Zámerom reformy verejnoprávnych médií je „vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti  a posilniť ich verejnoprávny charakter“ (PVV). Minister kultúry a cestovného ruchu SR Daniel Krajcer: “Som principiálne za zachovanie verejnoprávnych médií. Ich existenciu považujem za opodstatnenú vzhľadom na to, že by mali vysielať programy, ktoré sú potrebné, ale nezaujímavé z komerčného hľadiska pre privátne televízie“. Model, ktorý vznikne – teda verejnoprávny rozhlas a televízia pod jednou strechou existuje v 43 krajinách, v ktorých verejní vysielatelia sú združení v EBU (European Broadcasting Union), v 14 krajinách je model oddelený.

Prvým a kľúčovým krokom v reforme verejnoprávnych médií je predloženie návrhu zákona o Slovenskom rozhlase a televízii, ktorým sa vytvorí nová verejnoprávna inštitúcia Slovenský rozhlas a televízia (SRTV).  Generálneho riaditeľa tejto inštitúcie bude voliť Národná rada SR na návrh Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Doterajšie rady STV a SRo zaniknú. Ich kompetencie prejdú z väčšej časti na Dozornú komisiu SRTV a čiastočne aj na jestvujúcu Radu pre vysielanie a retransmisiu a Výbor pre médiá a kultúru.

Slovenská televízia dlhodobo vytvára stratu, ďalšia nečinnosť manažmentu a Rady STV môžu mať vážny dopad na celkový dlh verejnej správy v SR. STV zaznamenáva dlhodobý, nielen ekonomický ale aj spoločenský úpadok. Nemá prakticky žiaden kredit a stala sa symbolom rozkrádania a tunelovania verejného majetku.

Katastrofálnych informácií z posledných týždňov vo vzťahu k Slovenskej televízii začína byť aj podľa ministra kultúry a CR Daniela Krajcera skutočne priveľa (zadĺženosť možno až 17 miliónov eur, kontrakt Towercom na takmer 200 miliónov eur, prehratý súdny spor s privátnou spoločnosťou Omega Plus, odmena riaditeľovi).

Rozsah vysielania SRTV sa zúži zo súčasných 6 okruhov SRo na 4 a v prípade televízneho vysielania zo 4 na 2 vysielacie okruhy. Orgánmi novo vytvoreného subjektu SRTV budú generálny riaditeľ a Dozorná komisia. Bude mať 5 členov, troch zvolí parlament a po jednom nominujú vláda a prezident. Členovia Dozornej komisie musia mať právnické alebo ekonomické vysokoškolské vzdelanie najmenej II. stupňa, 5. ročnú odbornú prax a musia spĺňať podmienky uvedené v zákone o konflikte záujmov. Funkčné obdobie komisie je 5 rokov.
 

Posledná aktualizácia: 11. marca 2020 / MKSR Admin

Zdieľať