Ako správne vykať

Vykáte správne?

V súčasnosti je populárne tykanie medzi zamestnancami. Rozdiely sa stierajú, často sa neberie ohľad na vek, pohlavie či pracovné zaradenie. Tento jav je inšpirovaný najmä anglicky hovoriacim prostredím a rozšírením korporácií na Slovensku, v ktorých je veľa pracovných pozícií obsadených ľuďmi nehovoriacimi po slovensky. Vykanie je však aj napriek takejto situácii stále spoločensky i formálne dôležitým javom.

Vieme vykať správne? V ústnom podaní sme zväčša zvyknutí na používanie vykania ako zdvorilostnej formy, keď mladší ako prejav úcty a slušnosti vyká staršiemu, podriadený nadriadenému a muž žene.

S vetami typu „Pani kolegyňa, prišla by ste, prosím, do kancelárie?„ alebo „Marián, už ste napísal ten list?„, sa stretávame denne. Napriek tomu, že rozumieme významu jednotlivých slov a vieme si vyvodiť ich význam v konkrétnom slovnom spojení, tieto tvary nie sú v súlade so spisovnou normou slovenského jazyka. Preto je nevyhnutné takéto „tykacie vykanie„ nahradiť správnym tvarom zodpovedajúcim kodifikovanej podobe slovenského jazyka.

Dôležité je zapamätať si, že sloveso je pri vykaní vždy v množnom čísle aj napriek tomu, že sa obraciame na jednu osobu. Rod nie je rozlišovacím kritériom, keďže aj v mužskom, aj v ženskom rode je forma slovesa rovnaká. Čiže: boli ste tam, prišli ste, zabudli ste na to. Správnym tvarom uvedených viet je teda „Pani kolegyňa, prišli by ste, prosím, do kancelárie?„ a „Marián, už ste napísali ten list?“ 

Pri vykaní môže byť problematickým aj používanie prídavných mien a ich zakončenie mäkkým „i„ alebo tvrdým „y„ v písaných textoch. „Boli by ste taký láskavý?„ Alebo je správne „Boli by ste takí láskaví?„ Nuž, správne sú obe formy. Potrebné je však rozlišovať ich použitie v konkrétnom kontexte. Ústny prejav má oproti písomnému jednu veľkú výhodu. Mäkké „i„ a aj tvrdé „y„ sa vyslovujú rovnako a tým pádom ich nie je potrebné nijako rozlišovať.

Používanie prídavných mien pri vykaní sa riadi jednoduchým princípom. Ak písomne žiadam o láskavosť jedného človeka, použijem prídavné meno v jednotnom čísle. Správnym tvarom je teda: „Pán riaditeľ, boli by ste taký láskavý …„. Ak oslovujem skupinu (viacerých) ľudí, vtedy sa ypsilon zmení na mäkké „i„ a výsledný tvar bude vyzerať nasledovne: „Kolegovia, boli by ste takí láskaví …„.

Úcta voči druhému človeku sa v písomnom styku vyjadruje použitím veľkého   začiatočného písmena v tvaroch zámen Vy, Váš, Vaše a ďalších, keď sa vzťahujú nielen na konkrétnu osobu, ale aj na kolektívneho adresáta (napríklad inštitúciu).