Sekcia kultúrneho dedičstva koordinuje napĺňanie záväzkov a odporúčaní vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov: Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru (prijaté 15. novembra 1989 na 25. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v Paríži; návrh opatrení na realizáciu odporúčaní prijala vláda SR uznesením č. 448/2000 zo 14. 6. 2000) a Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (prijatý rezolúciou č. 32 dňa 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO; Slovenská republika dokument ratifikovala v roku 2006).
Zámerom štátnej kultúrnej politiky v oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry je upriamiť pozornosť na význam a uchovanie tradičnej ľudovej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva. V tomto kontexte ministerstvo v spolupráci s Radou na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (poradný orgán ministra kultúry) a odborníkmi z predmetnej oblasti zostavilo v roku 2007 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a v roku 2015 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020, ktoré sa zaoberajú otázkami identifikácie tradičnej ľudovej kultúry, jej systematickou dokumentáciou, uchovávaním a šírením pre ďalšie generácie, sprístupňovaním a prezentáciou smerom k verejnosti na Slovensku a v zahraničí. Na základe implementácie úloh z predmetných materiálov vzniklo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré je hlavným realizátorom koncepcie a plní funkciu kompetenčného centra vo vzťahu k napĺňaniu koncepcie pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, iné štátne organizácie, ako aj neštátne subjekty zaoberajúce sa tradičnou ľudovou kultúrou a v súčinnosti s nimi koordinuje činnosť zameranú na starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru Slovenska. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pôsobí od 1. mája 2010 v rámci organizačnej štruktúry Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Súčasťou oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry je aj tvorba Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku, ktoré prispievajú k vytváraniu analogických zoznamov na medzinárodnej úrovni.
Pojmom nehmotné kultúrne dedičstvo označujeme ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako prostriedku nehmotného kultúrneho dedičstva; interpretačné umenie; spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti; poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom; tradičné remeselníctvo. Nehmotné kultúrne dedičstvo znamená tiež postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky, schopnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu a sústavne ho znova a znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej rozmanitosti a ľudskej tvorivosti. Nehmotná podstata duchovného dedičstva zásadným spôsobom ovplyvňuje podmienky a formy jeho identifikácie, evidencie i praktickej ochrany. V mnohých prípadoch je táto ochrana možná iba prostredníctvom zastupujúcich hmotných objektov a pamiatok viažucich sa napríklad k historickým udalostiam či osobnostiam. Prostredníctvom rôznych médií, audiovízie, zvukových nosičov, internetu a podobne je zároveň možné dokumentovanie a zachovanie aj ďalších nehmotných (duchovných) hodnôt na základe vytvárania priaznivých legislatívnych, organizačných a realizačných podmienok. Súčasťou ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva je ochrana talentu a zručnosti (fortieľu) tvorcov kultúrnych hodnôt v profesiách a činnostiach, ktorých výsledkom nie je hmotný produkt, ale spravidla zvukové, hudobné, slovné a obrazové dielo.
Pojem tradičná ľudová kultúra označuje súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti vytvorených v tradičných spoločnostiach a zviazaných so sociálnymi vrstvami nazývanými ľud. Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej miere písomnou formou. Tradičná ľudová kultúra ako ucelený a živý systém zanikla postupne s modernizáciou spoločnosti, avšak viaceré jej javy sa stali zdrojom kultúrnej a spoločenskej identity a uchovávajú sa ako prejav lokálneho, regionálneho alebo národného dedičstva. Modely a hodnoty tradičnej ľudovej kultúry sa prenášajú a rozširujú ústnym podaním, napodobňovaním alebo iným spôsobom.
Do oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru (vrátane obyčajov, ľudového umenia, folklóru, folklorizmu) patrí aj dokumentovanie rôznych interpretačných prejavov a technologických výrobných postupov.
V oblasti tradičnej ľudovej kultúry a jej interpretácie pôsobia v rámci rezortu kultúry tri organizácie, ktoré sa zameriavajú na jej scénické a umelecké spracovanie – Slovenský ľudový umelecký kolektív, Tanečné divadlo Ifjú Szivek a Umelecký súbor Lúčnica. Odborno-metodickú starostlivosť o oblasť scénického folklorizmu zabezpečuje Národné osvetové centrum. Starostlivosťou o ľudovú umeleckú výrobu a tradičné remeslá sa zaoberá Ústredie ľudovej umeleckej výroby.
Posledná aktualizácia: 17. decembra 2020 / MKSR Admin
