Dňa 4. júla 2025 si pripomíname 80. výročie úmrtia Cypriána Majerníka, jedného z najvýznamnejších slovenských výtvarníkov 20. storočia. Jeho meno je neoddeliteľne späté s morálnym postojom, hlbokým humanizmom a umeleckým svedectvom o utrpení človeka v časoch vojnových otrasov. V jeho tvorbe sa spája výtvarné majstrovstvo s výnimočnou etickou citlivosťou.
Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch v rodine železničiara. Po základnom vzdelaní a štúdiu na hospodárskej škole v Košiciach sa rozhodol pre dráhu umelca. Prvé základy výtvarného vzdelania získal v Bratislave u profesora Gustáva Mallého, pričom naplno rozvinul svoj talent na Akadémii výtvarných umení v Prahe pod vedením Jána Loukotu a Jakuba Obrovského. Štúdium ukončil v roku 1931 s vyznamenaním. V jeho formovaní zohral významnú úlohu aj pobyt v Paríži, kde sa oboznámil s tvorbou velikánov moderného umenia ako Henri Matisse, Marc Chagall či André Derain.
Majerník patril k výtvarníkom tzv. generácie 1909, ktorú charakterizoval silný záujem o spoločenské dianie a výtvarná výpoveď o skutočnosti. Spolu s výtvarníkmi ako Ján Mudroch či Bedrich Hoffstädter sa postavil proti formalizmu a stal sa hlasom ľudského utrpenia, bolesti a odporu voči totalite. Jeho výtvarný jazyk bol silne expresívny a sociálne ladený, pričom v sebe niesol prvky symbolizmu i dramatickej narácie.
Diela ako Utečenci (1938) a Obete vojny (1941) patria k vrcholom slovenského výtvarného expresionizmu. Motívy vojny, násilia, vyhnanstva a ľudskej tragédie sa stali ústrednou témou jeho tvorby. Postava Dona Quijota, ktorú opakovane zobrazoval, nadobudla u Majerníka charakter autobiografického symbolu – rytiera bezbranného, no neochvejného, bojujúceho proti veterným mlynom nespravodlivosti. Tento motív sa stal metaforou jeho vlastného životného zápasu – umeleckého, morálneho i fyzického.
Od roku 1935 Majerník zápasil so sklerózou multiplex, ktorá výrazne ovplyvňovala jeho každodenný život aj výtvarnú činnosť. Napriek chorobe dokázal v rokoch 1935 – 1945 vytvoriť množstvo výnimočných diel, ktoré patria medzi klenoty slovenskej výtvarnej moderny. V roku 1942 získal výročnú cenu Umeleckej besedy za dielo Jazdci, ktoré je považované za manifest jeho tvorivej sily a symbolického výrazu.
Krátko po skončení druhej svetovej vojny sa v roku 1945 Cyprián Majerník oženil. Jeho zdravotný stav sa však prudko zhoršoval, čo spolu s duševným vyčerpaním vyústilo do tragédie – 4. júla 1945 spáchal samovraždu skokom z okna svojho bytu v Prahe. Pochovaný je na Vyšehradskom cintoríne, kde odpočívajú najvýznamnejšie osobnosti česko-slovenskej kultúry.
In memoriam mu boli udelené viaceré významné ocenenia:
- Slovenská národná cena (1946),
- Štátna cena (1947),
- Rad T. G. Masaryka (1991).
V roku 1957 vznikla v Bratislave Galéria Cypriána Majerníka, ktorá niesla jeho meno a prezentovala jeho tvorbu. Jeho pamiatku dodnes pripomína aj Cena Cypriána Majerníka, udeľovaná Trnavským samosprávnym krajom mladým výtvarným umelcom od roku 2007.
Cyprián Majerník zanechal po sebe nielen výnimočné maliarske dielo, ale predovšetkým aj výpoveď o človeku v utrpení a o potrebe postaviť sa zlu, hoci bez zbraní. Jeho obrazy nie sú len umeleckým záznamom historických udalostí – sú svedectvom o mravnom postoji, odvahe a súcite. V jeho Donovi Quijotovi, chorom a osamelom, sa zrkadlí večný boj umelca a človeka za dôstojnosť, pravdu a spravodlivosť.
Jeho dielo a odkaz zostávajú aj po osemdesiatich rokoch živé a aktuálne. Cyprián Majerník zostáva natrvalo zapísaný do dejín slovenského umenia ako maliar, ktorý zobrazoval svedomie doby – úprimne, hlboko a bolestne krásne.
Posledná aktualizácia: 4. júla 2025 / Komunikácia Protokol
