Chránite sa rúškom?

V súčasnosti, keď na nás útočia rôzne vírusy, hovoria odborníci najmä v súvislosti s uzavretými priestormi a prostriedkami hromadnej dopravy o nevyhnutnosti nosiť rúška. Ide však o tvar množného čísla, z ktorého nie je úplne jasné, ako vyzerá jeho podoba v jednotnom čísle, či ide o podstatné meno, ktoré je ženského alebo stredného rodu, a teda či jeho podoba je to rúško alebo tá rúška.

Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré sú kodifikačnou príručkou, uvádzajú, že spisovnou podobou tohto podstatného mena pomenúvajúceho tkaninu na ochranu pred infekciou alebo prachom je podoba to rúško. Toto slovo sa najčastejšie objavuje v spojení s prídavnými menami ochranné a sterilné, ktoré sú zároveň termínmi. Aj podľa Slovníka slovenského jazyka z r. 1959 – 1968 je správnym tvarom podstatné meno v strednom rode. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že správnou formou tohto podstatného mena je ženský rod. Tento pocit pravdepodobne pramení z toho, že v českom jazyku existuje podstatné meno rouška. V slovenčine to však tak nefunguje a slovo rúška je v tomto prípade nespisovným slovom, konkrétne bohemizmom, teda slovom prebratým z češtiny.

Správnym príkladom použitia tohto výrazu sú napríklad nasledujúce vety: Najvhodnejší spôsob, ako spomaliť šírenie vírusu, je nosenie rúška. Ľudia chodia po ulici a v budovách s rúškami na tvári. Do supermarketu vás pustia jedine v rúšku/s rúškom na tvári.

Pre lepšiu prehľadnosť sme skloňovanie podstatného mena rúško spracovali vo forme tabuľky.

rúško	jednotné číslo (singulár)	množné číslo (plurál)
nominatív (1. pád) – kto? čo?	sterilné rúško	sterilné rúška
genitív (2. pád) – od koho? od čoho?	od sterilného rúška	od sterilných rúšok
datív (3. pád) – komu? čomu?	sterilnému rúšku	sterilným rúškam
akuzatív (4. pád) – koho? čo?	sterilné rúško	sterilné rúška
vokatív (5. pád)	nepoužíva sa
lokál (6. pád) – o kom? o čom?	o sterilnom rúšku	o sterilných rúškach
inštrumentál (7. pád) – s kým? s čím?	so sterilným rúškom	so sterilnými rúškami