre Európanov nie je obmedzenie zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia len právnou a morálnou povinnosťou – je to aj obrovská príležitosť. Ak to urobíme dobre, ekologická tranzícia nám umožní drasticky znížiť našu závislosť od energie a surovín, znížiť naše účty za elektrinu, urobiť naše spoločnosti konkurencieschopnejšími a len v tomto desaťročí vytvoriť takmer milión pracovných miest.

Španielske predsedníctvo urobí všetko pre to, aby podporilo túto tranzíciu. Budeme presadzovať reformu trhu s elektrinou zameranú na urýchlenie zavádzania obnoviteľných energií, zníženie cien elektriny a zlepšenie stability systému. Budeme pracovať na urýchlení legislatívnych návrhov týkajúcich sa agendy Fit for 55, ako je balík pre plyn a vodík a nariadenia o energetickej účinnosti. Okrem toho budeme presadzovať opatrenia na zníženie odpadu a mikroplastov, dizajn udržateľných produktov a výrobu ekologických palív. To všetko preto, aby EÚ naďalej viedla globálny boj proti zmene klímy, a to vytváraním bohatstva a nových príležitostí na celom svojom území.

Podpora väčšej sociálnej a hospodárskej spravodlivosti

V budúcnosti nebude stačiť iba rast HDP Európy. Bude potrebné zabezpečiť, aby vytvorené bohatstvo prinášalo úžitok všetkým občanom a slúžilo na zlepšenie ich príležitostí a životnej úrovne. Potrebujeme konkurencieschopnejšie hospodárstvo, ale aj spravodlivejšie a starostlivejšie.

V súlade s tým bude španielske predsedníctvo obhajovať vytvorenie minimálnych a spoločných štandardov zdaňovania právnických osôb vo všetkých členských štátoch a bude bojovať proti daňovým únikom veľkých nadnárodných spoločností, ktoré stoja EÚ každý rok 1,5 percentuálneho bodu HDP – teda toľko, koľko minie na bývanie a ochranu životného prostredia. Budeme tiež pracovať na riadnej revízii viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a na primeranej reforme fiškálnych pravidiel s cieľom prekonať strohosť, zvýšiť transparentnosť a spojiť udržateľnosť verejných financií s riadnym financovaním ekologickej a digitálnej tranzície. Nakoniec budeme presadzovať rozšírenie práv pracovníkov vo viacerých oblastiach a pre zraniteľné skupiny, ako sú deti, ženy trpiace násilím a ľudia so zdravotným postihnutím.

Posilnenie európskej jednoty

Vo svete neistoty a rastúceho geopolitického napätia musí EÚ zostať jednotná. Preto musia členské štáty naďalej napredovať v integrácii a rozvíjať nástroje, ktoré im umožnia spoločne čeliť veľkým výzvam našej doby.

Na tento účel sa bude španielske predsedníctvo zasadzovať za väčšie prehĺbenie vnútorného trhu, dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov, konsolidáciu a zlepšenie spoločných nástrojov, akými sú fondy NextGenerationEU, efektívnejšie a koordinovanejšie riadenie migračných a azylových procesov a koordinovaná podpora pre Ukrajinu a ďalšie susedné štáty. Budeme tiež pracovať na rozvoji našej spoločnej identity a hodnôt a na podpore novej fázy rozvoja európskeho projektu.

Hlavné priority ES PRES v oblasti kultúry a audiovizuálnej politiky:

  1. Kultúra ako globálny verejný statok
  2. Podpora KKP: štatút umelca a pracovné podmienky
  3. Udržateľný manažment kultúrneho dedičstva
  4. Kultúrny a kreatívny aspekt videoherného priemyslu v Európe
  5. Odpočet plnenia Záverov Rady o oživení, odolnosti a udržateľnosti kultúrnych a kreatívnych sektorov (z r. 2021)
  6. Európsky akt o slobode médií

 

18-mesačný program Rady (1. júl 2023 – 31. december 2024)

Trojica predsedníctiev – Španielsko, Belgicko a Maďarsko – bude spolupracovať pri hľadaní spoločných riešení budúcich výziev a úloh. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine v kombinácii s rastúcou globálnou neistotou si vyžaduje, aby Európska únia zvýšila svoju odolnosť a strategickú autonómiu.

To znamená:

  • posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom posilnenia našej priemyselnej základne v súlade s urýchlenou súbežnou zelenou a digitálnou transformáciou a s využitím inovácií;
  • posilniť sociálny rozmer Európy, a to aj riešením demografickej výzvy, ktorej EÚ čelí, a tak zabezpečiť, aby obidve súbežné transformácie boli čestné, spravodlivé a inkluzívne;
  • posilniť medzinárodné partnerstvá, mnohostrannú spoluprácu a bezpečnosť vo všetkých jej dimenziách, ako aj budovať ambicióznu a vyváženú obchodnú politiku a zároveň asertívnejšie obhajovať záujmy EÚ na základe našich hodnôt a posilňovať schopnosť EÚ konať v oblasti bezpečnosti a obrany.

Trojica predsedníctiev sa zaväzuje riadiť prácu Rady na konci súčasného inštitucionálneho cyklu v snahe zabezpečiť hladký prechod do ďalšieho cyklu. Okrem toho prispeje aj k úvahám o tom, ako integrovať nových členov tak, aby sa posilnili kľúčové európske politiky.

Na základe skúseností z Konferencie o budúcnosti Európy trojica predsedníctiev spolu s ostatnými inštitúciami EÚ v rámci ich oblastí pôsobnosti pokračuje v úsilí o posilnenie dialógu s občanmi.

Ak sa chcete dozvedieť viac podrobností o programe trojice predsedníctiev, kliknite sem.

 

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti

Rezortná koordinačná skupina Ministerstva kultúry SR pre európske záležitosti (RKS) je expertný koordinačný a konzultačný orgán, ktorý koordinuje rozhodovací proces v záležitostiach Európskej únie (EÚ) na úrovni rezortu. RKS predstavuje prvú úroveň koordinácie rozhodovacieho procesu v záležitostiach EÚ, ktorá vplýva na prípravu pozície Slovenskej republiky vo všetkých etapách rozhodovacieho procesu. Hlavnou úlohou RKS je zabezpečenie zosúladenej a efektívnej účasti Ministerstva kultúry SR vo vzťahu k rozhodovacím procesom orgánov EÚ v oblasti kultúry a audiovízie a účasti SR na realizácii ďalších aktivít EÚ v rámci kompetencie a pôsobnosti ministerstva. Hlavnou úlohou RKS je aj odborná príprava a schvaľovanie stanovísk SR k návrhom aktov EÚ schvaľovaných v podmienkach Slovenskej republiky.

Úlohy vyplývajúce pre Ministerstvo kultúry SR z členstva SR v EÚ

Hlavná úloha Ministerstva kultúry SR (ďalej len „MK SR“) spočíva v plnení politických priorít v oblasti kultúry a audiovízie v rámci Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport (ďalej len „Rada EYCS“), ako aj v oblasti autorského práva v Rade pre konkurencieschopnosť (ďalej len „Rada COMPET“), časť Vnútorný trh a priemysel.

Rada EYCS je v oblasti kultúry a audiovízie zameraná na zachovanie kultúrneho dedičstva Európy, podporu kultúry a tvorivej činnosti, ako aj na harmonizáciou a uľahčenie pravidiel poskytovania audiovizuálnych a mediálnych služieb. Kľúčovým dokumentom Rady EYCS v predmetnej oblasti je Pracovný plán pre kultúru, ktorým sa podporuje kultúrna spolupráca na úrovni EÚ a vymedzuje sa stratégia a priority v oblasti kultúry na nadchádzajúce roky. Rada EYCS prerokováva a schvaľuje aj program Kreatívna Európa, ktorý je hlavným programom EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym, kreatívnym a audiovizuálnym odvetviam.  Na zasadnutiach Rady EYCS sa spravidla prijíma nelegislatívny dokument v oblasti kultúry Závery Rady EÚ, ktorého znenie navrhuje a vypracováva úradujúca predsednícka krajina Rady EÚ na základe konsenzu všetkých členských štátov EÚ. Posun jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych procesov EÚ v gescii Rady EYCS prebieha v jej pracovných skupinách a výboroch. Zástupcovia MK SR sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutiach vo Výbore Rady pre kultúrne záležitosti (ďalej len „výbor CAC“) a v Pracovnej skupine Rady pre oblasť audiovízie (ďalej len „PS AUDIO“). Výbor CAC koordinuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti kultúry, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ. Rokuje o legislatívnych a nelegislatívnych návrhoch, ako sú napríklad: pracovný plán pre kultúru, program Kreatívna Európa, Európske hlavné mestá kultúry, Značka Európske dedičstvo a Europeana. PS AUDIO sa zaoberá prácou súvisiacou s audiovizuálnym obsahom v tradičných médiách, ako je televízia alebo kino, ale aj v digitálnych médiách a platformách. Zaoberá sa právnymi predpismi, ako je napríklad smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) a podporuje činnosti v rámci programu Kreatívna Európa zamerané  na film a televíziu.

Rada COMPET je zodpovedná za podporu konkurencieschopnosti a rastu v EÚ. V predmetnej formácii Rady spadá do pôsobnosti MK SR účasť na posune jednotlivých legislatívnych a nelegislatívnych aktov v oblasti autorského práva v rámci Stratégie  jednotného digitálneho trhu. V tejto súvislosti sa zástupcovia MK SR pravidelne zúčastňujú zasadnutí v Pracovnej skupine Rady pre duševné vlastníctvo – autorské právo, ktorá zodpovedá za reformy v oblasti autorského práva.

Experti MK SR sa v rámci EÚ podieľajú aj na činnosti skupín „otvorenej metódy koordinácie“ (ďalej len „OMK“), ktoré sú nástrojom na vykonávanie priorít Pracovného plánu pre kultúru. Ide o formu medzivládnej tvorby politiky tzv. mäkkého, teda nevynútiteľného práva EÚ, ktorej výsledkom nie sú záväzné legislatívne opatrenia EÚ a ktorá nevyžaduje od krajín EÚ, aby zaviedli alebo pozmenili svoje právne predpisy. Cieľom zasadnutí skupín OMK je výmena najlepších skúseností a informácií o osvedčených postupoch v konkrétnych oblastiach kultúrnej spolupráce.

Bližšie informácie:

Program Kreatívna Európa (2021 – 2027)

Kreatívna Európa je jedným z najdôležitejších programov EÚ, ktorý sa venuje kultúrnym a kreatívnym odvetviam. Je zameraným na podporu európskej kinematografie a kultúrnych a tvorivých odvetví. Celkový rozpočet programu na sedemročné obdobie je 2,46 miliardy EUR. Jeho cieľom je:

  • zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho audiovizuálneho priemyslu v rámci otvoreného európskeho trhu,
  • podporovať umelcov a organizácie pri šírení kultúrneho obsah projektov
    s európskym rozmerom,
  • podporovať medzisektorové projekty, ktoré prostredníctvom kultúry napomáhajú sociálnej inklúzii a umeleckej slobode.

Viac informácií o programe Kreatívna Európa nájdete tu.

Európske hlavné mestá kultúry

Akcia „Európske hlavné mestá kultúry“ (ďalej len „EHMK“) je jedným z najambicióznejších projektov v oblasti kultúry v Európe, zároveň ide o jednu z najznámejších aktivít Európskej únie. Na podnet vtedajšej ministerky kultúry Helénskej republiky Meliny Mercouriovej sa začala v roku 1985 písať história akcie, keď sa prvým „Európskym mestom kultúry“ stali grécke Atény (do roku 2001 sa používal názov „Európske mesto kultúry“). Na počesť gréckej ministerky kultúry sa udeľuje víťazom akcie „Európske hlavné mestá kultúry“ peňažná cena Meliny Mercouriovej (v závislosti od výsledkov dosiahnutých víťazným mestom vo fáze prípravy pred rokom hosťovania akcie EHMK). Od roku 2001 sú každý rok zvolené dve mestá za držiteľa titulu EHMK: jedno z pôvodného a jedno z nového členského štátu Európskej únie. Počnúc rokom 2021 a následne každý tretí rok budú reálnou skutočnosťou tri mestá, ktoré budú hosťovať titul EHMK: k aktuálnemu stavu sa pripojí ako tretí držiteľ titulu – mesto z kandidátskej krajiny, potenciálnej kandidátskej krajiny alebo krajiny, ktorá je súčasťou Európskeho združenia voľného obchodu a zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Pôvodnou myšlienkou tejto najvýznamnejšej kultúrnej iniciatívy, ktorá v roku 2015 oslávila 30. výročie svojej existencie a zaradila sa tak medzi jednu z najdlhšie prebiehajúcich iniciatív Európskej únie, bolo zblížiť občanov Európskych spoločenstiev (predchodca súčasnej Európskej únie). Postupne boli ciele projektu rozširované a dopĺňané; ťažiskové ciele, v centre ktorých je silný kultúrny program so silným európskym rozmerom, sú v súčasnosti späté s právnym rámcom akcie EHMK na roky 2020 až 2033 (pozri nižšie).

Z hľadiska histórie je zaujímavé, že v prvej fáze svojej existencie  (1985 – 1996) sa projekt považoval za medzivládnu činnosť a chýbal jeho legislatívny rámec; mestá boli spravidla navrhované z úrovne členských štátov. V druhej fáze (1997 – 2004) sa od roku 1998 zaviedli kritériá výberu a lehoty na predkladanie návrhov; projekt EHMK bol začlenený medzi hlavné kultúrne aktivity Európskej únie. V tretej fáze (2005 – 2019) sa vytvoril prvý legislatívny rámec pre projekt EHMK, ktorý sa stal akčným programom Európskych spoločenstiev s formálnymi kritériami európskeho rozmeru. V tomto období sa vyjasnili a posilnili procesy výberu, monitorovania a hodnotenia.

Ďalší vývoj charakterizuje aktualizovaný právny rámec akcie EHMK na obdobie rokov 2020 – 2033 (pozri nižšie); ciele akcie EHMK sú v tomto zmysle definované nasledovne: chrániť a podporovať rozmanitosť kultúr v Európe a zdôrazňovať ich spoločné črty, ako aj zvyšovať medzi občanmi pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru a posilňovať príspevok kultúry k dlhodobému rozvoju miest v súlade s ich príslušnými stratégiami a prioritami. Zároveň akcia EHMK akcentuje tieto osobitné ciele: rozšíriť rozsah, rozmanitosť a európsky rozmer kultúrnej ponuky v mestách, a to aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce; rozšíriť prístup ku kultúre a účasť na nej; posilniť kapacitu kultúrneho sektora a jeho prepojenia s ostatnými sektormi; zvýšiť medzinárodnú popularitu miest prostredníctvom kultúry.

V zmysle vyššie uvedeného o víťazných mestách – držiteľoch titulu EHMK v duchu podmienok vyplývajúcich z platného právneho rámca akcie EHMK rozhoduje skupina nezávislých odborníkov: desať odborníkov vymenúvajú inštitúcie a orgány Európskej únie a najviac dvoch odborníkov príslušný štát. Výzvu na predkladanie žiadostí miest uchádzajúcich sa o zisk titulu EHMK uverejňuje členský štát Európskej únie – najčastejšie prostredníctvom ministerstva kultúry – najmenej šesť rokov pred rokom titulu; každá žiadosť pritom musí vychádzať z kultúrneho programu so silným európskym rozmerom. Predmetný kultúrny program je úzko prepojený s kategóriami, kritériami a podmienkami uvedenými v čl. 5 platného právneho rámca akcie EHMK na roky 2020 – 2033. O vymenovaní jedného mesta za držiteľa titulu EHMK rozhodne príslušný členský štát Európskej únie, a to na základe odporúčaní uvedených v správe skupiny nezávislých odborníkov o výbere, najneskôr štyri roky pred rokom titulu.

Doterajší vývoj a účinky akcie EHMK ukázali, že byť držiteľom titulu EHMK znamená prínos a pozitívne implikácie z hľadiska: vplyvu na kultúru a imidž mesta, sociálnych a hospodárskych vplyvov.

Potvrdením vyššie uvedeného je akcia EHMK – Košice 2013, kedy sa Košice v rámci Slovenskej republiky stali historicky prvým Európskym hlavným mestom kultúry na rok 2013. V súťaži celkom deviatich kandidujúcich slovenských miest uspeli so svojím víťazným projektom „Interface“.  Ako hlavný úspech Košíc sa uvádza najmä zameranie na udržateľnosť akcie EHMK s dostatočným časovým priestorom a prostriedkami venovanými budovaniu odkazu EHMK. Rovnako bola pre úspešnosť Košíc dôležitou pozitívna podpora zo všetkých úrovní štátnej správy (celoštátnej, regionálnej a miestnej) a naprieč celým politickým spektrom. Košice boli držiteľom titulu EHMK na rok 2013 spolu s francúzskym mestom Marseille-Provence. Obe Európske hlavné mestá kultúry na rok 2013 boli prvé, ktoré formálne podliehali výberovému konaniu zavedenému v rozhodnutí č. 1622/2006/ES: aj na tomto legislatívnom základe Európskej únie, ktorý zaviedol nový postup, sa v hodnotiacich správach Európskej komisie uvádzajú Košice a Marseille-Provence ako dvaja výhercovia s dvoma veľmi kvalitnými žiadosťami. V prípade Marseille-Provence sa oceňuje ďalší rozvoj európskeho rozmeru v konečnom programe, v prípade Košíc boli akcentované odporúčania v súvislosti s plánovaním odkazu akcie EHMK a potrebou osloviť nové publikum. Skúsenosti hodnotiteľov z akcie EHMK v roku 2013 ukazujú, že akcia EHMK mala pozitívny prínos k rozvoju rozsahu a rozmanitosti kultúrnej ponuky miest, posilneniu sociálneho rozvoja, zvýšeniu medzinárodnej popularity miest a podpore ich hospodárskeho rozvoja (najmä prostredníctvom podpory cestovného ruchu a kreatívnej ekonomiky).

V roku 2022 sú Európskymi hlavnými mestami kultúry Kaunas (Litva), Esch-sur-Alzette (Luxembursko) a Nový Sad (Srbsko ako kandidátska krajina). V rámci ďalších rokov budú držiteľmi titulu EHMK nasledovné mestá: v roku 2023 Vesprém (Maďarsko), Temešvár (Rumunsko) a Elefsina (Grécko), v roku 2024 Tartu (Estónsko), Bad Ischl (Rakúsko) a Bodø (Nórsko) a v roku 2025 Nova Gorica/Gorizia (spoločná kandidatúra Slovinska a Talianska) a Kamenica (Nemecko).  Európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2026 budú slovenský Trenčín a fínske Oulu.

Právny rámec akcie Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033

Značka európske dedičstvo

Značka Európske dedičstvo je iniciatíva EÚ navrhnutá na podporu nadnárodného európskeho rozmeru kultúrneho majetku, pamiatok, prírodných alebo urbánnych lokalít, hmotného a nehmotného, súčasného a tradičného dedičstva a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri budovaní a zjednocovaní Európy. Jej cieľom je posilnenie podpory spoločnej európskej identity u európskych občanov a podpora pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru. Známka európskeho kultúrneho dedičstva má poskytnúť základ pre vytvorenie dynamickej siete kultúrneho majetku, pamiatok,  prírodných alebo urbánnych lokalít a lokalít, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v európskych dejinách, ktoré ťažia zo silného európskeho profilu.

Europeana

Digitálna platforma Europeana spracováva obsah tisícov európskych archívov, knižníc a múzeí, aby umožnila prístup ku kultúrnemu dedičstvu ako zdroju umeleckého zážitku, vzdelávania a výskumu.

Zbierky digitálnej platformy Europeana Collections umožňujú prístup k viac ako 50 miliónom digitalizovaných diel – kníh, hudobných diel a obrazov a ďalších umeleckých diel – pomocou prepracovaných nástrojov na vyhľadávanie a filtrovanie.

 

Posledná aktualizácia: 10. júla 2023 / MKSR Admin

Zdieľať