Arnold Flögl, narodený 10. júla 1885 v Kroměříži, patril medzi najvýraznejšie postavy opernej scény v bývalom Československu. Jeho umelecký život, ktorý zahŕňal popredné javiská strednej Európy, je svedectvom výnimočného talentu, húževnatosti a lásky k hudbe, spevu a divadlu. Zomrel 20. novembra 1950 v Bratislave.
Pôvodne sa vyučil ako zubný technik, no jeho srdce ho viedlo k umeniu. V rokoch 1909 až 1912 bol aktívnym členom speváckeho spolku v Martine, kde si získal pozornosť svojím výkonom v inscenácii Weberovho Čarostrelca. Práve tieto skúsenosti odštartovali jeho profesionálnu kariéru.
Od decembra 1912 do apríla 1913 hosťoval v Národnom divadle v Prahe, kde sa čoskoro stal oficiálnym členom operného súboru. V tejto prestížnej inštitúcii pôsobil až do roku 1919. Po prvej svetovej vojne prijal angažmán v Kráľovskej opere v Záhrebe, kde účinkoval do roku 1924.
Významnú časť svojej kariéry strávil v Národnom divadle v Brne, kde stvárnil viaceré kľúčové postavy. Medzi jeho najpamätnejšie patrí úloha Revírnika v premiére Janáčkovej opery Príhody líšky Bystroušky (6. november 1924).
Od roku 1930 až do svojej smrti pôsobil ako sólista opery Slovenského národného divadla v Bratislave, kde sa etabloval ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov basových spevákov.
Popri javiskovej kariére sa Flögl venoval aj pedagogike. V rokoch 1935 až 1945 pôsobil ako profesor na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave.
Bol aktívny aj ako operný režisér, prekladateľ operných libriet do slovenčiny a významný propagátor ľudovej piesne. V jeho umeleckej činnosti sa vždy spájala precíznosť s citom pre slovenské hudobné tradície.
Počas 40. rokov sa Flögl objavil aj pred kamerou. Jeho filmová kariéra síce nebola rozsiahla, no zahŕňala účasť v známych snímkach ako Varúj…! (1946), Čapkovy povídky (1947), Vlčie diery (1948) a Pytlákova schovanka (1949). Aj na filmovom plátne vynikala jeho hlboká charizma a zrelý prejav.
Arnold Flögl bol vyhľadávaný najmä pre svoj zamatový, výrazný basový hlas, ktorý uplatnil v dramatických aj lyrických úlohách. Ovládal aj niektoré barytónové party, čím preukázal výnimočnú flexibilitu. Vytváral presvedčivé postavy ako Mefistofeles (Faust, Gounod), Don Quichotte (Massenet), Gremin (Eugen Onegin, Čajkovskij), Lucifer (Svätopluk, Suchoň) či Herman (Tannhäuser, Wagner).
Kritici i diváci oceňovali jeho schopnosť prepojiť vokálnu techniku s dramatickým výrazom, čím sa zapísal do dejín slovenskej a českej opery..
Arnold Flögl bol výnimočný umelec, ktorého odkaz pretrváva v slovenskej kultúre aj dnes. Svojou prácou nielen obohatil operné umenie, ale aj formoval jeho budúcnosť skrze svojich žiakov a nadšenie pre slovenskú kultúru.
Posledná aktualizácia: 11. júla 2025 / Komunikácia Protokol
